Člen Európskej komisie - Maroš Sefcovic - Medziinštitucionálne vzťahy a administratíva

Člen Európskej komisie - Maroš Sefcovic - Medziinštitucionálne vzťahy a administratíva

Člen Európskej komisie - Maroš Sefcovic - Medziinštitucionálne vzťahy a administratíva

PRVÝ ROK JE ZA NAMI: BILANCIA

Maroš Šefčovič

Druhá Barrosova Komisia je vo svojej funkcii už viac ako rok. Je to teda príležitosť, aby sme zhodnotili dosiahnuté výsledky a stanovili úlohy na ďalšie obdobie.

Pre mňa ako podpredsedu Komisie zodpovedného za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu to bol skutočne náročný rok. Avšak vďaka vytrvalej práci a oddanosti útvarov, ktoré riadim, sa mi podarilo presadiť niektoré podstatné zmeny, ktoré v nasledujúcich rokoch ovplyvnia spôsob fungovania Európy a zabezpečia novú inštitucionálnu podobu EÚ.

Jedným z mojich hlavných poslaní bolo zaistiť, aby sa nová inštitucionálna štruktúra vyplývajúca z Lisabonskej zmluvy bez problémov premietla do praxe. Každá nová zmluva totiž so sebou automaticky prináša obdobie neistoty, počas ktorého sa každý z hráčov usiluje zaujať svoju novú pozíciu. Teraz, viac ako rok od uvedenia Lisabonskej zmluvy do života, však už všetko funguje obdivuhodne hladko. 

Na základe novej zmluvy sa napríklad Európsky parlament – ako jeden zo zákonodarcov EÚ – stal rovnocenným partnerom Rady ministrov. Aby sme však túto novú skutočnosť mohli náležitým spôsobom zohľadniť, museli sme zmeniť spôsob našej vzájomnej spolupráce. V tejto súvislosti sa mi podarilo doviesť do úspešného konca rokovania o novej rámcovej dohode medzi Komisiou a Parlamentom, ktorá nedávno nadobudla platnosť. Táto dohoda upravuje vzťahy medzi oboma inštitúciami a prispôsobuje ich novej zmluve. Je potrebné ju vnímať ako základ našej budúcej vzájomnej spolupráce. 

Zmluva zároveň priznáva národným parlamentom významné právomoci v rozhodovacom procese EÚ. Práve z tohto dôvodu som sa vydal na turné po európskych hlavných mestách a vyzval som všetky parlamenty, aby tieto nové právomoci v plnej miere využívali. Okrem iného ide aj o tzv. „kontrolu subsidiarity“, ktorá národným parlamentom umožní vzniesť námietky voči navrhovaným právnym predpisom, ak sa domnievajú, že Komisia prekročila svoje právomoci. Týmto spôsobom sa zabezpečí, aby sa Európa skutočne zaoberala len tými záležitosťami, pre ktoré je tou najlepšou inštanciou. Táto kontrola môže v konečnom dôsledku vyústiť až do prepracovania legislatívneho návrhu alebo dokonca do jeho stiahnutia. Mojim úmyslom je však zaistiť, aby k tomu nikdy nedošlo. Práve preto sa zasadzujem za nadviazanie intenzívneho dialógu s národnými parlamentmi a pozorne načúvam ich obavám ešte predtým, ako vyvstane samotná potreba kontroly subsidiarity. Osobne som podpísal všetky odpovede Komisie na písomné stanoviská členských štátov, pričom len v roku 2010 ich bolo viac ako 380. 

Ďalším dôležitým prvkom, ktorý zmluva prináša v oblasti demokratickej kontroly, je zapojenie občanov do tvorby politiky EÚ. Mimoriadne hrdý som predovšetkým na to, ako rýchlo sa nám vďaka našim návrhom podarilo napredovať pri zavádzaní európskej iniciatívy občanov do praxe.  Táto iniciatíva bude v kontexte EÚ predstavovať úplne novú formu participatívnej demokracie. Ide o konkrétny príklad priblíženia Európy jej občanom. Na základe tejto novinky zavedenej Lisabonskou zmluvou bude mať minimálne jeden milión občanov z minimálne jednej štvrtiny členských štátov EÚ možnosť vyzvať Európsku komisiu, aby predložila legislatívne návrhy v oblastiach, ktoré spadajú do jej právomocí. Rada a Európsky parlament podpísali legislatívny dokument vo februári a očakáva sa, že európska iniciatíva občanov vstúpi krátko nato do platnosti vo všetkých 27 členských štátoch. Členským štátom však ponecháme určitý čas, aby zaviedli potrebné mechanizmy kontroly a vybudovali príslušnú infraštruktúru. Znamená to teda, že s prvými iniciatívami občanov sa budeme môcť zaoberať približne na budúci rok.

Aktívne som sa podieľal aj na revízii tzv. „systému komitológie“, ako tento systém zvykneme nazývať v bruselskom žargóne. Komitológia upravuje spôsob, akým členské štáty EÚ a Komisia prijímajú rozhodnutia k vykonávacím opatreniam, ktorých je viac ako 3 000 ročne. Jedným z mojich cieľov bolo zabezpečiť, aby reforma prispela k zvýšeniu transparentnosti a účinnosti systému, a to prostredníctvom väčšej demokratickej kontroly zo strany Európskeho parlamentu. Zároveň som prispel aj k zjednodušeniu a modernizácii tohto systému.  

Do oblasti mojej zodpovednosti patrí aj zastupovanie Komisie v Rade pre všeobecné záležitosti. S potešením môžem konštatovať, že Rada zohráva dôležitú úlohu pri koordinácií politík, napríklad pri príprave zasadnutí Európskej rady – pravidelného zasadnutia hláv štátov a vlád EÚ. 

Lisabonská zmluva nám priniesla aj Európsku službu pre vonkajšiu činnosť. Bol som priamo zapojený do rokovaní o zriadení tejto služby, ktorá je dnes už plne v prevádzke pod vedením pani Ashtonovej – Vysokej predstaviteľky všetkých členských štátov pre vonkajšie vzťahy. Spoločne s Radou a Parlamentom sme výrazne pokročili v otázke prepracovania služobného poriadku úradníkov EÚ, ktoré bolo nevyhnutné vzhľadom na nové skutočnosti vyplývajúce zo zriadenia tejto služby. Nevyhli sme sa ani náročným rokovaniam s odborovými zväzmi, ktoré sa celkom prirodzene dožadovali zachovania perspektívy kariérneho rastu zamestnancov. Našim cieľom bolo zabezpečiť, aby personálne obsadzovanie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť prebehlo efektívnym, transparentným a spravodlivým spôsobom. Navyše bolo potrebné zaistiť vyvážené zastúpenie úradníkov z Komisie, Rady a diplomatických služieb členských štátov. Pokiaľ ide o náklady, od samého počiatku som sa zasadzoval o to, aby Komisia poskytovala novej službe maximálnu administratívnu podporu, a to napríklad v oblasti odbornej prípravy a informačných technológií. Týmto spôsobom sa nám podarilo zabrániť duplicite štruktúr a plytvaniu finančných prostriedkov. 

Riadiť administratívu Komisie je vždy veľkou výzvou. O úspechu možno hovoriť vtedy, ak všetko prebieha hladko a chod inštitúcie nie je poznačený prevádzkovými problémami, kritickými hlasmi a štrajkovými akciami. To však neznamená, že sme v tejto oblasti minulý rok zaháľali. 

Vytvorili sme viacero nových útvarov Komisie a zosúladili tak našu štruktúru s portfóliom členov druhej Barrosovej Komisie. Vymenovali sme tri nové generálne riaditeľky, čím sme zlepšili pomer zastúpenia mužov a žien na najvyšších úrovniach našej administratívy. Okrem toho došlo k presunu vyšších riadiacich pracovníkov a na tieto pozície sme vypísali množstvo výberových konaní predovšetkým pre tie nové členské štáty, ktoré sú na najvyšších úrovniach ešte stále nedostatočne zastúpené. Začiatkom februára som mohol s potešením oznámiť, že sa nám podarilo prekročiť cieľové počty, ktoré boli vytýčené pre nábor zamestnancov z 10 členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004. Počet úradníkov a dočasných zamestnancov z týchto krajín tak dosiahol viac ako 4 000. Keďže dve tretiny z toho počtu predstavujú ženy, pozitívne sa to odrazilo aj na rodovej rovnováhe v Komisii. Každý z týchto desiatich členských štátov má minimálne jedného predstaviteľa na poste generálneho riaditeľa alebo na poste zástupcu generálneho riaditeľa. Môžeme teda oprávnene konštatovať, že Komisia je skutočnou európskou inštitúciou, ktorá dokonale odráža rozmanitosť Únie. 

Komisia – posilnená týmto úspechom – prijala v decembri 2010 stratégiu v oblasti rovnosti príležitostí svojich zamestnancov. Cieľom tejto stratégie je prilákať, rozvíjať a udržiavať vyváženú pracovnú silu a zároveň podporovať flexibilnejšie pracovné prostredie. Úspešná realizácia tejto stratégie by sa mala reálne premietnuť do efektívnosti a celkovej výkonnosti Komisie. 

V roku 2010 sme zároveň pristúpili k úprave platov a dôchodkov úradníkov EÚ (pokles kúpnej sily zamestnancov o 2 %) a k zvýšeniu ich odvodov do systému dôchodkového zabezpečenia. Okrem toho sme prijali opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s rozsudkom, ktorý Európsky súdny dvor vydal vo veci spornej úpravy platov za rok 2009. 

Na úrovni členských štátov sa v prvom rade usilujem o intenzívnejšie zapojenie národných parlamentov do európskej diskusie, a to prostredníctvom konferencie COSAC – zasadnutia zástupcov výborov národných parlamentov pre európske záležitosti. Pokiaľ ide o Chorvátsko, ktoré je jednou z kandidátskych krajín, vo výraznej miere som prispel k tomu, aby s EÚ podpísalo memorandum o porozumení týkajúce sa pristúpenia k programu ISA, ktorý poskytuje riešenia interoperability v záujme uľahčenia vzájomnej spolupráce európskych orgánov verejnej správy. 

Pod mojím dohľadom Európsky úrad pre výber pracovníkov zaviedol do praxe nové výberové konanie pre úradníkov, ktoré zodpovedá najprísnejším požiadavkám. Vďaka nemu bude teraz pre nás oveľa jednoduchšie prijímať uchádzačov s požadovanými schopnosťami. Prvé výberové konanie zorganizované na základe tejto novej metódy prilákalo viac ako 51 000 uchádzačov.

Pokiaľ ide o administratívnu zložku môjho portfólia, som zodpovedný za vzťahy s krajinami, v ktorých sídlia naše orgány, teda najmä s Belgickom a Luxemburskom, kde sa nachádza väčšina útvarov Komisie. Táto úloha si vyžaduje pravidelnú spoluprácu s belgickými a luxemburskými úradmi v oblasti správy budov, mobility, bezpečnosti a európskych škôl. V záujme lepšej komunikácie medzi rôznymi úrovňami belgickej štátnej správy a jednotlivými inštitúciami EÚ so sídlom v Bruseli som navrhol, aby sa zasadnutia pracovnej skupiny EÚ − Belgicko, ktorá bola zriadená mojim predchodcom, organizovali na politickej úrovni. Prvé takéto stretnutie sa uskutočnilo začiatkom tohto roka a bolo mimoriadne úspešné. 

Transparentnosť je čoraz významnejším aspektom otvorenej a modernej administratívy a do oblasti mojej zodpovednosti spadá aj iniciatíva Komisie za transparentnosť. Register zástupcov záujmových skupín eviduje do dnešného dňa 3 623 organizácii, pričom tento počet neustále narastá. Dôležitým medzníkom v tejto oblasti bolo úspešné ukončenie rokovaní s Európskym parlamentom o vytvorení spoločného registra transparentnosti. Teší ma, že všetky zúčastnené strany akceptovali môj návrh pomenovať tento register jednoduchým menom a rozšíriť jeho rozsah na všetky skupiny a subjekty, ktoré sa usilujú ovplyvniť proces rozhodovania (bez ohľadu na svoju povahu). Som presvedčený, že túto dohodu čoskoro formálne podporí aj Rada a že register budeme tak môcť spustiť ešte pred začiatkom leta. V tejto súvislosti sme sa pokúšali osloviť aj skupiny, ktoré sa k registrácii pôvodne stavali negatívne, ako napr. právnické firmy, cirkevné organizácie a expertné skupiny.  

Momentálne pracujeme aj na revízii pravidiel upravujúcich prístup k dokumentom, pričom o tejto otázke intenzívne diskutujeme s ostatnými inštitúciami. Okrem toho sme sa začali zaoberať aj možnosťami zjednodušenia prístupu k všetkým elektronickým informáciám týkajúcim sa transparentnosti, ktoré sú síce často dostupné, ale ktoré nie je jednoduché nájsť. 

Pokiaľ ide o moje pôsobenie na pôde samotnej Komisie, úzko som spolupracoval s predsedom Barrosom na revízii Etického kódexu členov Komisie. S potešením môžem konštatovať, že nami navrhovaný etický rámec je z hľadiska ochrany inštitúcií a transparentnosti oveľa komplexnejší, ako etické zásady väčšiny orgánov štátnej správy alebo iných verejných orgánov. 

Prvý rok pôsobenia v druhej Barrosovej Komisii bol teda mimoriadne rušný. Napriek tomu ostáva ešte veľa nevyriešených úloh. Mám však v úmysle uskutočniť na budúci rok zásadný prelom v mnohých oblastiach. To je výzva, na ktorú sa skutočne teším!

Posledná aktualizácia: 23/01/2013 |  Na začiatok