Európska komisia > EJS > Procesné lehoty > Švédsko

Posledná úprava: 08-05-2009
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Procesné lehoty - Švédsko

 

OBSAH

1. Aké sú rôzne druhy lehôt v občianskoprávnych veciach? 1.
2. Ktoré dni sa považujú za dni pracovného pokoja v súlade s nariadením Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny? 2.
3. Aké všeobecné pravidlá sa vzťahujú na lehoty týkajúce sa jednotlivých občianskoprávnych konaní? 3.
4. Kedy začína plynúť lehota? 4.
5. Kedy končí lehota? 5.
6. Predĺženie lehôt v určitých prípadoch. 6.
7. Existujú špecifické lehoty pre odvolania v určitých občianskoprávnych veciach? 7.
8. Môžu súdy v prípade núdze alebo z akéhokoľvek iného dôvodu skrátiť lehotu na dostavenie sa k súdu alebo stanoviť osobitný dátum pre dostavenie sa? A naopak, môže byť táto lehota predĺžená? 8.
9. Ak je písomnosť určená strane, ktorá sídli v mieste, kde môže využiť predĺženie lehoty, ale oznámenie je urobené v mieste, kde sa táto výhoda neuplatňuje, príde táto osoba o výhodu predĺženia lehoty? 9.
10. Aké sú sankcie za nedodržanie lehôt? 10.
11. Ak uplynie lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii strany v omeškaní? 11.

 

1. Aké sú rôzne druhy lehôt v občianskoprávnych veciach?

V Ústave sú stanovené viaceré rozdielne druhy lehôt v občianskoprávnych veciach. Sem patria napríklad lehoty pre odvolania, lehoty na podanie podnetu a lehoty na obnovenie konania vo veci (lehota, do ktorej musí byť vec podaná na súd). Existujú aj ustanovenia, podľa ktorých sa len musí prijať opatrenie, a súd potom rozhodne o lehote, v ktorej sa musí prijať; sú to napríklad lehoty pre poskytnutie dodatočných informácií, dôkazov alebo žalobnej odpovede.

2. Ktoré dni sa považujú za dni pracovného pokoja v súlade s nariadením Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny?

Za dni pracovného pokoja sa považujú soboty, nedele a štátne sviatky.

Vo Švédsku sú schválené tieto štátne sviatky (zákon (1989:253) o štátnych sviatkoch):

  • Nový rok (1. január)
  • Zjavenie Pána (6. január)
  • Veľký piatok (posledný piatok pred Veľkou nocou)
  • Veľkonočná nedeľa (prvá nedeľa po splne dňa 21. marca alebo po ňom)
  • Veľkonočný pondelok (deň po Veľkonočnej nedeli)
  • 1. máj
  • Nanebovstúpenie Pána (šiesty štvrtok po Veľkonočnej nedeli)
  • Svätodušná nedeľa (siedma nedeľa po Veľkej noci)
  • Národný deň Švédska (6. jún)
  • Letný slnovrat (sobota pripadajúca na obdobie od 20. do 26. júna)
  • Deň Všetkých svätých (sobota pripadajúca na obdobie od 31. októbra do 6. novembra)
  • Prvý sviatok vianočný (25. december)
  • Druhý sviatok vianočný (26. december).

3. Aké všeobecné pravidlá sa vzťahujú na lehoty týkajúce sa jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Základnou zásadou platnou pre lehoty je, že v prípade, ak súd vyžaduje, aby určitá osoba vykonala určitý úkon v konaní, musí byť tejto osobe poskytnutý primeraný čas na splnenie tejto požiadavky (kapitola 32 oddiel 1 švédskeho občianskeho súdneho poriadku). Vo väčšine prípadov povolený čas určí súd. Súd musí stanoviť lehotu, ktorá poskytne účastníkovi konania prijateľný čas na splnenie požiadaviek.

HoreHore

V niekoľkých prípadoch je vo švédskom Občianskom súdnom poriadku stanovená konkrétna lehota. Ide hlavne o lehoty týkajúce sa odvolania proti rozsudku alebo rozhodnutiu súdu, žiadosti o obnovenie uzatvoreného prípadu, alebo v niektorých prípadoch žiadosti o zmenu lehoty.

Osoba, ktorá sa chce odvolať proti rozsudku okresného súdu v občianskoprávnej veci, musí podať odvolanie do troch týždňov od vyhlásenia rozsudku. Osoba, ktorá sa chce odvolať proti rozhodnutiu okresného súdu v občianskoprávnej veci, musí podať odvolanie v tej istej lehote. Ak však rozhodnutie prijaté počas konania nebolo vynesené na súdnom pojednávaní a súd neurčil, kedy sa vynesie rozhodnutie, lehota pre odvolanie sa počíta odo dňa, keď odvolateľ dostal rozhodnutie. Lehota pre odvolania proti rozsudkom alebo rozhodnutiam odvolacieho súdu je štyri týždne (kapitola 50 oddiel 1, kapitola 52 oddiel 1, kapitola 55 oddiel 1 a kapitola 56 oddiel 1 švédskeho občianskeho súdneho poriadku).

Strana, proti ktorej okresný súd vyniesol kontumačný rozsudok, môže do jedného mesiaca od dátumu, ku ktorému jej bol doručený rozsudok, požiadať o obnovenie konania vo veci (kapitola 44 oddiel 9 švédskeho občianskeho súdneho poriadku).

Ak odvolanie prepadlo z dôvodu, že sa odvolateľ nedostavil na konanie pred odvolacím súdom, odvolateľ sa môže do troch týždňov od dátumu, ku ktorému bolo vydané rozhodnutie, odvolať na súd s cieľom obnoviť konanie vo veci (kapitola 50 oddiel 22 švédskeho občianskeho súdneho poriadku).

Ak účastník konania zmeškal lehotu pre podanie odvolania alebo pre požiadanie o obnovenie konania vo veci, môže požiadať o obnovenie lehoty. Žiadosť sa musí podať do troch týždňov od skončenia ospravedlňujúcich skutočností a najneskôr do jedného roka od skončenia lehoty (kapitola 58 oddiel 12 švédskeho občianskeho súdneho poriadku).

HoreHore

Mnoho lehôt sa vzťahuje aj na skrátené konanie na švédskom Úrade pre presadzovanie práva. Odporca bude vyzvaný pripomienkovať podanie do určitého času od dátumu oznámenia. Táto lehota, okrem osobitných okolností, nesmie byť dlhšia ako dva týždne (oddiel 25 zákona (1990:746) o príkazoch na zaplatenie a o pomoci). Ak odporca vznesie námietky voči podaniu, navrhovateľ má maximálne štyri týždne od dátumu, ku ktorému mu bolo zaslané oznámenie o námietkach, v ktorých môže požiadať, aby bola vec postúpená okresnému súdu na ďalšie riešenie (oddiel 34). Ak švédsky Úrad pre presadzovanie práva vydá rozhodnutie vo veci týkajúcej sa príkazu na zaplatenie alebo všeobecnej pomoci, odporca môže požiadať, aby sa konanie vo veci obnovilo do jedného mesiaca od dátumu rozhodnutia (oddiel 53). Odvolanie proti iným druhom rozhodnutia úradu možno podať do troch týždňov od dátumu, ku ktorému bolo prijaté rozhodnutie (oddiely 55 až 57).

4. Kedy začína plynúť lehota?

Ak sa určitý úkon musí vykonať v danej lehote, táto lehota zvyčajne začína plynúť v deň, ku ktorému bolo vydané rozhodnutie alebo príkaz. V prípadoch, keď sa musí účastníkovi konania doručiť písomnosť, lehota však začína plynúť, až keď strana dostane túto písomnosť (dátum úradného doručenia).

5. Kedy končí lehota?

Ak začiatočný dátum je dátum, ku ktorému sa prijalo rozhodnutie alebo príkaz, lehota sa často vyjadruje v podobe konkrétneho dátumu, ku ktorému sa musia vykonať kroky vyplývajúce z rozhodnutia alebo príkazu. Lehota je však niekedy stanovená aj tak, aby sa opatrenie prijalo do určitého počtu dní, týždňov, mesiacov alebo rokov, ktorý vždy začína začiatočným dátumom. Ak je začiatočným dátumom dátum doručenia, vždy je uvedené, že kroky sa musia prijať do určitého počtu dní, týždňov, mesiacov alebo rokov od dátumu úradného doručenia, ktorým je dátum, ku ktorému účastník konania dostal písomnosť.

HoreHore

Ak je lehota vyjadrená v dňoch, uvedený počet dní predstavuje kalendárne dni, nielen pracovné dni. V zákone (1930:173) o výpočte zákonných lehôt sa stanovuje, že v prípade, ak sú lehoty vyjadrené v týždňoch, mesiacoch alebo rokoch, konečný dátum je dátum, ktorý podľa svojho mena alebo čísla v mesiaci zodpovedá dňu, ku ktorému začala plynúť lehota. Ak neexistuje zodpovedajúci deň v poslednom mesiaci, za posledný deň lehoty sa berie posledný deň v mesiaci.

Ak deň, do ktorého sa musia prijať kroky, pripadá na sobotu, nedeľu alebo iný štátny sviatok (pozri otázku 2), predvečer slnovratu (deň pred slnovratom), Štedrý večer (24. december) alebo Silvester (31. december), konečný termín pre vykonanie krokov sa predlžuje do nasledujúceho pracovného dňa. To platí aj v prípade, ak lehota začína od dátumu úradného doručenia.

Ak je uplatniteľné nariadenie Rady č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny, namiesto toho sa uplatňujú ustanovenia uvedeného nariadenia.

6. Predĺženie lehôt v určitých prípadoch.

V prípadoch, ak strana má bydlisko alebo sídlo mimo Švédska, alebo sa inak nachádza mimo Švédska alebo v odľahlej oblasti, neexistujú osobitné pravidlá pre predĺženie lehôt. Ako už bolo uvedené, súd v mnohých prípadoch sám rozhodne o dĺžke lehoty a v danom čase zabezpečí, aby účastník konania dostal dostatok času na prijatie krokov.

7. Existujú špecifické lehoty pre odvolania v určitých občianskoprávnych veciach?

Nie.

HoreHore

8. Môžu súdy v prípade núdze alebo z akéhokoľvek iného dôvodu skrátiť lehotu na dostavenie sa k súdu alebo stanoviť osobitný dátum pre dostavenie sa? A naopak, môže byť táto lehota predĺžená?

Ak je lehota stanovená zákonom (napr. lehota pre podanie odvolania), túto lehotu nemožno skrátiť ani predĺžiť. Ak účastník konania dostal príkaz dostaviť sa na súd alebo vykonať nejaký iný úkon, súd môže predĺžiť lehotu stanovením nového konečného termínu. V prípade núdze nič nebráni súdu zrušiť plánované pojednávanie a stanoviť iné pojednávanie k skoršiemu dátumu. Účastníci konania však musia dostať primeraný čas na prípravu.

9. Ak je písomnosť určená strane, ktorá sídli v mieste, kde môže využiť predĺženie lehoty, ale oznámenie je urobené v mieste, kde sa táto výhoda neuplatňuje, príde táto osoba o výhodu predĺženia lehoty?

Nie (pozri otázku 6).

10. Aké sú sankcie za nedodržanie lehôt?

Lehoty na splnenie príkazov atď.

Ak navrhovateľ nesplní príkaz na poskytnutie dodatočných informácií k svojmu návrhu na predvolanie na súd, alebo ak existuje akákoľvek ďalšia prekážka pre súdne prerokovanie veci, uplatňovaný nárok sa odmietne. Ak odporca nepodá žalobnú odpoveď, rozsudok môže byť voči nemu vynesený v neprítomnosti. Aj napriek nesplneniu príkazu načas môže súd vyniesť rozhodnutie vo veci.

Nedostavenie sa na súd

Vo veciach, ktoré možno riešiť mimosúdnou dohodou (napr. komerčné spory), nedostavenie sa jednej zo strán na okresný súd môže mať za následok vynesenie kontumačného rozsudku. V iných prípadoch môžu byť uložené pokuty. Vo veciach, ktoré nemožno riešiť mimosúdnou dohodou (napr. súdne spory v záležitostiach rodiny), však nedostavenie sa navrhovateľa na súd môže viesť k vzdaniu sa prípadu, kým odporca, ktorý sa nedostaví, môže byť buď pokutovaný alebo postavený pred súd. Ak sa navrhovateľ nedostaví na konanie na odvolacom súde, odvolanie môže prepadnúť. Ak sa nedostaví odporca, môže mu byť uložená pokuta.

Lehota na odvolanie

Ak sa strana odvolá príliš neskoro, odvolanie sa zamietne.

11. Ak uplynie lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii strany v omeškaní?

Ak lehota nie je stanovená zákonom, účastník konania musí pred jej uplynutím požiadať súd o posun a vyžiadať predĺženie lehoty. Ak lehota prešla a súd následne prijal opatrenie, napr. rozhodol vo veci, účastník konania môže prijať mnoho bežných a mimoriadnych opatrení. Účelom týchto opatrení je buď dosiahnuť obnovenie konania vo veci, ktorá bola uzatvorená, alebo za určitých okolností dosiahnuť zmenu lehoty (pozri otázku 3).

« Procesné lehoty - Všeobecné informácie | Švédsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 08-05-2009

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo