Procesné lehoty - Španielsko

OBSAH 1. Rôzne typy lehôt používaných podľa rôznych procesných pravidiel v občianskoprávnych veciach.  2. Zoznam dní pracovného pokoja podľa nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.  3. Aké sú všeobecné pravidlá týkajúce sa lehôt pre rôzne občianskoprávne konania, ktoré upravuje občiansky súdny poriadok (zákon č. 1/2000 zo 7. januára 2000)?  4. Ak treba vykonať určitý úkon alebo formalitu v rámci danej lehoty, kedy sa táto lehota začína – t. j. odkedy plynie lehota stanovená pre tento úkon alebo formalitu („terminus a quo“)?  5. Kedy začína plynúť táto lehota?  6. Ak lehota skončí v sobotu, nedeľu alebo v štátny sviatok alebo v deň pracovného pokoja, predlžuje sa až do nasledujúceho pracovného dňa? Platí toto predĺženie aj vtedy, ak sa začiatok danej lehoty viaže na budúcu udalosť?  7. Keď je podanie určené súdu, ktorý sídli na pevninskom území členského štátu (v prípade štátov, ktoré pozostávajú aj z území vzdialených od metropoly alebo z oddelených geografických území), sú lehoty predĺžené pre osoby, ktoré žijú na jednom z týchto území alebo v cudzine? Ak áno, o aký čas?  8. A naopak, keď je podanie určené súdu, ktorý sídli na jednom z týchto území geograficky vzdialených od pevniny, sú lehoty predĺžené pre osoby žijúce mimo tohto územia alebo pre osoby žijúce v cudzine?  9. Existujú špecifické lehoty pre odvolania v určitých občianskoprávnych veciach?  10. Môžu súdy v prípade núdze alebo z akéhokoľvek iného dôvodu skrátiť lehotu na dostavenie sa k súdu alebo stanoviť osobitný dátum pre dostavenie sa? A naopak, môže byť táto lehota predĺžená?  11. Keď je písomnosť určená strane, ktorá sídli v mieste, kde môže využiť predĺženie lehoty, ale oznámenie je urobené v mieste, kde sa táto výhoda neuplatňuje, príde táto osoba o výhodu predĺženia lehoty?  12. Aké sú sankcie za nedodržanie lehôt?

 

1. Rôzne typy lehôt používaných podľa rôznych procesných pravidiel v občianskoprávnych veciach.

Podľa občianskeho práva môže plynutie času ako „právna skutočnosť“ spôsobiť nadobudnutie alebo stratu subjektívneho práva, právnej spôsobilosti alebo čistej domnienky. Nadobudnutie čohokoľvek z uvedeného sa všeobecne nazýva „nadobúdacie premlčanie“, zatiaľ čo jeho strata je známa ako „zanikajúce premlčanie“.

Uplynutie alebo skončenie lehoty (caducidad) znamená, že ak je zákonom stanovená pevná lehota na vykonanie nejakého úkonu s právnym účinkom, právo vykonať tento úkon automaticky zaniká po uplynutí tejto lehoty. Na rozdiel od premlčania môže túto lehotu stanoviť súd z vlastného podnetu a táto lehota sa vzťahuje len na prípady osobitne uvedené v právnych predpisoch. Ak dôjde k prerušeniu lehoty, plynutie lehoty sa pozastaví na zákonom určené obdobie a čas, ktorý uplynul do pozastavenia, sa započítava; zostávajúci čas potom znova začne plynúť odo dňa skončenia zákonnej lehoty odkladu.

„Zanikajúce premlčanie“ je presne povedané zánik práv a nárokov na práva, ak neboli uplatnené v rámci lehoty vymedzenej na tento účel. Aby bolo premlčanie platné, musí oň aktívne požiadať strana, ktorá sa oň opiera. Zanikajúce premlčanie je prerušené akýmkoľvek úkonom nositeľa práva, ktorý nie je zlučiteľný s jeho zjavným zrieknutím sa práva v dôsledku jeho nevykonania. Tieto úkony sú uvedené v článku 1973 Občianskeho zákonníka (uplatňovanie práva pred súdom, mimosúdna žiadosť veriteľa a uznanie dlhu dlžníkom). Po prerušení začína lehota plynúť odznova. Španielske súdy vykladajú tento spôsob zániku povinností dôsledne reštriktívne.

Hore

Lehoty môžu byť vyjadrené v dňoch, týždňoch, mesiacoch alebo rokoch.

Na účely výpočtu, pokiaľ nie je stanovené inak, lehota vyjadrená v dňoch začína plynúť dňom nasledujúcim po prvom uvedenom dni, ktorý sa nezapočítava. Ak sú lehoty vyjadrené v mesiacoch alebo rokoch, počítajú sa od jedného dátumu do druhého. Ak v poslednom mesiaci lehoty neexistuje ekvivalent počiatočného dátumu, za dátum uplynutia sa považuje posledný deň v mesiaci. V tomto osobitnom prípade sa nepočítajú dni pracovného pokoja (články 5 a 1130 Občianskeho zákonníka).

„Výpočet lehôt v občianskoprávnych konaniach“ pozri v otázke 3.

SPOJENIA NA INTERNETOVÉ STRÁNKY:

• OBČIANSKOPRÁVNE A OBCHODNOPRÁVNE PREDPISY
• VŠEOBECNÁ SÚDNA RADA (priamy prístup k viacerým internetovým stránkam zaujímavým pre verejnosť)
• MINISTERSTVO SPRAVODLIVOSTI (právne informácie)

2. Zoznam dní pracovného pokoja podľa nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

So zreteľom na pravidlá upravujúce správne konanie bolo nariadenie č. 1182/71 transponované článkom 48 právnych ustanovení, ktorými sa riadia orgány verejnej správy a všeobecné správne konanie, a ktoré stanovujú toto:

Hore

1. Pokiaľ nie je inak ustanovené v právnych predpisoch alebo nariadeniach Európskeho spoločenstva, ak sú lehoty vyjadrené v dňoch, ide o pracovné dni a vylúčené sú nedele a dni pracovného pokoja. Ak sú lehoty vyjadrené v kalendárnych dňoch, je to uvedené v príslušnom oznámení.
2. Ak je lehota vyjadrená v mesiacoch alebo rokoch, počíta sa odo dňa, ktorý nasleduje po oznámení alebo uverejnení aktu, alebo odo dňa nasledujúceho po dni prijatia alebo zamietnutia žiadosti nečinnosťou správneho orgánu. Ak v poslednom mesiaci lehoty neexistuje ekvivalent počiatočného dátumu, za dátum uplynutia sa považuje posledný deň mesiaca.
3. Ak je posledný deň lehoty dňom pracovného pokoja, lehota sa predlžuje do nasledujúceho pracovného dňa.
4. Ak je lehota vyjadrená v dňoch, počíta sa odo dňa nasledujúceho po dni oznámenia alebo uverejnenia daného aktu, alebo odo dňa nasledujúceho po dni prijatia alebo zamietnutia žiadosti nečinnosťou správneho orgánu.
5. Ak je určitý deň pracovným dňom v obci alebo autonómnom spoločenstve, v ktorom má bydlisko predmetná strana, ale dňom pracovného pokoja v mieste, kde sídli správny orgán, alebo naopak, tento deň sa v každom prípade považuje za deň pracovného pokoja.
6. Skutočnosť, že určitý deň bol na účely určenia lehôt vyhlásený za pracovný deň alebo deň pracovného pokoja, nemusí nevyhnutne určovať fungovanie úradov verejnej správy, ich pracovný čas alebo prístup verejnosti k registrom.
7. Ústredné a regionálne samosprávy si na účely výpočtu lehôt určujú kalendár dní pracovného pokoja podľa oficiálneho pracovného kalendára. Kalendár schválený autonómnymi spoločenstvami zahŕňa miestne sviatky, t. j. dni pracovného pokoja v oblasti, v ktorej sídlia orgány miestnej samosprávy. Tieto dni sa vzťahujú na tieto samosprávne orgány.

Tento kalendár musí byť zverejnený pred začiatkom každého roka v príslušnom úradnom vestníku a v ďalších médiách, aby sa zabezpečilo, že verejnosť bude s ním oboznámená.

Hore

Na procesné účely sú dni pracovného pokoja stanovené v článku 182 súdneho zákona, kde je uvedené:

1. Na procesné účely sú dňami pracovného pokoja soboty a nedele, 24. december a 31. december, štátne a miestne sviatky. Všeobecná súdna rada môže povoliť v týchto dňoch súdne konania v prípadoch, ktoré nie sú výslovne upravené zákonom.
2. Pracovný čas je od 8.00 do 20.00 hod., pokiaľ nie je uvedené inak v právnych predpisoch.

Podľa článku 183 súdneho zákona zahŕňajú dni pracovného pokoja na procesné účely celý mesiac august s výnimkou konaní vyhlásených procesným právom za naliehavé. Všeobecná súdna rada však môže vydať nariadenia, ktorými sa v týchto dňoch povoľujú aj konania iného druhu (pozri odpoveď na 5 b)).

SPOJENIA NA INTERNETOVÉ STRÁNKY:

• Kalendár dní pracovného pokoja španielskej obecnej štátnej správy v roku 2005 na účel výpočtu lehôt

3. Aké sú všeobecné pravidlá týkajúce sa lehôt pre rôzne občianskoprávne konania, ktoré upravuje občiansky súdny poriadok (zákon č. 1/2000 zo 7. januára 2000)?

Pravidlá týkajúce sa lehôt pre občianskoprávne veci sú uvedené v kapitole II hlava V kniha I (články 130 až 136) uvedeného Občianskeho súdneho poriadku. Hlavné pravidlá sú takéto:

Všetky súdne úkony sa musia vykonávať v pracovných dňoch a v pracovnom čase. Pracovné dni sú všetky dni roka okrem nedieľ, štátnych a miestnych sviatkov a celého augusta. Pracovný čas je od 8.00 do 20.00 hod., pokiaľ nie je inak uvedené v právnych predpisoch. Na účely oznamovania a výkonu sa za pracovný čas považuje aj čas od 20.00 do 22.00 hod.

Hore

Súdne konania sa musia vykonať do určitých termínov alebo v rámci určitých lehôt, po uplynutí ktorých daná strana už nemá právo na príslušné konanie. Súdny úradník zaznamená uplynutie lehoty do spisu prípadu a podľa toho buď prijme opatrenie, ak je na to oprávnený, alebo informuje súd, že môže prijať príslušné rozhodnutie.

Súdy pre občianskoprávne veci môžu z vlastného podnetu alebo na žiadosť dotknutej strany umožniť vedenie súdneho konania v dňoch pracovného pokoja alebo mimo pracovného času, ak môže omeškanie tohto konania znamenať vážnu ujmu pre strany, zabrániť vlastnému výkonu spravodlivosti alebo spôsobiť neúčinnosť súdneho rozhodnutia. Ide o prípad „naliehavých opatrení“ (napr. nedobrovoľné umiestnenie do psychiatrickej liečebne, alebo súdne opatrenia prijaté v „najlepšom záujme“ maloletých v prípade sporov vyplývajúcich z občianskoprávnych konaní). Takéto opatrenia možno prijať v auguste bez výslovného povolenia. Podobne sa povolenie nevyžaduje ani vtedy, ak musia naliehavé opatrenia začaté počas pracovného času pokračovať aj po pracovnom čase.

Lehota začína plynúť odo dňa nasledujúceho po dni podania právneho oznámenia o začiatku lehoty a zahŕňa posledný deň lehoty, ktorý uplynie do 24 hodín. Ak však lehota začne plynúť okamžite po uplynutí inej lehoty, táto nová lehota sa počíta bez nového oznámenia odo dňa nasledujúceho po uplynutí predchádzajúcej lehoty. Do lehôt vyjadrených v dňoch sa nezapočítavajú dni pracovného pokoja. Lehoty vyjadrené v mesiacoch alebo rokoch sa počítajú od jedného dátumu k druhému. Ak v poslednom mesiaci lehoty neexistuje ekvivalent pre počiatočný dátum, za dátum uplynutia sa považuje posledný deň mesiaca.

Hore

Ak treba doručiť písomnosť v rámci určitej lehoty, možno ju predložiť do 15 dní od pracovného dňa nasledujúceho po dátume uplynutia lehoty na registratúre súdu alebo prípadne na určenom registračnom úrade alebo útvare. V občianskoprávnych konaniach nemožno písomnosti predkladať na súde, ktorý zabezpečuje pohotovostnú službu.

Lehoty sa nemôžu predlžovať. Ak však lehotu alebo termín nemožno dodržať z dôvodov vyššej moci, lehotu možno prerušiť alebo termín predĺžiť, a v tom prípade lehota pokračuje ihneď po zániku príčiny prerušenia alebo predĺženia. Súd musí na vlastný podnet alebo na žiadosť strany postihnutej touto situáciou uviesť dôkazy o takejto siduácii spôsobenej vyššou mocou na pojednávaní, na ktorom sa zúčastnia ostatné strany.

SPOJENIA NA INTERNETOVÉ STRÁNKY

• OBČIANSKY SÚDNY PORIADOK (zákon č. 1/2000 zo 7. januára 2000)

4. Ak treba vykonať určitý úkon alebo formalitu v rámci danej lehoty, kedy sa táto lehota začína – t. j. odkedy plynie lehota stanovená pre tento úkon alebo formalitu („terminus a quo“)?

Lehota začína plynúť odo dňa nasledujúceho po dni podania príslušného oznámenia a zahŕňa posledný deň lehoty, ktorý sa končí o polnoci (o 24.00 hod.). Ak však existuje zákonom stanovená lehota, ktorá začína plynúť okamžite po uplynutí inej lehoty, táto nová lehota sa počíta bez nového oznámenia odo dňa nasledujúceho po uplynutí predchádzajúcej lehoty. Všetky pravidlá, ktorými sa riadi „súdne oznamovanie“, sú uvedené v článkoch 149 až 168 Občianskeho súdneho poriadku.

Hore

SPOJENIE NA INFORMAČNÝ LIST: Doručovanie písomností - ŠPANIELSKO

5. Kedy začína plynúť táto lehota?

V článku 132 Občianskeho súdneho poriadku je uvedené, že súdne konania musia prebehnúť do termínov alebo v rámci lehôt stanovených pre každé konanie, a že ak nie je uvedená žiadna lehota alebo termín, konanie musí prebehnúť čo možno najskôr.

1. Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítava sa prvý deň?

   V článku 133 Občianskeho súdneho poriadku sa ustanovuje, že lehota začína plynúť odo dňa nasledujúceho po dni podania oznámenia o začiatku lehoty a zahŕňa posledný deň lehoty, ktorá sa končí o polnoci (24.00 hod.).

   V článku 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa ustanovuje, že oznámenia pre štátnu právnu službu alebo štátneho zástupcu, ako aj oznámenia doručované prostredníctvom oznamovacích služieb organizovaných asociáciami právnikov sa považujú sa doručené dňom nasledujúcim po dátume prijatia uvedenom v písomnosti.

2. Ak je lehota vyjadrená v dňoch, ide o kalendárne alebo pracovné dni? 

   Do výpočtu lehôt vyjadrených v dňoch sa nezapočítavajú dni pracovného pokoja.

   Na účel lehôt uvedených pre naliehavé opatrenia v článku 131 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (súdne úkony, ktorých omeškanie by mohlo pre strany znamenať vážnu ujmu, zabrániť riadnemu výkonu spravodlivosti alebo spôsobiť neúčinnosť súdneho rozhodnutia) môžu dni pracovného pokoja zahŕňať len nedele a sviatky, ale nie mesiac august.

3. A keď je lehota vyjadená v mesiacoch alebo rokoch?

   Lehoty vyjadrené v mesiacoch alebo rokoch sa počítajú od jedného dátumu k druhému.

   Hore

   Ak v poslednom mesiaci lehoty neexistuje ekvivalent počiatočného dátumu, za dátum uplynutia sa považuje posledný deň mesiaca.

4. Kedy uplynú tieto lehoty?

   So zreteľom na lehoty na podávanie súdnych písomností sa v článku 135 Občianskeho súdneho poriadku uvádza, že:

   1. Ak treba písomnosť predložiť v určitej lehote, možno ju predložiť do 15 dní od pracovného dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na registratúre súdu alebo na centrálnom registračnom úrade alebo útvare, ak je uvedený.
   2. V občianskoprávnych konaniach nemožno písomnosti predkladať na súde, ktorý zabezpečuje pohotovostnú službu.
   3. Dátum a čas podania žiadostí, písomností na začatie konania a ďalších písomností, ktoré treba predložiť v stanovenej lehote, môžu zaevidovať len súdni úradníci alebo nimi menovaní úradníci.
   4. Osoba, ktorá predkladá písomnosť, v každom prípade dostane potvrdenie, na ktorom je uvedený dátum a čas predloženia. Potvrdenia sa vydávajú aj na jediné kópie podaných písomností.
   5. Ak súdy a strany disponujú potrebnými technickými prostriedkami na zasielanie a prijímanie písomností spôsobom, ktorý zaručuje ich pravosť, a pokiaľ možno viesť spoľahlivú evidenciu dátumu ich odoslania, doručenia a ich obsahu, možno písomnosti zasielať aj týmito prostriedkami. Potvrdenie sa vydáva zvyčajným spôsobom a na účel výkonu práv alebo splnenia povinností sa písomnosti považujú za predložené v rámci zákonom stanovenej lehoty.

      Na splnenie zákonných požiadaviek týkajúcich sa dôkazov a predkladania originálov alebo overených kópií písomností však musia byť tieto originály a overené kópie zaslané súdu do troch dní od zaslania písomnosti pomocou prostriedkov uvedených v predchádzajúcom odseku.

      Hore

6. Ak lehota skončí v sobotu, nedeľu alebo v štátny sviatok alebo v deň pracovného pokoja, predlžuje sa až do nasledujúceho pracovného dňa? Platí toto predĺženie aj vtedy, ak sa začiatok danej lehoty viaže na budúcu udalosť?

Lehoty, ktoré sa končia v nedeľu alebo v iný deň pracovného pokoja, sa považujú za predĺžené do nasledujúceho pracovného dňa.

Ak však lehota začína plynúť okamžite po uplynutí inej lehoty, táto nová lehota sa počíta bez nového oznámenia odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia predchádzajúcej lehoty a uplatňujú sa ustanovenia týkajúce sa lehôt končiacich v deň pracovného pokoja.

7. Keď je podanie určené súdu, ktorý sídli na pevninskom území členského štátu (v prípade štátov, ktoré pozostávajú aj z území vzdialených od metropoly alebo z oddelených geografických území), sú lehoty predĺžené pre osoby, ktoré žijú na jednom z týchto území alebo v cudzine? Ak áno, o aký čas?

Hoci k Španielsku okrem pevniny patria Baleárske ostrovy, Kanárske ostrovy, Ceuta a Melilla, neexistujú žiadne osobitné predpisy týkajúce sa procesných limitov pre oblasti mimo pevniny.

8. A naopak, keď je podanie určené súdu, ktorý sídli na jednom z týchto území geograficky vzdialených od pevniny, sú lehoty predĺžené pre osoby žijúce mimo tohto územia alebo pre osoby žijúce v cudzine?

Pozri odpoveď na predchádzajúcu otázku.

Hore

9. Existujú špecifické lehoty pre odvolania v určitých občianskoprávnych veciach?

Na prípravu (oznámenie) a podanie (doloženie) odvolaní pre všetky občianskoprávne veci je stanovená všeobecná lehota. Lehota na podanie oznámenia o odvolaní je päť dní od oznámenia rozsudku (články 457 a 479 Občianskeho súdneho poriadku). Lehota na podanie odvolania je 20 dní od dátumu, kedy súd prijal oznámenie o odvolaní.

10. Môžu súdy v prípade núdze alebo z akéhokoľvek iného dôvodu skrátiť lehotu na dostavenie sa k súdu alebo stanoviť osobitný dátum pre dostavenie sa? A naopak, môže byť táto lehota predĺžená?

V ústnom konaní (ktorého rozsah je stanovený v článku 250 Občianskeho súdneho poriadku) neexistuje písomný postup na dostavenie sa pred súd a pre podanie žalobnej odpovede. Namiesto toho musí súdny príkaz, ktorým sa sťažnosť prijíma, uvádzať, že pojednávanie sa koná v určitý deň 10 až 20 dní odo dňa predvolania strán (článok 440 Občianskeho súdneho poriadku).

V bežnom konaní (ktorého rozsah je stanovený v článku 249 Občianskeho súdneho poriadku) musí žalovaný predložiť odpoveď na žalobu do 20 dní od dátumu, kedy bol predvolaný (článok 404 Občianskeho súdneho poriadku).

Lehoty na dostavenie sa k súdu alebo podanie žalobnej odpovede nemožno skrátiť ani predĺžiť. Dôvodová správa Občianskeho súdneho poriadku navrhuje drastické skrátenie lehoty na vynesenie rozsudku a stanovuje reálnejšie lehoty pre ostatné veci na základe rozsiahlych skúseností získaných podľa predchádzajúceho zákona z roku 1881. Odporúča krátke a primerané lehoty, ktoré umožnia vyniesť rozhodnutie bez odkladu ako odpoveď na žiadosti o účinnú súdnu ochranu. V článku 134 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa ustanovuje, že lehoty stanovené v Občianskom súdnom poriadku sa nemôžu predlžovať.

Hore

Výnimočne možno lehoty prerušiť a termíny predĺžiť z dôvodov vyššej moci:

1. V súlade so všeobecnými ustanoveniami článku 134 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Súd musí z vlastného podnetu alebo na žiadosť dotknutej strany uviesť dôkaz o zásahu vyššej moci na pojednávaní, na ktorom sa zúčastnia ostatné strany.
2. Ak sa po stanovení dátumu pojednávania ktorákoľvek z predvolaných strán nemôže dostaviť z dôvodu vyššej moci alebo obdobných príčin, okamžite musí o tom informovať súd, poskytnúť dôkaz o dôvode a požiadať o nové pojednávanie alebo rozhodnutie (články 183 ods. 1, 189 a 430 Občianskeho súdneho poriadku). Nové pojednávanie sa stanoví vtedy, ak je dôkaz o situácii prijatý a ak táto situácia bráni dostaviť sa právnikovi (články 183 ods. 2 a 188 ods. 1, 5 a 6 Občianskeho súdneho poriadku) alebo strane, ktorej prítomnosť je nevyhnutná, lebo ju nezastupuje právnik, alebo musí byť vypočutá (články 183 ods. 3 a 188 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku), alebo svedkovi alebo znalcovi. Alternatívne možno svedka alebo znalca predvolať na preskúmanie dôkazov mimo konania po vypočutí strán (článok 183 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku).
3. Lehota pre osobu, ktorá sa nedostaví k súdu, aby požiadala o anulovanie konečného rozsudku, môže byť predĺžená v prípade zásahu vyššej moci (článok 502 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
4. Ak sa dôkazy skúmajú na predbežných pojednávaniach pred vlastným konaním (čo môže povoliť sudca v prípade odôvodnenej obavy, že dané dôkazy nemožno preskúmať v obvyklom štádiu konania - pozri článok 293 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku), žaloba musí byť podaná do dvoch mesiacov od preskúmania dôkazov, pokiaľ sa nedokáže, že v rámci tejto lehoty nebolo možné začať konanie z dôvodu vyššej moci alebo obdobných príčin (článok 295 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

11. Keď je písomnosť určená strane, ktorá sídli v mieste, kde môže využiť predĺženie lehoty, ale oznámenie je urobené v mieste, kde sa táto výhoda neuplatňuje, príde táto osoba o výhodu predĺženia lehoty?

Nevzťahuje sa.

12. Aké sú sankcie za nedodržanie lehôt?

Osoba, ktorá nedodrží procesnú lehotu, stráca právo vykonať daný úkon (článok 136 Občianskeho súdneho poriadku).

Ak sa žalovaný nedostaví na pojednávanie, považuje sa to za pohŕdanie súdom (článok 442 ods. 2 a článok 496 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a konanie pokračuje bez toho, aby bol znovu predvolaný. Oznámi sa mu len toto rozhodnutie a konečné rozhodnutie, ktorým sa konanie ukončí (článok 497 Občianskeho súdneho poriadku).

Ak súdy a súdni úradníci nedodržia súdne lehoty bez udania riadneho dôvodu, podliehajú disciplinárnemu konaniu podľa súdneho zákona bez toho, aby bolo dotknuté právo poškodenej strany podať ďalšie žaloby za náhradu škody (článok 132 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

« Procesné lehoty - Všeobecné informácie | Španielsko - Všeobecné informácie »

Hore

Posledná úprava: 17-03-2008