Európska komisia > EJS > Procesné lehoty > Slovinsko

Posledná úprava: 08-05-2009
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Procesné lehoty - Slovinsko

 

OBSAH

1. Rôzne druhy lehôt uplatňované v rámci rôznych procesných pravidiel v občianskoprávnych veciach; napríklad, procesné lehoty, premlčacie alebo prekluzívne lehoty, zákonné lehoty, atď. 1.
2. Zoznam jednotlivých dní považovaných za dni pracovného pokoja v súlade s nariadením Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971. 2.
3. Aké všeobecné pravidlá sa vzťahujú na lehoty týkajúce sa rôznych občianskoprávnych súdnych konaní? Uveďte právne pramene. 3.
4. Ak sa úkon alebo formalita musí urobiť v stanovenej lehote, aký je počiatočný moment – t. j. začiatok plynutia lehoty (terminus a quo) – tohto úkonu alebo formality (napríklad, dátum úkonu, udalosti, rozhodnutia alebo dátum doručenia a/alebo oznámenia, od ktorého začína plynúť)? 4.
4.a) Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia dokumentov (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)? 4.a)
5. Kedy začína plynúť táto lehota? 5.
5.a) Ak je táto lehota vyjadrená v dňoch, započítava sa do tejto lehoty samotný deň úkonu, udalosti alebo rozhodnutia alebo deň doručenia a/alebo oznámenia? Závisí začiatok akejkoľvek lehoty nejakým spôsobom od prevzatia žaloby príjemcom alebo od toho, či príjemca vie o žalobe? Ak áno, akým spôsobom? 5.a)
5.b) Ak je táto lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni? Napríklad, ak sa osobe doručila písomnosť 4. apríla 2005 a vyžaduje sa od nej, aby odpovedala do 14 dní od doručenia, znamená to, že má odpovedať skôr, ako:
  1. v pondelok, 18. apríla 2005 (kalendárne dni) alebo
  2. v piatok, 22. apríla 2005 (pracovné dni)?
 5.b)
5.c) Ak je táto lehota vyjadrená v mesiacoch alebo v rokoch? 5.c)
5.d) Kedy takéto lehoty uplynú? 5.d)
6. Ak lehota uplynie v sobotu, nedeľu alebo v deň štátneho sviatku alebo v deň pracovného pokoja, predlžuje sa do prvého nasledujúceho pracovného dňa? Platí toto predĺženie aj vtedy, keď počiatočným momentom danej lehoty je budúca udalosť? 6.
7. Ak sa návrh podáva na súde so sídlom na pevninskom území členského štátu (v prípade členských štátov, ktorých súčasťou sú územné celky oddelené od hlavného územia alebo geograficky oddelené územné celky), platia pre osoby, ktoré majú bydlisko/pobyt na území jedného z týchto územných celkov alebo pre osoby, ktoré majú bydlisko/pobyt v cudzine, dlhšie lehoty? 7.
8. Naopak, ak sa návrh podáva na súde so sídlom na území jedného z týchto územných celkov, ktorý je geograficky odčlenený od pevninského územia, platia pre osoby, ktoré nemajú bydlisko/pobyt na území jedného z týchto územných celkov alebo pre osoby, ktoré majú bydlisko/pobyt v cudzine, dlhšie lehoty? 8.
9. Existujú osobitné lehoty na odvolanie pre určité občianskoprávne veci? 9.
10. Môžu súdy v naliehavom prípade alebo z iného dôvodu skrátiť lehoty na dostavenie sa na súd alebo stanoviť osobitný termín dostavenia sa na súd? Na druhej strane, je možné tieto lehoty predĺžiť? 10.
11. Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty? 11.
12. Aké sú sankcie v prípade nedodržania lehôt? 12.
13. Ak uplynie lehota, aké prostriedky nápravy majú účastníci, ktorí zmeškali lehotu, k dispozícii? 13.

 

1. Rôzne druhy lehôt uplatňované v rámci rôznych procesných pravidiel v občianskoprávnych veciach; napríklad, procesné lehoty, premlčacie alebo prekluzívne lehoty, zákonné lehoty, atď.

Lehotou podľa slovinského procesného práva je časové obdobie, ktoré je vymedzené dvoma momentmi - začiatkom a koncom časového obdobia - a v ktorom sa môže vykonať konkrétny procesný úkon, alebo vo výnimočných prípadoch časové obdobie, v ktorom sa konkrétny procesný úkon nesmie vykonať.

V slovinskom práve existujú rôzne druhy lehôt (lehota/časové obdobie):

  • lehoty v hmotnom a procesnom práve: lehoty v hmotnom práve sú stanovené hmotným právom pre uplatňovanie práv a ďalej sa rozdeľujú na prekluzívne lehoty v hmotnom práve, kedy prestáva existovať právo na základe samotného zákona, a premlčacie lehoty, kedy sa právo už nesmie uplatniť iba na základe námietky strany, zatiaľ čo procesné lehoty sú stanovené na vykonanie procesných úkonov;
  • zákonné a súdne lehoty: zákonné lehoty a ich trvanie sú stanovené priamo zákonom, zatiaľ čo súdne lehoty stanovuje súd, pričom zohľadňuje všetky osobitné okolnosti prípadu;
  • predĺžiteľné a nepredĺžiteľné lehoty: súdne lehoty sa môžu predĺžiť, zákonné lehoty nie;
  • subjektívne a objektívne lehoty: subjektívne lehoty začínajú plynúť vtedy, keď oprávnená osoba je informovaná o určitej udalosti alebo bola jej poskytnutá možnosť, aby vykonala procesný úkon, a objektívna lehota začína plynúť vtedy, keď sa začnú uplatňovať osobitné objektívne okolnosti;
  • procesné premlčacie lehoty a vyšetrovacie lehoty: na konci procesnej premlčacej lehoty už nie je možné účinne vykonať osobitný procesný úkon, ale oneskorenie v prípade vyšetrovacej lehoty nemá priame zákonné dôsledky.

2. Zoznam jednotlivých dní považovaných za dni pracovného pokoja v súlade s nariadením Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Podľa nariadenia č. 1182/71 pojem „pracovné dni“ znamená všetky dni okrem štátnych sviatkov, sobôt a nedieľ. Na základe zákona o sviatkoch a dňoch pracovného pokoja v Slovinskej republike boli za štátne sviatky v Slovinsku stanovené tieto dni[1]:

HoreHore

  • 1. a 2. január - Nový rok;
  • 8. februára - Deň Prešeren, slovinský kultúrny sviatok;
  • 27. apríl - Deň odboja proti okupácii;
  • 1. a 2. máj - štátny Sviatok práce;
  • 25. jún - Národný deň;
  • 1. november - Deň všetkých svätých;
  • 26. december - Deň nezávislosti.

V Slovinskej republike sú štátnymi sviatkami aj tieto dni:

  • Veľkonočná nedeľa a pondelok - Veľká noc;
  • Svätodušná nedeľa;
  • 15. august - Nanebovzatie Panny Márie;
  • 31. október - Deň reformácie;
  • 25. december - Vianoce.

[1] Uverejnené v Úradnom vestníku Slovinskej republiky č. 26/1991.

3. Aké všeobecné pravidlá sa vzťahujú na lehoty týkajúce sa rôznych občianskoprávnych súdnych konaní? Uveďte právne pramene.

Všeobecné pravidlá v slovinskom práve týkajúce sa procesných lehôt sú stanovené zákonom o občianskom súdnom konaní - ZPP ([2]). Ustanovenia článkov 110 - 112 a článkov 116 - 121 ZPP sa teda vzťahujú priamo na občianske súdne konanie a mutatis mutandis na nesporové občianske súdne konanie (článok 37 zákona o nesporovom občianskom súdnom konaní [3]), konanie vo veci výkonu rozsudkov a poistenia pohľadávok (článok 15 zákona o výkone rozsudkov v občianskoprávnych veciach a o poistení pohľadávok [4]) a konanie vo veci núteného vyrovnania alebo konkurzu v dôsledku platobnej neschopnosti hospodárskeho subjektu alebo jeho likvidácie (článok 15 zákona o nútenom vyrovnaní, konkurze a likvidácii [5]).

HoreHore


[2] Oficiálne konsolidovaná verzia uverejnená v Úradnom vestníku Slovinskej republiky č. 36/2004.

[3] Uverejnené v Úradnom vestníku Slovinskej socialistickej republiky č. 30/1986.

[4] Oficiálne konsolidovaná verzia uverejnená v Úradnom vestníku Slovinskej republiky č. 40/2004.

[5] Uverejnené v Úradnom vestníku Slovinskej republiky č. 67/93, 39/97 a 52/99.

4. Ak sa úkon alebo formalita musí urobiť v stanovenej lehote, aký je počiatočný moment – t. j. začiatok plynutia lehoty (terminus a quo) – tohto úkonu alebo formality (napríklad, dátum úkonu, udalosti, rozhodnutia alebo dátum doručenia a/alebo oznámenia, od ktorého začína plynúť)?

Udalosťou, od ktorej začína plynúť lehota, je vo väčšine prípadov súdne doručenie rozsudku, úkon spornej alebo neprocesnej udalosti. Ak je lehota stanovená v dňoch, deň doručenia alebo oznámenia, alebo deň udalosti, od ktorej sa lehota musí počítať, sa nezapočítava; lehota začína plynúť od prvého nasledujúce dňa.

4.a) Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia dokumentov (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Podľa slovinského práva sa písomnosti doručujú poštou, súdnym doručovateľom alebo iným spôsobom stanoveným zákonom. V prípade, že osobitná lehota začne plynúť od momentu doručenia, spôsob doručenia príslušných písomností nemá vplyv na začatie plynutia tejto lehoty. Lehota začína plynúť vtedy, keď sa doručenie skutočne uskutočnilo v súlade so zákonom alebo sa považuje za uskutočnené.

HoreHore

5. Kedy začína plynúť táto lehota?

5.a) Ak je táto lehota vyjadrená v dňoch, započítava sa do tejto lehoty samotný deň úkonu, udalosti alebo rozhodnutia alebo deň doručenia a/alebo oznámenia? Závisí začiatok akejkoľvek lehoty nejakým spôsobom od prevzatia žaloby príjemcom alebo od toho, či príjemca vie o žalobe? Ak áno, akým spôsobom?

Ak je lehota vyjadrená v dňoch, deň doručenia alebo oznámenia alebo deň udalosti, od ktorej sa lehota musí počítať, sa nezapočítava; lehota začína plynúť najskôr od prvého nasledujúce dňa (článok 111/2 ZPP). Potvrdenie doručenia alebo oznámenia udalosti príjemcovi nie je nikdy podmienkou na začatie plynutia lehoty.

5.b) Ak je táto lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni? Napríklad, ak sa osobe doručila písomnosť 4. apríla 2005 a vyžaduje sa od nej, aby odpovedala do 14 dní od doručenia, znamená to, že má odpovedať skôr, ako:
  1. v pondelok, 18. apríla 2005 (kalendárne dni) alebo
  2. v piatok, 22. apríla 2005 (pracovné dni)?

Lehota vyjadrená v dňoch plynie bez prerušenia a zahŕňa kalendárne dni. Táto lehota sa nepredlžuje o dni pracovného pokoja zahrnuté do takejto lehoty (soboty, nedele, štátne sviatky alebo iné dni pracovného pokoja), pokiaľ posledný deň lehoty nie je dňom pracovného pokoja.

V tejto súvislosti sa musí zohľadniť ustanovenie článku 83 zákona o súdoch ([6]), na základe ktorého lehoty v procesnom práve neplynú počas súdnych prázdnin od 15. júla do 15. augusta, okrem naliehavých prípadov (napríklad, súdne konania týkajúce sa krátkodobých pokladničných poukážok, konkurzu, atď.).

HoreHore

Ak 14-dňová lehota na odpoveď začala plynúť od doručenia písomnosti 4. apríla 2005, posledným dňom lehoty bol pondelok, 18. apríl 2005.


[6] Oficiálne konsolidovaná verzia uverejnená v Úradnom vestníku Slovinskej republiky č. 23/2005.

5.c) Ak je táto lehota vyjadrená v mesiacoch alebo v rokoch?

Začiatok a trvanie lehoty vyjadrenej v mesiacoch alebo v rokoch sa vypočíta rovnakým spôsobom, mutatis mutandis.

5.d) Kedy takéto lehoty uplynú?

Lehoty vyjadrené v dňoch uplynú na konci posledného dňa lehoty. Lehoty, ktoré sú vyjadrené v mesiacoch alebo rokoch uplynú na konci dňa v poslednom mesiaci alebo roku, ktorý zodpovedá číslom dňu, kedy začala plynúť lehota. Ak tento počet dní v poslednom mesiaci neexistuje, lehota končí v posledný deň tohto mesiaca (článok 111/3 ZPP).

Existujú výnimky alebo zvláštnosti, ktoré sa vzťahujú na počiatočné momenty lehôt v určitých občianskych súdnych konaniach?

Nie.

6. Ak lehota uplynie v sobotu, nedeľu alebo v deň štátneho sviatku alebo v deň pracovného pokoja, predlžuje sa do prvého nasledujúceho pracovného dňa? Platí toto predĺženie aj vtedy, keď počiatočným momentom danej lehoty je budúca udalosť?

Ak lehota uplynie v sobotu, nedeľu alebo v deň štátneho sviatku alebo deň pracovného pokoja, ktoré sú stanovené v zákone o sviatkoch, lehota uplynie v prvý nasledujúci pracovný deň (článok 111/4 ZPP). To platí bez ohľadu na moment začatia plynutia lehoty alebo dôvod jej začatia.

HoreHore

7. Ak sa návrh podáva na súde so sídlom na pevninskom území členského štátu (v prípade členských štátov, ktorých súčasťou sú územné celky oddelené od hlavného územia alebo geograficky oddelené územné celky), platia pre osoby, ktoré majú bydlisko/pobyt na území jedného z týchto územných celkov alebo pre osoby, ktoré majú bydlisko/pobyt v cudzine, dlhšie lehoty?

Slovinsko je štátom s jednotným územím, ktoré nezahŕňa geograficky oddelené územné celky. Súdna právomoc (príslušnosť súdu) sa uplatňuje jednotne na celom území krajiny. V dôsledku toho v tejto súvislosti neexistujú žiadne zvláštnosti týkajúce sa lehôt.

8. Naopak, ak sa návrh podáva na súde so sídlom na území jedného z týchto územných celkov, ktorý je geograficky odčlenený od pevninského územia, platia pre osoby, ktoré nemajú bydlisko/pobyt na území jedného z týchto územných celkov alebo pre osoby, ktoré majú bydlisko/pobyt v cudzine, dlhšie lehoty?

Slovinsko je štátom s jednotným územím, ktoré nezahŕňa geograficky oddelené územné celky. Súdna právomoc (príslušnosť súdu) sa uplatňuje jednotne na celom území krajiny. V dôsledku toho v tejto súvislosti neexistujú žiadne zvláštnosti týkajúce sa lehôt.

9. Existujú osobitné lehoty na odvolanie pre určité občianskoprávne veci?

V občianskoprávnych a obchodných konaniach je všeobecnou lehotou na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu (rozhodnutie alebo rozsudok) vydaného na prvostupňovej úrovni lehota 15 dní odo dňa jeho doručenia, pokiaľ nie je v ZPP stanovená iná lehota. Lehota ôsmich dní je stanovená najmä pre odvolanie v prípade súdnych konaní týkajúcich sa krátkodobých pokladničných poukážok alebo šekov, súdnych konaní týkajúcich sa priestupkov a súdnych konaní vo veci sporov s nízkou hodnotou; lehota ôsmich dní sa vzťahuje aj na námietky proti platobným rozkazom a na oznámenie odvolania proti rozsudku v obchodných súdnych konaniach vo veci sporov s nízkou hodnotou alebo na vydanie platobného rozkazu. Osobitné, kratšie lehoty sa vzťahujú aj na konanie vo veci výkonu rozsudkov a poistenia pohľadávok (článok 9 zákona o výkone rozsudkov v občianskoprávnych veciach a o poistení pohľadávok) a konanie týkajúce sa platobnej neschopnosti a likvidácie hospodárskych subjektov (článok 13 zákona o nútenom vyrovnaní, konkurze a likvidácii).

HoreHore

10. Môžu súdy v naliehavom prípade alebo z iného dôvodu skrátiť lehoty na dostavenie sa na súd alebo stanoviť osobitný termín dostavenia sa na súd? Na druhej strane, je možné tieto lehoty predĺžiť?

Slovinské právo neobsahuje žiadne osobitné pravidlá týkajúce sa skrátenia procesných lehôt. Existuje pravidlo, že súdy nesmú skrátiť ani predĺžiť zákonné lehoty. Trvanie súdnej lehoty a lehôt stanovuje súd na základe všetkých okolností prípadu, vtedy, keď je to stanovené zákonom alebo nevyhnutné pre konanie. V prípade oprávnených dôvodov sa lehota stanovená súdom môže predĺžiť na základe návrhu, ktorý musí strana predložiť pred uplynutím lehoty (článok 110 ZPP), alebo stanovený termín sa môže posunúť (článok 115 ZPP).

11. Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Slovinské právo neobsahuje pravidlá týkajúce sa práva na predĺženie lehoty na základe pobytu strany v konkrétnom mieste alebo konkrétnej oblasti.

12. Aké sú sankcie v prípade nedodržania lehôt?

Najzávažnejšou sankciou za prekročenie lehoty je premlčanie (premlčacia lehota), ktoré znamená, že strana stráca právo vykonať daný procesný úkon účinným spôsobom (napríklad, podať odvolanie). K tomu automaticky dochádza na základe samotného zákona. Ak sa lehota prekročí, môže to viesť aj k predpokladu, že strana vykonala predmetný procesný úkon (napríklad, stiahla súdnu žalobu). Nakoniec, aj keď nedodržanie lehoty nemá priamy dôsledok na základe samotného zákona, môže však rozhodujúco ovplyvniť výsledok konania (napríklad, strana neposkytne potrebnú sumu peňazí na pokrytie predpokladaných nákladov na získanie dôkazov, z ktorých by mala prospech táto strana, a súd v dôsledku toho nezíska dôkazy).

HoreHore

13. Ak uplynie lehota, aké prostriedky nápravy majú účastníci, ktorí zmeškali lehotu, k dispozícii?

Ak strana nedodrží lehotu stanovenú pre daný procesný úkon a následkom toho dôjde k premlčaniu (strana stráca právo na vykonanie procesného úkonu), súd môže strane na základe jej žiadosti povoliť vykonať tento úkon neskôr (uvedenie vecí do predchádzajúceho stavu; články 116 - 121 ZPP). Podmienkami na uvedenie vecí do predchádzajúceho stavu sú:

  • že strana nedodržala lehotu z opodstatneného dôvodu, ktorý súd posúdi na základe všetkých okolností prípadu;
  • že nedodržanie lehoty malo prekluzívny účinok;
  • že strana predloží súdu, pred ktorým sa neuskutočnený úkon mal vykonať, žiadosť o uvedenie vecí do predchádzajúceho stavu v stanovenej lehote pätnástich dní odo dňa, kedy sa prestal uplatňovať dôvod premeškania lehoty; ak sa strana dozvedela o nedodržaní lehoty až neskôr, v takomto prípade odo dňa, kedy sa o ňom dozvedela; a v každom prípade najneskôr do troch mesiacov odo dňa nedodržania a do tridsiatich dní v prípade obchodných súdnych konaní;
  • že strana uskutoční zmeškaný procesný úkon v tom istom čase, ako podáva žiadosť.

Žiadosť o uvedenie vecí do predchádzajúceho stavu nemá spravidla vplyv na priebeh konania, súd však môže rozhodnúť, že konanie sa má prerušiť až do nadobudnutia platnosti rozhodnutia o žiadosti. Po doručení žiadosti o uvedenie vecí do predchádzajúceho stavu v lehote súd obvykle stanoví dátum, kedy rozhodne o žiadosti. Ak sa uvedenie vecí do predchádzajúceho stavu povolí, konanie sa vráti do stavu, v akom sa nachádzalo pred nedodržaním lehoty, a všetky rozhodnutia vydané súdom v dôsledku nedodržania lehoty sa zrušia.

« Procesné lehoty - Všeobecné informácie | Slovinsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 08-05-2009

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo