Európska komisia > EJS > Procesné lehoty > Taliansko

Posledná úprava: 08-11-2007
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Procesné lehoty - Taliansko

 

OBSAH

1. Rôzne druhy termínov platných na základe rôznych rokovacích poriadkov v občianskych veciach (napríklad procesné lehoty, premlčacie alebo umorovacie lehoty, predbežne stanovené lehoty atď.) 1.
2. Zoznam rôznych dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja podľa nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971. 2.
3. Aké sú platné všeobecné pravidlá o lehotách pre rôzne občianske procesy? Uveďte odkazy na platné právne predpisy. 3.
4. Keď sa v rámci danej lehoty musí vykonať nejaký krok alebo nejaká formalita, čo je začiatočný čas – t. j. počiatočný moment, od ktorého lehota plynie („terminus a quo“) – tohto kroku alebo tejto formality (napr.: dátum kroku, udalosti, rozhodnutia alebo [dátum doručenia a/alebo pokyn, od ktorého plynie)? 4.
4.a) Môže sa počiatočný bod, od ktorého začína lehota plynúť, ovplyvniť alebo zmeniť podľa spôsobu prenosu alebo doručovania dokladov (osobné doručenie súdnym vykonávateľom alebo poštou)? 4.a)
5. Odkedy začína táto lehota plynúť: 5.
5.a) Keď sa takáto lehota vyjadruje v dňoch, začína sa počítať od skutočného dátumu kroku, udalosti, rozhodnutia alebo [od dátumu doručenia a/alebo oznámenia? 5.a)
5.b) Keď sa lehota vyjadruje v dňoch, zahŕňa uvedený počet dní kalendárne dni alebo len pracovné dni? 5.b)
5.c) Kedy sa táto lehota vyjadruje v mesiacoch alebo v rokoch? 5.c)
5.d) Kedy takéto lehoty uplynú? 5.d)
6. Ak lehota uplynie v sobotu, v nedeľu alebo v deň štátneho sviatku alebo v deň pracovného pokoja, predlžuje sa do prvého nasledujúceho pracovného dňa? Platí toto predĺženie aj vtedy, keď začiatočným bodom danej lehoty je budúca udalosť? 6.
7. Keď sa požiadavka postúpi súdnej právomoci, ktorá sídli na pevninskom území členského štátu, predlžujú sa konečné termíny pre osoby, ktoré žijú/bývajú na týchto územiach alebo pre osoby, ktoré žijú/bývajú v zahraničí? 7.
8. Naopak, keď sa požiadavka postúpi súdnej právomoci, ktorá sídli na jednom z území, ktoré geograficky nepatria do pevninského územia, predlžujú sa konečné termíny pre osoby, ktoré nežijú/nebývajú na týchto územiach alebo pre osoby, ktoré žijú/bývajú v zahraničí? 8.
9. Existujú osobitné lehoty na odvolania týkajúce sa určitých občianskych vecí? 9.
10. Môžu súdy v naliehavom prípade alebo z nejakého iného dôvodu skrátiť lehoty na dostavenie sa na súd alebo stanoviť konkrétny dátum pre dostavenie sa na súd? A naopak, môžu sa tieto lehoty predĺžiť? 10.
11. Keď sa nejaké opatrenie určené zúčastnenej strane, ktorá má pobyt v mieste, kde by mala výhodu predĺženia lehoty, oznámi v mieste, kde pre tých, ktorí tam majú pobyt, toto predĺženie neznamená žiadnu výhodu, prichádza takáto osoba o výhodu tejto lehoty? 11.
12. Aké sú sankcie v prípade nedodržania lehôt 12.
13. Ak konečný termín uplynie, aké opravné prostriedky majú neplniace strany 13.

 

1. Rôzne druhy termínov platných na základe rôznych rokovacích poriadkov v občianskych veciach (napríklad procesné lehoty, premlčacie alebo umorovacie lehoty, predbežne stanovené lehoty atď.)

Procesná lehota je lehota, do ktorej alebo po ktorej sa určitý procesný krok musí alebo môže vykonať.

Procesné lehoty sú stanovené zákonom (zákonné lehoty (termini legali)); môže ich tiež stanoviť súd (ktorý ich môže stanoviť ako obmedzenie, takže práva zanikajú, ak sa tieto lehoty nedodržia), ale len vtedy, keď je to výslovne ustanovené zákonom (súdne lehoty (termini giudiziari)).

Procesné lehoty možno zaradiť do jednej z troch tradičných kategórií: minimálne intervaly (napr. minimálna ĺehota pred dostavením sa na súd), povinné lehoty (napr. pre odvolania alebo pre spojenie žalobcov do jednej žaloby) a poriadkové lehoty (napr. na vykonanie rozsudku).

Minimálne intervaly (termini dilatori) predstavujú obdobie medzi nejakým krokom, ktorý je sám osebe ukončený (napr. súdne predvolanie), a určitým právnym účinkom (napr. možnosť dostaviť sa na súd); dočasne pozastavujú účinok nejakého aktu, ktorého podstatné náležitosti sú ukončené.

Povinné lehoty (termini perentori) sú len tie, ktoré sú výslovne ustanovené zákonom alebo súdom, ak je to ustanovené zákonom. Záväzný charakter lehoty môže byť tiež odvodený od funkcie, ktorá sa má v danej lehote vykonať (Ústavný súd v Corte Cost. ord. 107/2003).

HoreHore

Kategória poriadkových lehôt (termini ordinatori) je zvyšková kategória, v ktorej sa sústreďujú všetky lehoty, ktoré nie sú minimálnymi intervalmi ani povinnými lehotami.

Toto rozlíšenie je dôležité nielen preto, že dôsledky nedodržania sú rôzne, ale aj preto, že povinné lehoty sa nemôžu skrátiť ani predĺžiť, ani so súhlasom zúčastnených strán, zatiaľ čo poriadkové lehoty sa môžu pred uplynutím skrátiť alebo predĺžiť na požiadanie alebo z vlastnej iniciatívy súdu, ako sa ustanovuje v článkoch 153 a 154 Občianskeho súdneho poriadku. Dokonca aj minimálne intervaly sa môžu meniť (výnimka, skrátenie) v prípadoch ustanovených zákonom; otázka, či článok 154 Občianskeho súdneho poriadku je všeobecne platný pre minimálne intervaly, je predmetom rozporov v literatúre.

Tieto procesné lehoty sa musia odlišovať od premlčacích alebo umorovacích dôb, ktoré sú vecou hmotného práva, ktoré sa riadi samotným Občianskym zákonníkom (články 2934 - 2963, resp. 2964 - 2969).

Konkrétne premlčanie (prescrizione) znamená zánik práva, ak ho oprávnená strana v zákonom stanovenej lehote nevykonala.

Umorenie (decadenza) znamená zánik práva (zvyčajne právomoci alebo oprávnenia) pri uplynutí povinnej lehoty stanovenej zákonom alebo zúčastnenými stranami na vykonanie určitých krokov; objektívne alebo subjektívne okolnosti, ktoré viedli k bezvýslednému uplynutiu času, sú nepodstatné.

Premlčanie nie je automatické, ale musí ho vyžiadať zúčastnená strana, či už v konaní, ktoré začala táto strana, alebo v námietke proti konaniu, ktoré začal niekto iný. Žiadosť alebo námietka zúčastnenej strany je potrebná aj na umorenie, s tou výnimkou, že keď je právo mimo vlastného rozhodnutia zúčastnených strán (práva, ktoré sa nedajú postúpiť, ako sú práva týkajúce sa postavenia, osobné práva, práva podľa zákonov o rodine atď.), súd musí z vlastnej iniciatívy zistiť, že konanie je neprípustné.

HoreHore

Pozastavenie. Podľa zákona 1969/742 lehoty, ktoré plynú počas letnej pauzy (každý rok od 1. augusta do 15. septembra), alebo ktoré začnú plynúť v tomto období, sa podľa zákona pozastavia každý rok od 1. augusta do 15. septembra a aktivita sa obnoví alebo začne po ukončení lehoty pozastavenia. V zákone sa ustanovujú aj výnimky: pozastavenie neplatí pre súdne procesy a konania uvedené v článku 92 Súdneho poriadku (ordinamento giudiziario; ako sú napríklad konania pre výživné, konania v súvislosti so zamestnaním, zákonnou sociálnou starostlivosťou a sociálnym zabezpečením, konania proti vymáhaniu alebo predbežným opatreniam).

Z rozsahu pôsobnosti zákona 1969/742 sú vyňaté lehoty na výkon hmotných práv (napr. lehoty na reklamácie chýb predaného tovaru).

Zdroje: Články 152 - 155 Občianskeho súdneho poriadku; zákon 1969/742.

2. Zoznam rôznych dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja podľa nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Za dni pracovného pokoja sa považujú: všetky nedele, 1. január, 6. január, 25. apríl, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 2. jún, 15. august, 1. november a 25. a 26. december.

Zdroje: Zákon 1949/260, zmenený a doplnený zákonmi 1954/90 a 1977/54, nariadením prezidenta (DPR) 1985/793 a zákonom 2000/336.

3. Aké sú platné všeobecné pravidlá o lehotách pre rôzne občianske procesy? Uveďte odkazy na platné právne predpisy.

Pri výpočte lehôt vyjadrených v dňoch alebo hodinách sa prvý deň alebo prvá hodina nezapočítava, zatiaľ čo dies ad quem sa berie do úvahy.

HoreHore

Na výpočet lehôt vyjadrených v mesiacoch alebo v rokoch sa používa bežný kalendár; lehota teda skončí uplynutím posledného okamihu toho dňa v mesiaci, ktorý zodpovedá začiatočnému dňu, alebo v prípade lehôt v rokoch poslednou minútou dňa v mesiaci nasledujúceho roka, ktorý zodpovedá začiatočnému dňu a mesiacu, pričom nie je dôležité, že mesiac môže mať 31 alebo 28 dní alebo že výpočet môže zahŕňať február v prestupnom roku.

Ak lehota uplynie v deň štátneho sviatku, predĺži sa na prvý nasledujúci deň, ktorý nie je štátnym sviatkom (článok 155 Občianskeho súdneho poriadku). Súdy sa v poslednom čase domnievali, že na rozdiel od staršej judikatúry, rovnaké pravidlá platia pre procesné lehoty, ktoré plynú spätne; napríklad v prípade dražby stanovenej na pondelok, ak lehota na predkladanie ponúk sa určí ako „deň pred predajom“, skončí v sobotu predtým (odvolací súd v Cass. 2003, č.19041).

V zákonoch sa občas uvádza lehota vyjadrená v celých dňoch (giorni liberi, príkladom sú lehoty na dostavenie sa na súd podľa článku 163a Občianskeho súdneho poriadku). V takých prípadoch sa z výpočtu musí vylúčiť dies a quo aj dies ad quem.

Procesné kroky sú ustanovené aj v zákonoch, ktorými sa riadia špeciálne veci, ale pravidlá v Občianskom súdnom poriadku majú všeobecnú platnosť v každom prípade.

Zdroje: Článok 155 Občianskeho súdneho poriadku.

4. Keď sa v rámci danej lehoty musí vykonať nejaký krok alebo nejaká formalita, čo je začiatočný čas – t. j. počiatočný moment, od ktorého lehota plynie („terminus a quo“) – tohto kroku alebo tejto formality (napr.: dátum kroku, udalosti, rozhodnutia alebo [dátum doručenia a/alebo pokyn, od ktorého plynie)?

Lehoty, s výnimkou prípadov, keď sú vyjadrené v hodinách, začínajú plynúť dňom, v ktorom sa vykoná krok, ktorý vyvolá ich vznik (napr. vynesenie rozsudku alebo oznámenie o konaní, alebo opatrení).

HoreHore

Nie je dôležité, v ktorej minúte dňa sa tento úkon vykonal, pretože dies a quo sa pri výpočte lehoty nikdy neberie do úvahy.

Toto je všeobecná zásada („dies a quo non computatur in termino“), ktorá pri neexistencii iného ustanovenia, ktoré hovorí iné, platí pre procesné aj pre hmotnoprávne záležitosti.

Lehota často začína plynúť od dátumu oznámenia nejakého konania alebo od dátumu uverejnenia súdneho rozhodnutia, ale lehoty môžu začať plynúť aj od iných udalostí.

Napríklad:

  1. (krátka) lehota na odvolanie a na podanie žiadosti o preskúmanie na základe článku 395 ods. 4 a ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku začína plynúť od doručenia rozsudku;
  2. lehota na určenie súdnej právomoci alebo lehota na napadnutie príkazov, ktoré vydal sudca pri neverejnom prejednávaní, začína plynúť od oznámenia rozsudku alebo iného opatrenia;
  3. všeobecná lehota pre umorenie odvolaní podľa článku 327 zákonníka začína plynúť od dátumu uverejnenia rozsudku;
  4. lehota na preskúmanie podľa článku 395 ods. 1, 2, 3 zákonníka začína plynúť odo dňa, kedy sa zistí podvod alebo nepravdivosť, alebo sa o tom získa doklad.
4.a) Môže sa počiatočný bod, od ktorého začína lehota plynúť, ovplyvniť alebo zmeniť podľa spôsobu prenosu alebo doručovania dokladov (osobné doručenie súdnym vykonávateľom alebo poštou)?

Táto otázka sa vynára v súvislosti s lehotami, ktoré začínajú plynúť od dátumu doručenia alebo oznámenia o konaní (napríklad lehoty na odvolanie proti rozsudku).

HoreHore

Na účely odvolania v rámci krátkej lehoty ustanovenej v článku 325 Občianskeho súdneho poriadku (30 dní na prvé odvolanie, 60 dní na odvolanie v právnej otázke na odvolacom súde) sa počíta od momentu prijatia kópie rozsudku adresátom, takže moment, od ktorého lehota začína plynúť, sa v skutočnosti môže meniť v závislosti od spôsobu doručenia, nakoľko doručenie poštou môže trvať dlhšie ako doručenie súdnym vykonávateľom.

Táto otázka je však len otázkou vhodnosti pre prax v tom zmysle, že potreba rýchleho konania môže vyžadovať použitie služieb súdneho konateľa, pretože v každom prípade lehota na odvolanie začína plynúť od ukončenia postupu doručenia a teda od prevzatia dokladu adresátom.

O inom postupe uvažoval v poslednom čase odvolací súd, ktorý po rozhodnutiach Ústavného súdu o doručovaní poštou (rozhodnutia č. 477 z roku 2002 a č. 28 z roku 2004) potvrdil zásadu, že doručenie súdneho dokumentu sa z hľadiska zúčastnenej strany, ktorá dokument doručuje, považuje za ukončené v momente odovzdania dokladu súdnemu vykonávateľovi, bez ohľadu na spôsob doručenia, ktorý sa následne použije (poštou alebo doručenie súdnym vykonávateľom), zatiaľ čo z hľadiska adresáta je postup doručenia ukončený dátumom prijatia dokumentu (rozhodnutia odvolacieho súdu č. 4289 a 13970 z roku 2004).

Moment, v ktorom zúčastnená strana, ktorá chce dokument doručiť, môže považovať doručenie za ukončené, sa tu odlišuje od momentu, keď je doručenie ukončené vzhľadom na adresáta, čo je zásada, ktorá už bola prijatá v nariadení Spoločenstva č. 1348/2000. Táto zásada sa týka len včasného doručenia dokumentu, pri ktorom sa zákonná lehota musí považovať za dodržanú doručujúcou stranou vtedy, keď sa dokument, ktorý má byť doručený, odovzdá súdnemu vykonávateľovi pred uplynutím lehoty; toto nemá vplyv na začiatočný bod ani na dies a quo lehoty - bod uvedený v dotazníku - ktorý je momentom doručenia alebo odovzdania dokumentu, zverejnenia rozsudku alebo jednej z rôznych iných udalostí, ktoré sú bližšie vysvetlené vyššie (pozri bod 4).

HoreHore

Napríklad odvolanie proti rozsudku prvého stupňa nie je obmedzené lehotou 30 dní od doručenia rozsudku, ak sa písomné odvolanie odovzdá súdnemu vykonávateľovi v tomto čase, i keď adresátovi sa v skutočnosti doručí až po uplynutí lehoty. Pokiaľ ide o adresáta, postup doručenia sa považuje za ukončený až prijatím dokumentu.

5. Odkedy začína táto lehota plynúť:

5.a) Keď sa takáto lehota vyjadruje v dňoch, začína sa počítať od skutočného dátumu kroku, udalosti, rozhodnutia alebo [od dátumu doručenia a/alebo oznámenia?

Ak sa lehota vyjadruje v dňoch, začiatočný deň alebo dies a quo sa nezahŕňa do výpočtu.

5.b) Keď sa lehota vyjadruje v dňoch, zahŕňa uvedený počet dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Ak sa lehota vyjadruje v dňoch, počet dní označuje kalendárne dni, vrátane štátnych sviatkov (dies a quo môže podobne pripadnúť na štátny sviatok).

5.c) Kedy sa táto lehota vyjadruje v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehoty vyjadrené v rokoch alebo mesiacoch sa počítajú podľa bežného kalendára. Nevzťahujú sa na počet uplynulých dní: lehota uplynie v ten deň, ktorý má rovnaké číslo ako dies a quo. Jednoročná lehota na odvolanie proti rozsudku vynesenému 30. júna v pracovnom spore, pri ktorom sa neuplatňuje pozastavenie z dôvodu letnej pauzy, uplynie 30. júna nasledujúceho roka, ale v prípade, keď sa uplatňuje pozastavenie z dôvodu letnej pauzy podľa ustanovenia zákona 1969/742, jednoročná lehota, ktorá bola vypočítaná podľa uvedeného opisu, sa musí predĺžiť o 46 dní pozastavenia (1. august – 15. september).

HoreHore

5.d) Kedy takéto lehoty uplynú?

Procesné lehoty uplynú v posledným okamihom stanoveného dňa, mesiaca alebo roka.

6. Ak lehota uplynie v sobotu, v nedeľu alebo v deň štátneho sviatku alebo v deň pracovného pokoja, predlžuje sa do prvého nasledujúceho pracovného dňa? Platí toto predĺženie aj vtedy, keď začiatočným bodom danej lehoty je budúca udalosť?

  • Sobota sa považuje za pracovný deň a nie za štátny sviatok. Zoznam štátnych sviatkov pozrite v odpovedi na otázku 2.
  • Ak by lehota vypršala v deň štátneho sviatku, predĺži sa do prvého nasledujúceho dňa, ktorý štátnym sviatkom nie je; toto platí aj vtedy, keď má lehota začať plynúť od nejakej budúcej udalosti.

7. Keď sa požiadavka postúpi súdnej právomoci, ktorá sídli na pevninskom území členského štátu, predlžujú sa konečné termíny pre osoby, ktoré žijú/bývajú na týchto územiach alebo pre osoby, ktoré žijú/bývajú v zahraničí?

Táto otázka je pre Taliansko bezvýznamná.

8. Naopak, keď sa požiadavka postúpi súdnej právomoci, ktorá sídli na jednom z území, ktoré geograficky nepatria do pevninského územia, predlžujú sa konečné termíny pre osoby, ktoré nežijú/nebývajú na týchto územiach alebo pre osoby, ktoré žijú/bývajú v zahraničí?

Táto otázka je pre Taliansko bezvýznamná.

9. Existujú osobitné lehoty na odvolania týkajúce sa určitých občianskych vecí?

Keď sa odpoveď obmedzí na nástroj odvolania ako taký, osobitné lehoty sa stanovujú v prípadoch konkurzných konaní.

HoreHore

Pre rozsudky vydané v konaniach proti vyhláseniu konkurzu je lehota na odvolanie krátka, do 15 dní od oznámenia rozsudku (článok 19 kráľovského dekrétu (regio decreto) č. 267 z roku 1942).

V poslednom čase prešlo konkurzné konanie radikálnou reformou podľa legislatívneho nariadenia (decreto legislativo) č. 5 z 9. januára 2006 (zverejnený v Gazzetta Ufficiale č. 12 zo 16. januára 2006), ktorá má nadobudnúť účinnosť 16. júla 2006. Na základe článku 18 tohto predpisu lehota na podanie odvolania proti rozsudku o vyhlásení konkurzu je zvyčajne 30 dní, ktorá z hľadiska dlžníka začne plynúť dňom doručenia rozsudku.

Osobitné lehoty sú stanovené aj pri špeciálnych konaniach o adopcii, pre napadnutie rozsudkov o možnosti adoptovať maloleté osoby (zákon 1983/184); obyčajné odvolania, aj odvolania v právnych otázkach sa musia podať na odvolací súd do 30 dní, pričom táto doba začína plynúť doručením rozsudku, ktoré zabezpečí súdny vykonávateľ.

10. Môžu súdy v naliehavom prípade alebo z nejakého iného dôvodu skrátiť lehoty na dostavenie sa na súd alebo stanoviť konkrétny dátum pre dostavenie sa na súd? A naopak, môžu sa tieto lehoty predĺžiť?

Žalobca si môže slobodne zvoliť deň pre dostavenie sa, ale medzi dňom doručenia a dňom prvého vypočutia musí byť minimálny interval v celých dňoch, ktorý je 60 dní, ak miesto doručenia sa nachádza v Taliansku a 120 dní, ak sa nachádza v zahraničí. Ak však existujú nejaké obzvlášť naliehavé dôvody, predseda súdu môže skrátiť tieto lehoty na podnet žalobcu až na polovicu prostredníctvom zdôvodneného nariadenia, ktoré sa vloží na koniec originálu predvolania a prepíše sa na kópie.

HoreHore

Ak deň, ktorý určil žalobca, presahuje právne minimum, obvinený sa môže dostaviť na súd pred uplynutím minimálnej lehoty a požiada predsedu súdu o prvé vypočutie, i keď nie k dátumu pred koncom minimálnej lehoty; predseda môže za tým účelom vydať príkaz, ktorý sa musí oznámiť žalobcovi minimálne päť celých dní pred novým dátumom dostavenia sa na súd. Rovnaké pravidlá platia pre odvolania.

Do piatich dní od predloženia podania prípadom poverený vyšetrujúci sudca môže odložiť dátum prvého vypočutia z vlastnej iniciatívy najviac o 45 dní nariadením, ktoré oznámi zúčastneným stranám prípadu (článok 168 ods. a(5) Občianskeho súdneho poriadku). Tento nový termín je potom referenčným dátumom na výpočet lehôt pre dostavenie sa pred súd a pre protinávrh na strane obvineného (rozsudok v Cass. 2003, č. 26526).

11. Keď sa nejaké opatrenie určené zúčastnenej strane, ktorá má pobyt v mieste, kde by mala výhodu predĺženia lehoty, oznámi v mieste, kde pre tých, ktorí tam majú pobyt, toto predĺženie neznamená žiadnu výhodu, prichádza takáto osoba o výhodu tejto lehoty?

Táto otázka je zrejme pre Taliansko bezvýznamná. Prípad, ktorý sa javí ako podobný, je predĺženie procesných lehôt v dôsledku nefunkčnosti alebo nesprávneho fungovania kancelárií na niektorých súdoch (podľa zákona č. 437 z roku 1948): obvinený, ktorý je predvolaný dostaviť sa do jednej z týchto kancelárií, má nárok na predĺženie bez ohľadu na miesto doručenia dokumentu.

HoreHore

12. Aké sú sankcie v prípade nedodržania lehôt

Nedodržanie povinnej lehoty znamená koniec právomoci vykonať príslušný krok alebo, všeobecnejšie, zaniká právo alebo oprávnenie. Zánik je automatický a súd ho vyhlási z vlastnej iniciatívy; dôsledky sú zvyčajne nezvratné, pretože oslobodenie od účinkov uplynutia lehoty nie je platné všeobecne, ale len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa najnovšej judikatúry odvolacieho súdu (Cass. 2003 č. 6895) nedodržanie poriadkovej lehoty má rovnaký obmedzujúci účinok ako uplynutie povinnej lehoty a bráni poskytnutiu nového termínu na vykonanie toho istého kroku. Prevládajúci názor tvorcov zákonov je taký, že dôsledky nedodržania poriadkovej lehoty sú od prípadu k prípadu stanovené zákonom, vo všeobecnosti v neprospech strany, ktoré nedodržala lehotu, pričom niekedy bránia právoplatnému vykonaniu kroku.

Nedodržanie minimálneho intervalu robí neplatným iniciačný úkon (napr. keď sa v predvolaní stanoví dátum pre dostavenie sa na súd skôr ako je zákonné minimum, pokiaľ sa obvinený nedostaví bez námietky) alebo následný úkon (napr. na základe článku 477 Občianskeho súdneho poriadku, keď sa vykonávací dokument (titolo esecutivo) môže uplatňovať proti zosnulému, súdny príkaz na vykonanie (precetto) sa nemôže doručiť pozostalým skôr ako po 10 dňoch od doručenia samotného vykonávacieho dokumentu, a nedodržanie tohto intervalu je dôvodom na krok, v ktorom sa vykonanie napadne).

HoreHore

13. Ak konečný termín uplynie, aké opravné prostriedky majú neplniace strany

Neplniacim stranám sú k dispozícii tieto opravné prostriedky:

  • Neplniace strany môžu požiadať vyšetrujúceho sudcu o povolenie vykonať nejaký krok, ktorý by mali inak zakázaný, ak vedia preukázať, že neplatnosť predvolania alebo doručenie predvolania im zabránilo oboznámiť sa s konaním alebo že sa nemohli dostaviť na súd pre dôvody mimo ich kontroly (článok 294 Občianskeho súdneho poriadku). Ak sudca zistí, že skutočnosti tak, ako sú podané, nesú známky pravdivosti, môže toto preukázanie prekážok akceptovať a priznať oslobodenie od účinkov uplynutia lehoty.
  • Neplniace strany, proti ktorým bol vynesený rozsudok, sa môžu proti rozsudku odvolať aj po lehote stanovenej v článku 327 Trestného poriadku (jeden rok + 46 dní za letnú pauzu), ak vedia preukázať, že nemali žiadnu vedomosť o konaní vzhľadom na neplatnosť predvolania alebo doručenie predvolania.

Strany, ktoré sa dostavili na súd a preukážu, že prišli o možnosť vykonať nejaký krok na svoju obranu z dôvodov mimo ich kontroly, môžu požiadať sudcu o oslobodenie od účinkov uplynutia lehoty na základe 184a Občianskeho súdneho poriadku. To je možné len vo fáze, keď sa vykonáva predbežné vyšetrovanie v rámci konania na súde prvého stupňa. V odvolacom konaní sa oslobodenie od účinkov uplynutia lehoty môže udeliť iba na to, aby sa zúčastnenej strane umožnilo podať nové dôkazy a len za predpokladu, že sa preukáže, že zúčastnená strana ich nemohla poskytnúť v prvostupňovom konaní z dôvodov mimo kontroly zúčastnenej strany (článok 345 Občianskeho súdneho poriadku).

« Procesné lehoty - Všeobecné informácie | Taliansko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 08-11-2007

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo