Európska komisia > EJS > Procesné lehoty > Mad'arsko

Posledná úprava: 17-03-2008
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Procesné lehoty - Mad'arsko

 

OBSAH

1. Jednotlivé druhy lehôt, ktoré vyplývajú z jednotlivých procesnoprávnych predpisov v občianskych veciach: 1.
2. Uveďte jednotlivé dni, ktoré sú dňami pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971. 2.
3. Aké všeobecné pravidlá platia pre lehoty v jednotlivých občianskych konaniach? 3.
4. Ak sa má úkon alebo formálny úkon urobiť v stanovenej lehote, ktorým okamihom začína lehota plynúť – t.j. kedy je začiatok plynutia lehoty („terminus a quo“) – v prípade vykonania tohto úkonu alebo formálneho úkonu? 4.
4.a) Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomnosti (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)? 4.a)
5. Kedy začína plynúť táto lehota: 5.
5.a) Ak je táto lehota určená podľa dní, započítava sa do nej samotný deň úkonu, udalosti, rozhodnutia alebo deň doručenia a/alebo oznámenia, ktorým začína plynúť? (Závisí nejako začiatok lehoty od doručenia písomnosti príjemcovi, alebo od toho, či sa o úkone príjemca dozvie? Ak áno, ako?) 5.a)
5.b) Ak je lehota určená podľa dní, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni? 5.b)
5.c) A ak je táto lehota určená podľa mesiacov alebo rokov? 5.c)
5.d) Kedy sa táto lehota skončí? (Platí v niektorých občianskych konaniach výnimočne alebo osobitne konkrétny začiatok lehoty?) 5.d)
6. Ak koniec lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do najbližšieho nasledujúceho pracovného dňa? Dôjde k predĺženiu lehoty aj v prípade, ak je pre začatie tejto lehoty rozhodujúca udalosť, ktorá nastane v budúcnosti? 6.
7. Ak sa návrh podáva na súde, ktorého sídlo sa nachádza na pevninskom území členského štátu (v prípade členských štátov, ktorých súčasťou sú územné celky oddelené od hlavného územia alebo geograficky oddelené územné celky), platia pre osoby, ktoré majú bydlisko/pobyt na území jedného z týchto územných celkov, alebo pre osoby, ktoré majú bydlisko/pobyt v cudzine, dlhšie lehoty? Ak áno, o koľko dlhšie sú tieto lehoty? 7.
8. Na druhej strane, ak sa návrh podáva na súde so sídlom na území jedného z týchto územných celkov, ktoré sú geograficky odčlenené od pevninského územia, platia pre osoby, ktoré nemajú bydlisko/pobyt na území jedného z týchto územných celkov, alebo pre osoby, ktoré majú bydlisko/pobyt v cudzine, dlhšie lehoty? 8.
9. Existujú osobitné odvolacie lehoty pre niektoré občianske veci? 9.
10. Môže súd v naliehavom prípade alebo z iného dôvodu skrátiť lehoty na dostavenie sa na súd alebo stanoviť osobitný termín dostavenia sa na súd? Na druhej strane, je možné tieto lehoty predĺžiť? 10.
11. Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty? 11.
12. Aké sú sankcie v prípade nedodržania lehôt? 12.
13. Ak uplynie lehota, aké prostriedky nápravy majú účastníci, ktorí zmeškali lehotu, k dispozícii? 13.

 

1. Jednotlivé druhy lehôt, ktoré vyplývajú z jednotlivých procesnoprávnych predpisov v občianskych veciach:

Procesné úkony, ktorých účelom je dosiahnuť zamýšľané právne účinky, možno v zásade urobiť iba v rámci osobitných lehôt ustanovených zákonom. Takéto ustanovenia platia v oblasti hmotného, ako aj procesného práva.

  1. Príslušné hmotnoprávne podmienky sú sčasti upravené v predpisoch týkajúcich sa uplatnenia nároku v súdnom konaní a sčasti ich upravujú predpisy týkajúce sa premlčania, ktoré tak vymedzujú lehoty, v rámci ktorých možno právo uplatniť v občianskom súdnom konaní. Výnimku z týchto obmedzení zákon pripúšťa iba v prípade, ak sa má zaručiť bezpodmienečná vymožiteľnosť nároku (ako napríklad v súvislosti s uplatnením nárokov vyplývajúcich z vlastníckeho práva).
  2. Občiansky súdny poriadok upravuje lehoty na uskutočnenie úkonov počas konania. Ustanovuje iba lehoty na podanie návrhu v osobitných konaniach, t.j. konaniach o preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov (rozhodnutí vo veciach sociálneho zabezpečenia) [články 330 ods. 1 a 341 ods. 1 zákona č. III z roku 1952 o občianskom súdnom poriadku] a konaniach vo veciach ochrany osobnosti [článok 343 ods. 3 zákona o občianskom súdnom poriadku].

Procesné úkony:

  • niektoré z nich možno uskutočniť podľa zákona iba v rámci konkrétnej lehoty (do uplynutia určitého termínu). Dĺžku tejto lehoty v niektorých prípadoch presne vymedzuje zákon, ako napríklad v prípade podania opravného prostriedku (zákonná lehota), kým v iných prípadoch - napríklad, ak ide o odstránenie nedostatkov podania - závisí od rozhodnutia súdu (sudcovská lehota).
  • ich výkon v iných prípadoch vymedzuje občiansky súdny poriadok podľa štádia konania - napr. v prípade vznesenia protinároku [článok 147 ods. 1 zákona o občianskom súdnom poriadku] alebo návrhu na pribratie vedľajšieho účastníka do konania [článok 51 ods. 1 zákona o občianskom súdnom poriadku].
  • niektoré druhy týchto úkonov možno uskutočniť iba v určitom termíne. Takéto termíny môže určovať súd, prípadne znalec (ak ide napríklad o výsluch alebo ohliadku).

Spôsob počítania času na účely určenia lehoty je podstatne odlišný v hmotnom práve v porovnaní s počítaním času v procesnom práve, čo sa vzťahuje aj na právne následky nedodržania týchto dvoch druhov lehôt.

HoreHore

Hmotnoprávne lehoty

Hmotnoprávne lehoty sa končia presne dňom ustanoveným zákonom. Ich počítanie upravujú ustanovenia článkov 3 až 4 zákonného dekrétu č. 11 z roku 1960.

Nedodržanie hmotnoprávnej lehoty má za následok zánik práva a nemožno ho napraviť odôvodnením zmeškania tejto lehoty. „Ospravedlnenie“ zmeškania lehoty prichádza do úvahy iba v prípade premlčacej doby, v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi.

Procesné lehoty

Procesné lehoty upravujú procesné kódexy. Môžu byť určené podľa dní, mesiacov a rokov, alebo sa môžu týkať konkrétneho termínu alebo určenej doby. Prvým dňom lehoty je v zásade deň uskutočnenia úkonu alebo deň, v ktorom nastala udalosť rozhodujúca pre určenie lehoty. Ak je pre procesný úkon, na ktorý sa vzťahuje lehota, základom súdne rozhodnutie (oprava atď.), za prvý deň lehoty sa považuje deň jeho oznámenia.

Podľa súdnej praxe sa pri posudzovaní dodržania lehoty, ktorej koniec pripadá na sobotu alebo na nedeľu, teda dva dni pracovného pokoja v týždni, sa tieto dni považujú za dni, ktoré nie sú pracovnými dňami, ak sa lehota skončí v jeden z týchto dní.

Procesné lehoty sa ďalej delia na subjektívne a objektívne lehoty. Medzi subjektívne lehoty patria lehoty, ktoré začínajú plynúť, len čo bol dotknutý účastník o nich upovedomený, a v prípade ktorých možno v zásade požiadať o predĺženie lehoty, kým objektívne lehoty plynú bez ohľadu na to, či sa o ich plynutí dotknutý účastník dozvie, a ich zmeškanie nemožno napraviť žiadosťou o predĺženie lehoty.

HoreHore

2. Uveďte jednotlivé dni, ktoré sú dňami pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Zoznam dní pracovného pokoja sa ustanovuje článkom 125 ods. 3 zákona č. XXII z roku 1992 o zákonníku práce:

Dňami pracovného pokoja sú teda tieto dni: 1. január, 15. marec, Veľkonočný pondelok, 1. máj, Svätodušný pondelok, 20. august, 23. október, 1. november a 25. a 26. december.

3. Aké všeobecné pravidlá platia pre lehoty v jednotlivých občianskych konaniach?

Všeobecné pravidlá platné pre lehoty v občianskych konaniach sú uvedené v článkoch 103 až 111 zákona č. III z roku 1952 o občianskom súdnom poriadku.

4. Ak sa má úkon alebo formálny úkon urobiť v stanovenej lehote, ktorým okamihom začína lehota plynúť – t.j. kedy je začiatok plynutia lehoty („terminus a quo“) – v prípade vykonania tohto úkonu alebo formálneho úkonu?

Začiatok plynutia týchto lehôt upravuje článok 103 ods. 2 zákona o občianskom súdnom poriadku:

„Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava prvý deň. Prvým dňom je deň, v ktorý sa urobil úkon alebo v ktorom nastala akákoľvek iná udalosť (napr. doručenie, oznámenie), ktorá je rozhodujúca pre začatie plynutia lehoty“.

Začiatkom plynutia lehoty, v ktorej možno podať návrh na preskúmanie rozhodnutia - pokiaľ nezačne plynúť dňom oznámenia rozhodnutia alebo odstránenia prekážky - je deň, ktorým nezákonné rozhodnutie nadobudne právoplatnosť (článok 261 zákona o občianskom súdnom poriadku).

HoreHore

Lehota na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiam, ktoré už nadobudli právoplatnosť, o ktorých už rozhodol súd druhého stupňa (návrh na obnovu konania alebo dovolanie), však začína plynúť dňom oznámenia rozhodnutia odvolacieho súdu dotknutému účastníkovi (odovzdania dotknutému účastníkovi).

4.a) Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomnosti (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Zákon o občianskom súdnom poriadku nerozlišuje medzi jednotlivými spôsobmi odovzdania písomnosti.

5. Kedy začína plynúť táto lehota:

5.a) Ak je táto lehota určená podľa dní, započítava sa do nej samotný deň úkonu, udalosti, rozhodnutia alebo deň doručenia a/alebo oznámenia, ktorým začína plynúť? (Závisí nejako začiatok lehoty od doručenia písomnosti príjemcovi, alebo od toho, či sa o úkone príjemca dozvie? Ak áno, ako?)

Začiatok týchto lehôt upravuje článok 103 ods. 2 zákona o občianskom súdnom poriadku. Do lehoty určenej podľa dní sa teda nezapočítava prvý deň, t.j. deň úkonu, udalosti, rozhodnutia alebo deň doručenia a/alebo oznámenia. V tejto súvislosti sa vôbec nerozlišuje, akým spôsobom sa príjemca o úkone dozvedel.

5.b) Ak je lehota určená podľa dní, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Každá lehota vymedzená v zákone o občianskom súdnom poriadku sa týka kalendárnych dní. Ak však posledný deň lehoty nie je pracovným dňom, lehota sa skončí v najbližší nasledujúci pracovný deň. Podľa súdnej praxe sa pri posudzovaní dodržania lehoty sobota a nedeľa, dva dni pracovného pokoja v týždni, považujú za dni, ktoré nie sú pracovnými dňami, ak sa lehota skončí v tento deň. Pravidlo uvedené v článku 103 ods. 4 zákona o občianskom súdnom konaní sa preto vzťahuje aj na soboty a nedele.

HoreHore

5.c) A ak je táto lehota určená podľa mesiacov alebo rokov?

Začiatok lehoty určenej podľa mesiacov alebo rokov je rovnaký ako začiatok lehoty určenej podľa dní a lehota sa skončí v deň, ktorý sa číselne zhoduje s prvým dňom lehoty, alebo v posledný deň mesiaca, ak v mesiaci, v ktorom sa má lehota skončiť, nie je takýto deň.

5.d) Kedy sa táto lehota skončí? (Platí v niektorých občianskych konaniach výnimočne alebo osobitne konkrétny začiatok lehoty?)

Lehota sa končí uplynutím posledného dňa lehoty; lehota určená na podanie návrhu na súde alebo na vykonanie úkonu na súde sa však končí už uplynutím úradných hodín. Lehota určená podľa mesiacov alebo rokov sa končí dňom, ktorý sa číselne zhoduje s prvým dňom lehoty, alebo ak v mesiaci, v ktorom sa má lehota skončiť, takýto deň nie je, v posledný deň mesiaca. Neplatia žiadne výnimočné lehoty.

6. Ak koniec lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do najbližšieho nasledujúceho pracovného dňa? Dôjde k predĺženiu lehoty aj v prípade, ak je pre začatie tejto lehoty rozhodujúca udalosť, ktorá nastane v budúcnosti?

Všeobecne platí, a teda v prípade každej udalosti – aj uvedenej udalosti, ktorá nastane v budúcnosti – že ak posledný deň lehoty pripadne na deň pracovného pokoja, lehota sa skončí v najbližší nasledujúci pracovný deň. Podľa súdnej praxe sa sobota a nedeľa, dva dni pracovného pokoja v týždni, považujú za dni, ktoré nie sú pracovnými dňami, ak sa lehota skončí v tento deň.

HoreHore

7. Ak sa návrh podáva na súde, ktorého sídlo sa nachádza na pevninskom území členského štátu (v prípade členských štátov, ktorých súčasťou sú územné celky oddelené od hlavného územia alebo geograficky oddelené územné celky), platia pre osoby, ktoré majú bydlisko/pobyt na území jedného z týchto územných celkov, alebo pre osoby, ktoré majú bydlisko/pobyt v cudzine, dlhšie lehoty? Ak áno, o koľko dlhšie sú tieto lehoty?

8. Na druhej strane, ak sa návrh podáva na súde so sídlom na území jedného z týchto územných celkov, ktoré sú geograficky odčlenené od pevninského územia, platia pre osoby, ktoré nemajú bydlisko/pobyt na území jedného z týchto územných celkov, alebo pre osoby, ktoré majú bydlisko/pobyt v cudzine, dlhšie lehoty?

Vzhľadom na geografické danosti krajiny sú otázky uvedené v bodoch 7 a 8 irelevantné pre maďarské občianske procesné právo.

9. Existujú osobitné odvolacie lehoty pre niektoré občianske veci?

Neexistujú žiadne osobitné pravidlá týkajúce sa lehôt v niektorých občianskych veciach. Všeobecné ustanovenia zákona o občianskom súdnom poriadku ustanovujú lehoty na vykonanie konkrétnych procesných úkonov, ktoré môžu byť odlišne upravené v osobitných zákonoch. Časť zákona o občianskom súdnom poriadku, ktorá upravuje niektoré osobitné konania, však zároveň obsahuje odlišnú úpravu v porovnaní so všeobecnými ustanoveniami, pokiaľ ide o lehoty určené všeobecnými ustanoveniami, v prípade rôznych právnych inštitútov. Táto osobitná úprava sa však týka len trvania lehoty, pričom spôsob jej počítania je vo všetkých občianskych konaniach rovnaký.

HoreHore

10. Môže súd v naliehavom prípade alebo z iného dôvodu skrátiť lehoty na dostavenie sa na súd alebo stanoviť osobitný termín dostavenia sa na súd? Na druhej strane, je možné tieto lehoty predĺžiť?

Súd spravidla určí termín na dostavenie sa účastníkov na súd. V naliehavom prípade môže súd tento proces urýchliť telefonickým určením termínu na dostavenie sa alebo ústnym oznámením tohto termínu na pojednávaní.

Pokiaľ ide o skrátenie, ako aj predĺženie lehoty, je potrebné rozlišovať sudcovské lehoty určené súdom v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami a zákonné lehoty určené zákonom.

Lehotu na vykonanie úkonu na súde, ktorú určí súd vo svojom rozhodnutí, nemožno skrátiť. Zákonné lehoty možno skrátiť iba v zákonom ustanovených prípadoch. Zákon o občianskom súdnom poriadku umožňuje skrátenie lehoty iba v jednom prípade, a to pokiaľ ide o osemdňovú lehotu, v rámci ktorej možno odôvodniť odvolanie proti uzneseniu [článok 257 ods. 1)].

Predĺženie lehoty upravuje článok 104 zákona o občianskom súdnom poriadku. Podľa tohto ustanovenia „súd môže jednorazovo z dôležitých dôvodov predĺžiť lehotu, ktorú určil; lehota - vrátane doby, o ktorú bola predĺžená - nesmie presiahnuť štyridsaťpäť dní, pokiaľ sa na vyhotovenie znaleckého posudku nevyžaduje dlhšia doba. Zákonné lehoty možno predĺžiť iba v prípadoch ustanovených zákonom. Ak jeden z účastníkov požiada o predĺženie lehoty, príslušnú žiadosť je potrebné podať pred uplynutím lehoty; pričom súd môže rozhodnúť o žiadosti aj bez vyjadrenia protistrany“.

HoreHore

Zákon o občianskom súdnom poriadku teda rozlišuje sudcovské a zákonné lehoty aj v súvislosti s ustanoveniami týkajúcimi sa predĺženia lehôt. V každom prípade, ak zákon umožňuje vydanie okamžitého rozsudku, podľa všeobecného stanoviska súdnej praxe sa sudcovské lehoty majú určiť tak, aby neprekročili dobu, ktorú príslušný účastník potrebuje na vykonanie požadovaného úkonu.

O žiadosti o predĺženie lehoty musí súd rozhodnúť formálnym rozhodnutím (uznesením), ktoré sa oznámi žiadateľovi. Súd podľa vlastného uváženia posúdi, či považuje za potrebné vyžiadať si pred rozhodnutím o žiadosti vyjadrenie protistrany. Proti uzneseniu nemožno podať odvolanie [článok 233 ods. 3 písm. b) zákona o občianskom súdnom poriadku]; účastníci však majú právo vzniesť námietky, ktoré môžu uplatniť v odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej.

Žiadosť o predĺženie sudcovskej lehoty môže ktorýkoľvek z účastníkov podať iba raz. Ak ktorýkoľvek z účastníkov nedodrží lehotu určenú na vykonanie daného úkonu, spravidla už nemôže platne vykonať tento úkon. Tejto prísnej sankcii možno predísť iba žiadosťou o predĺženie lehoty.

Zákonné lehoty možno meniť iba na základe osobitného zákonného splnomocnenia. Procesný kódex neobsahuje žiadne pravidlo, ktoré by v tejto súvislosti umožňovalo predĺženie lehoty.

11. Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Táto otázka je v prípade Maďarska irelevantná.

HoreHore

12. Aké sú sankcie v prípade nedodržania lehôt?

Sankcie v prípade nedodržania lehoty sú uvedené v článku 105 zákona o občianskom súdnom poriadku. Sú to tieto sankcie:

„Pokiaľ zákon neustanovuje inak, účastníci nemôžu platne vykonať zmeškaný úkon. Následky zmeškania úkonu - okrem prípadov ustanovených zákonom - nastávajú automaticky bez toho, aby boli o nich účastníci vopred upovedomení. Ak podľa zákona následky zmeškania úkonu nastávajú iba v prípade, ak o nich boli účastníci vopred upovedomení, alebo na základe žiadosti protistrany, zmeškaný úkon možno vykonať v lehote uvedenej v oznámení, alebo do podania žiadosti alebo vznesenia tejto žiadosti na pojednávaní, kým nebude vydané príslušné rozhodnutie. Ak ktorýkoľvek z účastníkov nemôže vykonať úkon pre všeobecne známu prírodnú udalosť alebo akúkoľvek inú neovplyvniteľnú prekážku, nepovažuje sa to za zmeškanie úkonu. Následky nedodržania lehoty nenastanú, ak bol návrh určený súdu odovzdaný na poštovú prepravu ako doporučená zásielka najneskôr v posledný deň lehoty“.

Niektoré ustanovenia zákona upravujú lehoty na vykonanie úkonov bez toho, aby ustanovili právne následky ich zmeškania. V týchto prípadoch súd určí právne následky zmeškania lehoty na základe všeobecných pravidiel.

Zákon ustanovuje niekoľko výnimiek zo všeobecného pravidla uvedeného v článku 105 zákona o občianskom súdnom poriadku:

Omeškanie účastníka sa nepovažuje za zmeškanie lehoty, ak bolo odôvodnené žiadosťou o predĺženie lehoty [článok 109 ods. 3 zákona o občianskom súdnom poriadku], alebo ak bolo omeškanie spôsobené všeobecne známou prírodnou udalosťou alebo akoukoľvek inou neovplyvniteľnou prekážkou. Pokiaľ ide o inú neovplyvniteľnú prekážku, kritérium „všeobecne známa“ sa vzťahuje na obe udalosti. Ak omeškanie účastníka nebolo spôsobené všeobecne známou prírodnou udalosťou alebo neovplyvniteľnou prekážkou, jeho právnym následkom možno predísť iba podaním žiadosti o predĺženie lehoty.

HoreHore

V niektorých prípadoch zmeškania lehoty zákon vylučuje možnosť uplatnenia príslušných právnych následkov (napr. články 288 a 265 zákona o občianskom súdnom poriadku).

Súd môže na žiadosť protistrany zamietnuť návrh, ak cudzí účastník nesplní svoju povinnosť zložiť zábezpeku na trovy konania [článok 157 písm. c) zákona o občianskom súdnom poriadku], alebo ak sa navrhovateľ nedostaví na prvé pojednávanie [článok 157 písm. d) zákona o občianskom súdnom poriadku]. Príslušný následok neúčasti na pojednávaní sa uplatní na žiadosť protistrany aj v prípade, ak účastník, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, nepreukázal svoje plnomocenstvo [Pp. 135. § (4)-(5)]. V tomto prípade účastník, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, môže nedostatok napraviť, kým súd o nerozhodne.

13. Ak uplynie lehota, aké prostriedky nápravy majú účastníci, ktorí zmeškali lehotu, k dispozícii?

V prípade, ak sa účastník alebo jeho zástupca bez vlastnej viny nedostaví v určený termín na súd, alebo ak bez vlastnej viny zmešká lehotu, následky zmeškania termínu alebo lehoty možno - okrem ďalej uvedených prípadov - napraviť ospravedlnením. Zmeškanie lehoty nemožno ospravedlniť, ak:

  1. zákon vylučuje možnosť ospravedlniť zmeškanie lehoty;
  2. následkom zmeškania lehoty možno predísť bez ospravedlnenia, alebo zmeškanie lehoty nemá za následok žiadnu ujmu premietnutú do rozhodnutia súdu;
  3. účastník nedodrží následnú lehotu určenú na základe žiadosti o predĺženie lehoty a
  4. navrhovateľ nemôže poskytnúť ospravedlnenie v konaní o vydanie neoprávnene zadržiavanej veci.

Podľa zákona o občianskom súdnom poriadku možno ospravedlnením napraviť iba tie prípady zmeškania lehoty, ktoré nemožno ovplyvniť, t.j. prípady neúmyselného zmeškania lehoty. Nevina znamená absenciu viny, teda aj prípady zmeškania lehoty z nedbanlivosti alebo nepozornosti nižšieho stupňa sa považujú za zavinené tým, kto lehotu zmeškal. Požiadavka spravodlivého rozhodnutia podľa článku 109 ods. 3 zákona o občianskom súdnom poriadku však v prípade, ak je to vhodné, môže byť dôvodom na pripustenie výnimky z tohto striktného ustanovenia.

HoreHore

Žiadosť o predĺženie lehoty možno podať do pätnástich dní. Táto lehota začína plynúť zmeškaným konečným termínom alebo posledným dňom zmeškanej lehoty. Ak sa však účastník alebo jeho zástupca dozvie o zmeškaní lehoty neskôr, alebo ak dôjde k odstráneniu prekážky neskôr, lehota na podanie žiadosti o predĺženie lehoty začína plynúť okamihom, keď sa o ňom účastník alebo jeho zástupca dozvie, alebo keď dôjde k odstráneniu prekážky. Po uplynutí troch mesiacov od zmeškania lehoty už nemožno podať žiadosť o predĺženie lehoty. V žiadosti o predĺženie lehoty musia byť uvedené dôvody zmeškania lehoty a okolnosti, ktoré svedčia o tom, že k zmeškaniu lehoty nedošlo úmyselne. V prípade nedodržania lehoty je pri podaní žiadosti o predĺženie lehoty potrebné vykonať aj zmeškaný úkon.

Žiadosť o predĺženie lehoty nemá odkladný účinok vo vzťahu ku konaniu, ani vo vzťahu k výkonu rozhodnutia. Ak je však dostatočne pravdepodobné, že žiadosti o predĺženie lehoty sa vyhovie, súd môže ex officio nariadiť prerušenie konania alebo odklad výkonu rozhodnutia bez vyjadrenia protistrany.

O žiadosti o predĺženie lehoty rozhoduje súd, ktorý konal v konaní, v ktorom došlo k zmeškaniu lehoty, a v prípade zmeškania lehoty na podanie odvolania o žiadosti rozhodne druhostupňový súd. Ak súd žiadosti o predĺženie lehoty vyhovie, na úkon, ktorý dodatočne urobí účastník, ktorý zmeškal lehotu, sa hľadí, akoby bol urobený v rámci zmeškanej lehoty a pojednávanie na súde v zmeškanom termíne sa podľa potreby zopakuje. Rozhodne sa aj o tom, či sa rozhodnutie vydané na základe zmeškaného pojednávania má potvrdiť alebo úplne alebo čiastočne zrušiť v súvislosti s výsledkom opakovaného pojednávania.

« Procesné lehoty - Všeobecné informácie | Mad'arsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 17-03-2008

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo