Európska komisia > EJS > Procesné lehoty > Grécko

Posledná úprava: 29-10-2007
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Procesné lehoty - Grécko

 

OBSAH

1. Rôzne druhy lehôt, ktoré vyplývajú z jednotlivých procesných predpisov v občianskych veciach 1.
2. Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v súlade s nariadením (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971 2.
3. Aké všeobecné pravidlá sa vzťahujú na lehoty týkajúce sa jednotlivých občianskych konaní? 3.
4. Ak sa úkon alebo formálny úkon musí urobiť v stanovenej lehote, aký je počiatočný moment – t. j. začiatok plynutia lehoty („terminus a quo“) – tohto úkonu alebo formálneho úkonu? 4.
4.a) Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom prenosu alebo doručenia dokumentov (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)? 4.a)
5. Kedy začína plynúť táto lehota: 5.
5.a) Ak je táto lehota vyjadrená v dňoch, započítava sa do tejto lehoty samotný deň úkonu, udalosti alebo rozhodnutia alebo deň doručenia a/alebo oznámenia? 5.a)
5.b) Ak je táto lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni? 5.b)
5.c) Ak je táto lehota vyjadrená v mesiacoch alebo rokoch? 5.c)
5.d) Kedy uplynú tieto lehoty? 5.d)
6. Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do najbližšieho nasledujúceho pracovného dňa? Uplatňuje sa toto predĺženie aj vtedy, ak je začiatkom príslušnej lehoty budúca udalosť? 6.
7. Ak sa návrh podáva na súde so sídlom na pevninskom území členského štátu (v prípade členských štátov, ktorých súčasťou sú územné celky oddelené od hlavného územia alebo geograficky oddelené územné celky1), platia pre osoby, ktoré majú bydlisko/pobyt na území jedného z týchto územných celkov alebo pre osoby, ktoré majú bydlisko/pobyt v cudzine, dlhšie lehoty? Ak áno, o koľko sú dlhšie tieto lehoty? 7.
8. Naopak, ak sa návrh podáva na súde so sídlom na území jedného z týchto územných celkov, ktorý je geograficky odčlenený od pevninského územia, platia pre osoby, ktoré nemajú bydlisko/pobyt na území jedného z týchto územných celkov alebo pre osoby, ktoré majú bydlisko/pobyt v cudzine, dlhšie lehoty? 8.
9. Existujú osobitné odvolacie lehoty pre určité občianske veci? 9.
10. Môžu súdy v naliehavom prípade alebo z iného dôvodu skrátiť lehoty na dostavenie sa na súd alebo stanoviť osobitný termín dostavenia sa na súd? Na druhej strane, je možné tieto lehoty predĺžiť? 10.
11. Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty? 11.
12. Aké sú sankcie v prípade nedodržania lehôt? 12.
13. Ak uplynie lehota, aké prostriedky nápravy majú účastníci, ktorí zmeškali lehotu, k dispozícii? 13.

 

1. Rôzne druhy lehôt, ktoré vyplývajú z jednotlivých procesných predpisov v občianskych veciach

Lehoty sú konečné dátumy, do ktorých sa musí uskutočniť právny úkon alebo doručiť dokument, aby bolo možné prerokovať prípad alebo vykonať právny úkon. Cieľom uzákonenia lehôt je urýchliť výkon spravodlivosti a zabezpečiť právo na prerokovanie. Procesné lehoty sú lehoty, ktoré majú v prípade dodržania alebo premeškania procesné následky. Rozlišujú sa dva najdôležitejšie druhy lehôt: 1) lehota NA VYKONANIE ÚKONU je lehota, do ktorej sa musí vykonať procesný úkon, ako je napríklad zákonná lehota na podanie odvolania (porov. článok 318 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a 2) PRÍPRAVNÉ lehoty sú lehoty, po uplynutí ktorých sa musí uskutočniť procesný úkon. Tieto lehoty, ako je napríklad lehota na predvolanie odporcu (článok 228 Občianskeho súdneho poriadku), sú zvyčajne v prospech odporcu, pretože mu poskytujú čas na prípravu. Tento rozdiel je dôležitý, pretože lehoty na vykonanie úkonu sa na základe dohody zúčastnených strán môžu predĺžiť, zatiaľ čo prípravné lehoty nie je možné predĺžiť. Lehoty na vykonanie úkonu, ktoré pripadnú na štátny sviatok, uplynú v nasledujúci pracovný deň, zatiaľ čo prípravné lehoty uplynú v deň ich vypršania bez ohľadu na to, či pripadá na deň pracovného pokoja, alebo na štátny sviatok. K niektorým najdôležitejším procesným lehotám v Občianskom súdnom poriadku patria:

  1. Lehota na predvolanie účastníkov, keď sa už začalo konanie: šesťdesiat (60) dní pred pojednávaním, pokiaľ účastník nežije v zahraničí alebo pokiaľ nie je známe, kde sa zdržiava, v tomto prípade je lehota deväťdesiat (90) dní pred pojednávaním (porov. článok 228 Občianskeho súdneho poriadku).
  2. Lehota na žiadosť o zrušenie rozsudku pre zmeškanie: pätnásť (15) dní pred doručením rozsudku v prípade účastníkov súdených v neprítomnosti, ktorí žijú v Grécku. Ak účastník súdený v neprítomnosti žije v zahraničí alebo ak nie je známe, kde sa zdržiava, lehota je šesťdesiat (60) dní pred doručením rozsudku (porov. článok 503 Občianskeho súdneho poriadku).
  3. Lehota na odvolanie: tridsať (30) dní od doručenia konečného rozsudku, ak ten, kto sa odvoláva, žije v Grécku. Ak ten, kto sa odvoláva, žije v zahraničí alebo ak nie je známe, kde sa zdržiava, lehota je šesťdesiat (60) dní od doručenia konečného rozsudku. V prípade, že nie je doručený konečný rozsudok, lehota na odvolanie je tri (3) roky od uverejnenia rozsudku (porov. článok 518 Občianskeho súdneho poriadku).
  4. Lehota na nové prerokovanie: šesťdesiat (60) dní, ak žiadateľ žije v Grécku. V prípade, že žiadateľ žije v zahraničí alebo ak nie je známe, kde sa zdržiava, lehota je stodvadsať (120) dní (porov. článok 545 Občianskeho súdneho poriadku).
  5. Lehota na odvolanie v kasačnom konaní: tridsať (30) dní od doručenia rozsudku, ak ten, kto sa odvoláva, žije v Grécku. V prípade, že ten, kto sa odvoláva, žije v zahraničí alebo ak nie je známe, kde sa zdržiava, lehota je deväťdesiat (90) dní od doručenia rozsudku. V prípade, že nie je doručený rozsudok, lehota na odvolanie v kasačnom konaní je tri (3) roky od uverejnenia rozsudku (porov. článok 564 Občianskeho súdneho poriadku).

Procesné lehoty sú stanovené v Občianskom súdnom poriadku a v iných pravidlách, ako sú napríklad pravidlá týkajúce sa manželských nezhôd (rozvod, zrušenie manželstva atď.), oznámení o vyhlásení konkurzu, žiadostí o zrušenie oznámení o vyhlásení konkurzu pre zmeškanie (porov. článok 632 Občianskeho súdneho poriadku), mzdových sporov, pracovných sporov, súdnych zákazov, výkonov rozsudku a žiadostí o zrušenie výkonu rozsudku pre zmeškanie.

HoreHore

2. Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v súlade s nariadením (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971

Dni pracovného pokoja v Grécku sa uvádzajú v zákone č. 1157/1981, i keď tento zoznam nie je vyčerpávajúci. Kritériom na určenie dňa pracovného pokoja je to, že zvyčajne sa neuskutočňujú žiadne úkony a dni pracovného pokoja pre určité profesie alebo služby sú preto formálne. Môžu to byť štátne, náboženské alebo iné sviatky vrátane miestnych alebo sezónnych sviatkov. Štátne sviatky sú dňami pracovného pokoja pre štátne úrady. Za štátne sviatky sa považujú: 25. marec (štátny sviatok), 28. október (štátny sviatok), 1. január, Zjavenie Pána (6. január), Veľký piatok, Veľkonočná sobota, 1. máj, 15. august, Božie narodenie a Druhý sviatok vianočný, Druhý sviatok vianočný, Svätodušný pondelok, Popolcový pondelok, Veľkonočný pondelok a každá nedeľa.

3. Aké všeobecné pravidlá sa vzťahujú na lehoty týkajúce sa jednotlivých občianskych konaní?

Na procesné lehoty sa vzťahujú články 144 až 151 Občianskeho súdneho poriadku. V závislosti od zdroja lehoty sa rozlišujú zákonné lehoty (lehoty stanovené zákonom, ako napríklad lehoty na začatie súdneho konania), súdne lehoty (lehoty stanovené súdom, ktorý prerokúva daný prípad, ako napríklad lehota pre účastníkov, aby sa dostavili osobne, porov. článok 245 Občianskeho súdneho poriadku), lehoty na odloženie (lehoty, ktoré majú za následok, že pojednávanie sa odročí ako sankcia za neuposlúchnutie) a povinné lehoty (lehoty, ktoré majú za následok stratu práva ako sankciu za neuposlúchnutie). O dátumoch začatia a uplynutia lehôt sa hovorí ďalej. Lehota sa pozastavuje, ak jeden z účastníkov pred jej uplynutím umrie. Ak pozastavená lehota začala doručením dokumentu, nová lehota začne doručením toho istého dokumentu zákonným nástupcom zosnulého. Ak začala od nejakej inej udalosti, nová lehota začne doručením oznámenia uvedeným osobám v tomto zmysle. Ak sa prípad odročí skôr ako lehota uplynie, lehota sa pozastaví a nová lehota začne plynúť, keď sa vec obnoví. Obdobie od 1. do 31. augusta sa neberie do úvahy na účely lehôt na vykonanie úkonu uvedených v článku 147 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku (ktoré zahŕňajú lehoty na začatie konania a lehoty na žiadosť o zrušenie rozsudku pre zmeškanie).

HoreHore

Zákon umožňuje predĺženie lehôt buď na základe dohody medzi účastníkmi alebo so súhlasom sudcu. Zákonné aj súdne lehoty je možné predĺžiť, za predpokladu, že to neovplyvní práva tretej strany. Sudcovia nie sú viazaní obsahom žiadosti o predĺženie dohody a môžu ju čiastočne uznať alebo zamietnuť, v závislosti od toho, ako posúdia jednotlivé okolnosti. Inými slovami, účastníci musia uviesť a predložiť dôvody, ktoré zdôvodňujú predĺženie. Nakoniec, lehoty možno na základe dohody medzi účastníkmi a na základe súdneho rozhodnutia skrátiť. Všetky zákonné lehoty možno skrátiť, s výnimkou lehôt na začatie konania.

4. Ak sa úkon alebo formálny úkon musí urobiť v stanovenej lehote, aký je počiatočný moment – t. j. začiatok plynutia lehoty („terminus a quo“) – tohto úkonu alebo formálneho úkonu?

Lehota začne plynúť o deň neskôr, ako nastal počiatočný moment (a momento ad momentum). Lehoty vo všeobecnosti uplynú o 19.00 hod. v deň ich vypršania. Lehoty na vykonanie úkonu, ktoré pripadnú na štátny sviatok, uplynú na nasledujúci deň. Lehoty sa predĺžia, aj keď pripadnú na sobotu. Ak na druhý deň po uplynutí lehoty taktiež pripadne štátny sviatok, lehota sa predlžuje do nasledujúceho dňa, ktorý nie je štátnym sviatkom. Účelom toho, aby lehota začala plynúť na nasledujúci deň je vyhnúť sa strate dňa v prípade, že začiatok (obvykle doručenie) pripadne na čas tesne pred 19.00 hod. Nie je podstatné, či je nasledujúci deň (to znamená, deň, v ktorý začína lehota) dňom pracovného pokoja, ani nezáleží na tom, či sa dni pracovného pokoja vyskytnú počas tejto lehoty, pokiaľ zákon výslovne nestanovuje inak (porov. článok 632 Občianskeho súdneho poriadku o žiadostiach na zrušenie oznámení o vyhlásení konkurzu pre zmeškanie).

HoreHore

4.a) Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom prenosu alebo doručenia dokumentov (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Občiansky súdny poriadok neobsahuje žiadne ustanovenia, že lehoty sa majú predlžovať alebo skracovať, ak sa dokumenty prenášajú alebo zasielajú prostredníctvom pošty alebo inej formy dopravnej služby.

5. Kedy začína plynúť táto lehota:

5.a) Ak je táto lehota vyjadrená v dňoch, započítava sa do tejto lehoty samotný deň úkonu, udalosti alebo rozhodnutia alebo deň doručenia a/alebo oznámenia?
[Závisí začiatok akejkoľvek lehoty nejakým spôsobom od prevzatia žaloby príjemcom alebo od toho, či príjemca vie o žalobe? Ak áno, akým spôsobom?]

Deň, na ktorý pripadá začiatok lehoty, sa môže započítavať len vtedy, ak to výslovne umožňuje zákon alebo súdne rozhodnutie alebo zmluva. Nevzťahuje sa to na ustanovenie, že lehota začína doručením. Z tohto dôvodu dôležité lehoty na podanie odvolania, odvolania v kasačnom konaní alebo žiadosti o zrušenie rozsudku pre zmeškanie sa začínajú deň po doručení alebo uverejnení rozsudku. Ak je však stanovené, že lehota začína plynúť od určitého dňa, tento deň sa započítava. Ak sa za začiatok lehoty považuje doručenie, znalosť obsahu dokumentu, ktorý má byť doručený, nadobudnutá nejakými inými prostriedkami, je na účely vypočítania lehoty nepodstatná (por. odpoveď č. 4).

HoreHore

5.b) Ak je táto lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Ako už bolo uvedené, vo väčšine prípadov je skutočnosť, že lehota zahŕňa dni pracovného pokoja, nepodstatná. Pracovné dni sa započítavajú len vtedy, ak je to výslovne stanovené v tomto zmysle (ako je napríklad lehota na podávanie žiadostí o zrušenie oznámenia o konkurze pre zmeškanie, ktorá vo všeobecnosti uplynie v pondelok, 18. apríla (sic)).

5.c) Ak je táto lehota vyjadrená v mesiacoch alebo rokoch?

Znovu, ak je táto lehota vyjadrená v mesiacoch alebo v rokoch, skutočnosť, že zahŕňa dni pracovného pokoja, je nepodstatná.

5.d) Kedy uplynú tieto lehoty?
[Sú stanovené začiatky v prípade lehôt, ktoré sa uplatňujú výnimočne alebo osobitne v určitých občianskych konaniach?]

Pravidlom je, že lehoty stanovené zákonom alebo súdom začínajú plynúť deň po skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, dátum ich skončenia sa stanovuje vo vzťahu ku dňu, ktorý nasleduje po začiatku.

Ak je lehota vyjadrená v rokoch, uplynie na konci toho istého dňa v poslednom roku. Napríklad, ak bol rozsudok súdu uverejnený 8. mája 2000, trojročná lehota na podanie odvolania uplynie 9. mája 2003 (pričom na účely vypočítania je nepodstatné, či je niektorý rok priestupný).

Ak je lehota vyjadrená v mesiacoch, uplynie na konci toho istého dňa, ako bol začiatočný deň v poslednom mesiaci. V prípade, že v poslednom mesiaci taký deň nie je, uplynie v posledný deň mesiaca (pričom počet dní v každom mesiaci nie je podstatný).

HoreHore

Polročná lehota trvá šesť (6) mesiacov a dvojtýždňová lehota trvá pätnásť (15) dní.

Ak je lehota vyjadrená v hodinách, štátne sviatky, ktoré do nej zasahujú, sa nezapočítavajú. Posledná hodina sa zistí podľa toho, kedy lehota začala, ktorá hodina je prvá od počiatočného momentu. Ak bolo napríklad miestoprísažné vyhlásenie stanovené na 10.00 hod., predvolanie sa uskutoční včas, ak sa doručí o 9.40 hod.

6. Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do najbližšieho nasledujúceho pracovného dňa? Uplatňuje sa toto predĺženie aj vtedy, ak je začiatkom príslušnej lehoty budúca udalosť?

Ak lehota uplynie v deň, na ktorý pripadá štátny sviatok alebo sobota, predĺži sa do najbližšieho dňa, ktorý nie je štátnym sviatkom, a to aj vtedy, ak je začiatkom lehoty budúca udalosť.

7. Ak sa návrh podáva na súde so sídlom na pevninskom území členského štátu (v prípade členských štátov, ktorých súčasťou sú územné celky oddelené od hlavného územia alebo geograficky oddelené územné celky1), platia pre osoby, ktoré majú bydlisko/pobyt na území jedného z týchto územných celkov alebo pre osoby, ktoré majú bydlisko/pobyt v cudzine, dlhšie lehoty? Ak áno, o koľko sú dlhšie tieto lehoty?

Občiansky zákonník neobsahuje ustanovenie, že lehoty pre obyvateľov vzdialených alebo oddelených územných celkov Grécka sa majú predĺžiť. Ak však účastník žije mimo Grécka, alebo ak nie je známe, kde sa zdržiava, Občiansky súdny poriadok stanovuje dlhšiu lehotu, v závislosti od konania.

HoreHore

8. Naopak, ak sa návrh podáva na súde so sídlom na území jedného z týchto územných celkov, ktorý je geograficky odčlenený od pevninského územia, platia pre osoby, ktoré nemajú bydlisko/pobyt na území jedného z týchto územných celkov alebo pre osoby, ktoré majú bydlisko/pobyt v cudzine, dlhšie lehoty?

Opäť, v zákone nie je ustanovené, aby sa lehoty predlžovali z dôvodov vzdialenosti, bez ohľadu na to, či sa sídlo súdu nachádza ďaleko od miesta bydliska účastníka. Lehota je vo všeobecnosti rovnaká pre všetkých účastníkov. V prípade účastníkov, ktorí majú bydlisko mimo Grécka, však platí osobitné ustanovenie.

9. Existujú osobitné odvolacie lehoty pre určité občianske veci?

Odvolacie lehoty sú upravené článkom 518 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Ak ten, kto sa odvoláva, žije v Grécku, lehota je tridsať (30) dní a ak žije v zahraničí, alebo ak nie je známe, kde sa zdržiava, lehota je šesťdesiat (60) dní. Lehota v trvaní šesťdesiat (60) dní sa neuplatňuje na osoby, ktoré sú v zahraničí dočasne (na dovolenke alebo sú niekoľko dní neprítomné z konkrétneho dôvodu), ale má určité trvanie v závislosti od ich pracovných alebo rodinných okolností.

10. Môžu súdy v naliehavom prípade alebo z iného dôvodu skrátiť lehoty na dostavenie sa na súd alebo stanoviť osobitný termín dostavenia sa na súd? Na druhej strane, je možné tieto lehoty predĺžiť?

Grécky právny systém uznáva, že nárok na právnu ochranu zahrňuje konečnú aj dočasnú právnu ochranu, bez ohľadu na charakter sporu. Postupom pre súdne zákazy (porov. články 682 - 738 Občianskeho súdneho poriadku) sa upravujú prípady, v ktorých môže súd, s cieľom zohľadniť naliehavosť prípadu alebo odvrátiť bezprostredné nebezpečenstvo, nariadiť opatrenia na zabezpečenie alebo zachovanie práva alebo usporiadať situáciu a potom ich upraviť alebo odvolať. Keďže také prípady sú naliehavé, za stanovenie času a miesta prerokovania žiadosti o súdny zákaz zodpovedá sudca a musí konať rýchlo, ale s náležitým prihliadnutím na právo účastníkov na vypočutie. Sudca preto môže rozhodnúť o spôsobe predvolania a lehote na predvolanie účastníkov podľa vlastného uváženia, dokonca aj vtedy, ak majú bydlisko v zahraničí alebo ak nie je známe, kde sa zdržiavajú a pojednávanie môže byť stanovené na nedeľu alebo na štátny sviatok. Uvedené lehoty platia, okrem súdnych zákazov, pri ostatných občianskych konaniach a nie je žiadne ustanovenie, ktoré by umožnilo ich predĺženie.

HoreHore

11. Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Táto možnosť v gréckom právnom systéme neexistuje.

12. Aké sú sankcie v prípade nedodržania lehôt?

Nedodržanie lehôt v prípade postupu súdu nemá procesné následky. Ak lehota, do ktorej musia účastníci konania podniknúť kroky, uplynie bez toho, žeby podnikli nejaké kroky, strácajú svoje právo. Pokiaľ ide o prípravné lehoty, výsledok je odlišný, prípad môže byť napríklad zamietnutý (porov. článok 271 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

13. Ak uplynie lehota, aké prostriedky nápravy majú účastníci, ktorí zmeškali lehotu, k dispozícii?

Obnovenie predošlého stavu vecí je zákonný opravný prostriedok stanovený ústavou, ktorý umožňuje účastníkovi, ktorý premeškal lehotu z dôvodov vyššej moci alebo nečestného konania na strane druhého účastníka, požiadať o obnovenie predošlého stavu vecí ešte pred uplynutím lehoty.

Žiadosť o obnovenie predchádzajúceho stavu vecí však nie je možné podať, ak je založená na a) pochybení na strane právnika, ktorý zastupuje žiadateľa alebo jeho právneho zástupcu, b) okolnostiach, podľa ktorých sudca rozhodoval počas skúmania žiadosti o predĺženie lehoty alebo o odročenie s cieľom povoliť príslušné predĺženie alebo odročenie. V žiadosti sa musí uviesť, prečo došlo k omeškaniu lehoty, musia sa uviesť dôkazy, ktoré umožnia zistiť pravdivý stav vecí a úkon, ktorý bol prehliadnutý, alebo uviesť, že sa už uskutočnil. Žiadosť o obnovenie predchádzajúceho stavu vecí sa musí prerokovať do tridsiatich (30) dní odo dňa, keď zanikla prekážka, ktorá predstavovala vyššiu moc, alebo keď sa získali poznatky o nečestnom konaní druhej strany a nie je možné podať novú žiadosť, ak bola premeškaná uvedená lehota (porov. články 152 - 158 Občianskeho súdneho poriadku).

Bližšie informácie

1 Napríklad: Azory alebo Madeira v prípade Portugalska, zámorské departementy a územia v prípade Francúzska, Kanárske ostrovy v prípade Španielska atď...

« Procesné lehoty - Všeobecné informácie | Grécko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 29-10-2007

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo