Európska komisia > EJS > Procesné lehoty > Nemecko

Posledná úprava: 17-03-2008
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Procesné lehoty - Nemecko

 

OBSAH

1. Definujte rôzne lehoty vzťahujúce sa vo vašom členskom štáte na občianskoprávne veci; napríklad, procesné lehoty, vydržacie alebo premlčacie lehoty, vopred stanovené lehoty, atď. 1.
2. Uveďte zoznam dní, ktoré sa vo vašich právnych predpisoch považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971. 2.
3. Aké všeobecné pravidlá týkajúce sa lehôt sa uplatňujú vo vašom členskom štáte? Uveďte odkazy na právnu úpravu v občianskoprávnych veciach. 3.
4. Ak sa má procesný alebo formálny úkon vykonať pred uplynutím lehoty, aký je začiatok plynutia lehoty, t. j. počiatočný okamih odkedy začína plynúť lehota (dies a quo) pre tento procesný alebo formálny úkon? 4.
4.a) Môže začiatok, od ktorého plynie lehota, ovplyvniť alebo upraviť spôsob zaslania alebo doručenia písomností (osobné doručenie súdnym úradníkom alebo poštovou službou)? 4.a)
5.
5.a) Závisí začiatok akejkoľvek lehoty od spôsobu prijatia príjemcom alebo vedomosti príjemcu o konaní? Ak áno, ako? 5.a)
5.b) V prípade, že je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo iba pracovné dni? 5.b)
5.c) Kedy sa takáto lehota vyjadruje v mesiacoch alebo v rokoch? 5.c)
5.d) Existujú pre lehoty nejaké začiatky, ktoré sa uplatňujú výnimočne alebo najmä v určitých občianskoprávnych konaniach? 5.d)
6. Ak lehota uplynie v sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa až do prvého nasledujúceho pracovného dňa? Uplatňuje sa toto predĺženie aj keď sa príslušná lehota začína budúcou udalosťou? 6.
7. Ak sa podanie týka príslušného súdu so sídlom na metropolitnom území členského štátu (v prípade členských štátov, ktoré majú takéto subjekty oddelené od hlavného mesta alebo majú geograficky samostatné subjekty), predlžujú sa lehoty pre osoby s bydliskom alebo pobytom na jednom z týchto území alebo s bydliskom alebo pobytom v zahraničí? Ak áno, o koľko? 7.
8. Naopak, ak sa podanie týka príslušného súdu, ktorý sídli v jednej z týchto častí, ktoré sú geograficky oddelené od metropolitného územia, predlžujú sa lehoty pre osoby, ktoré nemajú bydlisko alebo pobyt v týchto oddelených častiach alebo ktoré majú bydlisko alebo pobyt v zahraničí? 8.
9. Existujú osobitné lehoty na odvolanie v niektorých občianskoprávnych veciach? 9.
10. Môžu súdy v naliehavých prípadoch alebo z akejkoľvek inej príčiny skrátiť lehoty týkajúce sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa? Naopak, môžu sa tieto lehoty predĺžiť? 10.
11. Ak sa úkon určený strane s bydliskom v mieste, kde by mohla využiť predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde sa táto výhoda neuplatňuje, stráca táto osoba nárok na predĺženie tejto lehoty? 11.
12. Aké sú sankcie v prípade nedodržania lehôt? 12.
13. Ak uplynie lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu? 13.

 

1. Definujte rôzne lehoty vzťahujúce sa vo vašom členskom štáte na občianskoprávne veci; napríklad, procesné lehoty, vydržacie alebo premlčacie lehoty, vopred stanovené lehoty, atď.

a) Procesné lehoty

Všeobecné pravidlá o lehotách pre súdne konania sú v Nemecku stanovené v paragrafoch 214 - 229 Občianskeho súdneho poriadku (ZPO), zatiaľ čo osobitné ustanovenia, ktorými sa riadia najmä lehoty, sú obsiahnuté v príslušných paragrafoch ZPO.

Spravidla sa rozlišuje medzi „pravými“ lehotami (eigentliche Fristen), t. j. lehotami, v rámci ktorých osoby zúčastňujúce sa konania môžu alebo - aby sa zabránilo odňatiu práv - musia vykonať procesné úkony alebo formality, a „nepravými“ lehotami (uneigentliche Fristen), v rámci ktorých musí súd zo zákona vykonať určité úradné úkony.

Pravé lehoty sú buď predpísané zákonom alebo stanovené na základe uváženia súdu. Zákonom predpísané lehoty zahŕňajú „dodatočné lehoty“ (Notfristen) stanovené v paragrafe 224 ods. 2 ZPO, ktoré sú vždy ako také opísané v ZPO a nesmú sa skrátiť ani predĺžiť.

Strany sa môžu dohodnúť na skrátení lehôt stanovených súdom a lehôt predpísaných zákonom, ale nie na skrátení dodatočných lehôt alebo nepravých lehôt. Strany však nesmú lehoty predĺžiť. Súd môže v zásade predĺžiť alebo skrátiť lehotu, ktorú stanovil, ale zákonom predpísané lehoty môže zmeniť iba vtedy, ak tak stanovuje zákonné ustanovenie, a iba vtedy, ak strana môže pre takéto opatrenie uviesť závažné dôvody.

HoreHore

Pre strany zúčastňujúce sa občianskoprávnych konaní sú dôležité tieto lehoty:

a) Konania vo veci platieb

V konaniach vo veci platieb možno podľa paragrafu 692 ods. 3 ZPO podať odpor proti platobnému príkazu a podľa paragrafov 700 a 339 ZPO je nutné odvolať sa proti príkazu na vykonanie rozsudku do dvoch týždňov.

b) Vyšetrovacie konania
  1. Paragraf 132 ZPO stanovuje všeobecné pravidlo, že na zabezpečenie príprav pojednávania v sporných konaniach musia byť súdu včas predložené prípravné procesné materiály, aby sa mohli zaslať druhej strane aspoň jeden týždeň pred pojednávaním.
  2. Ak sudca stanoví dátum predbežného pojednávania, musí podľa paragrafu 275 ods. 1 a paragrafu 277 ZPO poskytnúť žalovanému aspoň dva týždne na odpoveď. Podľa paragrafu 276 ods. 1 ZPO v prípade, že sudca začne písomné predbežné konanie, obžalovaný má dvojtýždňovú dodatočnú lehotu, v rámci ktorej musí uviesť, či má v úmysle obhajovať sa proti žalobe; podľa paragrafu 276 ods. 2 ZPO súd poskytne obžalovanému aspoň ďalšie dva týždne na predloženie vyjadrenia k žalobe.
  3. Ak obžalovaný v stanovenej lehote neuvedie, či má v úmysle obhajovať sa proti žalobe, môže žalujúca strana podľa paragrafu 331 ZPO požiadať o vynesenie rozsudku pre zmeškanie. Súd vynesie rozsudok pre zmeškanie aj vtedy, ak sa žalujúca strana alebo obžalovaný nedostavia na pojednávanie alebo nepodajú námietku. Podľa paragrafov 338 a 339 ZPO má strana, v ktorej neprospech súd vyniesol rozsudok pre zmeškanie, dva týždne od doručenia rozsudku možnosť podať námietku. V prípade, že je námietka prípustná (a ešte dôležitejšie predložená v stanovenej lehote), má sa za to, že konanie sa vráti do štádia pred zmeškaním.
  4. Podľa paragrafu 517 ZPO sa odvolania musia podať do jedného mesiaca, zatiaľ čo paragraf 520 ZPO povoľuje dva mesiace na predloženie dôvodov na podporu odvolania. Obidve lehoty začínajú plynúť doručením úplného rozsudku alebo najneskôr päť mesiacov po jeho vynesení. Súd stanoví lehotu na odpoveď na odvolanie v dĺžke aspoň dvoch týždňov.
  5. V prípade, že odvolací súd zamietne odvolanie podľa paragrafu 544 ods. 1 a ods. 2 ZPO, možno podať novú žiadosť o povolenie odvolania do jedného mesiaca od doručenia úplného rozsudku.
  6. Tento jeden mesiac poskytnutý na podanie odvolania podľa paragrafu 548 ZPO je tiež dodatočnou lehotou, zatiaľ čo paragraf 551 ZPO povoľuje na uvedenie dôvodov na podporu odvolania dva mesiace. Obidve lehoty začínajú plynúť doručením úplného rozsudku alebo najneskôr päť mesiacov po jeho vynesení.
  7. Podľa paragrafu 569 ZPO sa okamžité podnety proti rozsudku musia podať do dvoch týždňov po doručení rozsudku a najneskôr do 5 mesiacov a dvoch týždňov po jeho vynesení. Odvolania, ktoré môžu byť založené výhradne na porušeniach práv, sa musia podľa paragrafu 575 ods. 1 podať do jedného mesiaca po doručení rozsudku, zatiaľ čo paragraf 575 ods. 2 ZPO vyžaduje uvedenie dôvodov v priebehu ďalšieho jedného mesiaca.
  8. V prípade, že strana nesplní akúkoľvek z procesných požiadaviek uvedených v paragrafe 233 ZPO (napríklad, dodatočnú lehotu alebo lehotu na predloženie dôvodov na podporu odvolania) bez toho, aby sa sama dopustila chyby, môže požiadať o restitutio in integrum. Podľa paragrafu 234 ods. 1 a 2 ZPO sa žiadosť musí podať do dvoch týždňov po odstránení prekážky.

2. Uveďte zoznam dní, ktoré sa vo vašich právnych predpisoch považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

  • Nový rok: 1. január.
  • Traja králi: 6. január (iba v Bádensku-Würtembersku, Bavorsku a Sasku-Anhaltsku).
  • Veľký piatok: tento dátum sa mení, ale obvykle pripadá na koniec marca alebo začiatok apríla.
  • Veľkonočná nedeľa: tento dátum sa mení, ale obvykle pripadá na koniec marca alebo začiatok apríla.
  • Veľkonočný pondelok: tento dátum sa mení, ale obvykle pripadá na koniec marca alebo začiatok apríla.
  • 1. máj/Sviatok práce.
  • Nanebovstúpenie Pána: v máji, tento dátum sa mení.
  • Svätodušná nedeľa: v máji, tento dátum sa mení.
  • Svätodušný pondelok: v máji, tento dátum sa mení.
  • Božie telo, tento dátum sa mení, ale obvykle pripadá na koniec mája alebo polovicu júna (iba v Bádensku-Württembersku, Bavorsku, Hesensku, Severnom Porýní-Vestfálsku, Porýní-Falcku, Sársku, Sasku a Durýnsku).
  • Nanebovzatie Panny Márie: 15. august (iba v Bavorsku a Sársku).
  • Deň nemeckej jednoty: 3. október.
  • Deň reformácie: 31. október (iba v Brandenbursku, Meklenbursku-Západnom Pomoransku, Sasku, Sasku-Anhaltsku a Durýnsku).
  • Deň všetkých svätých: 1. november (iba v Bádensku-Würtembersku, Bavorsku, Severnom Porýní-Vestfálsku, Porýní-Falcku a Sársku).
  • Deň pokánia: tento dátum sa mení, niekedy pripadá na polovicu alebo koniec novembra (iba v Sasku).
  • Vianoce: 25. december.
  • 2. sviatok vianočný: 26. december.

3. Aké všeobecné pravidlá týkajúce sa lehôt sa uplatňujú vo vašom členskom štáte? Uveďte odkazy na právnu úpravu v občianskoprávnych veciach.

Paragraf 222 ZPO stanovuje, že lehoty pre všetky súdne konania sa musia vypočítať v súlade s pravidlami stanovenými v paragrafoch 187 - 193 Občianskeho zákonníka.

HoreHore

Podrobnosti o stanovení lehôt možno nájsť v odpovediach na otázky 5 a 6.

4. Ak sa má procesný alebo formálny úkon vykonať pred uplynutím lehoty, aký je začiatok plynutia lehoty, t. j. počiatočný okamih odkedy začína plynúť lehota (dies a quo) pre tento procesný alebo formálny úkon?

Ak sa táto otázka týka toho, kedy sa úkon stáva v určitej lehote účinným a kedy spĺňa lehotu, odpoveď je takáto:

Lehoty pre konania sú dodržané, ak sa úkony alebo formality uskutočnia do konca posledného povoleného dňa, t. j. písomnosť sa spravidla zasiela súdu v stanovenej lehote. Rozhodujúcim faktorom je, kedy je písomnosť doručená súdu, nie kedy bola odoslaná. Povolená lehota sa však môže využiť úplne, t. j. až do úplného konca posledného dňa, a to aj vtedy, ak je nepravdepodobné, že niekto v uvedenom čase skutočne uvidí písomnosť.

Ak sa otázka týka stanovenia začiatku lehoty, odpoveď je takáto:

V prípade, že začiatok lehoty určuje nejaká udalosť alebo presný čas v priebehu dňa, potom sa podľa paragrafu 187 Občianskeho zákonníka daný deň nezahŕňa do žiadneho výpočtu lehoty.

4.a) Môže začiatok, od ktorého plynie lehota, ovplyvniť alebo upraviť spôsob zaslania alebo doručenia písomností (osobné doručenie súdnym úradníkom alebo poštovou službou)?

Nie. V prípade, že lehota začína plynúť od okamihu doručenia [pozri odpoveď na otázku 5 d)], nie je spôsob doručenia podstatný. Písomnosti sa považujú za doručené v okamihu, keď boli odovzdané príjemcovi (paragraf 177 ZPO) alebo odovzdané jedným zo spôsobov nahradzujúcich doručenie, ktoré sú uvedené v paragrafoch 178, 180 a 181 ZPO (napríklad, odovzdané dospelému rodinnému príslušníkovi alebo vhodené do poštovej schránky).

HoreHore

5.

5.a) Závisí začiatok akejkoľvek lehoty od spôsobu prijatia príjemcom alebo vedomosti príjemcu o konaní? Ak áno, ako?

V prípade, že lehota začína plynúť od okamihu doručenia [pozri odpoveď na otázku 5 d)], musí sa potvrdiť, že písomnosti boli skutočne doručené. V prípade náhradného doručenia nie je otázka, či príjemca skutočne prijal písomnosť, väčšinou rozhodujúca. Rozhodujúcim faktorom je, že adresa pre doručenie je (stále) bydliskom alebo obchodným sídlom adresáta.

Ak príjemca nevie o konaní, a preto sa nemôže odvolať proti rozhodnutiu, na základe určitých okolností môže požiadať o restitutio in integrum (pozri odpoveď na otázku 13). Pokiaľ ide o skutočný začiatok lehoty, pozri odpoveď na otázku 5 d).

5.b) V prípade, že je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo iba pracovné dni?

Napríklad, ak osoba musí vykonať úkon alebo ak jej má byť doručená písomnosť v pondelok 4. apríla 2005 a táto osoba musí odpovedať do 14 dní od jej doručenia, znamená to, že musí odpovedať skôr ako:

  1. v pondelok 18. apríla (započítavajú sa kalendárne dni) alebo
  2. v piatok 22. apríla (započítavajú sa pracovné dni)?

Uvedený počet dní sa týka iba kalendárnych dní, nie pracovných dní. V uvedenom príklade by sa lehota skončila 18. apríla, nie 22. apríla. V prípade, že sa lehota končí v nedeľu, sobotu alebo vo všeobecne uznávaný deň štátneho sviatku, lehota sa predlžuje na nasledujúci pracovný deň (ak by, napríklad, 18. apríla bola sobota, lehota by sa končila v pondelok 20. apríla).

HoreHore

5.c) Kedy sa takáto lehota vyjadruje v mesiacoch alebo v rokoch?

V prípade, že sa lehota nevypočítava na základe dátumu kľúčovej udalosti alebo okamihu, ale je vyjadrená v mesiacoch alebo rokoch, končí sa na konci dňa posledného týždňa alebo mesiaca, ktorý zodpovedá názvu alebo číslu dňa, kedy došlo k udalosti alebo kedy začala plynúť lehota. V prípade, že začiatok dňa je časovým bodom, ktorý je rozhodujúci pre začiatok lehoty, lehota končí na konci dňa posledného týždňa alebo mesiaca, ktorého názov alebo dátum je zhodný s počiatočným dňom lehoty.

V prípade, že posledný deň lehoty vyjadrený v mesiacoch nemá ekvivalentný deň v mesiaci, v ktorom lehota uplynie, lehota končí v posledný deň mesiaca (napríklad, lehoty sa začínajú 30. januára a končia 28. februára).

5.d) Existujú pre lehoty nejaké začiatky, ktoré sa uplatňujú výnimočne alebo najmä v určitých občianskoprávnych konaniach?

Lehota začína spravidla plynúť od doručenia písomnosti vyžadujúcej odpoveď alebo rozhodnutie, proti ktorému sa môže podať odvolanie (porovnaj, napríklad, paragraf 276 ods. 1 prvú vetu, paragraf 329 ods. 2 druhú vetu alebo paragraf 339 ods. 1 ZPO). V paragrafoch 517, 548 a 569 ods. 1 druhá veta ZPO sa tiež uvádza, že lehota poskytnutá na odvolania, dovolania alebo podnety začína plynúť doručením rozhodnutia; v prípade, že listina nebola doručená alebo nebola účinne doručená a situácia sa nevyrieši v zmysle paragrafu 189 ZPO, lehota začína plynúť päť mesiacov po vynesení rozhodnutia. Táto päťmesačná lehota teda nahrádza doručenie. Paragraf 544 ods. 1 druhá veta ZPO obsahuje podobné ustanovenie v prípade obnovených žiadostí o povolenie odvolania, v tomto prípade je však náhradné doručenie účinné až šesť mesiacov neskôr.

HoreHore

Začiatky lehôt sú rôzne, najmä v prípade lehôt týkajúcich sa opravných prostriedkov, ktoré môžu vo výnimočných prípadoch odložiť právnu silu rozsudku:

  • lehota pre žiadosti o restitutio in integrum začína plynúť odo dňa, kedy bola odstránená prekážka (paragraf 234 ods. 2 ZPO);
  • lehota pre žiadosti týkajúce sa nepovolenia vypočutia podľa paragrafu 321a ZPO začína plynúť od okamihu, kedy začne byť známe, že došlo k porušeniu práva na vypočutie (paragraf 321a ods. 2 prvá veta ZPO);
  • lehota na žiadosti o zrušenie a o obnovu konania (paragrafy 578 a násl. ZPO) začína plynúť odo dňa, kedy sa strana dozvedela o dôvodoch pre odvolanie proti rozsudku, ale nie skôr ako rozsudok nadobudne právoplatnosť (paragraf 586 ods. 2 prvá veta ZPO).

Lehota na žiadosti o odloženie rozsudku vo vyzývacom konaní (paragraf 946 a násl. ZPO) začína plynúť dňom, kedy sa žiadateľ dozvie o rozhodnutí o vylúčení (paragraf 958 ods. 1 druhá veta ZPO).

6. Ak lehota uplynie v sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa až do prvého nasledujúceho pracovného dňa? Uplatňuje sa toto predĺženie aj keď sa príslušná lehota začína budúcou udalosťou?

V prípade, že lehota uplynie v sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, tento deň sa nezapočítava a lehota uplynie v nasledujúci pracovný deň.

7. Ak sa podanie týka príslušného súdu so sídlom na metropolitnom území členského štátu (v prípade členských štátov, ktoré majú takéto subjekty oddelené od hlavného mesta alebo majú geograficky samostatné subjekty), predlžujú sa lehoty pre osoby s bydliskom alebo pobytom na jednom z týchto území alebo s bydliskom alebo pobytom v zahraničí? Ak áno, o koľko?

Keďže Nemecko nemá žiadne takéto územia, nie sú potrebné žiadne osobitné pravidlá. Nemecký občiansky súdny poriadok preto nepredlžuje lehoty v prípade ľudí, ktorí žijú ďaleko od miesta príslušného súdu. Podľa paragrafu 141 ods. 1 ZPO však súd môže rozhodnúť o tom, že nebude vyžadovať osobnú prítomnosť strany v prípade, že „veľká vzdialenosť“ miesta bydliska od súdu to znemožňuje. Vzhľadom na všeobecne dobré dopravné možnosti sa vzdialenosť niekoľkých stoviek kilometrov nepovažuje za „veľkú“; každý prípad sa však musí posúdiť podľa jeho okolností a napríklad otázka zdravotného stavu strany môže mať význam.

HoreHore

8. Naopak, ak sa podanie týka príslušného súdu, ktorý sídli v jednej z týchto častí, ktoré sú geograficky oddelené od metropolitného územia, predlžujú sa lehoty pre osoby, ktoré nemajú bydlisko alebo pobyt v týchto oddelených častiach alebo ktoré majú bydlisko alebo pobyt v zahraničí?

Pozri odpoveď na otázku 7.

9. Existujú osobitné lehoty na odvolanie v niektorých občianskoprávnych veciach?

Nemecké občianske právo a občianske právo procesné stanovujú, napríklad, tieto lehoty:

  1. Podľa paragrafu 957 ods. 2 a paragrafu 958 ZPO sa konanie vo veci odloženia rozsudku musí začať do jedného mesiaca.
  2. Podľa paragrafu 1059 ods. 3 ZPO sa arbitrážne rozhodnutie, pokiaľ sa strany nedohodli inak, môže napadnúť žiadosťou o zrušenie podanou na súde do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia.
  3. Paragraf 586 ods. 1 a 2 ZPO poskytuje dodatočnú lehotu v dĺžke jedného mesiaca odo dňa, kedy sa strana dozvie o dôvode odloženia rozsudku, na zrušenie alebo obnovu konania uzavretého vykonateľným konečným rozsudkom.
  4. Súd môže stanoviť aj lehotu na začatie konania vo veciach podľa paragrafu 494a ods. 1 (nezávislé konanie vo veci získania dôkazov) a paragrafu 926 ods. 1 ZPO (zadržanie).
  5. V prípade, že nájomca nesúhlasí so zvýšením nájomného na konci dvojmesačného obdobia po obdržaní žiadosti, paragraf 558b ods. 2 Občianskeho zákonníka poskytuje majiteľovi právo podať žiadosť o dohodu v rámci ďalších troch mesiacov.
  6. V prípade, že sa zamestnanec snaží o zrušenie svojho prepustenia, musí podľa paragrafu 4 ods. 1 zákona o ochrane proti prepusteniu podať žalobu na pracovnom súde do troch týždňov. V prípade, že túto lehotu nedodrží, potvrdí sa platnosť prepustenia.

10. Môžu súdy v naliehavých prípadoch alebo z akejkoľvek inej príčiny skrátiť lehoty týkajúce sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa? Naopak, môžu sa tieto lehoty predĺžiť?

V zásade je vecou súdu, aby stanovil čas a dátum dostavenia sa na súd, hoci jeho voľné uváženie je obmedzené jeho povinnosťou urýchliť konanie a pojednávania v sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja môže vytýčiť iba za výnimočných okolností.

HoreHore

Pri vydaní predvolania na dostavenie sa na súd v prípadoch, keď je prítomnosť povinná, sa musí poskytnúť aspoň jednotýždňová lehota na oznámenie. Lehota na oznámenie v iných prípadoch je tri dni; tieto lehoty sa môžu skrátiť iba vtedy, ak s tým strany po podaní žiadosti jednou zo strán súhlasia.

Podľa paragrafu 141 ods. 1 ZPO súd vyžaduje, aby sa obe strany zúčastnili na ústnom konaní, pokiaľ je to nutné na zistenie skutočností prípadu. Ak však ide o veľké vzdialenosti, súd sa môže vzdať požiadavky, aby sa osoba zúčastnila na pojednávaní, ak by bolo neprimerané očakávať, že strana bude na túto veľkú vzdialenosť cestovať (porovnaj otázku 8), alebo ak existujú akékoľvek iné závažné dôvody. „Akékoľvek iné závažné dôvody“ v zmysle paragrafu 141 ods. 1 ZPO znamenajú akýkoľvek závažný dôvod strany, vrátane, napríklad, choroby, plánovanej dovolenky, pracovnej preťaženosti alebo pravdepodobných psychologických problémov vyplývajúcich zo stretnutia s druhou stranou.

Paragraf 227 ods. 1 ZPO okrem toho vyžaduje, aby súd zrušil alebo odložil predvolanie na ústne vypočutie, ak strana podá žiadosť, v ktorej uvedie „závažné dôvody“. Pokiaľ ide o toto ustanovenie, skutočnosť, že sa strana nedostavila na súd bez toho, aby uviedla primeraný dôvod alebo nevykonala prípravy bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, sa nepovažuje za závažný dôvod. Medzi závažné dôvody patrí nedodržanie lehôt pri vydávaní predvolaní, nutná zmena právneho zástupcu, choroba svedka, právneho zástupcu alebo strany alebo nemožnosť strany dostaviť sa na súd z dôvodu smrti blízkeho príbuzného. Súd môže vyžadovať odôvodnenie závažných dôvodov na podanie žiadosti o odloženie a tieto dôvody sa musia podrobiť overeniu, ktorého prísnosť sa zvyšuje, čím viac sa podanie žiadosti blíži stanovenému dátumu. Aj keď boli súdne prázdniny zrušené, paragraf 227 ods. 3 ZPO stále umožňuje väčšiu flexibilitu v prípadoch, keď strana žiada o odloženie na obdobie medzi 1. júlom a 31. augustom.

HoreHore

11. Ak sa úkon určený strane s bydliskom v mieste, kde by mohla využiť predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde sa táto výhoda neuplatňuje, stráca táto osoba nárok na predĺženie tejto lehoty?

Hoci neexistujú žiadne pravidlá týkajúce sa predĺženia lehôt pre strany, ktoré žijú mimo Nemecka, nemecký právny systém bez problémov uznáva, že takéto ustanovenia môžu existovať inde.

12. Aké sú sankcie v prípade nedodržania lehôt?

Nedodržanie lehoty môže mať rôzne právne dôsledky, napríklad:

  1. Podľa paragrafu 296 ods. 1 ZPO sú nové podania podané po uplynutí lehoty prípustné iba vtedy, ak je súd presvedčený, že ich pripustením sa neoddiali vyriešenie sporu, alebo ak strana poskytne primerané zdôvodnenie ich oneskoreného podania. Podania zamietnuté na základe týchto ustanovení sa nesmú podať ani odvolaciemu orgánu (paragraf 531 ods. 1 ZPO).
  2. V prípade, že počas predbežného písomného konania podľa paragrafu 276 ZPO odporca neuvedie do dvoch týždňov od doručenia žaloby, či je pripravený sa obhajovať, na žiadosť nárokujúcej strany sa proti nemu vydá rozsudok pre zmeškanie (paragraf 276 ods. 1 prvá veta, paragraf 276 ods. 2, paragraf 331 ods. 3 ZPO).
  3. V prípade, že dlžník nechá uplynúť lehotu na odvolanie proti platobnému príkazu počas konania vo veci platobného príkazu (paragraf 692 ods. 1 tretia veta a paragraf 694 ZPO), na základe žiadosti veriteľa sa vydá exekučný titul (paragraf 699 ods. 1 prvá veta ZPO).
  4. V prípade nedodržania lehoty na podanie odvolania sa rozhodnutie stáva právne záväzným (paragraf 705 ZPO). To platí aj v prípade nedodržania lehoty na podanie námietky proti rozsudku pre zmeškanie alebo exekučnému titulu. (Námietka nie je v technickom zmysle odvolaním, pretože ju posudzuje ten istý orgán a nie orgán vyššieho stupňa).

    Nedodržanie lehoty na odôvodnenie odvolania, dovolania alebo následného odvolania vedie k tomu, že odvolanie sa zamietne ako neprípustné (porovnaj paragraf 522 ods. 1, paragraf 552 ods. 1, paragraf 577 ods. 1 ZPO).

    HoreHore

  5. To isté sa vzťahuje na obnovené žiadosti o povolenie odvolania (paragraf 544 ods. 2 ZPO).

13. Ak uplynie lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu?

V prípade, že lehoty uplynú, strany majú k dispozícii tieto možné prostriedky nápravy, pokiaľ ide o dôsledky stanovené v odpovedi na otázku 12:

  1. V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje paragraf 296 ods. 1 ZPO má strana možnosť ospravedlniť sa za omeškanie (pozri už uvedený text). V tomto prípade môže súd požiadať stranu, aby vysvetlila, prečo nenesie vinu za nedodržanie lehoty. Ak je vysvetlenie prijateľné, súd musí zohľadniť oneskorené podanie.
  2. Strana, proti ktorej sa vyniesol rozsudok pre zmeškanie, sa môže proti rozhodnutiu odvolať (paragraf 338 ZPO). Ak je odvolanie prípustné, t. j. podané v správnej forme a v stanovenej lehote (paragrafy 339 a 340 ZPO), a odôvodnené, konanie sa považuje za vrátené do štádia pred uplynutím lehoty (paragraf 342 ZPO).
  3. Odvolať sa možno aj proti exekučnému titulu vydanému v súvislosti s konaním vo veci platobného príkazu, pretože paragraf 700 ZPO stavia exekučné tituly na rovnakú úroveň ako rozsudky pre zmeškanie.
  4. Lehoty na zákonné odvolania a námietky sú takzvanými dodatočnými lehotami. Ak sa strane zabránilo, aby dodržala dodatočnú lehotu, môže požiadať o restitutio in integrum (paragrafy 233 a násl. ZPO). Táto žiadosť sa musí podať v požadovanej forme a v stanovenej lehote (paragraf 234 a paragraf 236 ods. 1 ZPO). Skutočnosti, ktoré viedli k nedodržaniu lehoty sa musia vysvetliť a musia byť prijateľné (paragraf 236 ods. 2 ZPO). Nevykonané úkony, napríklad, podanie odvolania, sa musia vykonať v lehote na podanie žiadosti.
  5. O restitutio in integrum možno požiadať aj v prípadoch, keď uplynula lehota na odôvodnenie odvolania, dovolania alebo ďalšieho odvolania.

« Procesné lehoty - Všeobecné informácie | Nemecko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 17-03-2008

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo