Európska komisia > EJS > Procesné lehoty > Česká republika

Posledná úprava: 16-04-2007
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Procesné lehoty - Česká republika

 

OBSAH

1. Jednotlivé druhy lehôt, ktoré vyplývajú z jednotlivých procesných predpisov v občianskych veciach 1.
1.a) hmotnoprávne lehoty 1.a)
1.b) procesnoprávne lehoty 1.b)
1.c) premlčacie lehoty 1.c)
1.d) vydržacie lehoty 1.d)
2. Zoznam jednotlivých dní považovaných za dni pracovného pokoja v súlade s nariadením (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971. 2.
3. Aké všeobecné pravidlá sa vzťahujú na lehoty týkajúce sa jednotlivých občianskych konaní? 3.
4. Ak sa úkon alebo formálny úkon musí urobiť v stanovenej lehote, aký je počiatočný moment – t.j. začiatok plynutia lehoty („terminus a quo“) – tohto úkonu alebo formálneho úkonu? 4.
4.a) Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom prenosu alebo doručenia dokumentov (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)? 4.a)
5. Kedy začína plynúť táto lehota: 5.
5.a) Ak je táto lehota vyjadrená v dňoch, započítava sa do tejto lehoty samotný deň úkonu, udalosti alebo rozhodnutia alebo [deň doručenia a/alebo oznámenia]? 5.a)
5.b) Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni? 5.b)
5.c) Ak je táto lehota vyjadrená v mesiacoch alebo rokoch? 5.c)
5.d) Kedy uplynú tieto lehoty? 5.d)
6. Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do najbližšieho nasledujúceho pracovného dňa? 6.
7. Ak sa návrh podáva na súde so sídlom na pevninskom území členského štátu (v prípade členských štátov, ktorých súčasťou sú územné celky oddelené od hlavného územia alebo geograficky oddelené územné celky 1), platia pre osoby, ktoré majú bydlisko/pobyt na území jedného z týchto územných celkov alebo pre osoby, ktoré majú bydlisko/pobyt v cudzine, dlhšie lehoty? Ak áno, o koľko dlhšie sú tieto lehoty? 7.
8. Na druhej strane, ak sa návrh podáva na súde so sídlom na území jedného z týchto územných celkov, ktorý je geograficky odčlenený od pevninského územia, platia pre osoby, ktoré nemajú bydlisko/pobyt na území jedného z týchto územných celkov alebo pre osoby, ktoré majú bydlisko/pobyt v cudzine, dlhšie lehoty? 8.
9. Existujú osobitné odvolacie lehoty pre niektoré občianske veci? 9.
10. Môže súd v naliehavom prípade alebo z iného dôvodu skrátiť lehoty na dostavenie sa na súd alebo stanoviť osobitný termín dostavenia sa na súd? Na druhej strane, je možné tieto lehoty predĺžiť? 10.
11. Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty? 11.
12. Aké sú sankcie v prípade nedodržania lehôt? 12.
13. Ak uplynie lehota, aké prostriedky nápravy majú účastníci, ktorí zmeškali lehotu, k dispozícii? 13.

 

1. Jednotlivé druhy lehôt, ktoré vyplývajú z jednotlivých procesných predpisov v občianskych veciach

Vydržacie a premlčacie lehoty upravuje hmotné právo Českej republiky. Paragraf 122 Občianskeho zákonníka, ktorý je uvedený ďalej, obsahuje všeobecné pravidlá pre počítanie lehôt (vzťahujú sa aj na vydržanie a premlčanie, nevzťahujú sa však na procesnoprávne lehoty). Ústava neobsahuje žiadne ustanovenie o lehotách týkajúcich sa procesných predpisov v občianskych veciach.

Určovanie konca hmotnoprávnej lehoty (podľa ktorého sa povinnosť musí vykonať najneskôr v posledný deň lehoty, inak sa zodpovedajúce právo premlčí) sa odlišuje od určovania konca procesnoprávnej lehoty, v prípade ktorej sa napríklad odvolanie musí odovzdať na pošte najneskôr v posledný deň lehoty.

1.a) hmotnoprávne lehoty

Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Sb.), § 122 – všeobecný predpis pre počítanie lehôt

  1. Lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.
  2. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak v poslednom mesiaci takýto deň nie je, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
  3. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
1.b) procesnoprávne lehoty

Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Sb.), § 55 a nasl.

HoreHore

Lehoty

§ 55

Ak tento zákon neustanovuje lehotu na vykonanie úkonu, určí ju, ak je to potrebné, predseda senátu. Lehotu, ktorú predseda senátu určil, môže tiež predĺžiť.

§ 56

  1. Lehota neplynie tomu, kto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania alebo spôsobilosť konať pred súdom alebo v prípade koho bolo rozhodnuté, že musí byť zastúpený svojím zákonným zástupcom (§ 23).
  2. Len čo v takom prípade do konania vstúpi iný účastník, zákonný zástupca alebo opatrovník účastníka, začína im plynúť nová lehota od toho času, keď do konania vstúpili.

§ 57

  1. Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty; to však neplatí, ak ide o lehotu určenú podľa hodín.
  2. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak v mesiaci takýto deň nie je, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehoty určené podľa hodín sa končia uplynutím hodiny, ktorá sa svojím označením zhoduje s hodinou, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
  3. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa odovzdá podanie orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

§ 58

  1. Súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu, a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do pätnástich dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.
  2. Súd môže na žiadosť účastníka priznať odkladný účinok návrhu, aby sa odpustilo zmeškanie lehoty.
1.c) premlčacie lehoty

Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Sb.), § 101 a nasl.

HoreHore

§ 101

Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia lehota je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

§ 102

Pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, začína plynúť premlčacia lehota odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

§ 103

Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, premlčacia lehota jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia lehota odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

§ 104

zrušený

§ 105

Ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva (§ 485), premlčacia lehota začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo.

§ 106

(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

(2) Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

(3) Ak škoda vznikla porušením právnej povinnosti v dôsledku poskytnutia, ponúknutia alebo prisľúbenia úplatku iným ako poškodeným, alebo v dôsledku priameho alebo nepriameho vyžiadania úplatku od poškodeného (ďalej len „korupčné konanie“), právo na náhradu takto vzniknutej škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, najneskôr však za desať rokov odo dňa, keď došlo ku korupčnému konaniu.

HoreHore

§ 107

  1. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o osobe, ktorá sa na jeho úkor obohatila. 
  2. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, kedy k nemu došlo.
  3. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

§ 108

Práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody pri preprave osôb.

§ 109

Právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa desať rokov nevykonávalo.

§ 110

  1. Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal, jeho dôvod aj výšku, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia lehota od uplynutia tejto lehoty.
  2. Rovnaká premlčacia lehota platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia lehota sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť desaťročná premlčacia lehota od zročnosti nesplnenej splátky.
  3. Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú po troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia lehota, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

Obchodný zákonník (zákon č. 513/1991 Sb.) stanovuje v § 397 štvorročnú premlčaciu lehotu v prípadoch, na ktoré sa tento zákonník vzťahuje.

HoreHore

Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia lehota štyri roky.

1.d) vydržacie lehoty

Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Sb.), § 134

  1. Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe počas troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a počas desiatich rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
  2. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
  3. Do lehoty podľa odseku 1 sa započíta aj lehota, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
  4. Pre začiatok a trvanie lehoty podľa odseku 1 sa primerane použijú ustanovenia o plynutí premlčacej lehoty.

2. Zoznam jednotlivých dní považovaných za dni pracovného pokoja v súlade s nariadením (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Zákon č. 245/2000 Sb. o štátnych sviatkoch:

1.1. Deň obnovy samostatného českého štátu, Nový rok

Veľkonočný pondelok

1.5. Sviatok práce

8.5. Deň víťazstva

5.7. Deň slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda

6.7. Deň upálenia majstra Jana Husa

8.9. Deň sv. Václava (Deň českej štátnosti)

28.10. Deň vzniku samostatného československého štátu

17.11. Deň boja za slobodu a demokraciu

24.12. Štedrý deň

25.12. 1. sviatok vianočný

26.12. 2. sviatok vianočný

3. Aké všeobecné pravidlá sa vzťahujú na lehoty týkajúce sa jednotlivých občianskych konaní?

Pozri odpoveď č. 1 b).

HoreHore

4. Ak sa úkon alebo formálny úkon musí urobiť v stanovenej lehote, aký je počiatočný moment – t.j. začiatok plynutia lehoty („terminus a quo“) – tohto úkonu alebo formálneho úkonu?

Začiatkom lehoty je spravidla deň nasledujúci po dni, keď došlo k udalosti rozhodujúcej pre začatie lehoty.

4.a) Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom prenosu alebo doručenia dokumentov (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Nie.

5. Kedy začína plynúť táto lehota:

5.a) Ak je táto lehota vyjadrená v dňoch, započítava sa do tejto lehoty samotný deň úkonu, udalosti alebo rozhodnutia alebo [deň doručenia a/alebo oznámenia]?

Pozri odpoveď č. 4.

[Závisí začiatok lehoty od oznámenia konania alebo skutočnosti, či sa príjemca o konaní dozvedel? Ak áno, ako?]

Lehota, ktorá sa vzťahuje na náhradu škody, je uvedená v § 106 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Sb.)

§ 106

  1. Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
  2. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
  3. Ak škoda vznikla porušením právnej povinnosti v dôsledku poskytnutia, ponúknutia alebo prisľúbenia úplatku iným ako poškodeným, alebo v dôsledku priameho alebo nepriameho vyžiadania úplatku od poškodeného (ďalej len „korupčné konanie“), právo na náhradu takto vzniknutej škody sa premlčí za tri roky odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, najneskôr však za desať rokov odo dňa, kedy došlo ku korupčnému konaniu.

V prípade odvolania je podľa § 204 Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Sb.) lehota pätnásť dní od doručenia rozsudku.

HoreHore

§ 204

  1. Odvolanie sa podáva do pätnástich dní od doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie týkajúce sa výroku rozhodnutia, táto lehota plynie znova od právoplatnosti opravného uznesenia.
  2. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí pätnásťdňovej lehoty preto, že sa odvolateľ riadil nesprávnym poučením súdu o odvolaní. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o odvolaní, o lehote na odvolanie alebo o súde, na ktorom sa podáva, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.
  3. O odpustení zmeškania lehoty na odvolanie rozhoduje súd prvého stupňa. Odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie nie je prípustné, ak ide o odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že manželstvo nie je; v týchto prípadoch neplatí tiež ustanovenie odseku 2 druhej vety.

Rozsudok pre zmeškanie podľa § 153b Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Sb.)

§153b

  1. Ak žalovaný, ktorému boli riadne do jeho vlastných rúk (§ 45b) doručené žaloba a predvolanie na pojednávanie najmenej desať dní, a vo veciach uvedených v § 118b najmenej tridsať dní, pred dňom, keď sa má pojednávanie konať, a ktorý bol o následkoch nedostavenia sa poučený, zmešká bez odôvodneného a včasného ospravedlnenia prvé pojednávanie, ktoré sa vo veci konalo, a ak to navrhne žalobca, ktorý sa na pojednávanie dostavil, považujú sa tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe o skutkových okolnostiach týkajúcich sa sporu za nesporné a na tomto základe môže súd rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.

Platobný rozkaz podľa § 172 Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Sb.)

HoreHore

  1. Súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy, a ak uplatnené právo vyplýva zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal.
  2. Platobný rozkaz nemožno vydať:
    1. ak ide o vec, v ktorej má konať a rozhodovať senát
    2. ak nie je známy pobyt odporcu
    3. ak by sa mal platobný rozkaz doručiť odporcovi do cudziny.
  3. Ak súd nevydá platobný rozkaz, nariadi pojednávanie.
Takisto je možné podať žalobu na obnovu konania v súlade s § 233 Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Sb.) v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť; plynutie tejto lehoty sa však neskončí pred uplynutím troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

Žalobu pre zmätočnosť možno podať v súlade § 234 Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Sb.) takisto v lehote troch mesiacov od doručenia napadnutého rozhodnutia.

Dovolanie možno podať v súlade s § 240 Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Sb.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

5.b) Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Do tejto lehoty sa započítavajú kalendárne dni; prípad, ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu alebo nedeľu, rieši odpoveď č. 6.

HoreHore

Ak napríklad niekto musí urobiť úkon alebo ak sa mu doručí dokument v pondelok 4. apríla 2005 a ak má odpovedať do 14 dní od jeho doručenia, znamená to, že musí odpovedať skôr ako:

i) v pondelok 18. apríla (do 14 kalendárnych dní)

14 dní možno považovať za 2 týždne, preto sa použije ďalej uvedený paragraf.

§ 57 Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Sb.)

(2) Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, kedy došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak v mesiaci takýto deň nie je, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehoty určené podľa hodín sa končia uplynutím hodiny, ktorá sa svojím označením zhoduje s hodinou, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

5.c) Ak je táto lehota vyjadrená v mesiacoch alebo rokoch?

Podľa výkladu § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka začína lehota plynúť v deň nasledujúci po udalosti rozhodujúcej pre jej začiatok (výslovne je vymedzený iba jej koniec) – pozri odpoveď č. 1 a).

5.d) Kedy uplynú tieto lehoty?

Pozri odpoveď č. 1 a), § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Existujú začiatky lehôt platné výnimočne alebo osobitne pre určité občianske konania?

HoreHore

Nie.

6. Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do najbližšieho nasledujúceho pracovného dňa?

Áno (§ 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Predlžuje sa táto lehota aj vtedy, ak začne plynúť v budúcnosti?

Áno.

7. Ak sa návrh podáva na súde so sídlom na pevninskom území členského štátu (v prípade členských štátov, ktorých súčasťou sú územné celky oddelené od hlavného územia alebo geograficky oddelené územné celky 1), platia pre osoby, ktoré majú bydlisko/pobyt na území jedného z týchto územných celkov alebo pre osoby, ktoré majú bydlisko/pobyt v cudzine, dlhšie lehoty? Ak áno, o koľko dlhšie sú tieto lehoty?

Tento prípad sa netýka Českej republiky.

8. Na druhej strane, ak sa návrh podáva na súde so sídlom na území jedného z týchto územných celkov, ktorý je geograficky odčlenený od pevninského územia, platia pre osoby, ktoré nemajú bydlisko/pobyt na území jedného z týchto územných celkov alebo pre osoby, ktoré majú bydlisko/pobyt v cudzine, dlhšie lehoty?

Tento prípad sa netýka Českej republiky.

9. Existujú osobitné odvolacie lehoty pre niektoré občianske veci?

Nie. Všeobecná lehota na podanie odvolania je uvedená v odpovedi č. 5 a).

10. Môže súd v naliehavom prípade alebo z iného dôvodu skrátiť lehoty na dostavenie sa na súd alebo stanoviť osobitný termín dostavenia sa na súd? Na druhej strane, je možné tieto lehoty predĺžiť?

Nie.

HoreHore

Inštitút predvolania sa riadi týmito ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Sb.):

§ 115

(2) Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej desať dní a vo veciach uvedených v § 118b najmenej tridsať dní pred dňom, kedy sa má pojednávanie konať.

§ 118b

(1) Vo veciach ochrany osobnosti podľa občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany proti uverejňovaniu informácií, ktoré sú zneužitím slobody prejavu, slova a tlače, prípadne ochrany práv tretích osôb podľa právnych predpisov o hromadných informačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných konkurzom a vyrovnaním, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalosúťažným konaním, o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo a v ďalších prípadoch stanovených zákonom môžu účastníci uviesť rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na ich preukázanie najneskôr do skončenia prvého pojednávania, ktoré sa v nich konalo; na neskôr uvedené skutočnosti a dôkazy sa neprihliada. To neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktorými sa má spochybniť vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov, ktoré nastali (vznikli) po prvom pojednávaní alebo ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť.

(2) O povinnostiach podľa odseku 1 a o následkoch nesplnenia týchto povinností musia byť účastníci poučení v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci.

11. Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Tento prípad sa netýka Českej republiky.

12. Aké sú sankcie v prípade nedodržania lehôt?

Nedodržanie hmotnoprávnych lehôt vedie (zvyčajne) k tomu, že právo sa premlčí alebo zanikne, čo znamená, že toto právo už nie je možné právne vymôcť.

V prípade procesnoprávnych lehôt vedie nedodržanie lehoty k zániku zákonného práva.

13. Ak uplynie lehota, aké prostriedky nápravy majú účastníci, ktorí zmeškali lehotu, k dispozícii?

Pokiaľ ide o procesnoprávne lehoty, odpoveď je uvedená v odpovedi č. 1 b), § 58 Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Sb.). Pokiaľ ide o hmotnoprávne lehoty (vymedzené v Občianskom zákonníku), neexistujú žiadne prostriedky nápravy.

Bližšie informácie

________________________

1 Napríklad: Azory alebo Madeira v prípade Portugalska, zámorské departementy a územia v prípade Francúzska, Kanárske ostrovy v prípade Španielska atď.

« Procesné lehoty - Všeobecné informácie | Česká republika - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 16-04-2007

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo