Európska komisia > EJS > Procesné lehoty > Rakúsko

Posledná úprava: 23-10-2007
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Procesné lehoty - Rakúsko

 

OBSAH

1. Jednotlivé druhy lehôt, ktoré vyplývajú z jednotlivých procesných predpisov v občianskych veciach. 1.
2. Zoznam jednotlivých dní považovaných za dni pracovného pokoja v súlade s nariadením (ES, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971. 2.
3. Aké všeobecné pravidlá sa vzťahujú na lehoty týkajúce sa jednotlivých občianskych konaní? 3.
4. Ak sa úkon alebo formálny úkon musí urobiť v stanovenej lehote, aký je počiatočný moment – t.j. začiatok plynutia lehoty („terminus a quo“) – tohto úkonu alebo formálneho úkonu? 4.
4.a) Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia dokumentov (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)? 4.a)
5. Kedy začína plynúť táto lehota? 5.
5.a) Ak je táto lehota vyjadrená v dňoch, započítava sa do tejto lehoty samotný deň úkonu, udalosti alebo rozhodnutia alebo deň doručenia a/alebo oznámenia? 5.a)
5.b) Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni? 5.b)
5.c) Ak je táto lehota vyjadrená v mesiacoch alebo rokoch? 5.c)
5.d) Kedy uplynú tieto lehoty? 5.d)
6. Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do najbližšieho nasledujúceho pracovného dňa? 6.
7. Ak sa návrh podáva na súde so sídlom na pevninskom území členského štátu (v prípade členských štátov, ktorých súčasťou sú územné celky oddelené od hlavného územia alebo geograficky oddelené územné celky), platia pre osoby, ktoré majú bydlisko/pobyt na území jedného z týchto územných celkov alebo pre osoby, ktoré majú bydlisko/pobyt v cudzine, dlhšie lehoty? Ak áno, o koľko dlhšie sú tieto lehoty? 7.
8. Na druhej strane, ak sa návrh podáva na súde so sídlom na území jedného z týchto územných celkov, ktoré sú geograficky odčlenené od pevninského územia, platia pre osoby, ktoré nemajú bydlisko/pobyt na území jedného z týchto územných celkov alebo pre osoby, ktoré majú bydlisko/pobyt v cudzine, dlhšie lehoty? 8.
9. Existujú osobitné odvolacie lehoty pre niektoré občianske veci? 9.
10. Môže súd v naliehavom prípade alebo z iného dôvodu skrátiť lehoty na dostavenie sa na súd alebo stanoviť osobitný termín dostavenia sa na súd? Na druhej strane, je možné tieto lehoty predĺžiť? 10.
11. Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty? 11.
12. Aké sú sankcie v prípade nedodržania lehôt? 12.
13. Ak uplynie lehota, aké prostriedky nápravy majú účastníci, ktorí zmeškali lehotu, k dispozícii? 13.

 

1. Jednotlivé druhy lehôt, ktoré vyplývajú z jednotlivých procesných predpisov v občianskych veciach.

Podľa rakúskych právnych predpisov existujú rôzne druhy lehôt.

Po prvé, rozlišuje sa medzi procesnoprávnymi hmotnoprávnymi lehotami. Procesnoprávne lehoty (lehoty na konanie) sú lehoty, do ktorých strany súdnej žaloby alebo osoba spojená s ňou iným spôsobom môžu alebo musia uskutočniť konkrétne zákonné opatrenie. Hmotnoprávne lehoty sú lehoty, do ktorých sa konkrétna udalosť musela uskutočniť, ak z nej majú podľa právneho systému vyplývať určité hmotnoprávne dôsledky (napríklad, lehota na podania vo veci vlastníctva podľa § 454 Občianskeho súdneho poriadku [Zivilprozessordnung - ZPO], alebo lehoty na oznámenie podľa zákona o nájme podľa § 560 súdneho poriadku). Dôležitou je skutočnosť, že čas, ktorý potrebuje poštová služba na doručenie, sa do procesnoprávnych lehôt nezaratúva (v prípade hmotnoprávnych lehôt je situácia odlišná). To znamená, že keď ide o procesnoprávnu lehotu, žaloba je podaná včas, ak je odoslaná v posledný deň povolenej lehoty (dátum poštovej pečiatky) dokonca aj vtedy, ak sa dostane na súd až dlhý čas po lehote.

Zákonné, súdne a rámcové lehoty:

Podľa rakúskeho práva sa rozlišuje aj medzi prípadmi, keď povolená lehota je určená priamo zákonom (napríklad, lehoty na podanie žalôb), a prípadmi, keď je lehota určená sudcom v súlade s požiadavkami individuálneho prípadu (napríklad, lehota na predloženie záruky na pokrytie nákladov). Rámcové lehoty sú kombináciou oboch prípadov; v tomto prípade zákon stanovuje iba konkrétny rámec (minimálne a maximálne trvanie alebo približnú hodnotu, ako v § 257 ods. 1 súdneho poriadku, na zvolanie prípravného stretnutia).

HoreHore

Absolútne lehoty sú určené časom, v ktorom sa končia (obvykle kalendárny deň); zatiaľ čo začiatok a trvanie sú dané relatívnymi lehotami.

Lehoty môže obvykle predĺžiť sudca (predĺžiteľné lehoty). Výnimočné prípady, v ktorých zákon predĺženie zakazuje, sú známe ako nepredĺžiteľné alebo povinné lehoty (napríklad, lehoty na začatie súdnych konaní).

Rozdiel medzi zmeniteľnými a nezmeniteľnými lehotami je založený na tom, či návrat k pôvodnému stavu vecí je možný v prípade nedodržania lehoty. Lehoty sa spravidla môžu upraviť; ak je však návrat k pôvodnému stavu zakázaný - výnimočná situácia - lehota je známa ako prekluzívna alebo ad hoc lehota. Procesnoprávne prekluzívne lehoty zahŕňajú lehotu na podanie sťažností týkajúcich sa zrušenia konania a na podanie sťažností týkajúcich sa pokračovania konania (§ 534 súdneho poriadku).

2. Zoznam jednotlivých dní považovaných za dni pracovného pokoja v súlade s nariadením (ES, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Dňami pracovného pokoja sú v Rakúsku soboty, nedele, Veľký piatok a uznané sviatky: Nový rok (1. 1.), sviatok Troch kráľov (6. 1.), Veľkonočný pondelok, sviatok 1. mája (1. 5.), Nanebovstúpenie Pána, Svätodušný pondelok, sviatok Božieho tela, Nanebovzatie Panny Márie (15. 8.), Rakúsky národný deň (26. 10.), Sviatok všetkých svätých (1. 11.), Sviatok nepoškvrneného počatia Panny Márie (8. 12.), Boží hod vianočný (25. 12.) a Sviatok svätého Štefana (26. 12.).

HoreHore

3. Aké všeobecné pravidlá sa vzťahujú na lehoty týkajúce sa jednotlivých občianskych konaní?

Väčšinu ustanovení týkajúcich sa lehôt možno nájsť v §§ 123 - 129 a §§ 140 - 143 súdneho poriadku (ZPO) a v § 89 zákona o organizácii súdov (Gerichtsorganisationsgesetz – GOG).

4. Ak sa úkon alebo formálny úkon musí urobiť v stanovenej lehote, aký je počiatočný moment – t.j. začiatok plynutia lehoty („terminus a quo“) – tohto úkonu alebo formálneho úkonu?

Počiatočným momentom je obvykle moment, v ktorom nadobudne platnosť doručenie rozhodnutia, ktoré stanovuje lehotu alebo je základom lehoty; v iných prípadoch je to moment, v ktorom sa rozhodnutie oznámilo (§ 124 súdneho poriadku).

4.a) Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia dokumentov (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Nie. Ako je stanovené v bode 4, dňom doručenia je obvykle udalosť, ktorá je základom procesnoprávnej lehoty. Nemá to nič spoločné so spôsobom, akým sa dokument doručuje.

5. Kedy začína plynúť táto lehota?

Obmedzená lehota sa začína doručením alebo oznámením rozhodnutia, v ktorom je stanovená uvedená lehota, alebo ktoré je základom uvedenej lehoty.

5.a) Ak je táto lehota vyjadrená v dňoch, započítava sa do tejto lehoty samotný deň úkonu, udalosti alebo rozhodnutia alebo deň doručenia a/alebo oznámenia?

Nie, ohraničená lehota nezahŕňa deň, v ktorom nastane udalosť, ktorá je základom uvedenej lehoty (napríklad doručenie príslušného dokumentu).

HoreHore

Závisí začiatok akejkoľvek lehoty od oznámenia konania alebo skutočnosti, či sa príjemca o konaní dozvedel? Ak áno, ako?

Nie.

5.b) Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Lehoty sa počítajú v kalendárnych dňoch.

Napríklad, ak osoba musí konať alebo je jej doručený dokument v pondelok 4. apríla 2005 a má odpovedať do 14 dní od doručenia dokumentu, znamená to, že musí odpovedať skôr ako:

i) v utorok, 19. apríla (posledný deň, ktorý má k dispozícii na odpoveď, je pondelok 18. apríla).

5.c) Ak je táto lehota vyjadrená v mesiacoch alebo rokoch?

Aj v týchto prípadoch sa lehoty počítajú v kalendárnych dňoch.

5.d) Kedy uplynú tieto lehoty?

Lehoty jedného týždňa, jedného mesiaca alebo jedného roka sa končia v deň posledného týždňa alebo mesiaca, ktorý svojim názvom alebo číslom zodpovedá prvému dňu danej lehoty (§ 125 ods. 2 súdneho poriadku). Ak takýto deň v poslednom mesiaci danej lehoty neexistuje (ak sa, napríklad, jednomesačná lehota začína 31. januára), lehota sa končí posledný deň posledného mesiaca lehoty (§ 125 ods. 2 súdneho poriadku). Dni pracovného pokoja nemajú žiadny vplyv na začiatok a trvanie obmedzených časových lehôt.

Existujú začiatky lehôt, ktoré sa uplatňujú výnimočne alebo osobitne v určitých občianskoprávnych konaniach?

HoreHore

Nie.

6. Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do najbližšieho nasledujúceho pracovného dňa?

Áno. Ak lehota uplynie v sobotu, nedeľu, v deň štátneho sviatku alebo Veľkého piatku, končí sa v prvý nasledujúci pracovný deň.

Predlžuje sa táto lehota aj vtedy, ak začne plynúť  od budúcej udalosti?

Áno.

7. Ak sa návrh podáva na súde so sídlom na pevninskom území členského štátu (v prípade členských štátov, ktorých súčasťou sú územné celky oddelené od hlavného územia alebo geograficky oddelené územné celky), platia pre osoby, ktoré majú bydlisko/pobyt na území jedného z týchto územných celkov alebo pre osoby, ktoré majú bydlisko/pobyt v cudzine, dlhšie lehoty? Ak áno, o koľko dlhšie sú tieto lehoty?

Tento prípad sa netýka Rakúska.

8. Na druhej strane, ak sa návrh podáva na súde so sídlom na území jedného z týchto územných celkov, ktoré sú geograficky odčlenené od pevninského územia, platia pre osoby, ktoré nemajú bydlisko/pobyt na území jedného z týchto územných celkov alebo pre osoby, ktoré majú bydlisko/pobyt v cudzine, dlhšie lehoty?

Tento prípad sa netýka Rakúska.

9. Existujú osobitné odvolacie lehoty pre niektoré občianske veci?

Lehoty na odvolanie v zásade závisia od druhu rozhodnutia (rozsudok alebo rozhodnutie) a od povahy prípadu. V občianskoprávnych veciach je lehota na jeden druh odvolania (Rekurs) obvykle 14 dní, zatiaľ čo lehota na iný druh odvolania (Berufung) sú štyri týždne.

HoreHore

10. Môže súd v naliehavom prípade alebo z iného dôvodu skrátiť lehoty na dostavenie sa na súd alebo stanoviť osobitný termín dostavenia sa na súd? Na druhej strane, je možné tieto lehoty predĺžiť?

Lehoty môže obvykle predĺžiť súd. Vo výnimočných prípadoch, v ktorých zákon zakazuje predĺženie, sú tieto lehoty známe ako nepredĺžiteľné alebo povinné lehoty (napríklad lehoty na odvolanie).

Všetky lehoty sa môžu skrátiť na základe dohody medzi príslušnými stranami, o ktorej sa musí predložiť listinný dôkaz. Súd môže na požiadanie jednej zo strán rozhodnúť o skrátení lehoty, ak je dôveryhodne preukázané, že skrátenie je potrebné, aby sa zabránilo možným závažným nevýhodám a ak strana, ktorej opatrenia sú predmetom danej lehoty, je ochotná začať príslušné súdne konanie v skrátenej lehote (§ 129 súdneho poriadku).

Lehota sa môže na požiadanie predĺžiť, ak strana, ktorá má prospech z predĺženia lehoty, má neodvrátiteľné a veľmi vážne dôvody na to, že nemôže včas uskutočniť súdne konanie, na ktoré sa vzťahuje lehota, a najmä, že by utrpela nenapraviteľnú ujmu, ak by sa lehota nepredĺžila (§ 128 ods. 2 súdneho poriadku). Lehoty sa nemôžu predĺžiť na základe dohody medzi stranami (§ 128 ods. 1 súdneho poriadku).

11. Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Nie, pretože v tomto prípade ide o včasnosť súdneho konania vo vzťahu k rakúskemu súdu.

HoreHore

12. Aké sú sankcie v prípade nedodržania lehôt?

Nedodržanie prvku súdneho konania má spravidla za následok, že príslušná strana je vylúčená z nasledujúceho štádia súdneho konania (prekluzívny účinok, § 144 súdneho poriadku). Existujú určité výnimky zahŕňajúce § 289 ods. 2 súdneho poriadku (ktorý sa týka dôsledkov nedostavenia sa na vypočutie dôkazov) a § 491 súdneho poriadku (ktorý sa týka dôsledkov nedostavenia sa na konanie vo veci odvolania).

Neskoro začaté súdne konania sa obvykle zamietajú zo zákonných dôvodov, hoci v niektorých prípadoch sa môžu zamietnuť iba na základe žiadosti.

Nedodržanie lehoty môže mať okrem obvyklých dôsledkov aj osobitné dôsledky. Tieto dôsledky sa značne líšia. Najzávažnejším osobitným dôsledkom nedodržania lehoty je, že ak jedna strana nedodrží lehotu, druhá strana môže požiadať o rozsudok pre zmeškanie z dôvodu nedodržania lehoty (§§ 396 a 442 súdneho poriadku). Aby sme uviedli ďalší príklad, podľa § 170 súdneho poriadku, ak lehotu na dostavenie sa na súd nedodržia obe strany, má to za následok zastavenie konania (najmenej na tri mesiace). Ak by sa v konaní v manželských veciach nedostavil na súd navrhovateľ, žaloba sa na žiadosť obvinenej strany vyhlási za stiahnutú, ale nie zrušenú (§ 460 bod 5 súdneho poriadku).

13. Ak uplynie lehota, aké prostriedky nápravy majú účastníci, ktorí zmeškali lehotu, k dispozícii?

Na nápravu právnych dôsledkov nedostavenia sa na súd alebo nezúčastnenia sa na časti súdneho konania, sú k dispozícii tieto prostriedky nápravy:

  1. návrat k predchádzajúcemu stavu vecí (§§ 146 ff súdneho poriadku);
  2. odvolanie (Widerspruch) (§§ 397a a 442a súdneho poriadku);
  3. odvolanie (Berufung) (§§ 461 ff súdneho poriadku).
  1. Návrat k predchádzajúcemu stavu vecí je zákonný prostriedok nápravy dôsledkov nedostavenia sa na súd alebo nezúčastnenia sa na právnom akte podliehajúcom lehote, ktorý sa môže použiť v prípadoch, keď strana alebo jej zástupca nedodržali lehotu v dôsledku nepredvídanej alebo neodvratnej udalosti a strana alebo jej zástupca nie sú zodpovední alebo sú zodpovední iba v malej miere (mierna nedbalosť) za nedodržanie lehoty. Toto odvolanie sa musí predložiť do 14 dní od odstránenia prekážky.
  2. Odvolanie (Widerspruch) je zákonný prostriedok nápravy určený na zrušenie rozsudku v dôsledku nedodržania lehoty podľa § 396 a/alebo § 442 súdneho poriadku. Odvolania by sa spravidla mali podať súdu do nepredĺžiteľnej lehoty 14 dní od oznámenia rozsudku týkajúceho sa nedodržania lehoty vo forme prípravného dokumentu.
  3. Odvolanie (Berufung) sa môže podať proti rozsudku, ktorý sa týka nedodržania lehoty z dôvodu, že nedošlo k nedodržaniu lehoty, pretože existuje jeden z dôvodov neplatnosti, ktoré sú uvedené v § 477 (ods. 1 bod 4) a bod 5 súdneho poriadku (nesprávne oznámenie a/alebo nezastupovanie strany zúčastňujúcej sa konania).

« Procesné lehoty - Všeobecné informácie | Rakúsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 23-10-2007

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo