Európska komisia > EJS > Zjednodušené a zrýchlené konania > Mad'arsko

Posledná úprava: 21-02-2008
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Zjednodušené a zrýchlené konania - Mad'arsko

 

Konanie o vydanie platobného rozkazu

1. Konanie o vydanie platobného rozkazu

Konanie o vydanie platobného rozkazu je upravené v článku XIX. zákona č. III. z roku 1952 o občianskom súdnom poriadku. Toto konanie je nesporovým konaním, v ktorom súd na základe jednostranného návrhu oprávneného vyzve povinného – bez toho, aby ho vypočul, a bez dokazovania – aby splnil povinnosť uplatnenú v návrhu, alebo aby proti nej namietal.

1.1. Rozsah konania

Čo môže byť predmetom konania?

  1. Návrhom možno uplatniť iba peňažné nároky alebo nároky týkajúce sa hnuteľných vecí. V prípade peňažného nároku možno vymáhať iba pohľadávky po lehote splatnosti, ktorých výška je presne určená.
  2. Hodnota pohľadávky, ktorú možno vymôcť prostredníctvom platobného rozkazu, nie je obmedzená.
  3. V prípade peňažnej pohľadávky, ktorá prekračuje hodnotu 200 000 HUF, môže veriteľ podať návrh na vydanie platobného rozkazu alebo na začatie súdneho konania. Ak však peňažná pohľadávka neprevyšuje 200 000 HUF, návrh na začatie konania bude súd považovať za návrh na vydanie platobného rozkazu. V prípade nároku týkajúceho sa hnuteľnej veci si môže účastník vybrať, či svoj nárok uplatní podaním návrhu na začatie súdneho konania, alebo na vydanie platobného rozkazu. Ak sa však rozhodne pre platobný rozkaz, podľa článku 315 ods. 1 zákona o občianskom súdnom poriadku musí alternatívne uviesť sumu, ktorú oprávnený žiada namiesto hnuteľnej veci (alternatívny petit). Podľa ustálenej praxe, ak popri nároku týkajúceho sa hnuteľnej veci alternatívne uvedená hodnota peňažnej pohľadávky neprevyšuje 200 000 HUF, súd považuje návrh za návrh na vydanie platobného rozkazu.
  4. Podľa zákona je vylúčené vydanie platobného rozkazu, ak dlžník, ktorý je fyzickou osobou, nemá tuzemské trvalé bydlisko alebo pobyt, alebo ak dlžník, ktorý je právnickou osobou (alebo spoločnosťou bez právnej subjektivity) nemá tuzemské sídlo - teda ak sa známa trvalá adresa, miesto pobytu alebo sídlo dlžníka nachádza v cudzine, alebo ak miesto pobytu dlžníka nie je známe.

1.2. Súdna príslušnosť

Na ktorom súde sa podáva návrh na vydanie platobného rozkazu?

back

HoreHore

Na vydanie platobného rozkazu je príslušný všeobecný súd, teda súd, v obvode ktorého má dlžník bydlisko alebo pobyt, alebo v obvode ktorého sa nachádza sídlo právnickej osoby. Ak trvalé bydlisko alebo miesto obvyklého pobytu dlžníka nie je známe, platobný rozkaz nemožno vydať.

1.3. Formálne požiadavky

Aké sú formálne požiadavky týkajúce sa návrhu na vydanie platobného rozkazu?

  1. Veriteľ musí predložiť návrh na vydanie platobného rozkazu v písomnej forme na osobitnom formulári určenom na tento účel. Tento formulár je k dispozícii na súdoch. Skladá sa z dvoch častí, teda navrhovateľ musí predložiť časť týkajúcu sa uplatnenia nároku, ako aj časť týkajúcu sa vydania platobného rozkazu. Účastník, ktorý nie je zastúpený právnym zástupcom, môže svoj nárok uplatniť na súde aj ústne. V tomto prípade súd nevyhotoví úradný záznam, ale vyplní formulár v súlade s týmto nárokom. V návrhu musia byť uvedené:
    • údaje, podľa ktorých možno určiť príslušnosť súdu,
    • meno a miesto trvalého pobytu veriteľa a dlžníka (a ich zástupcov),
    • uplatňovaný nárok, jeho právny základ, výška a príslušenstvo a údaje a dôkazy, ktoré sú základom pre uplatnenie nároku.
  2. V prípade konania o vydanie platobného rozkazu nemusia byť účastníci zastúpení advokátom.
  3. Po vydaní platobného rozkazu, ktorým súd vyzve dlžníka na splnenie povinnosti, si súd vyžiada presné a jednoznačné určenie právnych dôvodov, sumy a príslušenstva pohľadávky a z úradnej povinnosti preverí, či nárok v celom rozsahu zodpovedá zákonným požiadavkám. Ak nárok nezodpovedá základným požiadavkám, alebo ak niektoré časti formulára nie sú vyplnené, súd vyzve navrhovateľa, aby tieto nedostatky odstránil.
  4. Keďže v konaní o vydanie platobného rozkazu sa nevykonáva dokazovanie, nie je potrebné predložiť písomné dôkazy.

1.4. Zamietnutie návrhu

Za akých okolností možno návrh na vydanie platobného rozkazu zamietnuť? Skúma súd pred vydaním platobného rozkazu, či je nárok dôvodný?

back

HoreHore

Návrh na vydanie platobného rozkazu možno zamietnuť z dôvodov uvedených v písm. a) až g) alebo j) článku 130 ods. 1 zákona o občianskom súdnom poriadku. Súd teda môže návrh zamietnuť, ak:

  1. na základe zákona alebo medzinárodnej zmluvy možno vylúčiť právomoc maďarských súdov konať vo veci;
  2. nárok navrhovateľa patrí do právomoci iného súdu alebo orgánu alebo je vo veci daná príslušnosť iného súdu, ale článok 129 nemožno použiť pre nedostatok potrebných údajov;
  3. súdnemu konaniu musí predchádzať konanie pred iným orgánom;
  4. medzi účastníkmi už prebieha súdne konanie na tom istom skutkovom základe o tie isté práva - či už na tom istom, alebo na inom súde - alebo vo veci sa už právoplatne rozhodlo;
  5. účastník nemá v konaní procesnú spôsobilosť;
  6. návrh navrhovateľa je predčasný alebo - z iného dôvodu ako pre premlčanie nároku - ho súd nemôže priznať;
  7. návrh nepodal ten, kto je na to podľa zákona oprávnený, alebo návrh možno podať iba proti osobe určenej zákonom, alebo ak je účasť niektorých osôb na pojednávaní nevyhnutná a navrhovateľ - napriek tomu, že bol na to vyzvaný - nevyzval túto osobu (tieto osoby), aby sa dostavili na súd;
  8. navrhovateľ v určenej lehote nepredložil návrh, ktorý mu bol vrátený na odstránenie nedostatkov, alebo ho opätovne predložil s nedostatkami, a preto nemožno o návrhu rozhodnúť. Návrh na vydanie platobného rozkazu sa takisto zamietne, ak nie je známe sídlo alebo miesto trvalého pobytu dlžníka.

Pri posudzovaní návrhu na vydanie platobného rozkazu súd takisto musí z úradnej povinnosti skúmať, či je príslušný na vydanie platobného rozkazu, a v prípade potreby musí zistiť skutkový stav v takom rozsahu, aby mohol zaujať dostatočne opodstatnené stanovisko k otázke, či je príslušný na konanie vo veci.

back

HoreHore

Podľa zákona môže súd zároveň zmeniť konanie o vydanie platobného rozkazu na súdne konanie, teda určiť termín pojednávania vo veci, ak má za to, že návrh nemá právny základ, jeho existencia sa javí ako sporná alebo návrh bol podaný v úmysle spáchať trestný čin.

1.5. Odvolanie

Môže navrhovateľ podať proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vydanie platobného rozkazu odvolanie?

Po zamietnutí návrhu na vydanie platobného rozkazu navrhovateľ môže uplatniť svoj nárok v súdnom konaní. Teoreticky sa navrhovateľ môže odvolať proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vydanie platobného rozkazu, ale ak návrh podá opätovne, účinky súdneho konania zostanú zachované.

1.6. Podanie odporu

V prípade vydania platobného rozkazu, dokedy môže odporca podať proti nemu odpor? Aké formálne požiadavky sa vzťahujú na podanie odporu?

Dlžník môže do pätnástich dní od doručenia platobného rozkazu podať proti nemu odpor. Ak v tejto lehote dlžník odpor bez vlastnej viny nepodá, dôsledky nepodania odporu v lehote možno napraviť predložením dôkazov.

V odpore proti platobnému rozkazu dlžník uvedie, že popiera alebo namieta proti právnemu základu alebo výške nároku uplatneného v návrhu na vydanie platobného rozkazu a na základe toho navrhuje, aby sa uskutočnilo pojednávanie, teda aby sa konanie o vydanie platobného rozkazu zmenilo na štandardné súdne konanie. Pred uplynutím lehoty na podanie odporu sa podanie, ktoré predloží dlžník, považuje za odpor, ak je z neho zjavné, že dlžník neprijíma alebo nesúhlasí s platobným rozkazom alebo s jeho časťou, v ktorej sa žiada splnenie povinnosti. Odpor teda nemusí spĺňať žiadne formálne požiadavky. Jediná požiadavka sa týka počtu predložených rovnopisov, keďže odpor sa vždy podáva v počte vyhotovení, ktorý zodpovedá počtu účastníkov konania, s jedným vyhotovením navyše.

back

HoreHore

1.7. Účinky podania odporu

Čo ak odporca včas podá odpor proti platobnému rozkazu? Uskutoční sa vo veci štandardné súdne konanie automaticky alebo na návrh?

Právnym dôsledkom podania odporu zo strany dlžníka alebo osoby oprávnenej podľa zákona je, že ak sa uhradia dodatočné náklady na úhradu súdnych trov, mimosúdne konanie sa automaticky zmení na konanie pred súdom. Ak dodatočné náklady nebudú uhradené, súd konanie zastaví. Konanie sa začína podaním odporu proti platobnému rozkazu. V prípade odporu proti platobnému rozkazu sa použijú predpisy upravujúce konanie, ktoré sa začína na návrh, pričom veriteľ sa považuje za navrhovateľa a dlžník sa považuje za odporcu.

1.8. Účinky nepodania odporu

Čo ak odporca nepodá včas odpor proti platobnému rozkazu?

  1. Ak dlžník nesplní výzvu uvedenú v platobnom rozkaze, a ani proti nemu nepodá v lehote určeným spôsobom odpor, platobný rozkaz bude mať rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok. V tomto prípade platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť uplynutím pätnástich dní od jeho doručenia. Právoplatný platobný rozkaz zakladá prekážku rozhodnutej veci a kým sa proti nemu nepodá návrh na obnovu konania, na tom istom skutkovom základe nemožno uplatňovať žiadny nárok týkajúci sa tých istých práv medzi tými istými účastníkmi.
  2. Súd vydá veriteľovi rovnopis platobného rozkazu s doložkou právoplatnosti vo vzťahu k dlžníkovi, takže veriteľ nemusí prijať žiadne iné opatrenia v súvislosti s exekučným príkazom.

« Zjednodušené a zrýchlené konania - Všeobecné informácie | Mad'arsko - Všeobecné informácie »

back

HoreHore

Posledná úprava: 21-02-2008

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo