Európska komisia > EJS > Doručovanie písomností > Nemecko

Posledná úprava: 14-06-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Doručovanie písomností - Nemecko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

1. Čo znamená právnický pojem „doručovanie písomností“ v praxi? Prečo existujú osobitné pravidlá na doručovanie písomností? 1.
2. Ktoré písomnosti je potrebné doručiť formálne? 2.
3. Kto je zodpovedný za doručenie písomnosti? 3.
4. Ako sa písomnosť bežne doručuje v praxi? 4.
5. Čo sa stane, ak vo výnimočných prípadoch nie je možné doručiť písomnosť adresátovi osobne (napr. pretože nie je doma)? 5.
6. Existuje písomný doklad o tom, že písomnosť bola doručená? 6.
7. Čo sa stane, ak niečo zlyhá a adresát písomnosť nedostane, alebo ak pri doručení dôjde k porušeniu zákona (napr. ak je písomnosť doručená tretej osobe)? Môže byť doručenie písomnosti napriek tomu platné (napr. je možná náprava porušenia zákona), alebo je potrebné opätovné doručenie písomnosti? 7.
8. Musím za doručenie písomnosti zaplatiť a ak áno, koľko? 8.

 

1. Čo znamená právnický pojem „doručovanie písomností“ v praxi? Prečo existujú osobitné pravidlá na doručovanie písomností?

„Doručenie“ znamená oznámenie písomných vyhlásení a rozhodnutí, ktoré treba vykonať a potvrdiť zákonnou formou. Oznámenie znamená umožnenie vzatia na vedomie. Doručenie pomáha zabezpečeniu riadneho procesu a zaručeniu spravodlivého postupu.

Doručenie je určené na zabezpečenie toho, aby bol adresát informovaný o procedurálnom kroku, alebo aby sa mu aspoň umožnilo získať znalosti bez akejkoľvek prekážky. Účelom doručenia akejkoľvek písomnosti je preto poskytnúť oznámenie o jej obsahu. V skutočnosti je vzatie písomnosti na vedomie ponechané na adresáta.

Pre stranu vykonávajúcu doručenie sa musí zabezpečiť, aby mohla dokázať dátum, kedy bola písomnosť doručená adresátovi a spôsob, akým sa doručenie vykonalo. Toto je požiadavka kvôli právnej istote.

2. Ktoré písomnosti je potrebné doručiť formálne?

Neexistuje žiadne rozhodujúce zákonné ustanovenie, podľa ktorého sa špecifické písomnosti musia doručovať formálne.

Písomnosti sa musia automaticky doručiť, ak je ich doručenie predpísané zákonom alebo nariadené súdom (oddiel 166 ods. 2 nemeckých predpisov pre občianskoprávne konanie – Zivilprozessordnung – ZPO).

Doručenie na podnet strán sa vykonáva vtedy, ak je takéto doručenie predpísané zákonom, ako je to v prípade zadržania, predbežného súdneho príkazu alebo príkazu na zaistenie a presun (oddiel 191 ZPO).

HoreHore

Formálne doručenie je potrebné vždy, keď je účelné a keď sa vyžaduje z dôvodu právnej istoty, napríklad ak je iba skutočnosť oznámenia to, čo vytvára práva alebo spúšťa čas plynutia určitej lehoty. Doručenie listín alebo rozhodnutí a príkazov súdu, voči ktorým sa možno okamžite odvolať, sú preto príkladmi písomností, ktoré sa musia doručovať podľa zákona.

3. Kto je zodpovedný za doručenie písomnosti?

Treba rozlišovať medzi úradným doručením a doručením z podnetu zúčastnených strán.

V prípade úradného doručenia doručenie vykonáva v zásade registrátor kancelárie súdu, na ktorom prebiehajú, resp. sa pripravujú konania (oddiel 168(1) ZPO). Registrátor môže zvoliť spôsob doručenia podľa svojho vlastného uváženia.

Má tieto možnosti:

  • môže napríklad vykonať doručenie právnemu zástupcovi výmenou za potvrdenie prijatia (oddiel 174 ZPO);
  • môže sám vykonať doručenie adresátovi písomnosti alebo jeho zákonnému zástupcovi odoslaním písomnosti na verejný úrad (oddiel 173 ZPO);
  • môže inštruovať poštový úrad, aby vykonal doručenie ako dodávateľská spoločnosť. Pritom môže, ako zvláštnu podskupinu, zvoliť doručenie vo forme doporučenej zásielky s potvrdením prijatia (oddiel 175 ZPO);
  • môže inštruovať súdneho úradníka, aby vykonal doručenie.

V mnohých zákonom predpísaných prípadoch je za zabezpečenie doručenia zodpovedný sudca, napríklad v prípade doručenia do zahraničia (oddiely 183, 184) alebo v prípade verejného doručenia (oddiely 186, 187).

HoreHore

Doručenie na podnet jednotlivých strán sa vykonáva v zásade prostredníctvom súdneho zriadenca. Inštruovaný je buď priamo niektorou stranou alebo dohodou s kanceláriou súdu zaoberajúcim sa procedurálnymi záležitosťami (oddiel 192).

Pokiaľ ide o súdneho zriadenca, môže tento na vykonanie doručenia inštruovať poštový úrad (oddiel 194).

4. Ako sa písomnosť bežne doručuje v praxi?

Druhom doručenia, ktorý sa vyskytuje v praxi najčastejšie, je úradné doručenie. Vykonáva sa zvyčajne prostredníctvom poštového úradu.

Na tento účel registrátor inštruuje poštový úrad, aby vykonal doručenie a odovzdal písomnosť, ktorá sa má doručiť, v zalepenej obálke a s pripraveným formulárom potvrdenia doručenia (oddiel 176 ZPO). Potom môže doručenie vykonať zamestnanec poštového úradu. Prednosť sa dáva priamemu doručeniu adresátovi písomnosti, inými slovami, písomnosť sa musí odovzdať adresátovi osobne. Toto doručenie sa môže vykonať kdekoľvek a nie je spojené s osobitným miestom (oddiel 177 ZPO).

Adresátom pre uvedený účel je osoba, pre ktorú je určená písomnosť, jeho právny zástupca (oddiel 170 ZPO) alebo jeho oprávnený zástupca (oddiel 171 ZPO).

Po vykonaní doručenia zamestnanec poštového úradu vyplní formulár potvrdenia o doručení a okamžite ho pošle späť kancelárii súdu ako dôkaz o doručení.

Ak je niektorá strana zastúpená právnikom, doručenie sa zvyčajne vykonáva právnikovi výmenou za potvrdenie o prijatí (oddiely 171, 174 ZPO). Po prijatí písomnosti právnik pošle ním podpísané potvrdenie o prijatí späť súdu.

HoreHore

Ak sú obidve strany zastúpené právnikmi, doručenie možno vykonať medzi jedným a druhým právnikom (oddiel 195 ZPO). To platí aj pre písomnosti, ktoré sa majú úradne doručiť, s výnimkou prípadu, ak sa má odporca vyrozumieť súčasne s príkazom súdu. Písomnosť musí obsahovať vyhlásenie, že sa vykonáva doručenie jedného právnika druhému právnikovi. Aj v tomto prípade je dôkazom o doručení potvrdenie o prijatí s uvedením dátumu a podpisu.

5. Čo sa stane, ak vo výnimočných prípadoch nie je možné doručiť písomnosť adresátovi osobne (napr. pretože nie je doma)?

Ak priame doručenie adresátovi nie je možné, možno vykonať „náhradné doručenie“.

5.1.

Prvou možnosťou je náhradné doručenie v mieste bydliska, v priestoroch spoločnosti a inštitúcií (oddiel 178 ZPO). Podľa uvedeného možno náhradné doručenie vykonať, ak sa osoba, ktorej treba vykonať toto doručenie, nenachádza vo svojom bydlisku, v priestoroch podniku alebo v komunálnej inštitúcii, v ktorej žije.

Náhradné doručenie sa vykonáva doručením písomnosti jednej z nasledujúcich osôb:

  • dospelému členovi rodiny, osobe zamestnanej v rodine alebo dospelej osobe s trvalým bydliskom v mieste bydliska adresáta;
  • v priestoroch podniku adresáta osobe, ktorá je tam zamestnaná;
  • v inštitúciách buď riaditeľovi alebo zástupcovi oprávnenému na tento účel;

Náhradné doručenie však nemožno vykonať vyššie uvedeným osobám, ak sú účastníkmi konania ako odporcovia osoby, ktorej sa má vykonať doručenie.

HoreHore

5.2.

Ak nebolo možné vykonať náhradné doručenie v mieste bydliska alebo v priestoroch podniku, môže sa vykonať náhradné doručenie vložením písomnosti do poštovej schránky (oddiel 180 ZPO). Potom sa písomnosť musí vložiť do poštovej schránky patriacej miestu bydliska alebo priestorom podniku.

5.3.

Ak nie je možné náhradné doručenie do inštitúcie, v ktorej adresát žije alebo vložením písomnosti do poštovej schránky, možno náhradné doručenie vykonať uložením písomnosti, ktorá sa má doručiť (oddiel 181 ZPO).

Písomnosť možno uložiť buď na úrade okresného súdu, ktorý má jurisdikciu pre miesto, na ktoré sa má vykonať doručenie, alebo, ak sa na vykonanie doručenia inštruuje poštový úrad, v mieste doručenia, ktoré stanoví poštový úrad.

Adresátovi treba odovzdať oznámenie o uložení písomností spôsobom, ktorý je obvyklý pre bežné listy. Ak to nie je možné, oznámenie treba pripevniť na dvere bydliska, priestorov podniku alebo inštitúcie.

Uložená písomnosť musí byť dostupná na vyzdvihnutie počas obdobia troch mesiacov a v prípade jeho nevyzdvihnutia sa musí vrátiť odosielateľovi.

5.4.

Ak je adresát doma, ale odmieta prijať písomnosť, treba rozlišovať medzi nasledujúcimi situáciami:

  • ak je odmietnutie prijatia písomnosti oprávnené, doručenie sa musí vykonať ešte raz právoplatným spôsobom. Odmietnutie je oprávnené napríklad vtedy, ak je adresa nesprávna alebo ak je adresát uvedený nepresne;
  • ak nie je odmietnutie prijatia písomnosti neoprávnené, musí sa písomnosť nechať v mieste bydliska alebo v priestoroch podniku. Ak adresát nemá žiadne miesto bydliska ani priestory podniku, písomnosť treba vrátiť odosielateľovi (oddiel 179 ZPO)

Náhradné doručenie sa stáva právoplatným, keď sa vykoná: doručenie je fiktívne. Písomnosť sa teda považuje za doručenú, keď sa o tom podá písomné vyhlásenie. Nezáleží preto, či adresát skutočne dostal písomnosť. Nezáleží ani na tom, či si vôbec uvedomí existenciu písomnosti.

HoreHore

6. Existuje písomný doklad o tom, že písomnosť bola doručená?

Áno. Potvrdenie treba vyhotoviť na formulári určenom na tento účel a treba ho bezodkladne vrátiť kancelárii súdu (oddiel 182 ZPO), aby sa dokázalo doručenie. Toto potvrdenie obsahuje všetky podrobnosti potrebné na potvrdenie doručenia, predovšetkým:
  • podrobné údaje o osobe, ktorej sa má vykonať doručenie,
  • podrobné údaje o osobe, ktorej sa písomnosť odovzdala,
  • miesto, dátum a v prípade, ak to prikazuje súd, aj čas doručenia,
  • plné meno a podpis osoby vykonávajúcej doručenie a prípadne podrobné údaje o inštruovanej spoločnosti alebo verejnom orgáne, ktorý bol požiadaný o vykonanie doručenia.

Ak sa doručenie vykonáva na podnet strán, potvrdenie o doručení treba odoslať strane, v mene ktorej sa doručenie vykonalo (oddiel 193 ods. 3 ZPO).

V prípade náhradného doručenia platí množstvo zvláštnych úprav: v týchto prípadoch musí byť v potvrdení vždy uvedený aj dôvod náhradného doručenia. Ak sa náhradné doručenie vykonáva uložením, treba v potvrdení uviesť spôsob, akým sa odovzdalo písomné oznámenie o uložení. Ak sa prijatie písomnosti odmietlo neoprávneným spôsobom, v potvrdení sa musí uviesť, kto odmietol prijatie a či sa listina nechala na mieste doručenia, alebo sa vrátila odosielateľovi.

V určitých prípadoch predpísaných zákonom nie je potrebné žiadne potvrdenie o doručení ako dôkaz:

  • v prípade doručenia dodaním na úradný odbor súdu predstavuje dôkaz o doručení poznámka, ktorú treba urobiť v zložke a na písomnosti, že doručenie sa vykonalo (oddiel 173 druhá veta ZPO);
  • ak sa doručenie vykonalo právnikovi, je dostatočným dôkazom potvrdenie prijatia právnikom (oddiel 174 ods. 1 a 4 ZPO);
  • ak sa doručenie vykonalo doporučeným listom s potvrdením o prijatí, potvrdenie o prijatí je dostatočným dôkazom (oddiel 175 druhá veta ZPO);
  • to isté platí, ak sa doručenie vykonáva do zahraničia doporučenou zásielkou s potvrdením o prijatí (oddiel 183 ods. 1 (1), oddiel 183 ods. 2 prvá veta ZPO);
  • ak sa doručenie vykonáva do zahraničia za pomoci verejných orgánov cudzej krajiny alebo konzulárneho zastúpenia Spolkovej republiky Nemecko, resp. ministerstva zahraničných vecí, doručenie je dokázané potvrdením verejného orgánu, ktorý bol požiadaný o pomoc (oddiel 183 ods. 1, 2, 3, oddiel 183 ods. 2 druhá veta ZPO).

7. Čo sa stane, ak niečo zlyhá a adresát písomnosť nedostane, alebo ak pri doručení dôjde k porušeniu zákona (napr. ak je písomnosť doručená tretej osobe)? Môže byť doručenie písomnosti napriek tomu platné (napr. je možná náprava porušenia zákona), alebo je potrebné opätovné doručenie písomnosti?

7.1.

Doručenie vykonané iným spôsobom než vo forme predpísanej zákonom je v zásade neplatné, ak boli porušené dôležité ustanovenia.

HoreHore

Zákon pripúšťa výnimky z tejto zásady, ktoré zohľadňujú účel doručenia, menovite zabezpečenie dôkazu toho, či a kedy príjemca doručenia prijal písomnosť, ktorá sa mala doručiť.

Akýkoľvek opravný prostriedok zákonného porušenia závisí od toho, či adresát skutočne dostal písomnosť. V prípade, že to tak je, považuje sa za doručenú v tomto čase (oddiel 189 ZPO).

Porušenie ustanovení o doručení sa opravuje so spätnou platnosťou a nezáleží od uváženia súdu. Účinok opravného prostriedku sa vyskytuje aj vtedy, keď doručenie znamená začiatok zákonom stanovenej lehoty, t. j. obdobia, ktoré sa nemôže meniť.

7.2.

Ak adresát nedostane písomnosť, ktorá sa má doručiť, treba rozlišovať medzi nasledujúcimi možnosťami:

  • ak sa doručenie vykonalo v rozpore so základnými ustanoveniami, prestane platiť možnosť vykonania opravného prostriedku. Doručenie je potom neplatné a musí sa vykonať ešte raz;
  • ak sa doručenie vykonalo v súlade so zákonnými ustanoveniami, oznámenie sa považuje sa vykonané. Vyplýva to z ustanovení o náhradnom doručení. Nezavinená nevedomosť o doručení však umožňuje obnovenie predchádzajúceho stavu podľa oddielu 230 a nasledujúcich ZPO.

8. Musím za doručenie písomnosti zaplatiť a ak áno, koľko?

Treba rozlišovať medzi úradným doručením a doručením na podnet strán.

V prípade úradného doručenia sa plné poštové poplatky uplatňujú v zásade za doručenie s potvrdením o doručení alebo za doporučenú zásielku s potvrdením o prijatí. V prípade doručenia súdnym úradníkom je poplatok stanovený na 7,50 eur za doručenie namiesto skutočných výdavkov.

Doručenie na podnet strán vykonáva súdny zriadenec. Náklady na súdneho zriadenca sú poplatok 2,50 eur za zabezpečenie doručenia poštou. Okrem toho existujú náklady vyplývajúce z vyhotovenia potrebných kópií a náklady na poštové poplatky. Ak je na účely potvrdenia o doručení potrebné, aby bola písomnosť doručená súdnym zriadencom, uplatňuje sa ďalšia paušálna sadzba za písomnosť. Za prvých päťdesiat strán je to 0,50 eur za stranu a za každú nasledujúcu stranu 0,15 eur.

Ak doručenie vykonáva súdny zriadenec osobne, poplatok je 7,50 eur. V tomto prípade treba zaplatiť aj cestovné náklady súdneho zriadenca od 2,50 eur do 10,00 eur, v závislosti od vzdialenosti, ktorú treba prekonať na dosiahnutie adresáta.

« Doručovanie písomností - Všeobecné informácie | Nemecko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 14-06-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo