Európska komisia > EJS > Rodičovské práva a povinnosti > Slovinsko

Posledná úprava: 06-04-2009
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Rodičovské práva a povinnosti - Slovinsko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

1. Čo znamená právny pojem „rodičovské práva a povinnosti“? Aké sú práva a povinnosti osoby s rodičovskými právami a povinnosťami? 1.
2. Kto má spravidla rodičovské práva a povinnosti voči dieťaťu? 2.
3. Ak rodičia nie sú schopní alebo ochotní vykonávať rodičovské práva a povinnosti voči svojim deťom, možno namiesto nich určiť inú osobu? 3.
4. Ak sa rodičia rozvedú alebo rozídu, ako sa rieši otázka rodičovských práv a povinností? 4.
5. Ak rodičia uzatvoria dohodu o rodičovských právach a povinnostiach, ktoré formality musia dodržať, aby sa dohoda stala právne záväznou? 5.
6. Ak rodičia nedokážu dospieť k dohode o otázke rodičovských práv a povinností, aké sú alternatívne spôsoby riešenia sporu bez toho, aby sa obrátili na súd? 6.
7. Ak sa rodičia obrátia na súd, o ktorých otázkach týkajúcich dieťaťa môže rozhodnúť súd? 7.
8. Ak súd rozhodne o zverení dieťaťa do výhradnej starostlivosti jedného z rodičov, znamená to, že tento rodič môže rozhodovať o všetkých veciach týkajúcich sa dieťaťa bez toho, aby sa najprv poradil s druhým rodičom? 8.
9. Ak súd rozhodne, že dieťa má byť zverené do opatery oboch rodičov, čo to v praxi znamená? 9.
10. Ktorý súd alebo orgán je oprávnený rozhodnúť? Ktoré formality sa musia dodržať a ktoré dokumenty sa vyžadujú? 10.
11. Aký postup sa uplatňuje v týchto prípadoch? Je k dispozícii konanie v naliehavých prípadoch? 11.
12. Môžem získať právnu pomoc na pokrytie trov konania? 12.
13. Je možné odvolať sa proti rozhodnutiu o rodičovských právach a povinnostiach? 13.
14. V určitých prípadoch je nutné domáhať sa výkonu rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach na súde. Aký postup sa v takýchto prípadoch uplatňuje? 14.
15. Čo by som mal urobiť, aby sa rozhodnutie vydané súdom v zahraničí uznalo a aký postup sa uplatňuje? 15.
16. Na ktorý súd by som sa mal obrátiť, ak chcem podať námietku proti uznaniu rozhodnutia vydaného súdom v inom členskom štáte? Aký postup sa uplatňuje v týchto prípadoch? 16.
17. Ktoré právne predpisy uplatňuje súd v konaní, keď dieťa a rodičia nežijú v Slovinsku alebo majú odlišnú štátnu príslušnosť? 17.

 

1. Čo znamená právny pojem „rodičovské práva a povinnosti“? Aké sú práva a povinnosti osoby s rodičovskými právami a povinnosťami?

Rodičovské práva a povinnosti voči deťom:

Rodičovské práva a povinnosti sú právnym vzťahom, ktorý sa riadi rodinným právom. Tento vzťah vzniká narodením dieťaťa alebo určením otcovstva alebo materstva. V slovinskom právnom systéme sú práva a povinnosti detí narodených mimo manželstva rovnaké, ako práva a povinnosti detí narodených v manželstve. Slovinské právo využíva systém úplného osvojenia, na základe ktorého sa s osvojenými deťmi zaobchádza rovnako ako so skutočnými deťmi.

Právnym základom je článok 54 slovinskej ústavy, v ktorom sa stanovuje, že rodičia majú právo a povinnosť podporovať svoje deti, zabezpečiť im vzdelanie a vychovávať ich. Toto právo a povinnosť môže vzniknúť alebo sa obmedziť iba z dôvodov stanovených zákonom s cieľom chrániť záujmy dieťaťa. Deti narodené mimo manželstva majú rovnaké práva, ako deti narodené v manželstve.

Rodičovskými právami a povinnosťami sú spoločné práva a povinnosti medzi rodičmi a ich biologickými a osvojenými deťmi (články 4, 5 a 7 zákona o manželstve a rodinných vzťahoch Ur. l. RS (slovinský úradný vestník) č. 15/76 (Zakon o zakonski zvezi in družinskih razmerjih - ZZZDR).

Právna zodpovednosť rodičov za občianskoprávne delikty ich detí je stanovená v článku 142 zákonníka povinností (Obligacijski zakonik - OZ). Rodičia sú zodpovední za škodu, ktorú ich deti spôsobili tretím stranám, dovtedy, kým nedosiahnu vek siedmich rokov, bez ohľadu na zavinenie na ich strane.

HoreHore

Rodičia sú zodpovední za škody, ktoré spôsobili tretím stranám ich deti staršie ako sedem rokov, pokiaľ nepreukážu, že nie sú zodpovední za škodu.

V článku 107 ZZZDR sú stanovené pravidlá zastupovania detí, konania v ich mene voči tretím stranám a správy ich majetku. Neplnoleté deti zastupujú ich rodičia. V prípade, že oznámenie sa musí doručiť neplnoletej osobe, možno ho právoplatne doručiť aj jednému z rodičov, alebo ak rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, rodičovi, ktorý žije s dieťaťom.

V prípade, že dieťa majú v opatrovníctve obaja rodičia, musia sa dohodnúť na trvalom bydlisku dieťaťa a na tom, ktorému z nich má byť doručené oznámenie určené dieťaťu. Rodičia musia spravovať majetok dieťaťa v záujme dieťaťa, až kým nedosiahne vek dospelosti (článok 109 ZZZDR).

Práva a povinnosti rodičov a detí:

Rodičia musia zabezpečiť svojim deťom podmienky na zdravý rast, harmonický rozvoj a dosiahnutie samostatnosti v živote a práci. Sú zodpovední za podporu svojich detí a zabezpečenie ich životných podmienok, zdravia a výchovy. Musia urobiť všetko pre to, aby zabezpečili vzdelanie a odbornú prípravu svojich detí. Dieťa má právo na kontakt s obidvoma rodičmi a obidvaja rodičia majú právo na kontakt dieťaťom (články 102, 103 a 106 ZZZDR).

2. Kto má spravidla rodičovské práva a povinnosti voči dieťaťu?

Rodičia musia uplatňovať svoje rodičovské práva na základe vzájomnej dohody v súlade so záujmami dieťaťa. V prípade, že rodičia žijú oddelene, ale dieťa nie je zverené do ich spoločnej opatery, musia sa spolu dohodnúť na otázkach, ktoré majú významný vplyv na rozvoj ich dieťaťa v súlade so záujmami dieťaťa.

HoreHore

O veciach, ktoré majú vplyv na každodenný život dieťaťa, musí rozhodnúť rodič, ktorý má dieťa v opatrovníctve. Ak jeden z rodičov nemôže uplatňovať svoje rodičovské práva a povinnosti, druhý z nich ich musí uplatňovať sám. V prípade, že rodičia žijú oddelene, rodičovské práva a povinnosti si uplatňuje rodič, ktorý žije s dieťaťom. V prípade rozvodu alebo zrušenia manželstva si rodičovské práva a povinnosti uplatňuje rodič, ktorému bolo dieťa zverené do opatrovníctva (články 113 a 115 ZZZDR).

3. Ak rodičia nie sú schopní alebo ochotní vykonávať rodičovské práva a povinnosti voči svojim deťom, možno namiesto nich určiť inú osobu?

O dieťa sa môžu starať iné osoby alebo inštitúcie. Stredisko sociálnych služieb môže odobrať dieťa rodičom a zveriť ho do opatery tretej osoby alebo inštitúcie, ak rodičia zanedbávajú starostlivosť o dieťa alebo ak ich starostlivosť nie je v záujme dieťaťa (článok 120 ZZZDR).

O dieťa sa môže starať adoptívny rodič. Dieťa možno osvojiť iba vtedy, ak rodičia nie sú známi alebo ak ich bydlisko nie je známe jeden rok, alebo ak sa jeho rodičia pred príslušnými orgánmi dohodli, že dajú dieťa na osvojenie, alebo ak rodičia dieťaťa už nežijú (článok 141 ZZZDR). Dieťa možno zveriť aj do pestúnskej starostlivosti [pestún je osoba, ktorá nie je skutočným rodičom dieťaťa (články 154-159 a 176 ZZZDR, a najmä zákon o pestúnskej starostlivosti, Ur. l. RS č. 10/2002)] alebo do starostlivosti opatrovníka (články 178, 182, 201 a 202). Opatrovník je zodpovedný za starostlivosť o dieťa rovnako ako rodič a môže byť aj príbuzným dieťaťa.

HoreHore

4. Ak sa rodičia rozvedú alebo rozídu, ako sa rieši otázka rodičovských práv a povinností?

Ak rodičia žijú oddelene alebo uvažujú o rozchode, musia sa dohodnúť na starostlivosti o svoje spoločné deti a výživnom na ne a na styku medzi deťmi a rodičmi v súlade so záujmami detí (články 105 a 105 písm. a) ZZZDR).

V prípade, že rodičia žijú oddelene, ale dieťa nie je zverené do ich spoločnej opatery, musia v súlade so záujmami dieťaťa spoločne rozhodnúť o otázkach, ktoré majú významný vplyv na rozvoj dieťaťa. Ak sa rodičia nemôžu dohodnúť, dospieť k dohode im pomôže stredisko sociálnych služieb. O veciach, ktoré majú vplyv na každodenný život dieťaťa, musí rozhodnúť rodič, ktorému bolo dieťa zverené do opatery. Ak sa v takýchto prípadoch rodičia nemôžu dohodnúť o otázkach, ktoré majú významný vplyv na rozvoj dieťaťa, a to ani s pomocou strediska sociálnych služieb, rozhodnutie prijme súd na základe návrhu jedného alebo oboch rodičov, v rámci nesporového konania (článok 113 ZZZDR).

5. Ak rodičia uzatvoria dohodu o rodičovských právach a povinnostiach, ktoré formality musia dodržať, aby sa dohoda stala právne záväznou?

Ak rodičia žijú oddelene alebo uvažujú o rozchode, musia sa dohodnúť na starostlivosti o svoje spoločné deti a výživnom na ne a na styku medzi deťmi a rodičmi v súlade so záujmami detí.

Ak sa rodičia dohodnú na starostlivosti o deti, môžu navrhnúť, aby súd v tejto súvislosti vydal rozhodnutie v rámci nesporového konania. Ak súd zistí, že dohoda nie je v záujme dieťaťa, môže návrh zamietnuť. Ak sa rodičia nemôžu dohodnúť, dospieť k dohode im pomôže stredisko sociálnych služieb. Ak sa rodičia nedohodnú ani s pomocou strediska sociálnych služieb, súd rozhodne na základe žiadosti jedného alebo oboch rodičov.

HoreHore

Predtým, ako súd rozhodne o veci, musí v záujme dieťaťa požiadať o stanovisko stredisko sociálnych služieb. Súd musí zohľadniť aj stanovisko dieťaťa, ak ho dieťa vyjadrí samo alebo prostredníctvom osoby, ktorú si dieťa vybralo a ktorej dôveruje, a ak dieťa dokáže pochopiť význam a dôsledky. K žiadosti rodičov o vydanie rozhodnutia súdu musí byť pripojený doklad od príslušného strediska sociálnych služieb, že rodičia sa s jeho pomocou pokúsili dospieť k dohode o starostlivosti o ich spoločné deti (články 105, 105 písm. a) a 106 ZZZDR).

6. Ak rodičia nedokážu dospieť k dohode o otázke rodičovských práv a povinností, aké sú alternatívne spôsoby riešenia sporu bez toho, aby sa obrátili na súd?

Ak sa rodičia nemôžu dohodnúť, dospieť k dohode im pomôže stredisko sociálnych služieb. Ak napriek pomoci strediska služieb nedospejú k dohode, o veci rozhodne súd (články 105, 105 písm. a) a 106 ZZZDR).

7. Ak sa rodičia obrátia na súd, o ktorých otázkach týkajúcich dieťaťa môže rozhodnúť súd?

Súd môže rozhodnúť, či by všetky deti mali byť v starostlivosti jedného z rodičov alebo ktoré deti by mali byť zverené do opatery jedného rodiča a ktoré do opatery druhého rodiča. Súd môže rozhodnúť aj ex officio, že všetky deti alebo niektoré z detí musia byť zverené do opatery tretej strany.

Predtým, ako súd rozhodne o prípade, musí v záujme dieťaťa požiadať o stanovisko stredisko sociálnych služieb. Súd musí zohľadniť aj stanovisko dieťaťa, ak ho dieťa vyjadrí samo alebo prostredníctvom osoby, ktorú si dieťa vybralo a ktorej dôveruje, a ak dieťa dokáže pochopiť význam a dôsledky.

HoreHore

Súd rozhoduje aj o výživnom na dieťa a o styku rodičov s dieťaťom. Dieťa má právo na styk s obidvoma rodičmi a obidvaja rodičia majú právo na styk s dieťaťom. Súd môže zbaviť rodiča práva na styk s dieťaťom alebo obmedziť toto právo iba vtedy, ak je nevyhnutné chrániť záujmy dieťaťa. Styk s dieťaťom nie je v jeho záujme vtedy, ak spôsobuje dieťaťu rozrušenie alebo ak ohrozuje fyzický alebo duševný rozvoj dieťaťa. Súd môže rozhodnúť, aby sa styk s dieťaťom odohrával pod dohľadom tretej osoby alebo iným spôsobom, ktorý nezahŕňa stretnutie alebo spojenie, ak by to inak nebolo v záujme dieťaťa. Predtým, ako súd rozhodne o veci, musí v záujme dieťaťa požiadať o stanovisko stredisko sociálnych služieb. Súd musí zohľadniť aj stanovisko dieťaťa, ak ho dieťa vyjadrí samo alebo prostredníctvom osoby, ktorú si dieťa vybralo a ktorej dôveruje, a ak dieťa dokáže pochopiť význam a dôsledky. Dieťa má právo na osobný styk s príbuznými a ďalšími osobami, s ktorými má osobitne úzky vzťah, pokiaľ by to bolo v jeho najlepšom záujme (starí rodičia, bratia a sestry, nevlastní bratia a nevlastné sestry, bývalí pestúnski rodičia, bývalý alebo súčasný partner alebo partner jedného alebo druhého z jeho rodičov žijúci v spoločnej domácnosti) (články 105, 105 písm. a), 106 a 106 písm. a) ZZZDR).

8. Ak súd rozhodne o zverení dieťaťa do výhradnej starostlivosti jedného z rodičov, znamená to, že tento rodič môže rozhodovať o všetkých veciach týkajúcich sa dieťaťa bez toho, aby sa najprv poradil s druhým rodičom?

Nie. V prípade, že rodičia žijú oddelene, ale dieťa nie je zverené do ich spoločnej opatery, musia sa spolu dohodnúť na otázkach, ktoré majú významný vplyv na rozvoj ich dieťaťa, v súlade so záujmami dieťaťa. Ak sa rodičia nemôžu dohodnúť, na dosiahnutie dohody im pomôže stredisko sociálnych služieb. O veciach, ktoré majú vplyv na každodenný život dieťaťa, musí rozhodnúť rodič, ktorému bolo dieťa zverené do opatery. Ak sa rodičia nemôžu dohodnúť o otázkach, ktoré majú významný vplyv na rozvoj dieťaťa, a to ani s pomocou strediska sociálnych služieb, rozhodnutie musí prijať súd na základe návrhu jedného alebo oboch rodičov v rámci nesporového konania.

HoreHore

9. Ak súd rozhodne, že dieťa má byť zverené do opatery oboch rodičov, čo to v praxi znamená?

To znamená, že obaja rodičia sú rovnako zodpovední za starostlivosť o dieťa a musia sa o neho naďalej starať.

10. Ktorý súd alebo orgán je oprávnený rozhodnúť? Ktoré formality sa musia dodržať a ktoré dokumenty sa vyžadujú?

Okresný súd [článok 32 zákona o občianskom súdnom konaní (Zakon o pravdnem postopku - ZPP)], ktorý je všeobecným miestne príslušným súdom odporcu, t. j. súd, ktorý je príslušným súdom v mieste, v ktorom má odporca trvalé alebo prechodné bydlisko (článok 47 ZPP). V sporoch týkajúcich sa zákonného výživného, v ktorých je žalobcom osoba žiadajúca o výživné (článok 50 ZPP) však príslušným súdom nie je iba súd so všeobecnou miestnou príslušnosťou, ale aj súd, ktorý je príslušným súdom v mieste, v ktorom sa nachádza prechodné alebo trvalé bydlisko žalobcu.

Ustanovenia ZPP sa musia dodržať, najmä článok 104, v ktorom sa stanovuje, že žiadosti určené súdu sa musia podať v slovinskom jazyku, článok 105, v ktorom sa stanovuje, že žiadosti sa musia podať písomne a v ktorom sa uvádza povinný obsah, článok 106, v ktorom sa stanovuje počet kópií, ktorý sa má predložiť, článok 107, v ktorom sa stanovujú podporné doklady, ktoré sa majú pripojiť, a článok 180, v ktorom sa stanovuje obsah sťažnosti.

11. Aký postup sa uplatňuje v týchto prípadoch? Je k dispozícii konanie v naliehavých prípadoch?

Postup v manželských sporoch a sporoch vyplývajúcich zo vzťahov medzi rodičmi a deťmi je stanovený v kapitole 27 ZPP (články 406 - 414).

HoreHore

Podľa tohto postupu môže súd vydať na základe žiadosti ktorejkoľvek zo strán alebo ex officio predbežné súdne príkazy týkajúce sa starostlivosti o spoločné deti a výživného na ne a predbežné súdne príkazy, ktorými sa odníma alebo obmedzuje právo na styk alebo ktoré sa týkajú spôsobu uskutočnenia styku.

Predbežné súdne príkazy sa vydávajú v súlade so zákonom o poistení pohľadávok (Zakon o izvršbi in zavarovanju - ZIZ).

12. Môžem získať právnu pomoc na pokrytie trov konania?

Bezplatná právna pomoc sa riadi zákonom o bezplatnej právnej pomoci (Zakon o brezplačni pravni pomoči - ZBPP), v ktorom sú stanovené podmienky na poskytnutie takejto pomoci a jej rozsah (právo na finančné prostriedky na úplné alebo čiastočné pokrytie nákladov na právnu pomoc a oslobodenie od zaplatenia trov konania).

V rámci konkrétneho konania je možné požiadať aj o oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov alebo oslobodenie od zaplatenia trov konania; príslušné podmienky sú stanovené v článkoch 168 a 169 ZPP.

13. Je možné odvolať sa proti rozhodnutiu o rodičovských právach a povinnostiach?

Áno, proti rozhodnutiu súdu sa možno odvolať na vyššom súde. Odvolanie sa musí podať na súde, ktorý vyniesol prvostupňové rozhodnutie, pričom sa súdu a druhej strane musí predložiť dostatočný počet kópií (článok 342 ZPP).

14. V určitých prípadoch je nutné domáhať sa výkonu rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach na súde. Aký postup sa v takýchto prípadoch uplatňuje?

Postup týkajúci sa výkonu rozhodnutia je stanovený v zákone o výkone rozsudkov v občianskoprávnych veciach a o poistení pohľadávok (ZIZ), najmä osobitný postup stanovený v kapitole 20: Výkon rozhodnutia v prípadoch týkajúcich sa starostlivosti o deti a osobného styku s deťmi (články 238 písm. a) - 238 písm. g) ZIZ).

HoreHore

15. Čo by som mal urobiť, aby sa rozhodnutie vydané súdom v zahraničí uznalo a aký postup sa uplatňuje?

Podmienky, ktorými sa riadi uznávanie a výkon súdnych rozsudkov zahraničných súdov a ďalších verejných aktov, sú stanovené v kapitole 4 zákona o medzinárodnom súkromnom práve a konaní (Zakon o mednarodnem zasebnem pravu in postopku - ZMZPP, články 94 až 111).

Rozsudok zahraničného súdu sa považuje za rovnocenný rozsudku slovinského súdu a má v Slovinsku rovnaký právny účinok, ako vnútroštátny rozsudok, za predpokladu, že ho uzná súd Slovinskej republiky. Osoba predkladajúca žiadosť o uznanie musí k návrhu na uznanie zahraničného rozsudku pripojiť rozsudok zahraničného súdu alebo jeho overenú kópiu a pripojiť osvedčenie vydané príslušným zahraničným súdom alebo iným orgánom, ktoré sa týka právnej sily uvedeného rozsudku v práve štátu, ktorý ho vydal. Ak rozsudok zahraničného súdu nie je vypracovaný v úradnom jazyku súdu, strana podávajúca žiadosť o uznanie musí predložiť aj overený preklad rozsudku zahraničného súdu do úradného jazyka súdu.

Uvedené ustanovenia sa vzťahujú aj na výkon rozsudku zahraničného súdu. Okrem osvedčenia potvrdzujúceho právnu silu rozsudku zahraničného súdu musí osoba podávajúca žiadosť o výkon rozsudku predložiť aj osvedčenie o jeho vykonateľnosti v práve štátu, ktorý ho vydal.

O uznaní rozhoduje okresný súd [článok 32 ods. 2 ZPP, článok 101 zákona o súdoch (Zakon o sodiščih)]. Súd rozhoduje o uznaní rozsudku zahraničného súdu v súlade s pravidlami nesporového konania [článok 1 ods. 2 zákona o nesporovom občianskom súdnom konaní (Zakon o nepravdnem postopku - ZNP)].

16. Na ktorý súd by som sa mal obrátiť, ak chcem podať námietku proti uznaniu rozhodnutia vydaného súdom v inom členskom štáte? Aký postup sa uplatňuje v týchto prípadoch?

Príslušným súdom na vynesenie rozhodnutia o uznaní rozsudku zahraničného súdu je okresný súd. Uplatňuje sa postup, ktorý sa vzťahuje na nesporové konanie.

17. Ktoré právne predpisy uplatňuje súd v konaní, keď dieťa a rodičia nežijú v Slovinsku alebo majú odlišnú štátnu príslušnosť?

O vzťahu medzi rodičmi a deťmi sa rozhoduje v súlade s právom štátu, ktorého sú štátnymi príslušníkmi. Ak rodičia a deti sú štátnymi príslušníkmi rôznych krajín, uplatňuje sa právo krajiny, v ktorej majú všetci trvalé bydlisko. Ak sú rodičia a deti štátnymi príslušníkmi rôznych krajín a nemajú trvalé bydlisko v tej istej krajine, uplatňuje sa právo krajiny, ktorej štátnym príslušníkom je dieťa (článok 42 ZMZPP).

« Rodičovské práva a povinnosti - Všeobecné informácie | Slovinsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 06-04-2009

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo