Európska komisia > EJS > Rodičovské práva a povinnosti > Rumunsko

Posledná úprava: 30-04-2009
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Rodičovské práva a povinnosti - Rumunsko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

1. Čo v praxi znamená právny pojem „rodičovské práva a povinnosti“? Aké sú práva a povinnosti nositeľa rodičovskej zodpovednosti? 1.
2. Kto má spravidla rodičovské práva a povinnosti voči dieťaťu? 2.
3. Ak rodičia nie sú schopní alebo ochotní uplatňovať rodičovské práva a povinnosti voči svojim deťom, môže tým byť namiesto nich poverená iná osoba? 3.
4. Ako sa ustanovujú budúce rodičovské práva a povinnosti v prípade, že sa rodičia rozvedú alebo žijú oddelene? 4.
5. Ak rodičia uzatvoria dohodu týkajúcu sa rodičovských práv a povinností, aké formality musia dodržať, aby bola dohoda právne záväzná? 5.
6. Ak rodičia nedospejú k dohode o rodičovských právach a povinnostiach, ako inak môžu tento problém mimosúdne riešiť? 6.
7. Ak pôjdu rodičia na súd, o akých záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa môže sudca rozhodnúť? 7.
8. Ak súd rozhodne o tom, že dieťa zverí do výchovy iba jednému z rodičov, znamená to, že môže rozhodovať o všetkých záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa bez toho, aby sa najskôr poradil s druhým rodičom? 8.
9. Ak súd rozhodne, že dieťa má byť zverené do opatery obidvoch rodičov, čo to znamená v praxi? 9.
10. Na ktorý súd alebo orgán sa mám obrátiť, ak chcem podať žiadosť o priznanie rodičovských práv a povinností? Aké postupy musím dodržať a aké dokumenty je potrebné k žiadosti pripojiť? 10.
11. Aký postup sa uplatňuje v týchto prípadoch? Je k dispozícii mimoriadne konanie v naliehavých prípadoch? 11.
12. Môžem získať právnu pomoc na pokrytie trov konania? 12.
13. Je možné odvolať sa proti rozhodnutiu o rodičovských právach a povinnostiach? 13.
14. Niekedy môže byť nevyhnutné obrátiť sa kvôli výkonu rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach na súd alebo iný orgán. Aké postupy sa v takýchto prípadoch uplatňujú? 14.
15. Čo musím urobiť, aby sa rozhodnutie o rodičovských právach a povinnostiach vydané súdom v inom členskom štáte uznávalo a vykonávalo v Rumunsku? Aké postupy sa pritom uplatňujú? 15.
16. Na aký súd v Rumunsku sa mám obrátiť, ak sa chcem brániť proti uznaniu rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach, ktoré vydal súd v inom členskom štáte? Aké postupy sa pritom uplatňujú? 16.
17. Ktoré právne predpisy sa uplatňujú v prípade konania o rodičovských právach a povinnostiach, ak dieťa alebo príslušné strany nežijú v Rumunsku alebo majú odlišnú štátnu príslušnosť? 17.

 

1. Čo v praxi znamená právny pojem „rodičovské práva a povinnosti“? Aké sú práva a povinnosti nositeľa rodičovskej zodpovednosti?

„Rodičovské práva a povinnosti“ sú práva a povinnosti rodičov voči svojím neplnoletým deťom. V súlade s článkom 97 zákona o rodine obaja rodičia majú rovnaké práva a zodpovednosť voči svojim neplnoletým deťom bez toho, aby sa robil rozdiel medzi deťmi narodenými v manželskom zväzku alebo mimo manželského zväzku alebo adoptovanými deťmi a vykonávajú rodičovské práva výhradne v záujme svojich detí.

Rodičovská ochrana predpokladá existenciu osoby, ktorá nedosiahla vek 18 rokov a ktorá nemá úplnú spôsobilosť na právne úkony.

Keďže rodičovská ochrana má slúžiť záujmom neplnoletého dieťaťa, je to predovšetkým skôr otázka rodičovských povinností ako rodičovských práv. Tieto práva a povinnosti zahŕňajú:

  • právo a povinnosť rodičov vychovávať dieťa (článok 102 ods. 1 a ods. 2 zákona o rodine): povinnosť starať sa o telesné zdravie dieťaťa, povinnosť vzdelávať dieťa, povinnosť sledovať výučbu a profesionálnu prípravu dieťaťa,
  • právo dožadovať sa vrátenia dieťaťa osobou, ktorá dieťa neoprávnene zadržiava (článok 103 ods. 1 zákona o rodine) a v prípade ktorej môže ísť buď o cudzinca, alebo rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do opatery v prípade rozvodu alebo zrušenia manželstva alebo ak ide o dieťa narodené mimo manželského zväzku; právo rodiča domáhať sa vrátenia dieťaťa je nescudziteľné právo,
  • právo dať súhlas na adopciu dieťaťa alebo požiadať o zrušenie adopcie (pozri zákon č. 273/2004 o právnych úpravách v prípade adopcie),
  • právo na osobný styk s dieťaťom: tento praktický problém sa vyskytuje v prípadoch, keď neplnoleté dieťa nebýva s jedným z rodičov v spoločnej domácnosti. „Osobný styk“ s dieťaťom môže mať tieto podoby: navštevovať dieťa doma, navštevovať dieťa v škole alebo umožniť dieťaťu tráviť prázdniny s každým z rodičov,
  • právo sledovať výchovu, vzdelávanie, výučbu a profesionálnu prípravu dieťaťa,
  • právo určiť, kde bude dieťa žiť. V situácii, keď rodičia spolu nežijú, rozhodnú sa na základe spoločnej dohody, s ktorým z nich dieťa bude žiť; ak sa rodičia na tejto veci nedohodnú, rozhodne súd, ktorý najprv vypočuje orgán starostlivosti o deti a samotné dieťa, v prípade, že dosiahlo vek 10 rokov, pričom sa prihliada na záujmy dieťaťa,
  • právo a povinnosť spravovať majetok dieťaťa (aktuálne správne úkony, opatrovnícke úkony, úkony spojené s nakladaním),
  • právo a povinnosť zastupovať neplnoleté dieťa pri vybavovaní občianskych dokladov alebo dať súhlas k takým dokladom pre neplnoleté dieťa. Dieťa do veku 14 rokov zastupujú v súvislosti s občianskymi dokladmi jeho rodičia, pretože dieťa nemá úplnú spôsobilosť na právne úkony; dieťa vo veku 14 až 18 rokov, ktoré má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, uplatňuje svoje práva a vykonáva svoje povinnosti samé, ale len na základe predchádzajúceho súhlasu jeho rodičov.

2. Kto má spravidla rodičovské práva a povinnosti voči dieťaťu?

(Pokiaľ rodičia žijú spolu, spravidla spoločne uplatňujú svoje rodičovské práva a povinnosti, ak však rodičia nie sú zosobášení, možno ich priznať matke).

HoreHore

Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia bez ohľadu na to, či sa neplnoleté dieťa narodilo v manželskom zväzku alebo mimo neho alebo bolo adoptované (článok 97 zákona o rodine). V súlade s článkom 42 ods. 1 zákona o rodine, keď sa manželstvo vyhlási za rozvedené, o tom, ktorému z rodičov budú neplnoleté deti zverené do výchovy, rozhodne súd. Rozvedený rodič, ktorému bolo dieťa zverené do výchovy, uplatňuje rodičovské práva v súvislosti s týmto dieťaťom. Rozvedený rodič, ktorému nebolo zverené dieťa do výchovy, si zachováva právo mať osobný styk s dieťaťom a sledovať výchovu, vzdelávanie, výučbu a profesijnú prípravu dieťaťa.

V prípade dieťaťa narodeného mimo manželského zväzku, ktorého pôvod bol určený so zreteľom na obidvoch rodičov, rozhodne o zverení do výchovy súd prostredníctvom súdneho rozhodnutia (článok 65 zákona o rodine).

3. Ak rodičia nie sú schopní alebo ochotní uplatňovať rodičovské práva a povinnosti voči svojim deťom, môže tým byť namiesto nich poverená iná osoba?

(Možno prípadne ustanoviť poručníka, ak sú rodičia zosnulí alebo ak nie sú schopní postarať sa o dieťa?).

V súlade s článkom 113 zákona o rodine, v prípadoch, kedy sú obidvaja rodičia zosnulí, nie sú známi, boli zbavení rodičovských práv, majú obmedzené rodičovské práva, sú nezvestní alebo boli prehlásení za mŕtvych, bude mať dieťa ustanoveného poručníka.

4. Ako sa ustanovujú budúce rodičovské práva a povinnosti v prípade, že sa rodičia rozvedú alebo žijú oddelene?

(Na základe spoločnej dohody alebo prostredníctvom súdov).

HoreHore

V prípade rozvodu súd vynesie súdne rozhodnutie, ktorým potvrdí dohodu medzi stranami alebo, ak k spoločnej dohode medzi stranami nedošlo, dospeje k nezávislému výroku.

Keď sa počas manželstva objavia nezhody medzi rodičmi ohľadne uplatňovania rodičovských práv, orgán starostlivosti o deti po vypočutí rodičov prijme rozhodnutie, v ktorom zohľadní záujmy neplnoletého dieťaťa (článok 99 zákona o rodine).

5. Ak rodičia uzatvoria dohodu týkajúcu sa rodičovských práv a povinností, aké formality musia dodržať, aby bola dohoda právne záväzná?

(Napríklad súhlas orgánu alebo súdu).

Keď sa dohoda vzťahuje na dieťa v manželskom zväzku, nie sú potrebné žiadne formality v súvislosti s dohodou medzi rodičmi, pretože v zákone o rodine sa v článku 98 ods. 1 ustanovuje, že opatrenia týkajúce sa osoby a majetku dieťaťa prijímajú rodičia jednomyseľne.

V prípadoch, v ktorých je manželstvo ukončené rozvodom alebo v prípadoch zahŕňajúcich dieťa narodené mimo manželského zväzku, ktorého pôvod bol určený so zreteľom na obidvoch rodičov, o dohode dosiahnutej medzi rodičmi rozhodne súd.

6. Ak rodičia nedospejú k dohode o rodičovských právach a povinnostiach, ako inak môžu tento problém mimosúdne riešiť?

(Napríklad mediáciou).

Vyžaduje sa rozhodnutie orgánu starostlivosti o deti (počas manželstva).

Mediácia - zákon č. 192/2006 o mediácii a organizácii profesie mediátora.

7. Ak pôjdu rodičia na súd, o akých záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa môže sudca rozhodnúť?

(Napríklad, kde bude dieťa bývať, či budú mať rodičia spoločnú starostlivosť alebo či bude dieťa zverené do výchovy len jedného z rodičov, práva rodiča na navštevovanie/styk s dieťaťom, povinnosť platiť výživné na dieťa, výber školy pre dieťa, meno dieťaťa atď.).

HoreHore

Sudca môže rozhodovať o týchto záležitostiach:

  • výchova neplnoletého dieťaťa (v prípade rozvodu alebo dieťaťa narodeného mimo manželského zväzku),
  • príspevok každého z rodičov na náklady spojené s výchovou, vzdelávaním, výučbou a zabezpečením profesijnej prípravy neplnoletého dieťaťa,
  • priznanie práva na navštevovanie dieťaťa rodičovi, ktorému neplnoleté dieťa nebolo zverené do výchovy,
  • nezhody, pokiaľ ide o rozsah povinnosti v súvislosti s výživou neplnoletého dieťaťa, prostriedky na plnenie tejto povinnosti alebo príspevok každého z rodičov v prípadoch, keď rodičia nie sú rozvedení (článok 107ods. 3 zákona o rodine).

8. Ak súd rozhodne o tom, že dieťa zverí do výchovy iba jednému z rodičov, znamená to, že môže rozhodovať o všetkých záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa bez toho, aby sa najskôr poradil s druhým rodičom?

(Napríklad, presťahovať sa s dieťaťom na inú adresu v tej istej krajine, presťahovať sa s dieťaťom do inej krajiny, rozhodnúť o tom, ktorú školu bude dieťa navštevovať atď.).

O zverení dieťaťa do výchovy iba jednému z rodičov rozhoduje súd buď spolu s rozhodnutím o rozvode (v prípade dieťaťa narodeného v manželskom zväzku), alebo po vybavení žiadosti týkajúcej sa opatrovníctva neplnoletého dieťaťa (v prípade dieťaťa narodeného mimo manželského zväzku, ktorého pôvod bol určený so zreteľom na obidvoch rodičov).

Rodič, ktorému bolo dieťa zverené do výchovy, uplatňuje svoje rodičovské práva, pokiaľ ide o dieťa a majetok dieťaťa a plní si svoje rodičovské povinnosti.

HoreHore

Rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy, nezodpovedá za opatrovanie a dohľad nad dieťaťom, namiesto toho si zachováva len právo sledovať výchovu, vzdelávanie, výučbu a profesijnú prípravu dieťaťa. Tento rodič má právo na osobný styk s dieťaťom, ale nemá právo určovať, kde bude dieťa žiť, alebo požadovať, aby mu osoba, ktorá dieťa neoprávnene zadržiava, dieťa vrátila v súlade s podmienkami stanovenými v článku 103 zákona o rodine.

9. Ak súd rozhodne, že dieťa má byť zverené do opatery obidvoch rodičov, čo to znamená v praxi?

Podľa zákona uplatňujú rodičia svoje rodičovské práva a povinnosti rovnako.

Súd zasahuje len v prípade zverenia dieťaťa do výchovy jednému z rodičov v čase vydania rozhodnutia o rozvode (v prípade neplnoletého dieťaťa narodeného v manželskom zväzku) alebo súčasne s vybavením žiadosti týkajúcej sa opatrovníctva neplnoletého dieťaťa (v prípade dieťaťa narodeného mimo manželského zväzku).

10. Na ktorý súd alebo orgán sa mám obrátiť, ak chcem podať žiadosť o priznanie rodičovských práv a povinností? Aké postupy musím dodržať a aké dokumenty je potrebné k žiadosti pripojiť?

Počas manželstva sa nezhody medzi rodičmi týkajúce sa výkonu ich rodičovských práv riešia prostredníctvom orgánu starostlivosti o deti, výkonných a realizačných orgánov obce, mesta alebo samosprávnych orgánov alebo okresných orgánov v prípade mesta Bukurešť. V určitých situáciách ustanovených zákonom sa akékoľvek nezhody medzi rodičmi týkajúce sa opatrení, ktoré sa majú prijať v súvislosti s dieťaťom, riešia v súlade s obvyklými právnymi predpismi. Také situácie zahŕňajú nezhody, ktoré sa týkajú rozsahu vyživovacej povinnosti, výšky platieb výživného, práva na navštevovanie dieťaťa a miesta, kde dieťa bude žiť.

HoreHore

11. Aký postup sa uplatňuje v týchto prípadoch? Je k dispozícii mimoriadne konanie v naliehavých prípadoch?

Spravidla sa uplatňuje obvyklý právny postup.

Výnimka: Kedykoľvek počas rozvodového konania môže súd prostredníctvom súdneho príkazu prijať dočasné opatrenia týkajúce sa výchovy neplnoletých detí, vyživovacích povinností, prídavkov na dieťa a využívania bydliska (článok 613 Občianskeho súdneho poriadku).

12. Môžem získať právnu pomoc na pokrytie trov konania?

Právnu pomoc je možné získať v súlade s podmienkami ustanovenými v článkoch 74 až 81 Občianskeho zákonníka. Možno ju poskytnúť kedykoľvek počas konania, buď v plnom rozsahu, alebo čiastočne.

13. Je možné odvolať sa proti rozhodnutiu o rodičovských právach a povinnostiach?

Voči rozhodnutiam orgánu starostlivosti o deti sa možno odvolať na jeho nadriadený orgán. Rozhodnutie súdu podlieha možnostiam odvolania ustanoveným v Občianskom zákonníku (odvolanie na prvom stupni, odvolanie na vyšší súd). Ak bolo rozhodnutie o rodičovských právach a povinnostiach hlavným predmetom veci, lehota na odvolanie na prvom stupni/odvolanie na vyšší súd je 15 dní od oznámenia rozhodnutia; ak sa rozhodnutie týkalo vedľajšieho veci prípadu, ako napríklad v súvislosti s rozvodom, lehota na odvolania je 30 dní od oznámenia rozhodnutia.

14. Niekedy môže byť nevyhnutné obrátiť sa kvôli výkonu rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach na súd alebo iný orgán. Aké postupy sa v takýchto prípadoch uplatňujú?

V prípade, že sa rozhodnutie súdu nevykonáva v dobrej viere, je možnosť domáhať sa zásahu výkonného úradníka v súlade s postupom ustanoveným v Občianskom zákonníku oddiel V (článok 371 a nasl.).

HoreHore

15. Čo musím urobiť, aby sa rozhodnutie o rodičovských právach a povinnostiach vydané súdom v inom členskom štáte uznávalo a vykonávalo v Rumunsku? Aké postupy sa pritom uplatňujú?

Na účely uznania a výkonu rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach sa môžu uplatňovať ustanovenia nariadenia (ES) č. 2201/2003 (nariadenie Brusel II).

Žiadosť by sa mala zaslať príslušnému súdu v mieste trvalého pobytu alebo bydliska obvinenej strany v Rumunsku. V prípade, že miesto trvalého pobytu/bydliska obvinenej strany nie je známe, žiadosť by sa mala zaslať príslušnému súdu v mieste trvalého pobytu/bydliska žalujúcej strany.

16. Na aký súd v Rumunsku sa mám obrátiť, ak sa chcem brániť proti uznaniu rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach, ktoré vydal súd v inom členskom štáte? Aké postupy sa pritom uplatňujú?

Ak sa chce zúčastnená strana brániť proti uznaniu rozhodnutia, mala by sa obrátiť na súd, na ktorom sa žiadosť o uznanie prejednáva. Uplatňujú sa ustanovenia obvyklých právnych predpisov Občianskeho zákonníka.

17. Ktoré právne predpisy sa uplatňujú v prípade konania o rodičovských právach a povinnostiach, ak dieťa alebo príslušné strany nežijú v Rumunsku alebo majú odlišnú štátnu príslušnosť?

(Vysvetlite pravidlá výberu uplatniteľných právnych predpisov pre každý členský štát).

S cieľom stanoviť právne predpisy uplatniteľné na medzinárodné súkromnoprávne vzťahy je potrebné sa odvolať na ustanovenia zákona č. 105/1992 o úprave medzinárodných súkromnoprávnych vzťahov. Vzťahy medzi rodičmi a dieťaťom vrátane povinností rodičov živiť a vychovávať dieťa a spravovať jeho majetok podliehajú obvyklým vnútroštátnym právnym predpisom, ale v prípadoch, ktoré sa týkajú občanov iného štátu, podliehajú právnym predpisom ich spoločného miesta trvalého pobytu.

Obvyklé vnútroštátne právne predpisy alebo právne predpisy miesta ich spoločného trvalého pobytu budú naďalej upravovať vzťahy medzi rodičmi a dieťaťom aj v prípade, že jeden z nich zmení občianstvo alebo miesto trvalého pobytu.

V prípade absencie spoločného občianstva alebo spoločného miesta trvalého pobytu vzťahy medzi rodičmi a dieťaťom podliehajú právnym predpisom územia, na ktorom majú alebo mali spoločné miesto trvalého bydliska alebo s ktorým udržiavajú najužšie vzťahy.

Bližšie informácie

Ďalšie informácie (prepojenia na internetové stránky).

www.just.ro română

medzinárodná justičná spolupráca.

« Rodičovské práva a povinnosti - Všeobecné informácie | Rumunsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 30-04-2009

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo