Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.
V poľskom zákone o rodine a poručníctve neexistuje definícia rodičovského práva (zodpovednosti). Rodičovské právo (zodpovednosť) možno všeobecne definovať ako súbor povinností a práv rodičov pokiaľ ide o maloleté dieťa, ktorého cieľom je zabezpečiť riadnu starostlivosť a ochranu záujmov dieťaťa.
Rodičovské právo vzniká ex lege v momente narodenia dieťaťa a trvá až kým sa dieťa nestane plnoletým, t. j. až kým nemá 18 rokov (s určitými výnimkami).
Osoba s rodičovským právom má povinnosť starať sa o dieťa, vychovávať ho, starať sa o jeho fyzické a duševné zdravie, vzdelanie, ako aj zastupuje dieťa a spravuje jeho majetok.
Rodičovské právo si uplatňujú obaja rodičia, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú zosobášení, či spolu žijú alebo nežijú, atď.
Otec je oprávnený uplatňovať rodičovské právo v prípade, keď otcovstvo bolo stanovené súdom iba vtedy, ak mu ho súd udelí rozhodnutím stanovujúcim otcovstvo. Ak jeden z rodičov zomrie alebo má zníženú spôsobilosť konať alebo ak bol zbavený rodičovského práva alebo mu bol výkon rodičovského práva pozastavený, potom má rodičovské právo druhý rodič. Ak otcovstvo nebolo stanovené, potom jedinou osobou s rodičovským právom je matka.
Ak žiadny z rodičov nemá nárok na rodičovské právo, napríklad, ak boli zbavení rodičovského práva v dôsledku neprimeraného uplatňovania alebo nedostatočného uplatňovania tohto práva, dieťaťu sa určí osoba, zodpovedná za jeho starostlivosť.
Ak sa rodičia rozvedú alebo rozídu, otázka rodičovského práva je predmetom rozhodnutia súdu.
Poľské právne predpisy neposkytujú možnosť uzavrieť dohodu tohto druhu.
Existuje možnosť mediácie, zabezpečuje ju však súd pre veci poručníctva. Tento súd pošle rodičov na rodinnú terapiu, ktorú organizujú rôzne sociálne a mimovládne organizácie, atď.
Existuje ustanovenie, ktoré stanovuje, že rodičia rozhodujú o zásadných otázkach, ktoré sa týkajú dieťaťa, spoločne. Ak sa im nepodarí dospieť k dohode, o týchto otázkach rozhodne súd pre veci poručníctva. Neexistuje žiadny zoznam problémov, ktoré sa považujú za zásadné. Právna veda uvádza, že týmito zásadnými otázkami môžu byť: bydlisko dieťaťa, výber školy, rozhodnutie týkajúce sa mena a priezviska dieťaťa, rozhodnutia týkajúce sa lekárskej liečby dieťaťa, odchodu do zahraničia.
Otázka výživného nepatrí do oblasti poručníctva. Je jasné, že ak jeden z rodičov neposkytuje dieťaťu prostriedky na výživu, druhý rodič má právo podať žalobu na súde za účelom priznania výživného.
Nie. Skutočnosť, že dieťa bolo zverené do opatery jedného z rodičov neznamená, že druhý rodič je zbavený práva spolurozhodovať o zásadných otázkach, ktoré sa týkajú dieťaťa.
O dieťa sa môžu spoločne starať iba rodičia, ktorí žijú spolu. Ak rodičia spolu nežijú, dieťa sa zveruje do opatery iba jedného rodiča. Druhý rodič si zachováva svoje právo voľne sa stretávať s dieťaťom, ako aj svoje plné rodičovské právo. Je rozdiel medzi pojmom mať dieťa zverené do opatery a pojmom uplatňovať rodičovské právo.
Prípady týkajúce sa rodičovského práva spadajú pod právomoc okresných súdov („rejonowy“) – oddelenia pre prípady rodiny a mladistvých (súd pre veci poručníctva), ktoré sú príslušnými orgánmi na základe bydliska dieťaťa.
Je potrebné podať žiadosť a pripojiť k nej rodný list dieťaťa, sobášny list rodičov (ak sú zosobášení), ďalšie dokumenty, ktoré podporujú žiadosť, napríklad, lekárske osvedčenia, školské vysvedčenia, posudky pedagógov, atď.
Takzvané nesporné konanie, ktoré je menej formálne ako sporné konanie, sa uplatňuje v prípadoch týkajúcich sa rodičovského práva.
V mimoriadnych situáciách, napríklad, ak je dobro dieťaťa ohrozené, môže súd pre veci poručníctva konať ex officio a vydať mimoriadne rozhodnutia. Takéto rozhodnutia sú okamžite vykonateľné.
Konania na súde pre veci poručníctva, ktoré sa týkajú rodičovského práva, sú bezplatné. Rodičia môžu okrem toho v odôvodnených prípadoch získať bezplatné právne zastupovanie právnikom.
Áno. Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ktoré sa podáva na súde vyššej inštancie.
Konanie vo veci uplatňovania rozhodnutia o rodičovskom práve pod nátlakom vedie ten istý súd, ktorý vydal pôvodné rozhodnutie. Príslušná osoba by mala podať zodpovedajúcu žiadosť na súde. Konanie prebieha podľa ustanovení poľského občianskeho zákonníka.
Poľsko je zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o uznávaní a uplatňovaní rozhodnutí o starostlivosti o deti a o obnove starostlivosti o deti, ktorý bol podpísaný v Luxemburgu 20. mája 1980.
Príslušná žiadosť by sa teda mala podať na súde.
Keď Poľsko pristúpi k Európskej únii, začnú sa v tejto oblasti uplatňovať ustanovenia právnych predpisov ES.
Tieto prípady prerokúva v rámci odvolacieho konania odvolací súd, ktorý je nadradený súdu, ktorý vydal rozhodnutie o uznaní rozsudku zahraničného súdu. Uplatňujú sa ustanovenia občianskeho zákonníka.
Právnymi predpismi, ktoré sa uplatňujú, sú právne predpisy domovského štátu dieťaťa v súlade s článkom 19 zákona z 12. novembra 1965 – Súkromné medzinárodné právo.
Poľsko je okrem toho zmluvnou stranou Haagskeho dohovoru z 5. októbra 1961, ktorý sa týka právomocí a právnych predpisov uplatňovaných pokiaľ ide o ochranu maloletých osôb a ktorý povoľuje možnosť uplatňovať právne predpisy štátu, v ktorom maloletá osoba býva.
« Rodičovské práva a povinnosti - Všeobecné informácie | Poľsko - Všeobecné informácie »
Posledná úprava: 23-02-2007