Európska komisia > EJS > Rodičovské práva a povinnosti > Taliansko

Posledná úprava: 10-09-2007
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Rodičovské práva a povinnosti - Taliansko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


Posledné znenie pozri pod italiano
 

OBSAH

1. Čo znamená právny pojem „rodičovské práva a povinnosti“ v praxi? Aké sú práva a povinnosti nositeľa rodičovských práv a povinností? 1.
2. Kto má zvyčajne rodičovské práva a povinnosti voči dieťaťu? 2.
3. Ak rodičia nie sú schopní alebo ochotní vykonávať rodičovské práva a povinnosti voči deťom, možno namiesto nich určiť inú osobu? 3.
4. Ak sa rodičia rozvedú alebo rozídu, ako sa pre budúcnosť stanovuje otázka rodičovských práv a povinností? 4.
5. Ak rodičia uzavrú dohodu o rodičovských právach a povinnostiach, aké formality musia dodržať, aby sa dohoda stala právne záväznou? 5.
6. Ak rodičia nedokážu dospieť k dohode o otázke rodičovských práv a povinností, aké sú alternatívne prostriedky riešenia sporu bez toho, aby sa obrátili na súd? 6.
7. Ak sa rodičia obrátia na súd, o akých záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa môže sudca rozhodnúť? 7.
8. Ak súd zverí dieťa do výhradnej starostlivosti jedného z rodičov, znamená to, že tento rodič môže rozhodovať o všetkých záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa bez toho, že by sa predtým musel poradiť s druhým rodičom? 8.
9. Ak súd rozhodne, že dieťa bude zverené do opatery obidvom rodičom, čo to v praxi znamená? 9.
10. Na ktorý súd alebo orgán sa mám obrátiť, ak chcem podať žiadosť, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností? Aké formálne náležitosti sa musia dodržať a ktoré doklady mám priložiť k mojej žiadosti? 10.
11. Aký postup sa uplatňuje v týchto prípadoch? Môže sa uplatniť aj skrátené konanie? 11.
12. Môžem získať právnu pomoc na pokrytie trov konania? 12.
13. Dá sa proti rozhodnutiu o rodičovských právach a povinnostiach odvolať? 13.
14. V určitých prípadoch možno bude nutné požiadať súd alebo iný orgán o výkon rozhodnutia vo veci rodičovských práv a povinností. Aký postup sa uplatňuje v takých prípadoch? 14.
15. Čo by som mal urobiť, aby bolo rozhodnutie vo veci rodičovských práv a povinností, ktoré vydal súd v inom členskom štáte, uznané a vykonané v Taliansku? Aký postup sa uplatňuje v týchto prípadoch? 15.
16. Na ktorý súd by som sa mal obrátiť, ak chcem podať námietku voči rozhodnutiu o rodičovských právach a povinnostiach, ktoré vydal súd v inom členskom štáte? Aký postup sa uplatňuje v týchto prípadoch? 16.
17. Aké právo sa uplatňuje v konaní o rodičovských právach a povinnostiach, ak dieťa alebo účastníci konania nežijú v Taliansku alebo sú štátnymi príslušníkmi rôznych štátov? 17.

 

1. Čo znamená právny pojem „rodičovské práva a povinnosti“ v praxi? Aké sú práva a povinnosti nositeľa rodičovských práv a povinností?

Zodpovednosť rodiča znamená všetky práva a povinnosti, ktoré zákon zveruje rodičom vo vzťahu k dieťaťu a ktoré sa musia vykonávať a plniť výhradne v záujme dieťaťa.

Rodičia zodpovední za svoje deti musia prijímať rozhodnutia o starostlivosti o dieťa, o jeho výchove a vzdelávaní. Sú právnymi zástupcami dieťaťa alebo nenarodeného dieťaťa a majú právomoc konať v jeho mene a zastupovať ho na súde. Sú zodpovední za správu bežných finančných záležitostí neplnoletého dieťaťa, i keď opatrovnícky súd môže v mimoriadnych záležitostiach rozhodnúť inak. Pokiaľ zákon nestanovuje inak, majú časovo obmedzené vecné práva vo vzťahu k majetku dieťaťa.

Rodičovské povinnosti tiež zahŕňajú zabezpečovanie výživy, výchovy a vzdelania potomkom.

2. Kto má zvyčajne rodičovské práva a povinnosti voči dieťaťu?

Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia a musia ich vykonávať spoločne a v zhode, až kým dieťa nedosiahne plnoletosť alebo sa neosamostatní. Ak sa rodičia nezhodnú v otázkach mimoriadnej dôležitosti, každý z nich sa môže obrátiť na rodinný súd, ktorý prizná zodpovednosť tomu rodičovi, ktorého považuje za najlepšie pripraveného zabezpečiť záujmy dieťaťa v spornej veci.

V prípade biologického rodičovstva sú za dieťa zodpovední rodičia, ktorí dieťa uznali a žijú spolu. Ak spolu nežijú, práva a povinnosti má rodič, s ktorým dieťa býva alebo, ak dieťa nebýva ani s jedným rodičom, rodič, ktorý dieťa uznal ako prvý.

HoreHore

V každom prípade, rodič, ktorý nemá rodičovské práva a povinnosti, si zachováva právo dohliadať na výchovu, vzdelávanie a životné podmienky dieťaťa.

3. Ak rodičia nie sú schopní alebo ochotní vykonávať rodičovské práva a povinnosti voči deťom, možno namiesto nich určiť inú osobu?

Ak obaja rodičia zomreli alebo z nejakého iného dôvodu nemôžu plniť svoje povinnosti, súd príslušný pre oblasť, v ktorej má dieťa svoje záujmy, vymenuje opatrovníka.

Pokiaľ rodičia nevykonávajú svoje práva a neplnia si povinnosti, ich správanie sa berie do úvahy pri posudzovaní toho, či by nemali byť zbavení rodičovských práv a povinností, alebo či by dieťa nemalo byť dané na adopciu z dôvodu opustenia. Také opatrenia sa nariaďujú pred určením opatrovníka, pokiaľ po pozastavení rodičovských práv a povinností nebol v priebehu konania určený predbežný opatrovník.

4. Ak sa rodičia rozvedú alebo rozídu, ako sa pre budúcnosť stanovuje otázka rodičovských práv a povinností?

V prípadoch súdnej rozluky alebo rozvodu o otázke rodičovských práv a povinností rozhodne súd.

AK k rozluke dochádza na základe vzájomnej dohody, alebo ak manželia podávajú spoločný návrh na rozvod, súd pri vydávaní rozhodnutia o rozluke alebo o rozvode skúma pomery dieťaťa.

Manželia môžu kedykoľvek požiadať o preskúmanie pomerov dieťaťa a preskúmanie sa vykonáva na základe zásady rebus sic stantibus.

HoreHore

5. Ak rodičia uzavrú dohodu o rodičovských právach a povinnostiach, aké formality musia dodržať, aby sa dohoda stala právne záväznou?

V prípade súdnej rozluky alebo rozvodu, sa otázka rodičovských práv a povinností rieši v súdnom rozhodnutí o rozluke alebo rozvode. Súd musí vziať do úvahy všetky dohody, ku ktorým dospejú účastníci konania, ale nie je nimi viazaný. Môže prijať iné opatrenia na základe vlastných zistení alebo ako odpoveď na návrh jedného z rodičov (porovnaj článok 155 občianskeho súdneho poriadku a článok 6 zákona č. 1970/898).

Ak sa rozluka uskutočňuje na základe vzájomnej dohody a rodičia uzavrú dohodu o starostlivosti a výžive, ktorá nie je v záujme dieťaťa, súd vysvetlí, aké zmeny je potrebné uskutočniť a ak riešenie nie je prijateľné, môže dohodu pri vynesení rozhodnutia zamietnuť (porovnaj článok 158 občianskeho súdneho poriadku).

Ak o rozvod požiadali obaja účastníci konania a súd zistí, že podmienky týkajúce sa detí nie sú v ich záujme, vec sa prejednáva bežným spôsobom, pričom rodičia sa predvolajú pred sudcu na vypočutie (porovnaj článok 4 zákona č. 1970/898).

6. Ak rodičia nedokážu dospieť k dohode o otázke rodičovských práv a povinností, aké sú alternatívne prostriedky riešenia sporu bez toho, aby sa obrátili na súd?

V prípade týchto problémov nie sú stanovené žiadne alternatívne prostriedky riešenia sporov. Súdy, a najmä rodinný súd, môžu požiadať o pomoc sociálne služby, prípadne aj vo forme mediácie zameranej na dohodnutie riešenia, ktoré je možné predložiť súdu.

HoreHore

7. Ak sa rodičia obrátia na súd, o akých záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa môže sudca rozhodnúť?

Súd, ktorý vydáva rozhodnutie o rozluke alebo rozvode:

  • rozhodne o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do opatery, a stanoví práva na styk s dieťaťom rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do opatery; môže tiež nariadiť spoločnú alebo striedavú opateru, pričom obidva spôsoby sú výslovne stanovené v právnych predpisoch o rozvode, ale môžu sa tiež uplatniť aj v prípadoch rozluky;
  • stanoví, v akom rozsahu a akým spôsobom musí druhý rodič prispievať na výživu, výchovu a vzdelávanie detí;
  • rozhodne, ktorý z rodičov si zachová právo bývať v byte alebo v dome rodiny, pričom sa osobitne prihliada na rodiča, ktorému bolo zverené do opatery dieťa;
  • urobí príslušné opatrenia, pokiaľ ide o správu majetku dieťaťa a v prípade spoločnej starostlivosti stanoví, že obidvaja rodičia majú časovo obmedzené vecné práva v súvislosti s týmto majetkom;
  • prijme akékoľvek iné opatrenia týkajúce sa dieťaťa (napríklad v judikatúre je stanovené, že deti majú záujem na zachovaní vzťahov so svojimi starými rodičmi a v súlade s tým stanoví pravidlá stretávania).

8. Ak súd zverí dieťa do výhradnej starostlivosti jedného z rodičov, znamená to, že tento rodič môže rozhodovať o všetkých záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa bez toho, že by sa predtým musel poradiť s druhým rodičom?

Pokiaľ súd nerozhodne inak, výhradnú zodpovednosť má spravidla rodič, ktorému bolo dieťa zverené do opatery.

HoreHore

Jednako, najdôležitejšie rozhodnutia v súvislosti s dieťaťom musia prijímať obaja rodičia, pokiaľ súd nerozhodol inak.

Podľa judikatúry k dôležitým rozhodnutiam určite patrí výber školy a smeru vzdelávania, voľba povolania, na ktoré sa má dieťa zamerať, rozhodnutia o operáciách, ktoré nemajú naliehavý charakter (povinnosť poskytnúť informácie nie je dôležitá, pokiaľ nie je možnosť voľby), rozhodnutia o trvalom odsťahovaní dieťaťa z krajiny (v určitých prípadoch sa rozhodnutie rodiča, ktorý má dieťa zverené do opatery, považuje za rozhodnutie prijaté v súlade so záujmami dieťaťa, i keď sa musí znovu upraviť právo na styk s dieťaťom, porovnaj Kasačný súd 1995/1732).

9. Ak súd rozhodne, že dieťa bude zverené do opatery obidvom rodičom, čo to v praxi znamená?

Súd môže rozhodnúť, že rodičia budú mať spoločné opatrovníctvo, ak sa domnieva, že je to v záujme detí, najmä so zreteľom na ich vek.

Pravidlá stanovené v článku 6 zákona č. 1970/898, zmeneného a doplneného, nie sú príliš normatívne a podrobnosti sú ponechané na voľnom uvážení súdu.

Ak súd rozhodne o zverení dieťaťa do spoločnej opatery, v praxi dieťa býva s jedným z rodičov (zvyčajne s matkou), zatiaľ čo druhý rodič hrá v jeho živote väčšiu úlohu. I keď je zámerom zákona obmedziť spory a nabádať rodičov, aby spolupracovali, výsledok je často iný a v skutočnosti súdy zriedkakedy zveria dieťa do spoločnej opatery.

Striedavé opatrovníctvo je ešte zriedkavejšie, pretože podľa judikatúry je toto riešenie vo všeobecnosti v rozpore so zabezpečením stabilného života pre deti alebo ich rodičov.

HoreHore

Parlament v súčasnosti práve prijíma návrh zákona s cieľom zmeniť a doplniť zákon o spoločnom opatrovníctve.

10. Na ktorý súd alebo orgán sa mám obrátiť, ak chcem podať žiadosť, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností? Aké formálne náležitosti sa musia dodržať a ktoré doklady mám priložiť k mojej žiadosti?

  1. Žiadosti o zverenie dieťaťa do opatery po rozluke alebo po rozvode sa podávajú na súde, ktorý vydáva rozhodnutie o rozluke alebo o rozvode. Žiadosť, ktorá sa podáva vo forme žalobného návrhu, musí obsahovať popis okolností, na ktorých je založená, a preukázať existenciu manželských detí, detí uznaných za manželské alebo detí, ktoré si adoptovali obidvaja manželia počas manželstva. K žalobnému návrhu alebo k žalobnej odpovedi je potrebné pripojiť doklad o príjmoch za posledné obdobie (porovnaj článok 4 zákona č. 1970/898 a následné zmeny a doplnenia).
  2. V prípade zneužívania dieťaťa zo strany jedného rodiča alebo obidvoch rodičov, môže rodinný súd v mieste, kde má dieťa zvyčajné bydlisko v čase podania žiadosti, vydávať príkazy týkajúce sa rodičovských práv a povinností. Rodinný súd môže prijať všetky vhodné opatrenia vrátane súdneho zákazu s cieľom zabrániť zneužívajúcemu rodičovi vo vstupe do obydlia rodiny alebo zbavenia rodičovských práv a povinností. Tieto opatrenia možno kedykoľvek zrušiť.
  3. Ak rodičia nie sú zosobášení, otázky týkajúce sa rodičovských práv a povinností rieši súd v mieste obvyklého bydliska dieťaťa.

11. Aký postup sa uplatňuje v týchto prípadoch? Môže sa uplatniť aj skrátené konanie?

  1. Ak sa o zverení dieťaťa do opatery rozhoduje po vydaní rozhodnutia o rozluke alebo o rozvode, uplatňuje sa postup na konanie o rozluke alebo o rozvode (pozri rozhodnutie o rozvode). Pokiaľ počas pojednávania pokusy o zmierenie zlyhajú, v záujme dieťaťa sa prijmú naliehavé predbežné opatrenia, ktoré je v prípade potreby možno vynútiť. Možnosť skráteného konania neexistuje a ani sa nejaví, že by bolo potrebné. Ak rodič spôsobuje dieťaťu ujmu, rodinný súd môže kedykoľvek prijať naliehavé opatrenia, ktoré považuje za nutné.
  2. O otázkach týkajúcich sa rodičovských práv a povinností musí rozhodnúť rodinný súd (preto sa to týka aj prípadov uvedených v bodoch B a C odpovede na 10. otázku). Postupy sa riadia článkom 336 občianskeho zákonníka, v spojení so všeobecnými ustanoveniami, ktorými sa upravujú neverejné konania (článok 737 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku). Súd pred vynesením rozhodnutia na neverejnom zasadaní na základe návrhu druhého rodiča, obidvoch rodičov alebo štátneho zastupiteľstva vypočuje súhrnné informácie, štátneho zástupcu a rodiča, proti ktorému sa má opatrenie uplatniť. V naliehavých prípadoch môže súd v záujme dieťaťa nariadiť dočasné opatrenia. V súčasnosti nie je potrebná prítomnosť obhajcu. Parlament teraz skúma návrh zákona o potrebe odborného právneho zastúpenia na takých konaniach.

12. Môžem získať právnu pomoc na pokrytie trov konania?

Právnu pomoc možno získať na pokrytie trov konania (vrátane služieb znalcov) a honorára právnika. Treba tiež zdôrazniť, že konanie o rozluke, rozvodové konanie a konanie ohľadne rodičovských práv a povinností v žiadnej etape nepodlieha štandardnému poplatku za zaradenie veci na zoznam súdnych pojednávaní v občianskych veciach ani nesporových konaní (porovnaj článok 10 konsolidovaného zákona č. 115/2002).

HoreHore

13. Dá sa proti rozhodnutiu o rodičovských právach a povinnostiach odvolať?

  • Proti rozhodnutiam o rodičovských právach a povinnostiach prijatým počas konania o rozluke alebo rozvode sa dá odvolať; ďalšie odvolanie proti pôvodnému rozhodnutiu o odvolaní možno podať na kasačnom súde.
  • Odvolania proti rozhodnutiam, ktorými sa menia podmienky stanovené počas konania o odluke alebo rozvode, možno podať na odvolacom súde do 10 dní od doručenia rozhodnutia (články 710 a 737 občianskeho súdneho poriadku; článok 9 zákona č. 1970/898 v znení neskorších zmien a doplnkov). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je možné podať kasačný opravný prostriedok (len ak došlo k porušeniu zákona) podľa článku 111 ústavy (Cass. 2004, č. 24265).
  • Pokiaľ bolo vydané rozhodnutie o rozluke alebo rozvode, rodinný súd môže na základe návrhu rodičovské práva a povinnosti obmedziť alebo znížiť. Odvolania proti jeho rozhodnutiam možno podávať do 10 dní od oznámenia rozhodnutia. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je možné podať kasačný opravný prostriedok.

14. V určitých prípadoch možno bude nutné požiadať súd alebo iný orgán o výkon rozhodnutia vo veci rodičovských práv a povinností. Aký postup sa uplatňuje v takých prípadoch?

Pokiaľ sa v zákone nestanovuje inak, súdne príkazy a iné rozhodnutia súdu sú vykonateľné len vtedy, ak obsahujú doložku o vykonateľnosti.

Túto doložku (porovnaj článok 475 občianskeho súdneho poriadku) vkladá súdny úradník potom, ako overí, či uplynula lehota na podanie riadneho odvolania, kasačného opravného prostriedku alebo lehota na zrušenie podľa článku 395 ods. 4 a článku 395 ods. 5 občianskeho súdneho poriadku.

HoreHore

Doložku o vykonateľnosti možno vydať len tomu účastníkovi konania, v prospech ktorého bolo prijaté rozhodnutie, a to vo forme jedinej kópie opečiatkovanej súdnou kanceláriou. Dotknutá strana môže požiadať o ďalšie kópie vedúceho kancelárie, ktorá vydala rozhodnutie a ten vydá potrebný príkaz (v súlade s článkom 475 občianskeho súdneho poriadku a článkami 124 a 153 vykonávacích predpisov).

15. Čo by som mal urobiť, aby bolo rozhodnutie vo veci rodičovských práv a povinností, ktoré vydal súd v inom členskom štáte, uznané a vykonané v Taliansku? Aký postup sa uplatňuje v týchto prípadoch?

  • Podľa zákona č. 1995/218 o reforme talianskeho systému sa rozsudky zahraničných súdov podľa medzinárodného súkromného práva uznávajú automaticky, pričom sa môžu preskúmavať, iba ak boli napadnuté, alebo ak sa musia vykonať. Vec sa postúpi odvolaciemu súdu v mieste výkonu rozhodnutia. Pokiaľ sa nevykoná žiadne osobitné opatrenie, dodržiava sa bežný prvostupňový postup, vec však musí preskúmať súdny senát. Konečné rozhodnutie musí byť prijaté vo forme rozsudku.
  • Rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach (stanovenie, výkon, prenos, úplné alebo čiastočné odobratie rodičovských práv a povinností a tiež ochranné opatrenia týkajúce sa správy, zabezpečenia alebo odobratia majetku dieťaťa) prijaté v inom členskom štáte (okrem Dánska) upravuje nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 (Brusel II), ktoré má prednosť pred mnohostrannými dohodami o rovnakom predmete a okrem rozšírenia oblasti uplatňovania predchádzajúceho nariadenia Brusel II, to znamená, nariadenia (ES) č. 2201/2003 (ktoré výslovne zrušuje), tiež ustanovuje automatické uznávanie a vykonateľnosť rozhodnutí o práve na styk s dieťaťom a o navrátení dieťaťa vo všetkých členských štátoch bez toho, že by bola potrebná akákoľvek forma konania.

Všetky ostatné rozhodnutia, ktoré sa týkajú rodičovských práv a povinností, sa uznávajú automaticky. Každá zúčastnená strana však môže požiadať o uznanie alebo neuznanie rozhodnutia z akéhokoľvek dôvodu uvedeného v nariadení (články 21 a 23).

HoreHore

Postup, ktorý je čiastočne definovaný v nariadení (článok 30), má dva stupne: prvý stupeň pozostáva z vydania výzvy ex parte; druhý stupeň začína podaním námietky a musia sa pri ňom dodržať všetky pravidlá kontradiktórneho konania.

Návrh, ktorý sa podáva vo forme odvolania, musí podať zúčastnená oprávnená osoba. Príslušným súdom je súd v mieste bydliska osoby, proti ktorej bol vydaný príkaz na výkon rozhodnutia, alebo v mieste obvyklého bydliska dieťaťa uvedeného v návrhu. Pokiaľ sa ani jedno z miest nenachádza v členskom štáte, v ktorom má byť vykonané rozhodnutie, príslušným súdom je súd v mieste výkonu rozhodnutia.

K návrhu sa musí pripojiť kópia rozhodnutia a štandardné osvedčenie uvedené v článku 39 nariadenia. Súd, ktorý sa vecou zaoberá, však môže stanoviť termín na predloženie týchto dokumentov, prijať namiesto nich rovnocenné dokumenty alebo upustiť od tejto požiadavky, ak nepovažuje dokumenty za potrebné.

  • Ak sa rozhodnutie musí vykonať, zúčastnená strana musí požiadať o vyhlásenie vykonateľnosti. Príslušnosť súdu a zodpovednosť za konanie určujú rovnaké pravidlá, aké sa uplatňujú na uznávanie rozhodnutí.
  • Na otázky týkajúce sa vyživovacej povinnosti sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 44/2001.

16. Na ktorý súd by som sa mal obrátiť, ak chcem podať námietku voči rozhodnutiu o rodičovských právach a povinnostiach, ktoré vydal súd v inom členskom štáte? Aký postup sa uplatňuje v týchto prípadoch?

Odvolania sa podávajú na odvolacom súde. Otázka príslušnosti súdu sa rieši na základe kritérií stanovených v nariadení.

HoreHore

Ak sa podá odvolanie, súd použije postup na sporné konania a na záver vynesie určovací rozsudok, proti ktorému sa možno odvolať na kasačnom súde.

17. Aké právo sa uplatňuje v konaní o rodičovských právach a povinnostiach, ak dieťa alebo účastníci konania nežijú v Taliansku alebo sú štátnymi príslušníkmi rôznych štátov?

Podľa článku 36 zákona č. 1995/218, osobné a majetkové vzťahy medzi rodičmi a ich deťmi, vrátane otázok, ktoré sa týkajú rodičovských práv a povinností, závisia od postavenia dieťaťa. Pokiaľ nie je stanovené inak, rozhodujúcim kritériom je štátna príslušnosť dieťaťa v čase, keď sa vec predloží súdu. Ak má dieťa viac štátnych príslušností, uplatní sa právo štátu, s ktorým má dieťa najužšie väzby. Podľa článku 19 zákona, ak má dieťa viac štátnych príslušností a jedna z nich je talianska, prednosť má talianska štátna príslušnosť.

Vo vzťahu k rozhodnutiam týkajúcim sa ochrany dieťaťa (vrátane opatrení podľa článkov 330 a 333 občianskeho zákonníka), článok 42 zákona č. 1995/218 sa odvoláva na Haagsky dohovor z roku 1961. V článku 3 tohto dohovoru sa vyžaduje, aby sa vzťahy, na základe ktorých dieťa podlieha autorite (vrátane rodičovských práv a povinností) a ktoré upravuje vnútroštátne právo štátu, v ktorom má dieťa štátnu príslušnosť, uznávali vo všetkých zmluvných štátoch, čo znamená, že sa uplatňuje rovnaké kritérium ako v článku 36. Ak je však vážne ohrozená osoba alebo majetok dieťaťa, orgány štátu, v ktorom má dieťa zvyčajné bydlisko alebo v naliehavých situáciách tiež orgány štátu, v ktorom sa dieťa alebo majetok nachádza, môžu prijať ochranné opatrenia v súlade s vnútroštátnym právom (články 8 a 9 dohovoru).

Stav k 31. decembru 2005

« Rodičovské práva a povinnosti - Všeobecné informácie | Taliansko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 10-09-2007

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo