Európska komisia > EJS > Rodičovské práva a povinnosti > Právo spoločenstva

Posledná úprava: 03-07-2007
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Rodičovské práva a povinnosti - Právo spoločenstva

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


Spolupráca na ochranu detí v Európskej únii

Európska únia sa snaží o vytvorenie bezpečného právneho prostredia pre deti, zabezpečujúc voľný pohyb súdnych rozhodnutí vo veciach rodičovských práv a povinností v rámci Európskej únie. Tento cieľ je uvedený v programe pre vzájomné uznávanie súdnych rozhodnutí. Nariadenie Rady (ES) č. 1347/2000, ktoré zaviedlo harmonizované pravidlá týkajúce sa súdnej právomoci, uznávania a vykonávania niektorých rozsudkov vo veci rodičovských práv a povinností, predstavovalo prvú etapu na ceste k uznávaniu rozsudkov v oblasti rodinného práva. Od tej doby bol v nadväznosti na návrh Komisie uskutočnený ďalší krok prijatím nariadenia Rady č. 2201/2003, ktorým sa nahrádza nariadenie Rady č. 1347/2000 od 1. marca 2005. Je k dispozícii praktická príručka PDF File (PDF File 792 KB) o uplatňovaní nariadenia (ES) č. 2201/2003 („nové nariadenie Brusel II“), ktoré nadobudlo účinnosť 1. marca 2005. Táto príručka bola vypracovaná oddeleniami Komisie po porade s Európskou justičnou sieťou v občianskych a obchodných veciach.

Keďže občania sa čoraz častejšie sťahujú z jedného členského štátu do iného, počet rodín, ktorých príslušníci nemajú rovnakú štátnu príslušnosť a/alebo nežijú v rovnakom členskom štáte, sa neprestáva zvyšovať. Táto spoločenská realita vytvára potrebu jednotných pravidiel týkajúcich sa súdnej právomoci, uznávania a vykonu rozsudkov vo veciach rodičovských práv a povinností.

Rada spočiatku 29. mája 2000 prijala nariadenie Rady č. 1347/2000. Toto nariadenie, ktoré je v platnosti od 1. marca 2001, sa uplatňovalo pri rozsudkoch vydaných po tomto dátume. Uplatňuje sa na rozsudky vo veciach rodičovských práv a povinností vydané v členskom štáte v rámci rozvodového konania. Ak rozsudok nesúvisel s rozvodovým konaním, nariadenie sa naň nevzťahovahovalo. Nariadenie sa uplatňovalo napríklad pri rozsudkoch stanovujúcich, s ktorým z rodičov by mali deti bývať (právo opatrovníctva) a či mal druhý rodič právo deti navštevovať (právo styku) (pozri „Rodičovské práva a povinnosti - Všeobecné informácie“). Neuplatňovalo sa pri rozsudkoch týkajúcich sa vyživovacej povinnosti, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady o súdnej právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. A napokon sa nariadenie uplatňovalo pri rozsudkoch, ktoré sa týkali spoločných detí manželov.

HoreHore

Uplatňovalo sa vo všetkých členských štátoch okrem Dánska.

Hlavné ciele nariadenia

Nariadenie stanovuje, že rozsudok vo veci rodičovských práv a povinností môže byť uznaný a vykonaný v inom členskom štáte prostredníctvom jednoduchého a jednotného postupu. Takisto stanovuje jednotné pravidlá vo veci súdnej príslušnosti. Poskytuje odpoveď na nasledujúce otázky:

  • v ktorom členskom štáte sú súdy príslušné vo veciach rozvodu a rodičovských práv a povinností, a
  • ako sa rozsudok vo veci rodičovských práv a povinností uznáva a vykonáva v inom členskom štáte.

Príslušnosť súdov

Príslušné vo veciach rodičovských práv a povinností sú súdy toho členského štátu, v ktorom má dieťa obvyké bydlisko.

Postup pri uznávaní a výkone rozsudku v inom členskom štáte

Ktorákoľvek zainteresovaná strana môže požiadať, aby rozsudok vo veci rodičovských práv a povinností, bol uznaný a vykonaný v inom členskom štáte.

Zoznam PDF File (PDF File 252 KB) oznámený členskými štátmi uvádza, na ktorý súd sa takáto žiadosť podá.

Súd bezodkladne vyhlási, že rozsudok je vykonateľný v tomto členskom štáte. V každom prípade však súd zamietne vykonateľnosť rozsudku, ak:

  • je takýto rozsudok dokázateľne v protiklade so zásadou verejného poriadku daného členského štátu,
  • s výnimkou súrnych prípadov, bol rozsudok vydaný bez toho, aby dieťa malo možnosť byť vypočuté,
  • osoba, ktorá tvrdí, že rozsudok porušuje jej rodičovské práva a povinnosti, nemala možnosť byť vypočutá,
  • bol rozsudok vydaný v neprítomnosti jednej zo strán, ktorá neobdržala v dostatočnom časovom predstihu dokumenty potrebné na prípravu svojej obhajoby,
  • si rozsudok vzájomne odporuje s iným rozsudkom (za určitých podmienok).

Osoba, ktorá mohla vo svojom pôvodnom členskom štáte využívať právnu pomoc, môže využívať právnu pomoc, ak požiada o výkon rozsudku.

Európsky režim na ochranu detí rozdelených manželských párov

V roku 1999 ministri spravodlivosti schválili princíp vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí, ktorý predstavuje základ pre vytvorenie skutočného justičného priestoru, a určili právo styku za jednu z priorít. Nariadenie Rady č. 1347/2000 bolo prijaté v máji 2000 (pozri vyššie). Za ním nasledovala iniciatíva týkajúca sa práva styku, predložená Francúzskom v júli 2000. Program zameraný na organizáciu vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí bol schválený v novembri 2000 a rozsudky vo veciach rodičovských práv a povinností tvoria jednu z jeho oblastí pôsobnosti.

HoreHore

V nadväznosti na návrh Európskej komisie z mája 2002 bolo 27. novembra 2003 schválené nariadenie o rodičovských právach a povinnostiach. Toto nariadenie, ktoré sa uplatňuje od 1. marca 2005:

  • rozširuje ustanovenia nariadenia č. 1347/2000 týkajúce sa vzájomného uznávania a výkonu všetkých rozsudkov vo veci rodičovských práv a povinností,
  • zaručuje deťom právo byť v kontakte so svojimi obidvoma rodičmi a
  • predchádza únosom detí zo strany jedného z rodičov v rámci Spoločenstva.

Voľný pohyb všetkých rozsudkov vo veci rodičovských práv a povinností

Ako je uvedené vyššie, stále platné nariadenie Rady č. 1347/2000 sa uplatňuje len pri obmedzenej skupine súdnych rozhodnutí vo veci rodičovských práv a povinností. Neuplatňuje sa pri rozsudkoch týkajúcich sa nezosobášených rodičov, ani pri rozsudkoch vydaných po rozvodovom konaní. Aby sa zaručila rovnosť zaobchádzania pre všetky deti, rozsah pôsobnosti nového nariadenia sa vzťahuje na všetky súdne rozhodnutia vo veci rodičovských práv a povinností, či už sa týkajú detí pochádzajúcich z manželstva alebo nie.

Zabezpečenie práva dieťaťa na udržiavanie kontaktov s obidvoma rodičmi

Nariadenie zaručuje dieťaťu právo udržiavať po rozvode kontakt s obidvoma rodičmi aj v prípadoch, keď rodičia žijú v rozličných členských štátoch. V určitých prípadoch rodičia váhajú, ak majú svoje deti nechať odísť do iného členského štátu na návštevu k druhému rodičovi, aj keď tomuto rodičovi podľa vydaného rozsudku právo styku prislúcha. Nové znenie sa zameriava na vyriešenie tohto problému a umožňuje automatické uznávanie a vykonávanie rozsudkov týkajúcich sa práva styku v inom členskom štáte. Napríklad ak matka nenechá svoje dieťa odcestovať do iného členského štátu na návštevu jeho otca, čo je v súlade s vydaným rozsudkom, môže otec žiadať, aby bol tento rozsudok vykonaný v druhom členskom štáte tak, akoby bol vykonaný v tomto štáte. V takom prípade už nie je viac potrebné začínať dodatočné konanie, aby bol rozsudok vyhlásený za vykonateľný, ako je to uvedené vyššie v nariadení Rady č. 1347/2000.

HoreHore

Predchádzanie únosom detí v rámci Európskej únie

Nové nariadenie ustanovuje pravidlá zamerané na vyriešenie problému únosov detí zo strany jedného z rodičov v rámci Spoločenstva. Na dosiahnutie odradzujúceho účinku výslovne uvádza, že súdy členského štátu, v ktorom dieťa býva pred únosom, rozhodujú s konečnou platnosťou. Takto už rodičia nebudú viac ochotní uchyľovať sa k únosom, aby preniesli spor pred sudcu svojej štátnej príslušnosti v nádeji, že dosiahnu zvrátenie rozsudku vydaného v inom členskom štáte. Súdy členského štátu, do ktorého bolo dieťa unesené, môžu rozhodnúť o tom, aby dieťa nebolo okamžite vrátené, ak existuje vážne riziko, že návrat by vystavil dieťa nebezpečenstvu, alebo ak dieťa dosiahne vek alebo stupeň vyspelosti, keď sa ukáže ako vhodné brať do úvahy jeho názor, a dieťa samotné je proti svojmu návratu. V každom prípade však prináleží súdom členského štátu, v ktorom dieťa býva pred svojím únosom, rozhodovať s konečnou platnosťou o mieste pobytu dieťaťa. Dieťa bude musieť byť v priebehu konania vypočuté, pokiaľ to bude vhodné vzhľadom na jeho vek a stupeň vyspelosti. Ústredné orgány budú pomáhať rodičom, ktorí sú obeťami únosu, budú podporovať sprostredkovanie a budú uľahčovať komunikáciu medzi súdmi.

Charta základných práv Európskej únie

Právo dieťaťa byť vypočuté je základným právom uvedeným v článku 24 Charty základných práv Európskej únie. Názor dieťaťa sa berie do úvahy pri veciach, ktoré sa ho týkajú, v závislosti od jeho veku a vyspelosti. Tento článok takisto stanovuje, že najlepší záujem dieťaťa musí byť prvoradým zreteľom pri všetkých aktoch týkajúcich sa detí, či už sú vykonávané verejnými orgánmi alebo súkromnými inštitúciami.

Referenčné dokumenty

  • Program opatrení dansk - Deutsch - ελληνικά - English - español - français - italiano - Nederlands - português - suomi - svenska na ustanovenie princípu vzájomného uznávania rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
  • Nariadenie Rady (ES) č. 1347/2000 z 29. mája 2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností k spoločným deťom manželov
  • Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o súdnej právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
  • Návrh nariadenia Rady o súdnej právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 a mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 44/2001, pokiaľ ide o otázky výživného
  • Charta základných práv Európskej únie
  • Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a vykone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000
  • Praktická príručka PDF File (PDF File 792 KB) o uplatňovaní nariadenia (ES) č. 2201/2003 („nové nariadenie Brusel II“)
  • Zoznam PDF File (PDF File 252 KB) príslušných súdov uverejnený v Ú. v. EÚ C040 zo 17. februára 2005

« Rodičovské práva a povinnosti - Všeobecné informácie | Právo spoločenstva - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 03-07-2007

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo