Európska komisia > EJS > Rodičovské práva a povinnosti > Česká republika

Posledná úprava: 06-11-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Rodičovské práva a povinnosti - Česká republika

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

1. Čo znamená právny pojem „rodičovské práva a povinnosti“ v praktickom ponímaní? Aké má nositeľ rodičovskej zodpovednosti práva a povinnosti? 1.
2. Kto má spravidla rodičovské práva a povinnosti voči dieťaťu? 2.
3. Ak rodičia nie sú schopní alebo ochotní uplatňovať rodičovské práva a povinnosti voči svojim deťom, môže tým byť namiesto nich poverená iná osoba? 3.
4. Ako sa ustanovujú budúce rodičovské práva a povinnosti v prípade, že sa rodičia rozvedú alebo žijú oddelene? 4.
5. Ak rodičia uzatvoria zmluvu týkajúcu sa rodičovských práv a povinností, aké postupy musia dodržať, aby bola zmluva právne záväzná? 5.
6. Ak rodičia nedospejú k dohode o rodičovských právach a povinnostiach, ako inak môžu tento problém mimosúdne riešiť? 6.
7. Ak pôjdu rodičia k súdu, o akých záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa, môže sudca rozhodnúť? 7.
8. Ak súd rozhodne o tom, že dieťa zverí do výchovy iba jednému z rodičov, znamená to, že on alebo ona môže rozhodovať o všetkých záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa bez toho, aby sa najskôr poradil(a) s druhým rodičom? 8.
9. Ak súd rozhodne o tom, že rodičia budú mať spoločnú starostlivosť o dieťa, čo to znamená v praxi? 9.
10. Na ktorý súd alebo orgán sa mám obrátiť, ak chcem podať žiadosť týkajúcu sa rodičovských práv a povinností? Aké postupy musím dodržať a aké dokumenty je potrebné k žiadosti priložiť? 10.
11. Aký postup sa uplatňuje v týchto prípadoch? Je možné využiť núdzové postupy? 11.
12. Môžem získať právnu pomoc, ktorá pokryje trovy konania? 12.
13. Je možné sa proti rozhodnutiu o rodičovských právach a povinnostiach odvolať? 13.
14. Niekedy môže byť nevyhnutné obrátiť sa kvôli výkonu rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach na súd alebo iný orgán. Aké postupy sa v takýchto prípadoch uplatňujú? 14.
15. Čo musím urobiť, aby sa rozhodnutie o rodičovských právach a povinnostiach vydané súdom v inom členskom štáte uznávalo a vykonávalo v Českej republike? Aké postupy sa pritom uplatňujú? 15.
16. Na aký súd v Českej republike sa mám obrátiť, ak sa chcem brániť pred uznaním rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach, ktoré vydal súd v inom členskom štáte? Aké postupy sa pritom uplatňujú? 16.
17. Ktoré právne predpisy sa uplatňujú pri konaní o rodičovských právach a povinnostiach, ak dieťa alebo príslušné strany nežijú v Českej republike alebo majú inú štátnu príslušnosť? 17.

 

1. Čo znamená právny pojem „rodičovské práva a povinnosti“ v praktickom ponímaní? Aké má nositeľ rodičovskej zodpovednosti práva a povinnosti?

Pojem „rodičovské práva a povinnosti” je zakotvený v zákone o rodine. Tento pojem predstavuje súhrn práv a povinností týkajúcich sa:

  1. starostlivosti o neplnoleté dieťa, najmä pokiaľ ide o jeho zdravie a o jeho fyzický, psychický, citový, intelektuálny a morálny vývoj,
  2. zastupovania neplnoletého dieťaťa,
  3. spravovania majetku dieťaťa.

Pri uplatňovaní rodičovských práv a povinností musia rodičia v prvom rade chrániť záujmy dieťaťa, starať sa o jeho výchovu a dohliadať na dieťa v súlade so stupňom jeho vývoja. Majú právo používať primeranú disciplínu, ktorou nenarušia dôstojnosť dieťaťa, a ktorá neohrozí zdravie dieťaťa a jeho fyzický, citový, intelektuálny alebo morálny vývoj. Ak je dieťa schopné dospieť k vlastnému názoru a uvedomovať si následky svojich rozhodnutí, sú rodičia povinní poskytnúť mu všetky nevyhnutné informácie a príležitosť slobodne vyjadriť svoj názor, pokiaľ ide o rozhodnutia týkajúce sa dôležitých záležitostí dieťaťa. Rodičia zastupujú dieťa pri právnych úkonoch, na výkon ktorých nie je plnoleté.

2. Kto má spravidla rodičovské práva a povinnosti voči dieťaťu?

Nositeľmi rodičovských práv a povinností voči dieťaťu sú spravidla jeho biologickí rodičia. Ak je dieťa adoptované, práva a povinnosti sa prenášajú na jeho adoptívnych rodičov. Nie je podstatné, či rodičia dieťaťa sú manželmi, alebo či sa dieťa narodilo v manželstve, prípadne mimo neho. Rodičovské práva a povinnosti vznikajú narodením dieťaťa. Ak ide o vzťah, ktorý vzniká následkom adopcie, rodičovské práva a povinnosti začínajú od okamihu, kedy rozhodnutie súdu o adopcii dieťaťa nadobudne účinnosť.

HoreHore

Rodičovské práva a povinnosti sa vzťahujú na rodičov za predpokladu, že sú plne spôsobilí vykonávať právne akty. Súd však môže priznať rodičovské práva a povinnosti týkajúce sa dieťaťa aj neplnoletému rodičovi, ktorý dosiahol šestnásť rokov za predpokladu, že tento rodič spĺňa požadované podmienky na výkon rodičovských práv a povinností vyplývajúcich z rodičovskej zodpovednosti.

Ak jeden z rodičov nežije, je neznámy alebo nie je plne spôsobilý vykonávať právne úkony, rodičovské práva a povinnosti sa priznajú druhému z rodičov.

Ak sa splnia právne podmienky, súd môže rozhodnúť o pozastavení vykonávania rodičovských práv a povinností, o jeho obmedzení alebo o zrušení rodičovských práv a povinností.

Súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností rodiča, ak existujú prekážky, ktoré mu bránia plniť si svoje rodičovské práva a povinnosti, a ak je to v záujme dieťaťa.

Súd môže obmedziť rodičovské práva a povinnosti rodiča, ak rodič riadne nevykonáva svoje práva a povinnosti, a ak je to v záujme dieťaťa. Ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti alebo ich vážne zanedbáva, súd mu jeho rodičovské práva a povinnosti odoberie.

Ak rodičia dieťaťa zomreli, boli im odobrané alebo pozastavené rodičovské práva a povinnosti, alebo ak nie sú plne spôsobilí vykonávať právne úkony, súd ustanoví dieťaťu poručníka, ktorý ho bude vychovávať, zastupovať a spravovať jeho majetok namiesto jeho vlastných rodičov.

Ak sa rodič úmyselne dopustí trestného činu voči svojmu dieťaťu alebo využije svoje dieťa mladšie ako pätnásť rokov na spáchanie trestného činu, alebo spácha trestný čin, pri ktorom z dieťaťa urobí spolupáchateľa, či spoluvinníka, súd vždy posúdi, či takéto správanie nepredstavuje dôvod na začatie súdneho konania o odobratí rodičovských práv a povinností rodičovi.

HoreHore

Vyššie spomínané rozhodnutia súdu neznamenajú, že rodičovi zanikne vyživovacia povinnosť.

3. Ak rodičia nie sú schopní alebo ochotní uplatňovať rodičovské práva a povinnosti voči svojim deťom, môže tým byť namiesto nich poverená iná osoba?

Rodičia zastupujú dieťa pri všetkých právnych úkonoch, na ktoré dieťa nie je právne spôsobilé. Ani jeden z rodičov nesmie svoje dieťa zastupovať, ak ide o právne akty v záležitostiach, pri ktorých by mohol vzniknúť konflikt záujmov medzi rodičmi a dieťaťom alebo medzi niekoľkými deťmi tých istých rodičov. Ak ani jeden z rodičov nie je schopný dieťa zastupovať, súd mu ustanoví zástupcu, ktorý bude dieťa zastupovať pri súdnom konaní alebo počas výkonu osobitného právneho aktu. Tohto zástupcu zvyčajne menuje úrad, ktorý zabezpečuje sociálnu starostlivosť o deti.

Ak rodičia dieťaťa zomreli, boli zbavení rodičovských práv a povinností, alebo im bol pozastavený výkon rodičovských práv a povinností alebo nie sú plne spôsobilí vykonávať právne úkony, súd ustanoví dieťaťu poručníka, ktorý bude dieťa vychovávať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok namiesto rodičov dieťaťa. Poručníkom by mala byť najmä osoba, ktorú odporučili samotní rodičia. Ak rodičia nikoho neodporučia, súd ustanoví dieťaťu poručníka z radov jeho príbuzných alebo osôb blízkych jemu alebo jeho rodine, alebo tým poverí inú fyzickú osobu. Ak za poručníka dieťaťa nemôže byť ustanovená fyzická osoba, súd tým poverí úrad sociálnej starostlivosti o deti. Poručník zodpovedá súdu za plnenie svojej funkcie a je povinný poskytovať mu správy o dieťati, ktoré má v poručníctve, a výkazy týkajúce sa správy majetku dieťaťa. Poručník však nemá vo vzťahu k dieťaťu žiadne vyživovacie povinnosti. Poručník navyše nie je nositeľom rodičovských práv a povinností, no napriek tomu sa vzťah medzi poručníkom a dieťaťom riadi ustanoveniami zákona o rodine, ktoré sa týkajú práv a povinností detí a rodičov. Na všetky dôležité rozhodnutia týkajúce sa dieťaťa potrebuje poručník súhlas súdu.

HoreHore

Zákon o rodine ďalej umožňuje, aby niektoré práva a povinnosti týkajúce sa rodičovskej zodpovednosti čiastočne vykonávala iná vhodná osoba. Je napríklad prípustné, aby súd zveril dieťa do starostlivosti inej fyzickej osobe, ak táto osoba predstavuje záruku primeranej výchovy a súhlasí s tým, že jej dieťa bude zverené do výchovy. V takom prípade súd presne stanoví rozsah práv a povinností tejto osoby vo vzťahu k príslušnému dieťaťu.

Ďalšou možnosťou je zveriť dieťa do pestúnskej starostlivosti. Pestún pri starostlivosti o dieťa primerane vykonáva práva a povinnosti rodičov dieťaťa. Pestún však voči dieťaťu nemá vyživovaciu povinnosť a môže ho zastupovať a pomáhať mu iba v bežných záležitostiach.

Ak môžu byť ohrozené majetkové práva dieťaťa, súd mu ustanoví opatrovníka kvôli zvýšenej ochrane jeho majetku. Súd musí dieťaťu ustanoviť opatrovníka, ak prijal rozhodnutie o obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností jeho rodičov a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa. Opatrovníkom môže byť fyzická osoba, ktorá je plne spôsobilá vykonávať právne úkony, ktorej životný štýl zaručí riadny výkon tejto funkcie, a ktorá súhlasí s tým, že bude vymenovaná za opatrovníka. Ak nie je možné ustanoviť fyzickú osobu za opatrovníka, súd tým väčšinou poverí úrad sociálnej starostlivosti o deti.

Ak existujú vážne dôvody, prečo rodičia nedokážu zaručiť výchovu dieťaťa, alebo ak nemôže byť jeho výchova zo závažných dôvodov plne zaručená, alebo ak je výchova vážne ohrozená, či narušená, súd môže dieťa umiestniť do ústavnej starostlivosti alebo do zariadenia pre deti, ktoré potrebujú okamžitú pomoc.

HoreHore

4. Ako sa ustanovujú budúce rodičovské práva a povinnosti v prípade, že sa rodičia rozvedú alebo žijú oddelene?

V takýchto prípadoch sa vždy uprednostňuje dohoda medzi rodičmi. Pri uzavretí dohody je nevyhnutné určiť, komu bude dieťa zverené do výchovy a ako budú obaja rodičia prispievať na výživné. Takúto dohodu musí schváliť súd, aby bola platná. Dohodou je možné upraviť styk dieťaťa s rodičmi. Takáto dohoda však nevyžaduje schválenie zo strany súdu. Ak rodičia vo veci uplatňovania rodičovských práv a povinností nedospejú k dohode, rozhodne o nich súd. V prípade maloletého dieťaťa, ktorého rodičia spolu nežijú, a ktorí sa na vyživovacej povinnosti a na výchove dieťaťa nedohodli, môže súd rozhodnúť aj bez toho, aby bol o to požiadaný. V prípade rozvodu je urovnanie v otázkach zverenia dieťaťa do výchovy a spôsobu, akým budú rodičia prispievať na výživné pre dieťa (či sa to vyrieši formou dohody alebo rozhodnutím súdu), nevyhnutným predpokladom rozvodu.

5. Ak rodičia uzatvoria zmluvu týkajúcu sa rodičovských práv a povinností, aké postupy musia dodržať, aby bola zmluva právne záväzná?

Ak má dohoda upravujúca uplatňovanie rodičovských práv a povinností nahradiť rozhodnutie súdu o právach a povinnostiach rodičov po rozvode, pokiaľ ide o neplnoleté dieťa (najmä určenie, komu sa zverí výchova dieťaťa a ako budú rodičia prispievať na výživné), musí byť schválená súdom, aby bola právne záväzná. Dohoda o styku medzi rodičmi a dieťaťom však súhlas súdu nevyžaduje.

HoreHore

6. Ak rodičia nedospejú k dohode o rodičovských právach a povinnostiach, ako inak môžu tento problém mimosúdne riešiť?

V takom prípade je možné využiť služby mediátorov, ktorí sa nachádzajú na každom obvodnom súde. Ich úlohou je pokúsiť sa o zmierlivé urovnanie dvoch strán. V tomto procese zohrávajú úlohu sprostredkujúcej osoby.

Okrem toho je možné využiť služby tzv. manželských a rodinných poradní, ktoré poskytujú pomoc kvalifikovaných psychológov a sociálnych pracovníkov. V Českej republike sa nachádza aj veľa neziskových organizácií, na ktoré sa môžete v tejto veci obrátiť.

Pokiaľ ide o rodičovské práva a povinnosti, rodičia môžu požiadať o pomoc aj úrad sociálnej starostlivosti o deti.

7. Ak pôjdu rodičia k súdu, o akých záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa, môže sudca rozhodnúť?

Vo všeobecnosti môže súd rozhodnúť o týchto záležitostiach týkajúcich sa starostlivosti o dieťa:

  1. vzdelanie,
  2. adopcia,
  3. poručníctvo a opatrovníctvo,
  4. vyživovacia povinnosť.

Najčastejšie súd rozhoduje o tom, komu zverí dieťa do výchovy. Táto otázka sa rieši najčastejšie v prípade rozvodu rodičov. Dieťa je často zverené do výchovy jednému z rodičov. Súd zo všetkého najviac zohľadňuje záujmy dieťaťa vzhľadom na jeho osobnosť, výchovné schopnosti rodičov a ďalšie podstatné faktory. Ak sú obaja rodičia schopní starať sa o dieťa a obaja majú záujem dieťa vychovávať, súd môže dieťa zveriť do spoločnej alebo striedavej starostlivosti oboch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak sa tým lepšie zabezpečia jeho potreby. Súd môže tiež rozhodnúť o výške sumy, ktorou bude každý z rodičov prispievať na výživné. Pri stanovovaní výšky výživného je potrebné zohľadniť majetok, schopnosti a možnosti rodičov, oprávnené potreby dieťaťa a mieru, v akej sa bude každý z rodičov o dieťa starať.

HoreHore

V prípade maloletej osoby môže súd rozhodnúť o veciach týkajúcich sa zverenia dieťaťa do výchovy a vyživovacej povinnosti aj bez toho, aby bol o to požiadaný. Súd môže tiež prijať rozhodnutie upravujúce styk dieťaťa s jeho rodičmi (ten môže byť obmedzený alebo zakázaný, ak je to v záujme dieťaťa), starými rodičmi alebo súrodencami.

8. Ak súd rozhodne o tom, že dieťa zverí do výchovy iba jednému z rodičov, znamená to, že on alebo ona môže rozhodovať o všetkých záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa bez toho, aby sa najskôr poradil(a) s druhým rodičom?

Starostlivosť o dieťa a jeho výchova sú iba zlomkom práv a povinností, ktoré spadajú do rodičovskej zodpovednosti. Ak nebol rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy, zbavený svojich rodičovských práv a povinností alebo mu neboli žiadnym spôsobom obmedzené, tento rodič má naďalej právo prijímať rozhodnutia v zásadných otázkach týkajúcich sa dieťaťa.

9. Ak súd rozhodne o tom, že rodičia budú mať spoločnú starostlivosť o dieťa, čo to znamená v praxi?

V súvislosti s rozvodom rozlišuje zákon o rodine medzi zverením dieťaťa do spoločnej alebo striedavej starostlivosti za predpokladu, že tento krok je v najlepšom záujme dieťaťa, a že sa tým lepšie zabezpečia jeho potreby. Takéto rozhodnutie môže súd vydať, ak sú rodičia v otázkach výchovy dieťaťa schopní spolu komunikovať a spolupracovať.

Spoločná starostlivosť

Súd príjme rozhodnutie o zverení dieťaťa do spoločnej starostlivosti rodičov, ak spolu rodičia žijú a spoločne platia časť svojich výdavkov, a ak sú splnené i ďalšie podmienky. V praxi to znamená, že pri spoločnej starostlivosti môže jeden z rodičov zabezpečovať potreby vzdelania dieťaťa a druhý jeho športové aktivity, alebo sa jeden z nich stará o jazykové štúdium dieťaťa, zatiaľ čo druhý sa venuje jeho mimoškolským činnostiam. Vtedy sa obaja rodičia podieľajú na poskytovaní zdravotnej starostlivosti a materiálnych potrieb dieťaťa, akými sú varenie, umývanie, ošatenie atď.

HoreHore

Striedavá starostlivosť

Striedavá starostlivosť znamená, že dieťa sa zverí do výchovy striedavo jednému z rodičov na presne stanovené časové obdobie. Súd zároveň vymedzí práva a povinnosti uplatňujúce sa počas týchto časových období. Striedanie medzi rodičmi sa najčastejšie vykonáva raz za mesiac. V prípade striedavej starostlivosti je dôležité, aby rodičia nebývali ďaleko od seba, najmä vzhľadom na školskú dochádzku dieťaťa.

10. Na ktorý súd alebo orgán sa mám obrátiť, ak chcem podať žiadosť týkajúcu sa rodičovských práv a povinností? Aké postupy musím dodržať a aké dokumenty je potrebné k žiadosti priložiť?

So žiadosťami, ktoré sa týkajú rodičovských práv a povinností, sa treba obrátiť na Obvodný súd (v Brne je to Mestský súd) majúci právomoc v kraji, v ktorom má dieťa trvalé bydlisko. Súd môže rozhodovať o záležitostiach týkajúcich sa starostlivosti o neplnoleté dieťa aj bez toho, aby bol vznesený takýto návrh.

Postupy a prílohy návrhu závisia od typu žiadosti. Je nevyhnutné jednoznačne označiť osobu, ktorá návrh predkladá, dotknuté dieťa a odporcu. Je tiež potrebné označiť žalobu navrhovateľa, dôvod žaloby a navrhované dôkazy podporujúce žalobu. Návrh musí obsahovať všetky dôležité dokumenty týkajúce sa príslušnej záležitosti – napríklad rodný list, sobášny list, predchádzajúce rozhodnutie súdu týkajúce sa dieťaťa atď. Žiadosť sa musí podať v dostatočnom množstve kópií, aby každá zo strán dostala jeden exemplár a aby jeden zostal na súde.

HoreHore

Ak žiadosť nespĺňa predpísané formality alebo niektorá z príloh chýba, súd požiada navrhovateľa o nápravu.

11. Aký postup sa uplatňuje v týchto prípadoch? Je možné využiť núdzové postupy?

Súd môže začať konanie týkajúce sa starostlivosti o neplnoleté dieťa aj vtedy, ak v tejto veci nebola podaná žaloba. Predložiť návrh na začatie takéhoto konania je, samozrejme, možné.

Pomocou predbežného opatrenia môže súd ešte pred vydaním konečného rozhodnutia uložiť obžalovanému vyživovaciu povinnosť alebo zveriť dieťa do starostlivosti druhému z rodičov, prípadne osobe, ktorú ustanoví súd.

Občiansky súdny poriadok ďalej upravuje osobitné konanie pre prípady, kedy sa neplnoleté dieťa ocitne bez starostlivosti alebo keď sú jeho život, či zdravý vývoj vážne ohrozené alebo narušené. V takom prípade súd na návrh kompetentného úradu sociálnej starostlivosti o deti v predbežnom rozhodnutí ustanoví osobu, ktorej starostlivosť o dieťa zverí. K rozhodnutiu o návrhu na predbežné rozhodnutie sa musí dospieť bezodkladne alebo najneskôr do 24 hodín od jeho predloženia. Predbežné rozhodnutie platí tri mesiace odo dňa, kedy sa stalo vykonateľným. Ak sa konanie týkajúce sa tejto záležitosti začne pred uplynutím stanovenej lehoty, predbežné rozhodnutie zostáva účinné dovtedy, kým nenadobudne účinnosť meritórne rozhodnutie. Rozhodnutie sa vykonáva ihneď po jeho nariadení, pričom súd spolupracuje s kompetentnými orgánmi, aby dieťa zveril do starostlivosti ustanovenej osoby. Ak sa o dieťa v tom čase stará iná osoba, dieťa sa jej odoberie.

HoreHore

12. Môžem získať právnu pomoc, ktorá pokryje trovy konania?

Podľa zákona o súdnych poplatkoch sú konania týkajúce sa opatrovníctva a starostlivosti súdu o dieťa vyňaté z platenia súdnych poplatkov. To znamená, že keď žiadateľ predkladá návrh týkajúci sa rodičovských práv a povinností, nie je povinný platiť súdne poplatky.

Iné však platí pre kompenzáciu nákladov, ktoré vznikajú pri jednaní s právnym poradcom. V takom prípade je možné, aby súd podľa občianskeho súdneho poriadku rozhodol o poskytnutí bezplatnej právnej pomoci. Bezplatná právna pomoc sa poskytuje osobám, ktoré k tomu oprávňujú okolnosti, to znamená, že tieto osoby nie sú schopné uhradiť poplatky za právneho poradcu. V praxi môže ísť o nepriaznivé majetkové pomery alebo nepriaznivú sociálnu situáciu príslušnej osoby. Nepriaznivé majetkové pomery alebo nepriaznivá sociálna situácia sa určujú z pohľadu podmienok, na ktoré sa všeobecne vzťahuje vyňatie zo súdnych poplatkov (nezamestnanosť, invalidný dôchodok, rodičovská dovolenka), ale vždy je potrebné zohľadniť pritom osobitné okolnosti prípadu.

Za predpokladu, že sú splnené podmienky zákona o advokátoch, je možné požiadať komoru advokátov o pridelenie bezplatného právneho poradcu.

13. Je možné sa proti rozhodnutiu o rodičovských právach a povinnostiach odvolať?

Áno, proti rozhodnutiu súdu týkajúceho sa rodičovských práv a povinností sa môžete odvolať. Obvodné súdy sú prvostupňovými súdmi pre konania, ktoré sa týkajú rodičovských práv a povinností. Krajské súdy (alebo Mestský súd v Prahe) rozhodujú vo veci odvolania. Odvolanie proti rozhodnutiu súdu je možné podať do pätnástich dní od doručenia písomnej kópie rozhodnutia, proti ktorému sa odvolanie podáva. Ak sa v súvislosti s rozhodnutím vydalo opravné rozhodnutie, termín na podanie odvolania začína plynúť odo dňa, kedy opravné rozhodnutie nadobudlo právnu účinnosť. Ak odvolávajúci sa podal odvolanie po pätnásťdňovej lehote, pretože sa riadil chybnými pokynmi súdu, jeho odvolanie sa bude považovať za podané v zákonnej lehote.

HoreHore

Je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie môže byť predbežne vykonateľné, teda sa dá vykonať napriek tomu, že ešte nenadobudlo právnu účinnosť, pretože sa proti nemu podalo odvolanie.

14. Niekedy môže byť nevyhnutné obrátiť sa kvôli výkonu rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach na súd alebo iný orgán. Aké postupy sa v takýchto prípadoch uplatňujú?

V Českej republike je nevyhnutné podať žiadosť o výkon rozhodnutia týkajúceho sa rodičovských práv a povinností na súd. Postup uplatňovaný pri výkone rozhodnutia sa riadi občianskym súdnym poriadkom.

V tomto prípade je potrebné predložiť žiadosť o výkon rozhodnutia na obvodný súd, ktorý je príslušný v kraji, v ktorom má maloletá osoba trvalé bydlisko. Takýto návrh, súčasťou ktorého musia byť všetky potrebné informácie (označenie povinnej strany, oprávnenej strany, určenie rozsahu a obsahu záväzku, ustanovenie konečného termínu pre plnenie príslušného záväzku a špecifikácia tzv. exekučného titulu – rozhodnutia, ktoré sa bude vykonávať), musí obsahovať kópiu rozhodnutia (alebo súdom schválenú dohodu o výchove maloletej osoby, alebo úpravu styku s maloletou osobou), vrátane potvrdenia o jeho vykonateľnosti. Pred nariadením výkonu rozhodnutia bude súd žiadať od strany odmietajúcej podrobiť sa jeho rozhodnutiu alebo neschopnej dodržať súdom schválenú dohodu o výchove maloletej osoby, alebo dohodu upravujúcu styk s maloletou osobou, aby sa podrobila rozhodnutiu súdu alebo súdom schválenej dohode. Pri napomenutí príslušnej strany ju súd upozorní na následky, ktoré vyplývajú z neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí alebo dohode. Za osobitných okolností môže súd nariadiť výkon rozhodnutia odobratím dieťaťa aj bez napomenutia. V tejto etape konania môže súd požadovať účasť príslušného úradu sociálnej starostlivosti o deti. Ak žiadosť o dodržiavanie nariadení nebude úspešná, súd uloží strane, ktorá sa dobrovoľne nepodrobila rozhodnutiu alebo súdom schválenej dohode o rodičovských právach a povinnostiach, peňažný trest. Peňažný trest sa môže uložiť opakovanie, jednotlivé pokuty však nemôžu byť vyššie ako 50 000 českých korún. Súd môže, okrem toho, nariadiť odobratie dieťaťa strane, ktorá na neho na základe rozhodnutia alebo dohody nemá nárok, a umiestniť ho do starostlivosti strany, ktorej bola výchova dieťaťa zverená na základe rozhodnutia alebo dohody, alebo strane, ku ktorej sa má dieťa vrátiť, alebo strane, ktorá má podľa rozhodnutia, či dohody, právo sa s dieťaťom stýkať.

HoreHore

15. Čo musím urobiť, aby sa rozhodnutie o rodičovských právach a povinnostiach vydané súdom v inom členskom štáte uznávalo a vykonávalo v Českej republike? Aké postupy sa pritom uplatňujú?

Súdne rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach, ktoré vydali súdy v iných krajinách, nadobúdajú v Českej republike účinnosť v súlade so zákonom o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom za predpokladu, že nadobudli právnu účinnosť podľa osvedčenia príslušného zahraničného orgánu a boli uznané českými úradmi. To sa nevzťahuje na výnimky uvádzané v zákone. Po splnení týchto podmienok je postup obdobný ako pri vykonávaní rozhodnutia vydaného českým súdom – pozri odpoveď na predchádzajúcu otázku. Naše úrady uznajú všetky rozhodnutia vydané v zahraničí, ak sa overí, že spĺňajú podmienky potrebné na ich uznanie. V súvislosti s uznaním rozhodnutia sa nevydáva osobitné vyhlásenie a toto rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie vydané našim orgánom.

Medzinárodné dohovory upravujúce túto oblasť, ktoré sú pre Českú republiku záväzné, sa musia rešpektovať a sú nadradené vnútroštátnym právnym predpisom.

16. Na aký súd v Českej republike sa mám obrátiť, ak sa chcem brániť pred uznaním rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach, ktoré vydal súd v inom členskom štáte? Aké postupy sa pritom uplatňujú?

Ako sa spomenulo vyššie, pri uznávaní rozhodnutí zahraničných súdov vo veci rodičovských práv a povinností sa nevydáva osobitné vyhlásenie týkajúce sa rozhodnutia českého orgánu a pred uznaním rozhodnutia zahraničného súdu sa nekoná žiadne osobité konanie. Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom uvádza, že rozhodnutie vydané v zahraničí sa nesmie uznať alebo vykonať, ak by to odporovalo českému verejnému poriadku. V takom prípade je potrebné predložiť návrh na jeho zrušenie príslušnému súdu (pozri vyššie – otázky č. 1014).

HoreHore

17. Ktoré právne predpisy sa uplatňujú pri konaní o rodičovských právach a povinnostiach, ak dieťa alebo príslušné strany nežijú v Českej republike alebo majú inú štátnu príslušnosť?

Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom uvádza, že vzťahy medzi rodičmi a deťmi, vrátane výchovy a platenia výživného, sa riadia právnymi predpismi štátu, ktorého je dieťa štátnym príslušníkom. Ak má dieťa trvalé bydlisko v Českej republike, môžu sa tieto vzťahy riešiť v súlade s českými právnymi predpismi, ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.

Tento zákon ďalej uvádza, že české súdy sú príslušné vo veciach, ktoré sa týkajú výchovy maloletých osôb, platenia výživného a s tým spojených záležitostí za predpokladu, že maloleté osoby sú štátnymi príslušníkmi Českej republiky, dokonca aj keď majú trvalý pobyt v zahraničí. Český konzulárny orgán môže prevziať starostlivosť o maloleté osoby českej národnosti, ktoré žijú v zahraničí a nie sú v rodičovskej starostlivosti, a môže tak učiniť v rozsahu súdnej právomoci za predpokladu, že krajina, v ktorej maloletá osoba žije, túto súdnu právomoc uznáva. U maloletých osôb z cudzích krajín, ktoré majú trvalé bydlisko v Českej republike, uplatnia české súdy iba opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na ochranu maloletej osoby a jej majetku, a potom o týchto opatreniach informujú orgány krajiny, ktorej štátnu príslušnosť dieťa má. Ak úrady domovskej krajiny maloletej osoby neupravia okolnosti týkajúce sa dieťaťa v rámci primeraného časového obdobia, učinia tak české súdy. V prípade rozvodu rodičov neplnoletej osoby, ktorá žije na území Českej republiky, upraví súd práva a povinnosti rodičov vo vzťahu k dieťaťu na obdobie po rozvode za predpokladu, že dieťa zostane na českom území a domovská krajina maloletej osoby neuplatní žiadne ďalšie opatrenia.

HoreHore

Pokiaľ ide o túto otázku, je potrebné pripomenúť, že vyššie spomínané ustanovenia Zákona a medzinárodnom práve súkromnom a procesnom sa uplatňujú iba za predpokladu, že nie sú v rozpore s inými medzinárodnými dohodami, ku ktorým sa Česká republika zaviazala. Česká republika podpísala 4. marca 1999 Haagsky dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní, výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv, povinností a opatrení na ochranu detí. Dohovor ustanovuje, že súd alebo správne orgány zmluvnej krajiny, v ktorej má dieťa trvalý pobyt, majú právomoc zaviesť opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku. To sa uplatňuje s výnimkou článku 7, pretože ak dôjde k zmene a dieťa získa trvalý pobyt v inej zmluvnej krajine, súdnu právomoc prevezmú úrady zmluvnej strany, v ktorej má dieťa nový trvalý pobyt. Pri výkone súdnej právomoci týkajúcej sa ochrany detí a ich majetku uplatňujú úrady zmluvnej krajiny svoje vlastné právne predpisy. Ak to však ochrana osoby alebo majetku dieťaťa vyžaduje, môžu výnimočne využiť alebo zohľadniť právne predpisy krajiny, ktorej sa táto situácia priamo týka. Ak sa zmení trvalé bydlisko dieťaťa a dieťa bude žiť v inej zmluvnej krajine, podmienky uplatňovania opatrení prijaté v krajine, kde malo dieťa pôvodne svoje trvalé bydlisko, podliehajú právnym predpisom nového štátu od okamihu, kedy dôjde k zmene trvalého bydliska. Uznanie alebo zrušenie rodičovských práv a povinností (bez zásahu súdu alebo správneho orgánu) podlieha právnym predpisom krajiny, kde má dieťa svoj trvalý pobyt. Uznanie alebo zrušenie rodičovských práv a povinností na základe dohody alebo jednostranného právneho aktu (bez zásahu súdu alebo správneho orgánu) podlieha právnym predpisom štátu, v ktorom malo dieťa trvalý pobyt v čase, keď dohoda alebo jednostranný právny akt nadobudli účinnosť. Rodičovské práva a povinnosti, ktoré sú platné v súlade s právnymi predpismi krajiny, v ktorej dieťa malo trvalý pobyt, zostávajú účinné aj po zmene trvalého bydliska dieťaťa do inej krajiny. Ak sa zmení trvalé bydlisko dieťaťa, právne uznanie rodičovských práv a povinností osoby, ktorá dovtedy žiadne práva a povinnosti nemala, bude podliehať právnym predpisom krajiny, v ktorej má dieťa nové trvalé bydlisko. Výkon rodičovských práv a povinností podlieha právnym predpisom krajiny trvalého bydliska dieťaťa. Ak sa trvalé bydlisko dieťaťa zmení, bude výkon podliehať právnym predpisom štátu, v ktorom má dieťa nové bydlisko.

Dohovor o uznaní a výkone rozhodnutí vo veciach vyživovacej povinnosti z 2. októbra 1973 a Európsky dohovor o uznávaní a výkone rozhodnutí týkajúcich sa starostlivosti o deti a o obnove starostlivosti o deti z 20. mája 1980 sú tiež záväzné.

Bližšie informácie

Odkazy na webové stránky:

Súdy v Českej republike ceština - English

Európska sieť súdnych orgánov pre občianske a obchodné veci – informácie o rodičovských právach a povinnostiach

Poradenské služby pre oblasť manželstva, rodiny a medziľudských vzťahov ceština

« Rodičovské práva a povinnosti - Všeobecné informácie | Česká republika - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 06-11-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo