Európska komisia > EJS > Rodičovské práva a povinnosti > Belgicko

Posledná úprava: 30-04-2009
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Rodičovské práva a povinnosti - Belgicko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

1. Čo v praxi znamená právny pojem „rodičovské práva a povinnosti“? Aké sú práva a povinnosti osoby s rodičovskými právami a povinnosťami? 1.
2. Kto má spravidla rodičovské práva a povinnosti voči dieťaťu? 2.
3. Ak rodičia nie sú schopní alebo ochotní vykonávať rodičovské práva a povinnosti voči svojim deťom, možno namiesto nich určiť inú osobu? 3.
4. Ak sa rodičia rozvedú alebo rozídu, ako sa pre budúcnosť rieši otázka rodičovských práv a povinností? 4.
5. Ak rodičia uzatvoria dohodu o rodičovských právach a povinnostiach, ktoré formality musia dodržať, aby sa dohoda stala právne záväznou? 5.
6. Ak rodičia nedokážu dospieť k dohode o otázke rodičovských práv a povinností, aké sú alternatívne spôsoby riešenia sporu bez toho, aby sa obrátili na súd? 6.
7. Ak sa rodičia obrátia na súd, o ktorých otázkach týkajúcich sa dieťaťa môže rozhodnúť sudca? 7.
8. Ak súd rozhodne o zverení dieťaťa do výhradnej starostlivosti jedného z rodičov, znamená to, že tento rodič môže rozhodovať o všetkých veciach týkajúcich sa dieťaťa bez toho, aby sa najprv poradil s druhým rodičom? 8.
9. Ak súd rozhodne, že dieťa má byť zverené do opatery oboch rodičov, čo to v praxi znamená? 9.
10. Na ktorý súd alebo orgán by som sa mal obrátiť, ak chcem podať žiadosť o priznanie rodičovských práv a povinností? Ktoré formality sa musia dodržať a ktoré dokumenty mám pripojiť k svojej žiadosti? 10.
11. Aký postup sa uplatňuje v týchto prípadoch? Je k dispozícii konanie v naliehavých prípadoch? 11.
12. Môžem získať právnu pomoc na pokrytie trov konania? 12.
13. Je možné odvolať sa proti rozhodnutiu o rodičovských právach a povinnostiach? 13.
14. V určitých prípadoch je nutné domáhať sa uplatnenia rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach na súde alebo inom orgáne. Aký postup sa v takýchto prípadoch uplatňuje? 14.
15. Čo by som mal urobiť, aby sa rozhodnutie o rodičovských právach a povinnostiach vydané súdom v inom členskom štáte EÚ uznalo a uplatnilo v Belgicku? Aký postup sa uplatňuje v týchto prípadoch? 15.
16. Na ktorý súd v Belgicku by som sa mal obrátiť, ak chcem podať námietku proti rozhodnutiu o rodičovských právach a povinnostiach, ktoré vydal súd v inom členskom štáte EÚ? Aký postup sa uplatňuje v týchto prípadoch? 16.
17. Ktoré právne predpisy sa uplatňujú v prípade konania vo veci rodičovských práv a povinností, keď dieťa alebo účastníci konania nežijú v Belgicku alebo majú odlišnú štátnu príslušnosť? 17.

 

1. Čo v praxi znamená právny pojem „rodičovské práva a povinnosti“? Aké sú práva a povinnosti osoby s rodičovskými právami a povinnosťami?

Základné pravidlá týkajúce sa rodičovských práv a povinností sú uvedené v článkoch 371 až 387 písm. b) občianskeho zákonníka. V článku 203 ods. 1 občianskeho zákonníka sú uvedené aj určité povinnosti pripadajúce rodičom (ubytovanie, podpora, dohľad, vzdelanie a odborná príprava – posledne uvedená povinnosť môže pretrvávať aj po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa).

Deti zostávajú pod právomocou svojho otca a matky až do dosiahnutia plnoletosti (18 rokov) alebo osamostatnenia. V rámci rôznych aspektov rodičovských práv a povinností sa rozlišuje medzi právomocou voči osobe dieťaťa, správou majetku dieťaťa a určitými právomocami týkajúcimi sa rodičovských práv a povinností. Práva a povinnosti voči osobe dieťaťa možno ďalej rozdeliť na dve časti: po prvé, „starostlivosť“, ktorá spočíva v „bývaní“ s dieťaťom (to znamená, staranie sa o dieťa, dohľad nad dieťaťom a prijímanie rozhodnutí v oblasti vzdelania, ktoré sa týkajú prítomnosti dieťaťa s rodičom) a po druhé, právo na vzdelanie, ktoré spočíva v prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa podpory, vzdelania a odbornej prípravy dieťaťa. Pokiaľ ide o správu majetku dieťaťa, rozlišuje sa medzi právom na správu majetku dieťaťa a zákonným právom jeho užívania. Nakoniec, medzi osobitné právomoci môžu patriť právomoci rodičov týkajúce sa manželstva, adopcie a osamostatnenia dieťaťa.

HoreHore

2. Kto má spravidla rodičovské práva a povinnosti voči dieťaťu?

Rodičovské práva a povinnosti voči maloletej osobe si spravidla uplatňujú spoločne obaja rodičia dieťaťa. Bez ohľadu na to, či rodičia žijú spolu alebo nie, a či sú zosobášení alebo nie, ak si dieťa vytvorilo vzťah ku každému z nich, rôzne právomoci týkajúce sa rodičovských práv a povinností si uplatňujú obaja rodičia spoločne (články 373 a 374 občianskeho zákonníka).

Ak nie je stanovený vzťah buď k otcovi alebo matke alebo ak jeden z nich zomrel, je neprítomný alebo nemôže vyjadriť svoje želania, túto právomoc si uplatňuje druhý z nich samostatne.

V niektorých prípadoch však príslušný sudca môže poveriť výhradným vykonávaním rodičovských práv a povinností jedného rodiča.

3. Ak rodičia nie sú schopní alebo ochotní vykonávať rodičovské práva a povinnosti voči svojim deťom, možno namiesto nich určiť inú osobu?

Ak sa rodičia nedokážu dohodnúť na zabezpečení ubytovania dieťaťa, na dôležitých rozhodnutiach týkajúcich sa zdravia, vzdelania, odbornej prípravy alebo trávenia voľného času dieťaťa a na náboženskej alebo filozofickej orientácii, alebo ak sa zdá, že dohoda je v rozpore so záujmami dieťaťa, sudca môže poveriť výhradným vykonávaním rodičovských práv a povinností jedného z rodičov; druhý rodič si zachováva osobný vzťah s dieťaťom podľa osobitných podmienok a ponecháva si právo na dohľad nad vzdelaním dieťaťa. Ak otec ani matka nemôžu vykonávať rodičovské práva a povinnosti, vznikajú dôvody na začatie poručníctva (článok 375 občianskeho zákonníka).

HoreHore

4. Ak sa rodičia rozvedú alebo rozídu, ako sa pre budúcnosť rieši otázka rodičovských práv a povinností?

Rozluka alebo rozvod nemajú teoreticky žiadny vplyv na pravidlá prenesenia rodičovských práv a povinností (v praxi však rozluka môže znemožniť výkon spoločných rodičovských práv a povinností). Právnou zásadou je spoločné vykonávanie rodičovských práv a povinností každým z rodičov dieťaťa (pozri bod 2). Sudca však môže rozhodnúť o výlučnom vykonávaní rodičovských práv a povinností jedným z rodičov v súlade s článkom 374 občianskeho zákonníka za okolností stanovených v už uvedenom článku (pozri bod 3).

Rodičia sa samozrejme môžu dohodnúť na praktických podrobnostiach vykonávania rodičovských práv a povinností za predpokladu, že sú vždy zohľadnené záujmy dieťaťa.

Musia sa stanoviť všetky praktické podrobnosti o ubytovaní dieťaťa, mieste zápisu dieťaťa do registra obyvateľov a praktické podrobnosti o príspevkoch rodičov na výživné dieťaťa, jeho vzdelanie a odbornú prípravu.

5. Ak rodičia uzatvoria dohodu o rodičovských právach a povinnostiach, ktoré formality musia dodržať, aby sa dohoda stala právne záväznou?

Strany nie sú povinné obrátiť sa na súd a môžu uzatvoriť súkromnú dohodu o vyriešení otázky rodičovských práv a povinností voči dieťaťu. Ak chcú, aby si mohli toto rozhodnutie uplatniť v prípade potreby, musia túto dohodu predložiť príslušnému sudcovi, ktorý ju preskúma, aby zistil, či sú v nej zohľadnené záujmy dieťaťa.

HoreHore

Podľa okolností a druhu rozluky sa strany musia obrátiť buď na zmierovacieho sudcu, ktorý upravuje naliehavé a dočasné opatrenia týkajúce sa dočasnej rozluky manželov alebo registrovaných partnerov (články 223 a 1479 občianskeho zákonníka), na súd pre mladistvých v súlade s článkom 387 písm. a) občianskeho zákonníka, ktorý nariadi akékoľvek opatrenie týkajúce sa rodičovských práv a povinností voči dieťaťu, alebo na súd prvého stupňa a súd zaoberajúci sa touto vecou v rámci rozvodu účastníkov.

V prípade rozvodu v dôsledku nenapraviteľného rozvratu manželstva (pozri časť „Rozvod - Belgicko“) môžu účastníci konania v ktoromkoľvek štádiu konania požiadať sudcu, aby schválil dohodu o dočasných opatreniach týkajúcich sa detí. Sudca môže odmietnuť schváliť dohodu, ak je v rozpore so záujmami dieťaťa. Ak takáto dohoda neexistuje alebo v prípade čiastočnej dohody, o tejto otázke rozhodne sudca zasadajúci v senátoch. Účastníci konania sa môžu obrátiť aj priamo na sudcu v senáte. Práva a povinnosti voči dieťaťu a správu majetku dieťaťa vykonávajú po rozvode spoločne obaja rodičia alebo strana, ktorej boli zverené práva a povinnosti na základe predchádzajúcich rozhodnutí, pod podmienkou, že súd pre mladistvých bude môcť na žiadosť otca aj matky, iba jedného z nich alebo štátneho prokurátora zmeniť a doplniť akékoľvek rozhodnutie týkajúce sa rodičovských práv a povinností.

V prípade rozvodu na základe vzájomnej dohody (pozri „Rozvod - Belgicko“) musia strany pred rozvodom vo svojej dohode uviesť, aké opatrenia sa prijmú, pokiaľ ide o rodičovské práva a povinnosti (vykonávanie rodičovských práv a povinností, právo na osobné vzťahy, správa majetku dieťaťa) a praktické podrobnosti o príspevku každého rodiča na výživné, vzdelanie a odbornú prípravu dieťaťa, a to počas rozvodového konania aj po ňom. Štátny prokurátor predloží stanovisko a sudca môže zrušiť alebo zmeniť a doplniť akékoľvek opatrenia, ktoré sú v rozpore so záujmami maloletých detí. Sudca povolí rozvod a schváli dohodu týkajúcu sa maloletých detí.

HoreHore

6. Ak rodičia nedokážu dospieť k dohode o otázke rodičovských práv a povinností, aké sú alternatívne spôsoby riešenia sporu bez toho, aby sa obrátili na súd?

Sudca, ktorý sa už zaoberá prípadom, môže so súhlasom účastníkov navrhnúť rodinnú mediáciu, alebo žiadosť v tomto zmysle môže vzísť od samotných účastníkov (článok 1734 súdneho poriadku). Mediátor sa pokúsi dospieť k čiastočnej alebo úplnej dohode. Sudca môže odmietnuť schváliť dohodu iba vtedy, keď smeruje proti dobrým mravom alebo ak je dohoda dosiahnutá na konci rodinnej mediácie v rozpore so záujmami detí. Použitie mediácie môže navrhnúť aj akákoľvek strana nezávisle od akéhokoľvek súdneho konania (článok 1730 súdneho poriadku). Dohoda, ku ktorej dospel schválený mediátor, môže byť podmienená aj schválením na základe už uvedených podmienok.

Napokon, nič nebráni účastníkom, aby požiadali o radu odborníkov (sociálni pracovníci, psychológovia, detskí psychiatri) s cieľom získať informované stanovisko, alebo aby požiadali o vymenovanie znalca pre súdne konanie. V rámci uvedeného konania môže štátny prokurátor požiadať sociálny úrad, aby mu poskytol informácie o deťoch, a sudca zohľadní názory detí (článok 931 súdneho poriadku).

7. Ak sa rodičia obrátia na súd, o ktorých otázkach týkajúcich sa dieťaťa môže rozhodnúť sudca?

Sudca musí rozhodnúť o výkone rodičovských práv a povinností. To bude zrejme závisieť od želaní vyjadrených rodičmi a dieťaťom, ak je vo veku, keď môže rozhodovať, od situácie a okolností prípadu. Ak sa rodičia nedokážu dohodnúť na záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa (ubytovanie, dôležité rozhodnutia týkajúce sa zdravia, vzdelania, odbornej prípravy, činností vo voľnom čase, náboženskej alebo filozofickej orientácii), alebo ak sa podľa názoru sudcu zdá, že ich dohoda je v rozpore so záujmami dieťaťa, sudca môže poveriť výhradným výkonom rodičovských práv a povinností jedného z rodičov. Sudca môže prijať aj rozhodnutia týkajúce sa vzdelania, ktoré by sa inak mohli prijať iba so súhlasom rodičov. Sudca stanovuje opatrenia umožňujúce rodičovi, ktorý nevykonáva rodičovské práva a povinnosti, zachovať si osobný vzťah s dieťaťom - tento vzťah možno zamietnuť iba z veľmi závažných dôvodov.

HoreHore

Rodič, ktorý nevykonáva rodičovské práva a povinnosti, si zachováva právo na dohľad nad vzdelaním dieťaťa. Ak tento rodič nedostáva v tejto súvislosti užitočné informácie od druhého rodiča alebo od tretích strán, môže túto záležitosť v záujme dieťaťa predložiť súdu pre mladistvých.

Vo všetkých prípadoch sudca stanovuje praktické podrobnosti týkajúce sa ubytovania a miesta, v ktorom bude dieťa najprv zapísané do registra obyvateľov.

Sudca môže rozhodnúť aj o praktických podrobnostiach týkajúcich sa príspevkov na výživné, vzdelanie a odbornú prípravu dieťaťa.

Účastníci môžu sudcovi predložiť osobitné otázky, napríklad, rozdelenie obdobia prázdnin medzi rodičmi, spoločné podieľanie sa na určitých výdavkoch a zápis do školy. To závisí od každého konkrétneho prípadu.

8. Ak súd rozhodne o zverení dieťaťa do výhradnej starostlivosti jedného z rodičov, znamená to, že tento rodič môže rozhodovať o všetkých veciach týkajúcich sa dieťaťa bez toho, aby sa najprv poradil s druhým rodičom?

Skutočnosť, že jednému z rodičov boli zverené výlučné rodičovské práva a povinnosti, mu neposkytuje neobmedzenú plnú moc prijímať rozhodnutia týkajúce sa dieťaťa. Dohody dosiahnuté v každom konkrétnom prípade sa musia preskúmať. Okrem toho (pozri bod 7) druhý rodič si zachováva právo na dohľad nad vzdelaním dieťaťa. Presťahovanie sa s dieťaťom bez informovania druhého rodiča môže mať vplyv na bydlisko dieťaťa, právo na osobný vzťah, atď. V takomto prípade strana, ktorá nebola o tom informovaná alebo ktorá s tým nesúhlasí, sa môže obrátiť na súd pre mladistvých (článok 374 a 387 písm. a) občianskeho zákonníka), alebo v mimoriadnych prípadoch, na sudcu v senáte (článok 584 súdneho poriadku).

HoreHore

9. Ak súd rozhodne, že dieťa má byť zverené do opatery oboch rodičov, čo to v praxi znamená?

Znamená to, že obaja rodičia vykonávajú a budú naďalej vykonávať jednotlivé rodičovské práva a povinnosti („starostlivosť“ o dieťa, právo na vzdelanie, právo spravovať zo zákona a zákonné právo na užívanie majetku dieťaťa) a že ani jeden z rodičov nemôže rozhodnúť sám, čím by sa porušil výkon vlastných právomocí druhého rodiča. Každý rodič musí preto získať súhlas druhého rodiča, a ak ho nezíska, nemôže konať. Pokiaľ však ide, napríklad, o „starostlivosť“ o dieťa, rodič, s ktorým dieťa žije v tom čase, prijme rozhodnutia týkajúce každodenných povinností, dobrého chovania, atď. Pokiaľ ide o tretie (dobromyselné) strany, predpokladá sa, že každý rodič, keď koná sám na základe tejto právomoci (článok 373 občianskeho zákonníka), koná so súhlasom druhého rodiča.

10. Na ktorý súd alebo orgán by som sa mal obrátiť, ak chcem podať žiadosť o priznanie rodičovských práv a povinností? Ktoré formality sa musia dodržať a ktoré dokumenty mám pripojiť k svojej žiadosti?

To závisí od konkrétneho prípadu (pozri bod 5). Týmto súdom by mohol byť súd pre mladistvých (článok 387 písm. a) občianskeho zákonníka) - a ak áno, bude to súd pre mladistvých, ktorý je príslušným súdom v mieste bydliska dieťaťa - alebo zmierovací sudca (články 223 a 1479 občianskeho zákonníka a článok 594 ods. 19 súdneho poriadku); oprávneným, pokiaľ ide o opatrovníctvo maloletých, je aj zmierovací sudca (článok 594 ods. 6 súdneho poriadku), predseda súdu prvého stupňa rozhodujúci v skrátenom súdnom konaní v súvislosti s rozvodom (článok 1280 súdneho poriadku) alebo rozvodový sudca. Podľa individuálneho prípadu sa žiadosť predkladá podaním alebo na základe výzvy. K žiadosti sa musia pripojiť určité dokumenty v závislosti od druhu konania.

HoreHore

11. Aký postup sa uplatňuje v týchto prípadoch? Je k dispozícii konanie v naliehavých prípadoch?

O žiadostiach účastníkov rozhoduje sudca. Neplnoleté osoby, ktoré sú schopné yjadriť svoj vlastný názor, sa môžu vypočuť v akomkoľvek konaní, ktoré sa ich týka, na základe ich žiadosti alebo rozhodnutia sudcu (článok 931 súdneho poriadku). O konanie v naliehavých prípadoch (článok 584 súdneho poriadku) možno požiadať predsedu súdu, ktorý vydáva predbežné rozhodnutie.

12. Môžem získať právnu pomoc na pokrytie trov konania?

Uplatňujú sa pravidlá všeobecných právnych predpisov (pozri „Právna pomoc - Belgicko“).

13. Je možné odvolať sa proti rozhodnutiu o rodičovských právach a povinnostiach?

V prípade rozvodu na základe vzájomnej dohody, keď sa účastníci dohodli na praktických podrobnostiach rodičovských práv a povinností, keď štátny prokurátor vydal svoje stanovisko a keď sudca schválil dohodu a povolil rozvod, neexistujú teoreticky žiadne dôvody na podanie odvolania.

Proti rozhodnutiu o rodičovských právach a povinnostiach je možné odvolať sa spravidla do jedného mesiaca. Táto lehota sa počíta odo dňa vyhlásenia alebo oznámenia rozsudku (odvolanie proti rozhodnutiu uvedené v návrhu jednej zo strán). Vyhlásenie rozsudku sa niekedy odkladá (napríklad, na žiadosť štátneho prokurátora) s cieľom predĺžiť túto lehotu.

HoreHore

14. V určitých prípadoch je nutné domáhať sa uplatnenia rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach na súde alebo inom orgáne. Aký postup sa v takýchto prípadoch uplatňuje?

Je na rozhodnutí sudcu, ktorý stanovil, kedy má dieťa navštevovať každého rodiča, alebo ktorý určil právo rodiča alebo tretej strany na osobný vzťah, aby po udalosti pridal k rozhodnutiu opatrenia týkajúce sa vykonateľnosti rozhodnutia, pokiaľ tento prípad nebol odvtedy pridelený inému sudcovi. Sudca určuje povahu týchto opatrení a podrobnosti ich vykonania so zreteľom na záujmy dieťaťa, a ak to považuje za nevyhnutné, určí osoby, ktoré sú oprávnené sprevádzať súdneho úradníka pri výkone rozhodnutia. Sudca môže stanoviť pravidelnú platbu pokuty s cieľom zabezpečiť dodržanie rozhodnutia.

Predloženie prípadu súdu podlieha rôznym podmienkam v závislosti od sudcu, ktorý je oprávnený vykonať rozhodnutie (predloženie podaní alebo listu súdnemu registru v prípade sudcu súdu pre mladistvých alebo predsedovi súdu prvého stupňa; žiadosť medzi stranami podaná sudcovi zmierovacieho súdu alebo súdu pre mladistvých pri nedodržaní dohôd v prípade rozvodu na základe vzájomnej dohody; a žiadosť jednej strany, keď je to absolútne nevyhnuté). Doručené rozhodnutie je okamžite vykonateľné. Zaregistrovanie žiadosti je bezplatné.

15. Čo by som mal urobiť, aby sa rozhodnutie o rodičovských právach a povinnostiach vydané súdom v inom členskom štáte EÚ uznalo a uplatnilo v Belgicku? Aký postup sa uplatňuje v týchto prípadoch?

Od 1. mája 2005 sa podľa nariadenia č. 2201/2203, ktoré je známe ako „nariadenie Brusel IIa“, všetky rozhodnutia prijaté v členskom štáte (okrem Dánska) týkajúce sa rodičovských práv a povinností teoreticky uznávajú automaticky. S výnimkou rozhodnutí týkajúcich sa práva na styk a návrat uneseného dieťaťa sa však v prípade výkonu rozhodnutia predpokladá, že predsedovi súdu prvého stupňa bola predložená žiadosť o súhlas na výkon, ktorý rozhodne podľa foriem skráteného súdneho konania.

Tento zjednodušený postup sa však nevzťahuje na rozhodnutia vydané pred týmto dátumom mimo rozvodového konania. V tomto prípade sa odporúča riadiť sa obvyklým postupom uznávania a výkonu rozhodnutí.

16. Na ktorý súd v Belgicku by som sa mal obrátiť, ak chcem podať námietku proti rozhodnutiu o rodičovských právach a povinnostiach, ktoré vydal súd v inom členskom štáte EÚ? Aký postup sa uplatňuje v týchto prípadoch?

Akákoľvek zainteresovaná strana sa môže obrátiť na súd prvého stupňa, aby dosiahla neuznanie rozhodnutia vydaného v zahraničí. Tento súd môže prerušiť konanie, ak dané rozhodnutie je predmetom odvolania v jeho krajine pôvodu.

17. Ktoré právne predpisy sa uplatňujú v prípade konania vo veci rodičovských práv a povinností, keď dieťa alebo účastníci konania nežijú v Belgicku alebo majú odlišnú štátnu príslušnosť?

Belgické súdy môžu teoreticky uplatňovať právne predpisy platné v obvyklom mieste bydliska dieťaťa.

Právne predpisy štátu, ktorého je dieťa štátnym príslušníkom, sa však uplatňujú vtedy, ak právne predpisy v obvyklom mieste bydliska dieťaťa neumožňujú nevyhnutnú ochranu dieťaťa alebo jeho majetku. Belgické právne predpisy sa uplatňujú vtedy, ak nie je vecne ani právne možné prijať opatrenia stanovené príslušnými zahraničnými právnymi predpismi.

Bližšie informácie

Odkaz na internetovú adresu: www.juridat.be français - Nederlands.

« Rodičovské práva a povinnosti - Všeobecné informácie | Belgicko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 30-04-2009

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo