Európska komisia > EJS > Rodičovské práva a povinnosti > Rakúsko

Posledná úprava: 20-11-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Rodičovské práva a povinnosti - Rakúsko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

1. Čo znamená právnický pojem „rodičovská zodpovednosť” v praktickom zmysle? Aké sú práva a povinnosti držiteľa rodičovskej zodpovednosti? 1.
2. Kto nesie spravidla rodičovskú zodpovednosť za dieťa? 2.
3. Ak rodičia nie sú schopní alebo ochotní vykonávať rodičovskú zodpovednosť za svoje deti, možno namiesto nich ustanoviť inú osobu? 3.
4. Ak sa rodičia rozvedú alebo rozídu, ako sa vyrieši otázka rodičovskej zodpovednosti pre budúcnosť? 4.
5. Ak rodičia uzatvoria dohodu o otázke rodičovskej zodpovednosti, aké formality sa musia dodržať, aby sa táto dohoda stala právne záväznou? 5.
6. Ak rodičia nemôžu dosiahnuť dohodu o otázke rodičovskej zodpovednosti, aké sú alternatívne prostriedky pre vyriešenie konfliktu mimosúdnou cestou? 6.
7. Ak sa rodičia obrátia na súd, o akých otázkach týkajúcich sa detí môže sudca rozhodovať? 7.
8. Ak súd rozhodne, že jeden z rodičov bude samostatne opatrovať dieťa, znamená to, že môže rozhodovať o všetkých záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa bez toho, aby sa predtým poradil s druhým rodičom? 8.
9. Ak súd rozhodne, že rodičia budú spoločne opatrovať dieťa, čo to znamená v praxi? 9.
10. Na ktorý súd alebo orgán sa mám obrátiť, ak chcem podať žiadosť o rodičovskú zodpovednosť? Aké formality sa musia dodržiavať a aké dokumenty mám priložiť k mojej žiadosti? 10.
11. Aký postup sa uplatňuje v týchto prípadoch? Je k dispozícii mimoriadny postup? 11.
12. Môžem dostať právnu pomoc na krytie nákladov takého postupu? 12.
13. Je možné sa odvolať proti rozhodnutiu o rodičovskej zodpovednosti? 13.
14. V niektorých prípadoch môže byť nevyhnutné požiadať súd alebo iný orgán, aby som dosiahol vynútenie rozhodnutia o rodičovskej zodpovednosti. Aký postup sa uplatňuje v takýchto prípadoch? 14.
15. Čo mám urobiť, aby som dosiahol v Rakúsku uznanie a vynútenie rozhodnutia o rodičovskej zodpovednosti, ktoré vydal súd v inom členskom štáte? Aký postup sa uplatňuje v takýchto prípadoch? 15.
16. Na ktorý súd sa mám obrátiť v Rakúsku, keď chcem namietať proti uznaniu rozhodnutia o rodičovskej zodpovednosti vydaného súdom v inom členskom štáte. Aký postup sa uplatňuje v týchto prípadoch? 16.
17. Ktorý zákon sa uplatňuje v konaní o rodičovskej zodpovednosti, keď dieťa alebo strany konania nežijú v Rakúsku alebo majú rozdielnu štátnu príslušnosť? 17.

 

1. Čo znamená právnický pojem „rodičovská zodpovednosť” v praktickom zmysle? Aké sú práva a povinnosti držiteľa rodičovskej zodpovednosti?

Rakúske rodinné právo používa pojem „Obsorge” (opatrovanie) na definovanie rodičovskej starostlivosti o dieťa. Na účely zákona pojem „Obsorge” znamená právo a povinnosť starať sa o dieťa a vychovávať ho, spravovať finančné prostriedky tohto dieťaťa a zastupovať ho v týchto i všetkých ďalších jednaniach s inými ľuďmi. Pri vykonávaní týchto povinností a uplatňovaní týchto práv musia rodičia konať spoločne.

2. Kto nesie spravidla rodičovskú zodpovednosť za dieťa?

Opatrovanie dieťaťa manželského pôvodu pripadá automaticky od narodenia na otca a matku, zatiaľ čo opatrovanie nemanželského dieťaťa pripadá automaticky od narodenia na matku. To vyplýva priamo zo zákona a nevyžaduje rozhodnutie súdov.

3. Ak rodičia nie sú schopní alebo ochotní vykonávať rodičovskú zodpovednosť za svoje deti, možno namiesto nich ustanoviť inú osobu?

Ak rodičia (alebo iné osoby oprávnené na opatrovanie) predstavujú hrozbu pre blaho dieťaťa, súdy im môžu (čiastočne) odobrať opatrovanie a preniesť ho na inú vhodnú osobu. Túto osobu je nutné vybrať v prvej inštancii spomedzi príbuzných dieťaťa a ak to nie je možné, potom spomedzi iných osôb, ktoré sú dieťaťu blízke. Ak nemožno nájsť žiadnu inú vhodnú osobu, súdy prenesú opatrovanie na sociálneho kurátora pre mladistvých (Úrad starostlivosti o mladistvých). Ak je dieťa vystavené bezprostrednej hrozbe, sociálny kurátor pre mladistvých je tiež povinný urobiť príslušné kroky, aj keď musí následne zapojiť súdy. Prevod opatrovania na sociálneho kurátora pre mladistvých nezávisí od toho, či rodičia boli príčinou problémov, alebo na nich padá vina za problémy spojené s výchovou dieťaťa. Tieto kroky slúžia na zabezpečenie najlepších záujmov dieťaťa bez ohľadu na takéto zretele.

HoreHore

Prevod opatrovníctva však môže byť ovplyvnený aj dohodou medzi rodičmi a sociálnym kurátorom pre mladistvých (v takýchto prípadoch môžu rodičia jednostranne zrušiť svoj súhlas).

Sociálny kurátor pre mladistvých môže pri vykonávaní opatrovníctva angažovať ďalších ľudí, napríklad umiestnením dieťaťa do vhodnej pestúnskej rodiny alebo do detského domova.

4. Ak sa rodičia rozvedú alebo rozídu, ako sa vyrieši otázka rodičovskej zodpovednosti pre budúcnosť?

Tu treba rozlišovať medzi deťmi manželského a nemanželského pôvodu:

1. Odlúčenie rodičov dieťaťa manželského pôvodu:

Keďže zákon z roku 2001, ktorým sa mení a dopĺňa zákon týkajúci sa dieťaťa, nadobudol účinnosť 1. júla 2001, rodičia mali predtým široké možnosti uzatvárať po odlúčení vlastné dohody ohľadne opatrovania detí. V prípade rozvodu spoločné opatrovanie neplnoletého dieťaťa z manželstva zostáva v zásade nedotknuté, hoci, ak si rodičia želajú zachovať opatrovanie v plnom rozsahu ako počas manželstva, musia v priebehu primeranej doby predložiť súdom dohodu o hlavnom mieste trvalého pobytu dieťaťa. Súdy musia schváliť túto dohodu, ak odzrkadľuje záujmy dieťaťa. Ak v priebehu primeranej doby po rozvode rodičia nepredložia dohodu tohto druhu, súdy musia rozhodnúť, v prípade absencie priateľskej dohody (zahŕňajúcej rozhodcovské konanie v prípade, ak je to nevyhnutné), ktorému rodičovi sa pridelí výhradné opatrovanie.

HoreHore

Rodičia sa však môžu vopred dohodnúť, že jeden z nich bude mať výhradné opatrovanie, hneď ako bude ich manželstvo rozvedené.

Ak obidvaja rodičia vykonávajú opatrovanie spoločne, každý z nich môže kedykoľvek požiadať o zrušenie tohto spoločného opatrovania. Súdy potom pridelia výhradné opatrovanie jednému z rodičov na základe vlastných záujmov dieťaťa.

2. Odlúčenie rodičov dieťaťa manželského pôvodu:

Rodičom, ktorí majú spolu dieťaťa, môže tiež byť zverené spoločné opatrovanie. Ako odpoveď na spoločnú žiadosť rodičov dieťaťa nemanželského pôvodu, ktorí žijú s dieťaťom a ktorí vedú spoločnú domácnosť, súdy zveria rodičom spoločné opatrovanie za predpokladu, že to bude odzrkadľovať záujmy dieťaťa; ak sa rodičia rozídu, uplatňujú sa formulácie uvedené v bode (1) o opatrovaní v prípade rozvodu manželstva rodičov. To znamená, že partneri, ktorí majú spolu dieťa, majú v zásade rovnaké možnosti dohodnúť sa o opatrovaní ako rodičia dieťaťa manželského pôvodu.

5. Ak rodičia uzatvoria dohodu o otázke rodičovskej zodpovednosti, aké formality sa musia dodržať, aby sa táto dohoda stala právne záväznou?

Dohody uzatvorené rodičmi, ktoré predstavujú odchýlku od dohôd o opatrovaní ustanovených v zákone, vyžadujú schválenie poručníckeho súdu.

6. Ak rodičia nemôžu dosiahnuť dohodu o otázke rodičovskej zodpovednosti, aké sú alternatívne prostriedky pre vyriešenie konfliktu mimosúdnou cestou?

Súdy sa vždy musia snažiť o dosiahnutie priateľskej dohody, a to aj pomocou rozhodcovského konania, ak je to nevyhnutné.

HoreHore

7. Ak sa rodičia obrátia na súd, o akých otázkach týkajúcich sa detí môže sudca rozhodovať?

Ak rodičia vykonávajú opatrovanie spoločne, každý z nich môže kedykoľvek požiadať o zrušenie tohto spoločného opatrovania. Súdy potom pridelia výhradné opatrovanie jednému z rodičov na základe vlastných záujmov dieťaťa. Na druhej strane, súdy nemôžu vydať nariadenie o spoločnom opatrovaní proti vôli rodičov (alebo jedného z nich).

Ak jeden z rodičov nežije v tej istej domácnosti ako jeho maloleté dieťa, tento rodič a dieťa majú nárok na udržiavanie vzájomných kontaktov; toto je známe ako prístup. Rodičia musia spoločne upraviť spôsob, akým sa uplatňujú práva na prístup. Ak takúto dohodu nemožno dosiahnuť, musí súd upraviť spôsob, akým sa toto právo uplatňuje s náležitým zohľadnením potrieb a želaní dieťaťa a spôsobom, ktorý slúži záujmom dieťaťa. V nevyhnutnom prípade môže súd obmedziť prístup alebo ho úplne odoprieť.

Ak je nárok na výživné právne potvrdený, musí súd náležite zohľadniť skutočné okolnosti každého jednotlivého prípadu pri výpočte výšky výživného. V tomto prípade je rozhodujúca tak primeraná potreba výživného pre dieťa, ako aj platobná schopnosť rodiča, ktorý je povinný výživné platiť.

8. Ak súd rozhodne, že jeden z rodičov bude samostatne opatrovať dieťa, znamená to, že môže rozhodovať o všetkých záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa bez toho, aby sa predtým poradil s druhým rodičom?

Biologickí rodičia, ktorí nevykonávajú opatrovanie, majú určité práva na styk. To sa vzťahuje napríklad na prístupové práva (pozri odpoveď na otázku 7). Rodič, ktorý nevykonáva opatrovanie, má nárok byť informovaný druhým rodičom o dôležitých záležitostiach tak, aby mohli sledovať, ako ich dieťa dospieva. Medzi takéto dôležité záležitosti patria ochorenia, účasť dieťaťa na dosahovaní úspechov vo vzdelávaní, úspešné dokončenie prípravy na povolanie, ako aj prázdniny v zahraničí spojené s jazykovou výukou a iné dlhotrvajúce pobyty mimo domova. Zmena domova - či už v rámci krajiny alebo do zahraničia - je možná aj bez súhlasu rodiča, ktorý nevykonáva opatrovanie, za predpokladu, že je o tom vyrozumený(-á). Toto vyrozumenie sa musí poskytnúť rodičovi, ktorý nevykonáva opatrovanie, včas, aby mohol takýto plán pripomienkovať. Súdy musia brať takéto pripomienky do úvahy, ak želania, ktoré vyjadrujú, lepšie odzrkadľujú záujmy dieťaťa. Ak rodič vykonávajúci opatrovanie neplní svoju povinnosť tolerovať a podporovať prístup alebo svoju povinnosť poskytovať informácie, môže súd na základe žiadosti (alebo, ak je ohrozené blaho dieťaťa) prijať príslušné opatrenia. A naopak, súd môže aj obmedziť prístup a právo na informácie, alebo ich úplne odobrať, keby uplatňovanie týchto práv mohlo ohroziť blaho dieťaťa.

HoreHore

9. Ak súd rozhodne, že rodičia budú spoločne opatrovať dieťa, čo to znamená v praxi?

Treba predovšetkým opätovne zdôrazniť, že súdy nemôžu vydať nariadenie o spoločnom opatrovaní proti želaniam rodičov (alebo dokonca samostatne jedného z rodičov). Toto si vždy vyžaduje súhlas rodičov. Ak ho nemožno dosiahnuť, súdy musia prideliť opatrovanie dieťaťa samostatne jednému z rodičov s prihliadnutím na blaho dieťaťa.

Opatrovanie, pokiaľ ide o jeho vnútorné vzťahy, spočíva v starostlivosti a výchove a v spravovaní majetku, a pokiaľ ide o vonkajšie vzťahy, v zákonnom zastupovaní.

Vo vnútornom vzťahu budú manželské/partnerské páry, ktorým je opatrovanie pridelené, vykonávať toto opatrovanie spoločne. V prípade nezhody o dôležitej záležitosti týkajúcej sa dieťaťa sa môže ktorýkoľvek z rodičov obrátiť na súd, ktorý musí prijať nevyhnutné opatrenia.

Vo vonkajšom vzťahu je každý z rodičov v zásade oprávnený konať samostatne ako zástupca dieťaťa (ide napr. o vydanie pasov, zápis do školy), to znamená, že každý z rodičov môže ako zástupca dieťaťa zaobstarať platné doklady proti želaniu druhého rodiča. No v prípade, ak sa súčasne predložia protichodné dokumenty, ani jeden z nich nebude platný. V niektorých záležitostiach však zastupovanie vyžaduje súhlas druhého rodiča. Patrí medzi ne zmena krstného mena a priezviska dieťaťa, jeho prevod do starostlivosti tretej strany, žiadosti o štátne občianstvo a zrieknutie sa štátneho občianstva atď.

HoreHore

V prípade obzvlášť dôležitých finančných záležitosti môže byť potrebný aj súhlas súdov.

10. Na ktorý súd alebo orgán sa mám obrátiť, ak chcem podať žiadosť o rodičovskú zodpovednosť? Aké formality sa musia dodržiavať a aké dokumenty mám priložiť k mojej žiadosti?

Žiadosť o prevod opatrovania sa musí predložiť okresnému súdu, v jurisdikcii ktorého sa nachádza obvyklé miesto trvalého pobytu maloletej osoby; ak maloletá osoba nemá obvyklé miesto trvalého pobytu v Rakúsku, potom kdekoľvek inde, kde má inakšie trvalý pobyt. Ak nemá trvalý pobyt v Rakúsku, bude príslušný ten súd, v jurisdikcii ktorého sa nachádza obvyklé miesto trvalého pobytu jeho zákonného zástupcu. Ak ani zákonný zástupca nemá obvyklé miesto trvalého pobytu v Rakúsku, bude príslušný ten súd, v jurisdikcii ktorého sa nachádza obvyklé miesto trvalého pobytu jedného z rodičov, a inakšie okresný súd pre Strednú Viedeň.

Žiadosť sa musí predložiť v rámci nenapadnutého (regulérneho) konania; nemusia sa dodržiavať žiadne osobitné formality. Hoci nie je povinné priložiť k žiadosti žiadne dokumenty, odporúča sa priložiť k nej všetky dokumenty, ktoré žiadosť podporujú.

11. Aký postup sa uplatňuje v týchto prípadoch? Je k dispozícii mimoriadny postup?

Opatrovanie sa dohodne v rámci nenapadnutého konania. V prípade nenapadnutého konania je možná aj dočasná právna ochrana.

12. Môžem dostať právnu pomoc na krytie nákladov takého postupu?

Právna pomoc je možná aj v konaniach tohto druhu v súlade so štandardnými pravidlami (pozri „Právna pomoc – Rakúsko”).

HoreHore

13. Je možné sa odvolať proti rozhodnutiu o rodičovskej zodpovednosti?

Odvolanie je prípustné proti rozhodnutiu prvostupňového súdu o pridelení rodičovského opatrovania. Odvolanie bude adresované provinčnému súdu, ktorý slúži ako druhostupňový súd pre príslušný okresný súd. Odvolanie na Najvyšší súd z právneho hľadiska proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné iba v prípade, ak rozhodnutie závisí od vyriešenia právnej otázky, ktorá má významnú súvislosť s vyživovaním právneho subjektu, s právnou istotou alebo s vývojom práva, napríklad preto, že odvolací súd zaujíma stanovisko, ktoré je v rozpore s právnou teóriou Najvyššieho súdu, alebo ak právna otázka absentuje alebo je protikladná.

14. V niektorých prípadoch môže byť nevyhnutné požiadať súd alebo iný orgán, aby som dosiahol vynútenie rozhodnutia o rodičovskej zodpovednosti. Aký postup sa uplatňuje v takýchto prípadoch?

Súdne rozhodnutie o opatrovaní sa vynucuje v nenapadnutom konaní v súlade s článkom 19 Zákona o nesporných konaniach s využitím primeraných donucovacích prostriedkov.

15. Čo mám urobiť, aby som dosiahol v Rakúsku uznanie a vynútenie rozhodnutia o rodičovskej zodpovednosti, ktoré vydal súd v inom členskom štáte? Aký postup sa uplatňuje v takýchto prípadoch?

Rozhodnutia o opatrovaní, ktoré sa vyhlasujú v súvislosti s deťmi obidvoch manželov/partnerov pri príležitosti konaní, ktoré sa zaoberajú rozvodom, odlúčením bez rozvedenia manželských zväzkov alebo zrušením manželstva, budú riadne uznávané a vynucované medzi členskými štátmi Európskej únie, s výnimkou Dánska, v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1347/2000 z 29. mája 2000 o jurisdikcii a uznávaní a vynucovaní rozsudkov v manželských záležitostiach a v záležitostiach rodičovskej zodpovednosti obidvoch manželov/partnerov za deti , Ú. v. ES L 2000/160, 19 (ďalej len „bruselské nariadenie II“).

Vynucovanie je podmienené vyhlásením v tom zmysle, že zahraničné rozhodnutie o opatrovaní je vynútiteľné v Rakúsku. Žiadosť o vyhlásenie, že zahraničné rozhodnutie o opatrovaní je vynútiteľné v Rakúsku, sa musí predložiť okresnému súdu, v jurisdikcii ktorého má strana namietajúca proti návrhu alebo dieťa obvyklý trvalý pobyt. Ak nikto z nich nemá v Rakúsku obvyklý trvalý pobyt, o príslušnom miestnom okresnom súde sa rozhodne podľa miesta vynucovania. Žiadosť o vyhlásenie o vynútiteľnosti musí byť sprevádzaná úradným potvrdzujúcim listom, ktorý vydá súd v krajine pôvodu, a jednou kópiou rozhodnutia. V prípade rozhodnutí vyhlásených v konaniach uskutočnených v neprítomnosti je nevyhnutné predložiť dodatočné dokumenty (pozri článok 32 ods. 2 bruselského nariadenia II).

V prípade jednoduchých konaní o (ne)uznávaní sú k dispozícii aj miesta jurisdikcie špecifikované v článku 109 ods. 2 JN. Príslušným súdom je potom súd, v jurisdikcii ktorého má zákonný zástupca obvyklý trvalý pobyt, alebo, ak nemá v Rakúsku obvyklý trvalý pobyt a záležitosť sa týka maloletej osoby, je to súd, v jurisdikcii ktorého má jeden z rodičov obvyklý trvalý pobyt, a inakšie okresný súd pre Strednú Viedeň.

16. Na ktorý súd sa mám obrátiť v Rakúsku, keď chcem namietať proti uznaniu rozhodnutia o rodičovskej zodpovednosti vydaného súdom v inom členskom štáte. Aký postup sa uplatňuje v týchto prípadoch?

Pozri odpoveď na otázku 15.

17. Ktorý zákon sa uplatňuje v konaní o rodičovskej zodpovednosti, keď dieťa alebo strany konania nežijú v Rakúsku alebo majú rozdielnu štátnu príslušnosť?

V zásade je to osobné postavenie dieťaťa (právo na domov), ktoré rozhoduje o opatrovaní. Treba prihliadať na odporúčania smerujúce dopredu alebo dozadu k definitívnemu právu. Ale ak má maloletá osoba obvyklý trvalý pobyt v Rakúsku, súd, ak bude o to požiadaný, urobí nevyhnutné kroky v súvislosti s opatrovaním v súlade s rakúskym právom, a to aj vtedy, ak rodičia nežijú v Rakúsku a nikto z dotknutých osôb nie je rakúskym občanom. Zákonné oprávnenie spojené s právom maloletej osoby na domov však má byť tiež uznané na tomto stupni.

« Rodičovské práva a povinnosti - Všeobecné informácie | Rakúsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 20-11-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo