Európska komisia > EJS > Organizácia súdnictva > Holandsko

Posledná úprava: 19-03-2007
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Organizácia súdnictva - Holandsko

Spory medzi občanmi sú upravené súkromným právom. Môžu sa riešiť súdnou cestou alebo alternatívnymi spôsobmi riešenia sporov. Nižšie sa opisuje organizácia súdnictva, v ktorom je uplatniteľné súkromné právo.

Organizačná schéma súdnictva v oblasti upravenej súkromným právom

Úroven súdov 3

Hoge Raad

Úroven súdov 2 (vyššie odvolanie)

Riešenie sporov

Úroven súdov 1 (prvý stupen)

Súd

Okresné oddelenie

Obcianske oddelenie

Súdy

V Holandsku je 19 súdov. Každý z nich je príslušný pre určitú časť krajiny. Každá súdna oblasť je známa ako „arrondissement“ (okres). Každý súd má hlavné sídlo a mnoho pobočiek. Budovy súdov sa nachádzajú približne v šesťdesiatich samosprávnych oblastiach (municipalities), kde sa často konajú pojednávania pod vedením okresných sudcov.

HoreHore

Súd (úradný názov „arrondissementsrechtbank“, čiže okresný súd) prerokúva občianskoprávne, trestnoprávne a správnoprávne veci. Veľkosť súdov je rôzna. Na menších súdoch je zamestnaných približne 150 ľudí a na väčších súdoch viac ako 900. Riadením súdu je poverený predsedajúci sudca.

Oddelenia

Každý súd tvoria štyri oddelenia: okresné, občianske, trestne a správne.

Medzi záležitosti, ktorými sa zaoberá okresné oddelenie, patria:

  • peňažné spory do výšky 5 000 eur,
  • prenájom obytných a obchodných priestorov,
  • pracovné spory vrátane sporov týkajúcich sa platu a zrušenia pracovných zmlúv,
  • nájomné,
  • správa záležitostí dospelých osôb vrátane poručníctva,
  • opatrenia, ktorými sa udeľuje právomoc nad nemanželskými deťmi.

Sudcovia tohto oddelenia sa nazývajú okresní sudcovia. Zasadajú sami a svoje rozhodnutia vynášajú sami. Okresný sudca preto musí riešiť prípad úplne nezávisle. Okresní sudcovia majú preto vždy rozsiahle skúsenosti z minulého pôsobenia ako sudcovia zaoberajúci sa občianskoprávnymi záležitosťami buď v justícii, alebo ako súdni obhajcovia.

Všetky ostatné občianskoprávne spory sa riešia na občianskom oddelení. Medzi hlavné záležitosti, ktorými sa zaoberá, patria:

  • finančné spory týkajúce sa sumy vyššej ako 5 000 eur,
  • konkurzy,
  • dedičské spory,
  • vyvlastnenie,
  • rodinnoprávne spory, napríklad:
  • rozvod,
  • výživné,
  • opatrenia vo veci opatrovníctva neplnoletých osôb a úpravy styku s nimi,
  • zmena manželských pomerov a
  • adopcia.

Trestné oddelenie a správne oddelenie sa v zostatku tohto súhrnu neberú do úvahy.

Komory

Oddelenie je ďalej rozdelené na menšie jednotky, nazývané „kamers“ (komory). Tie tvorí viac-menej pevný počet troch sudcov, ktorí rozhodujú spoločne o sporoch pod predsedníctvom zástupcu predsedajúceho sudcu. Komory sa zvyčajne zaoberajú jedným predmetom alebo viacerými predmetmi. Občianske oddelenie bude mať napríklad komoru, ktorá sa zaoberá výlučne rodinnoprávnymi spormi (rodinnoprávna komora). Ďalšia komora sa bude zaoberať peňažnými spormi, stavebným právom, poistným právom alebo právom v oblasti vyvlastnenia.

Ďalšia zložka občianskeho oddelenia sa zaoberá naliehavými žalobnými nárokmi, a tú predstavuje sudca pre predbežné opatrenia. Tento sudca vynáša rozhodnutia do dvoch týždňov. Medzi záležitosti, ktoré sa mu postupujú, patria obchodné alebo rodinné veci. Niekedy sa podáva návrh na predbežný opravný prostriedok s platnosťou do ďalšieho konania.

HoreHore

Výkon spravodlivosti jedným sudcom alebo viacerými sudcami

Vecami predloženými súdu na konanie sa zaoberá jeden sudca alebo „komora“ troch sudcov. Strany konania na okresnom oddelení vždy vypočúva jeden sudca a aj rozsudok vyhlasuje jeden sudca. Toto je známe ako „enkelvoudig“, t. j. výkon spravodlivosti jedným sudcom. Na občianskom oddelení jeden sudca rozhoduje v relatívne jednoduchých prípadoch. Zložité prípady sa prerokúvajú v „meervoudig“, inými slovami prerokúva ich komora troch sudcov.

Vyššie súdy

Každý, kto sa odvoláva proti rozhodnutiu všeobecného súdu, musí sa obrátiť na vyšší súd. Holandsko má päť vyšších súdov, a to: Amsterdam, Hague, Arnhem, Leeuwarden a Den Bosch. Ich právomoc je známa ako „ressort“. Vyšší súd sa zaoberá odvolaniami v občianskoprávnych veciach postúpených z riadeného súdu.

Sudcovia vyšších súdov, tak ako v prípade všeobecných súdov, pracujú v rôznych oddeleniach. Každý vyšší súd má napríklad občianske, trestné a daňové oddelenie. Oddelenie vyššieho súdu môže byť zas rozdelené na „komory“ tvorené troma členmi, ktorí spor riešia spoločne.

Hoge Raad

Najvyšší holandský súd sa nazýva „Hoge Raad der Nederlanden“, v skrátenom tvare Hoge Raad. Hoge Raad sa zaoberá kasačným zvykovým právom – vyhlasovaním rozsudkov za neplatné. Predmetom činnosti Hoge Raad nikdy nie je dokazovať fakty sporu. Namiesto toho na základe faktov zistených nižším súdom skúma, či ostatní sudcovia uplatnili právo správne. Hoge Raad sa nedelí na oddelenia, ale na komory. Z toho dôvodu existuje komora, ktorá sa zaoberá občianskymi vecami. Rozhodnutia Hoge Raad vynášajú traja sudcovia. V zvláštnych prípadoch sa na základe vlastného uváženia Hoge Raad prípadom zaoberajú piati sudcovia.

Odvolanie

V zásade má každá strana právo na riadny proces na súdoch troch stupňov. Na prvostupňovom súde bude vec prerokúvať okresné alebo občianske oddelenie, v závislosti od povahy prípadu, ktorý je predložený pred súd. Vyššie odvolanie možno podať na vyšší súd. Potom možno podať odvolanie na Hoge Raad na kasáciu.

Okrem toho vec nie je vždy oprávnená na vyššie odvolanie, napríklad ak sa spor týka menšej sumy ako 1 750 EUR. Postúpenie na Hoge Raad na kasáciu je však vždy možné, ak sa strana domnieva, že v rozsudku nie sú uvedené dôvody, na základe ktorých bol vynesený.

HoreHore

Uplatnenie kasácie

Ak strana chce po rozhodnutí vyššieho súdu postúpiť vec na Hoge Raad, neoznačuje sa to ako vyššie odvolanie, ale ako „uplatnenie kasácie“. Hoge Raad je najvyšším súdnym orgánom Holandska. Preto po rozhodnutí Hoge Raad neexistuje možnosť postúpiť ten istý problém na iný súd. Ak sa Hoge Raad domnieva, že nižší sudca prijal nesprávne rozhodnutie, určite môže postúpiť prípad späť nižšiemu súdu na prehodnotenie podstaty veci. Proti novému rozhodnutiu sa opäť možno odvolať na Hoge Raad.

Rozhodovanie o faktoch

Všeobecný súd a odvolací súd sú známe ako „feitenrechters“ – sudcovia faktu. To znamená, že tieto súdne orgány zisťujú úplné fakty prípadov, ktoré sú predložených pred ne. Toto zisťovanie v ktoromkoľvek prípade znamená, že sudcovia zistia, aké sú skutočnosti sporu. Ak strana napríklad tvrdí, že auto bolo kúpené s chybnými brzdami a riadením, sudca musí zabezpečiť, aby sa dostavili svedkovia, ktorí poskytnú viac informácií o stave auta. Tieto súdy sa preto zaoberajú zhromažďovaním faktov. Snažia sa v maximálnej miere zistiť, čo sa presne stalo. Rozsudok sa vydáva na základe týchto faktov.

Nesprávne uplatnenie práva

Hoge Raad nesúdi fakty. Jeho úlohou je skúmať, či nižší sudca, sudca faktu, vykonal svoju úlohu správne. Inými slovami, Hoge Raad zabezpečuje, aby nižší sudcovia správne uplatňovali právo.

Táto úloha znamená, že strana sa nemôže odvolať na Hoge Raad so žiadosťou o ďalšie skúmanie faktov. Ak strana nesúhlasí s rozsudkom vyššieho sudcu faktov, je určite možné postúpiť spor na Hoge Raad, ale strana môže jedine tvrdiť, že nižší súd nesprávne interpretoval súkromné právo a z toho dôvodu vydal nespravodlivý rozsudok. Takýto prípad sa nazýva nesprávne uplatnenie práva.

Zastupovanie pred všeobecným súdom, vyšším súdom a Hoge Raad

Strany, občania zúčastnení v spore, môžu sami viesť svoj prípad, ak predstupujú pred okresné oddelenie súdu. Súdny zriadenec však musí vždy zaslať odporcovi úradné predvolanie k súdu. V rodinnoprávnych veciach často bude stačiť písomná žiadosť sudcovi.

V iných veciach sa strany v občianskoprávnych prípadoch nemôžu zastupovať sami. Musia vymenovať právneho zástupcu (ktorým v praxi bude súdny obhajca), ktorý vec predloží sudcovi.

Rozsudky, príkazy a nariadenia

Rozsudky okresného oddelenia všeobecného súdu sa nazývajú „vonnissen“ (rozsudky), kým rozsudky vyššieho súdu alebo Hoge Raad sa nazývajú „arresten“. V rodinnoprávnych veciach sa rozsudky často nazývajú príkazy alebo nariadenia („beschikkingen“).

HoreHore

Nezávislosť súdnej moci

Všeobecne sa uvádza, že sudca je vymenovaný na celý život. V praxi to znamená, že môže byť zbavený funkcie až pri odchode do dôchodku vo veku 70 rokov bez ohľadu, ako dobre súdi. Určite môže byť dočasne alebo trvalo zbavený funkcie, ak jeho správanie je v rozpore s požiadavkami zákona. O takomto dočasnom alebo trvalom zbavení funkcie rozhoduje Hoge Raad.

Od sudcov sa žiada, aby vynášali rozsudky a vydávali nariadenia nezávisle. Ďalšou zásadou je, že rozhodnutie sudcu možno zmeniť jedine rozhodnutím iného sudcu.

Minister spravodlivosti ani iný člen výkonnej moci nemá právo zbaviť sudcu funkcie a nemá právomoc vo vzťahu k obsahu rozhodnutia, ani na jeho zmenu. Preto existujú záruky, že súdna moc môže vykonávať svoju prácu nezávisle.

Rada pre výkon spravodlivosti

Rada pre výkon spravodlivosti („Raad voor de Rechtspraak“) je orgán ústrednej štátnej správy s právomocami v oblasti výkonu spravodlivosti. Rada predstavuje súčasť súdneho systému a nie je podriadená žiadnej inej zložke vlády. Jej všeobecnou úlohou je podporovať správne plnenie justičných úloh súdmi. Rada samotná neplní žiadne justičné úlohy.

Finančné zdroje na výkon spravodlivosti sa stanovujú ročne na základe zákona. Rada rozdeľuje finančné zdroje medzi súdy. Rada zodpovedá za vynakladanie týchto zdrojov ministrovi spravodlivosti. Stará sa tiež o spoločné záujmy súdov vo vonkajších vzťahoch. Poskytuje prostriedky využívané všetkými alebo niektorými súdmi (napríklad školenia a informačnú a komunikačnú techniku). Vykonáva dohľad nad riadením súdov a finančnou kontrolou, a podľa potreby dáva súdom všeobecné pokyny.

Ministerstvo spravodlivosti

Minister spravodlivosti je politicky zodpovedný za riadne fungovanie súdneho systému. Zodpovedá za to parlamentu. Dôležitou súčasťou jeho zodpovednosti je zabezpečiť, aby súdnictvo dostávalo dostatok finančných zdrojov na riadny výkon svojej práce. Môže tiež vypracúvať právne predpisy, ak sa to považuje za potrebné na lepší výkon spravodlivosti.

Príslušné linky

Organizácia súdnictva má internetovú stránku, ktorá poskytuje ďalšie informácie o súdoch.

Ďalšie internetové stránky:

  • ministerstvo spravodlivosti English - Nederlands
  • súdni zriadenci Deutsch - English - français - Nederlands
  • advokáti English - Nederlands
  • rady pre právnu pomoc Nederlands
  • právne poradne Nederlands
  • notári Nederlands

« Organizácia súdnictva - Všeobecné informácie | Holandsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 19-03-2007

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo