Európska komisia > EJS > Organizácia súdnictva > Lotyšsko

Posledná úprava: 20-02-2008
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Organizácia súdnictva - Lotyšsko

 

OBSAH

1. Všeobecné informácie 1.
2. Súdny systém 2.
2.a) Okresné (mestské) súdy 2.a)
2.b) Regionálne súdy 2.b)
2.c) Najvyšší súd 2.c)
2.d) Správne súdy 2.d)
2.e) Oddelenia katastra 2.e)
3. Samoregulačná konferencia 3.
4. Súdna správa 4.
5. Ústavný súd 5.

 

1. Všeobecné informácie

Lotyšsko využíva trojstupňový súdny systém. Ústava Lotyšskej republiky stanovuje, že rozsudky sa vynášajú na lotyšských okresných (mestských) súdoch, regionálnych súdoch a najvyššom súde; v prípade vojnového stavu alebo mimoriadnej udalosti sa využívajú aj vojenské súdy.

Súdmi prvého stupňa pre občianskoprávne, trestné a správne veci sú okresné (mestské) súdy.

Regionálne súdy môžu byť súdmi prvého stupňa aj odvolacími súdmi. Regionálny súd je súdom prvého stupňa, ak procesné právne predpisy stanovujú, že osobitný prípad sa musí prejednať na regionálnom súde prvého stupňa. To sa obvykle vzťahuje na prípady, ktoré sú zložitejšie alebo majú väčší rozsah.

Regionálne súdy pôsobia ako odvolacie súdy v občianskoprávnych, trestných a správnych veciach, ktoré sa prejednali na okresnom (mestskom) súde alebo ktoré prejednal samosudca.

Najvyšší súd Lotyšskej republiky pozostáva z (1) senátu a (2) dvoch komôr: Komory pre občianskoprávne veci a Komory pre trestné veci. Komory slúžia ako odvolacie súdy pre veci, ktoré sa už prejednali v prvostupňovom konaní na regionálnych súdoch.

Senát najvyššieho súdu pôsobí ako kasačný súd vo všetkých veciach prejednaných na okresných (mestských) súdoch a regionálnych súdoch. Senát je súdom prvého stupňa v prípadoch, ktoré sa týkajú rozhodnutí prijatých Úradom štátneho audítora podľa paragrafu 55 zákona o Úrade štátneho audítora. Senát tvoria štyri oddelenia: oddelenie pre občianskoprávne veci, oddelenie pre trestné veci, oddelenie pre správne veci a oddelenie pre disciplinárne veci.

HoreHore

Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom.

Sudcovia sú nezávislí a podliehajú iba zákonu.

Senát najvyššieho súdu latviešu valoda PDF File (PDF File 89 KB)

Súdnictvo v Lotyšsku sa v súčasnosti riadi zákonom o príslušnosti súdov. Je však potrebné zdôrazniť, že parlament (Saeima) v súčasnosti posudzuje návrh zákona o súdnictve, ktorým sa má po nadobudnutí jeho platnosti riadiť súdnictvo v Lotyšsku.

Zásady a postupy prejednávania vecí na súde sú stanovené v ústave latviešu valoda, zákone o občianskoprávnom konaní latviešu valoda, zákone o trestnom konaní a zákone o správnom konaní latviešu valoda.

Zákonom o právomoci súdov sa riadia aj činnosti oddelení registrov regionálnych súdov, ktoré sú zodpovedné za registráciu nehnuteľného majetku v katastroch a práv spojených s takýmto majetkom.

HoreHore

Pôsobnosť ústavného súdu sú upravené zákonom o ústavnom súde latviešu valoda.

Pôsobnosť vojenského súdu sú upravené zákonom o vojenskom súde latviešu valoda.

Symboly súdnej príslušnosti

Príslušnosť súdov je vyjadrená prísahou sudcu, prísahou prísediaceho, talárom a odznakom úradu. Sudcovia plnia svoje povinnosti nosením talárov a odznaku úradu. Sudcom sa udeľuje odznak úradu, keď sa ujmú svojich postov, kedy sa aj zaviažu prísahou prezidentovi.

Sudcovia pôsobiaci na oddelení katastra nenosia taláre, ale udeľujú sa im odznaky úradu určené pre sudcov oddelenia katastra, keď sa ujmú svojich postov.

Všetky súdy a oddelenia katastra majú insígnie, na ktorých je veľký štátny erb a názov súdu alebo oddelenia katastra.

2. Súdny systém

2.a) Okresné (mestské) súdy

Zákon o občianskoprávnom konaní latviešu valoda, zákon o trestnom konaní latviešu valoda a zákon o správnom konaní latviešu valoda stanovujú príslušnosť okresných (mestských) súdov v občianskoprávnych, trestných a správnych veciach.

HoreHore

Okresný (mestský) súd je súdom prvého stupňa pre občianskoprávne, trestné a správne veci, okrem prípadov, v ktorých zákon stanovuje inak (pozri oddiel o regionálnych súdoch).

Občianskoprávne a správne veci prejednávajú na okresnom (mestskom) súde samosudcovia. V prípade, že sa predseda súdu domnieva, že správny prípad je mimoriadne zložitý, môže ho prejednať kolégium troch sudcov. Trestné veci na okresných (mestských) súdoch prejednáva kolégium, ktoré tvorí jeden sudca a dvaja prísediaci súdu. V určitých prípadoch stanovených právnymi predpismi vedie konanie samosudca.

V Lotyšsku existujú tieto okresné (mestské) súdy:

V oblasti s pôsobnosťou regionálneho súdu v Kurzeme:
  1. Okresný súd v Kuldīge,
  2. Súd v Liepāji,
  3. Okresný súd v Salduse,
  4. Okresný súd v Talsi,
  5. Súd vo Ventspilse.
V oblasti s pôsobnosťou regionálneho súdu v Latgale:
  1. Okresný súd v Balvi,
  2. Súd v Daugavpilse,
  3. Okresný súd v Krāslave,
  4. Okresný súd v Ludze,
  5. Okresný súd v Preiļi,
  6. Súd v Rēzekne.
V oblasti s pôsobnosťou regionálneho súdu v Rige:
  1. Mestský súd v Jūrmale,
  2. Okresný súd v Ogre,
  3. Ústredný okresný súd mesta Riga,
  4. Kurzemský okresný súd v meste Riga,
  5. Latgalský prímestský súd v meste Riga,
  6. Vidzemský prímestský súd v meste Riga,
  7. Zemgalský prímestský súd v meste Riga,
  8. Severný okresný súd v meste Riga,
  9. Okresný súd v Rige,
  10. Súd v Sigulde.
V oblasti s pôsobnosťou regionálneho súdu vo Vidzeme:
  1. Okresný súd v Alūksne,
  2. Okresný súd Cēsis,
  3. Okresný súd v Gulbene,
  4. Okresný súd v Limbaži,
  5. Okresný súd Madone,
  6. Okresný súd vo Valke,
  7. Okresný súd vo Valmiere.
V oblasti s pôsobnosťou regionálneho súdu v Zemgale:
  1. Okresný súd v Aizkraukle,
  2. Okresný súd v Bauske,
  3. Okresný súd v Dobele,
  4. Súd v Jelgave,
  5. Okresný súd v Jēkabpilse,
  6. Okresný súd v Tukumse.
V oblasti s pôsobnosťou regionálneho správneho súdu:

Okresný správny súd (pozri oddiel o správnych súdoch).

HoreHore

2.b) Regionálne súdy

V Lotyšsku je šesť regionálnych súdov: Regionálny súd v Rige, Regionálny súd v Kurzeme, Regionálny súd v Latgale, Regionálny súd vo Vidzeme, Regionálny súd v Zemgale a Regionálny správny súd.

Regionálne súdy sú súdmi prvého stupňa pre občianskoprávne a trestné veci spadajúce pod právomoc regionálnych súdov podľa právnych predpisov. Regionálne súdy slúžia ako odvolacie súdy v občianskoprávnych, trestných a správnych veciach, ktoré sa už prejednali na okresných (mestských) súdoch alebo ktoré prejednal samosudca. Občianskoprávne a trestné veci sa prejednávajú na regionálnych súdoch prvého stupňa v kolégiách, ktoré tvorí sudca regionálneho súdu a dvaja prísediaci. Občianskoprávne veci prejednáva na regionálnych súdoch kolégium, ktoré tvoria traja sudcovia.

Na čele kolégia sudcov na regionálnom súde je predseda, ktorý môže súčasne pracovať ako zástupca predsedu regionálneho súdu. Kolégium je vytvorené zo sudcov; v prípade, že počet sudcov v kolégiu presiahne počet pätnásť, môžu sa zriadiť dve samostatne ustanovené súdne kolégiá.

2.c) Najvyšší súd

Najvyšší súd Lotyšska tvorí:

  1. senát;
  2. dve komory: Komora pre občianskoprávne veci a Komora pre trestné veci.

Každá komora pozostáva z predsedu a sudcov najvyššieho súdu, ktorí patria do tejto komory. Komora pôsobí ako odvolací súd v prípadoch, ktoré sa prejednali v prvostupňovom konaní na regionálnom súde.

HoreHore

Konanie v komore vedie kolégium vytvorené z troch sudcov.

Všetci sudcovia najvyššieho súdu tvoria plénum (plenárne zhromaždenie sudcov).

Senát najvyššieho súdu pôsobí ako kasačný súd vo všetkých prípadoch prejednaných na okresných (mestských) súdoch a regionálnych súdoch.

Senát je súdom prvého stupňa vo veciach týkajúcich sa rozhodnutí prijatých Úradom štátneho auditu podľa paragrafu 55 zákona o Úrade štátneho auditu latviešu valoda.

Senát je zložený z predsedu najvyššieho súdu a senátorov (sudcov senátu).

Senát je zložený zo štyroch oddelení: oddelenie pre občianskoprávne veci, oddelenie pre trestné veci, oddelenie pre správne veci a oddelenie pre disciplinárne veci. V senáte najvyššieho súdu prejednáva prípady kolégium zložené z troch senátorov. V prípadoch stanovených právnymi predpismi prejednáva prípady väčší počet senátorov.

Plénum a jeho právomoc

Plénum je plenárna schôdza sudcov komôr najvyššieho súdu a senátu. Plénum sa využíva na prejednanie otázok týkajúcich sa súčasného výkladu právnych ustanovení.

Plénum zriaďuje oddelenia komôr a senátu a vydáva stanoviská, v ktorých sú uvedené dôvody zbavenia funkcie predsedu najvyššieho súdu alebo odvolania generálneho prokurátora.

2.d) Správne súdy

Zákon o správnom konaní stanovuje, že správne súdy majú na základe diskrečnej právomoci osobitnú zodpovednosť za monitorovanie správnosti správnych aktov vydaných orgánom alebo opatrení orgánu a aspektov ich vhodnosti, aby overili verejno-právne povinnosti a práva súkromných osôb a prejednali spory vyplývajúce z verejno-právnych dohovorov.

HoreHore

Právomoc regionálneho správneho súdu a okresného správneho súdu sa vzťahuje na celé správne územie Lotyšska.

V určitých prípadoch uvedených v zákone o správnom konaní súd prejednáva aj žiadosti neadministratívneho právneho charakteru.

Správny súd stanovuje okolnosti prípadu uskutočnením ústneho alebo písomného konania.

Administratívne prípady sa väčšinou prejednávajú v prvostupňovom konaní na regionálnom súde, ale v prípade, že účastník správneho prípadu podá podnet týkajúci sa rozsudku regionálneho súdu, regionálny správny súd prejedná prípad v druhom stupni v rámci odvolacieho konania.

Účastník správneho prípadu sa môže odvolať proti rozhodnutiu súdu v druhom stupni v rámci kasačného konania na oddelení pre správne veci senátu najvyššieho súdu.

2.e) Oddelenia katastra

Oddelenia katastra pôsobia pod regionálnymi súdmi, aby spravovali katastre. Oddelenia katastra sú súdnymi orgánmi.

Sudcovia oddelenia katastra sú zodpovední za registráciu nehnuteľného majetku v katastroch a za zaregistrovanie práv spojených s takýmto majetkom. Právne postavenie sudcov katastra zodpovedá postaveniu sudcov okresných (mestských) súdov. Oddelenia katastra sú súčasťou súdneho systému a sú zriadené na účely registrácie nehnuteľného majetku a zaregistrovania práv spojených s takýmto majetkom v katastroch. Oddelenia katastra spadajú pod právomoc regionálnych súdov, ale za ich organizačné riadenie zodpovedá súdna správa.

Oddelenie katastra je zložené zo sudcov oddelenia katastra.

HoreHore

3. Samoregulačná konferencia

Konferencia sudcov
  1. Konferencia sudcov je samoregulačným orgánom. Na práci konferencie sa podieľajú všetci sudcovia krajiny.

Konferencia sudcov:

  1. preskúmava súčasné problémy týkajúce sa judikatúry;
  2. predkladá predsedovi najvyššieho súdu žiadosti týkajúce sa výkladu právnych predpisov, aby sa prejednali v pléne najvyššieho súdu;
  3. diskutuje o otázkach materiálneho a sociálneho zabezpečenia a iných významných veciach týkajúcich sa práce sudcov;
  4. volí odborné kolégium sudcov, vrátane predsedu kolégia, formou tajného hlasovania na obdobie štyroch rokov;
  5. volí sudcov disciplinárneho kolégia na obdobie štyroch rokov.

Konferenciu sudcov oddelenia katastra možno zvolať s cieľom preskúmať súčasné problémy týkajúce sa spôsobu registrácie nehnuteľného majetku a registrácie práv spojených s takýmto majetkom.

4. Súdna správa

Právomoc ministerstva spravodlivosti

Ministerstvo spravodlivosti je hlavným štátnym orgánom, pokiaľ ide o súdnu správu, a plní tieto funkcie stanovené v právnych predpisoch:

  1. schvaľuje metodologické pokyny k organizovaniu administratívnej práce okresných (mestských) súdov, regionálnych súdov a oddelení katastra;
  2. žiada informácie od okresných (mestských) súdov, regionálnych súdov a oddelení katastra, ktoré sú potrebné na plnenie funkcií stanovených právnymi predpismi;
  3. monitoruje organizačné riadenie okresných (mestských) súdov, regionálnych súdov a oddelení katastra.
Súdna správa

Súdna správa organizuje a zabezpečuje administratívnu prácu okresných (mestských) súdov, regionálnych súdov a oddelení katastra a podlieha ministerstvu spravodlivosti.

HoreHore

Funkcie ministerstva spravodlivosti z hľadiska organizačného riadenia súdov

Minister spravodlivosti:

  1. vyžaduje výkazy od sudcov pôsobiacich na okresných (mestských) súdoch, regionálnych súdoch a oddeleniach katastra;
  2. poveruje súdnu správu, aby vykonala kontroly na okresných (mestských) súdoch, regionálnych súdoch a oddeleniach katastra, ak je to potrebné za pomoci sudcov najvyššieho súdu alebo regionálneho súdu so súhlasom predsedu príslušného súdu;
  3. dáva podnet na začatie disciplinárneho konania proti sudcom.

5. Ústavný súd

Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom, ktorý prejednáva prípady z hľadiska súladu zákonov a iných právnych predpisov s ústavou a ďalšie prípady, ktoré mu predpisujú právne predpisy v rámci povinností stanovených v Ústave Lotyšskej republiky a zákone o ústavnom súde.

Podľa paragrafu 16 zákona o ústavnom súde súd skúma prípady týkajúce sa:

  1. súladu zákonov s ústavou;
  2. súladu medzinárodných dohôd podpísaných alebo uzavretých Lotyšskom s ústavou (až kým takéto dohody neschváli Saeima);
  3. súladu iných právnych predpisov alebo častí takýchto právnych predpisov s právnymi ustanoveniami (legislatívnymi aktmi), ktoré majú väčšiu právnu silu;
  4. súladu iných aktov (okrem administratívnych aktov) Saeimy, vlády, prezidenta, predsedu Saeimy a predsedu vlády s právnymi predpismi;
  5. súladu s právnymi predpismi akéhokoľvek druhu, prostredníctvom ktorých minister konajúci na základe poverenia vlády zrušil rozhodnutie prijaté miestnym orgánom (radou);
  6. súladu lotyšských vnútroštátnych právnych predpisov s akýmikoľvek medzinárodnými dohodami uzavretými Lotyšskom, ktoré nie sú v rozpore s ústavou.

Ústavný súd nie je oprávnený začať konanie z vlastnej iniciatívy; prejednáva prípady iba na základe žiadosti subjektov uvedených v právnych predpisoch.

HoreHore

Súčasné právne predpisy stanovujú, že nároky si môžu na ústavnom súde uplatniť prezident, Saeima, aspoň dvadsať poslancov parlamentu, vláda, generálny prokurátor, úrad štátneho auditu, Lotyšský národný úrad pre ľudské práva a miestne orgány (rady); žiadosti môžu podať aj súdy so všeobecnou právomocou prejednávajúce občianskoprávny, trestný alebo správny prípad, sudcovia oddelení katastra registrujúci nehnuteľný majetok alebo práva spojené s takýmto majetkom v katastri a akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorej základné práva stanovené v ústave boli porušené.

Prípady týkajúce sa súladu aktov a nariadení vlády s ústavou sa prejednávajú na ústavnom súde s úplným kvórom sudcov.

Všetky ostatné prípady prejednáva komora troch sudcov, pokiaľ nie je v rozhodnutí ústavného súdu stanovené inak.

Rozsudky ústavného súdu sú konečné. Nadobúdajú účinnosť po svojom vyhlásení a sú záväzné pre všetky štátne inštitúcie a inštitúcie miestnej správy, štátne a miestne orgány a úradníkov, vrátane súdov, a tiež pre fyzické a právnické osoby.

Akékoľvek legislatívne ustanovenie, v prípade ktorého ústavný súd zistil, že nie je v súlade s iným legislatívnym ustanovením s väčšou právnou silou sa považuje za neplatné odo dňa, v ktorom bol rozsudok ústavného súdu uverejnený, pokiaľ ústavný súd nestanovil inak. V prípade, že ústavný súd zistil, že medzinárodná dohoda podpísaná alebo uzatvorená Lotyšskom nie je v súlade s ústavou, vláda je okamžite požiadaná, aby vypracovala návrh zmien a doplnení príslušnej dohody, vypovedala dohodu, pozastavila jej uplatňovanie alebo odvolala dodržiavanie dohody.

Rokovací poriadok ústavného súdu stanovuje štruktúru ústavného súdu, organizáciu jeho práce, právne postupy a disciplinárnu povinnosť sudcov v súlade so zákonom o ústavnom súde.

« Organizácia súdnictva - Všeobecné informácie | Lotyšsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 20-02-2008

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo