Európska komisia > EJS > Organizácia súdnictva > Belgicko

Posledná úprava: 23-06-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Organizácia súdnictva - Belgicko

Tento informačný dokument je rozdelený na tri hlavné časti. Po všeobecnom úvode o organizácii súdnej moci v Belgicku v prvej časti sa druhá časť venuje rozvoju občianskeho trestného súdnictva. Posledná časť predstavuje vo forme organigramov rôzne úrovne súdnictva, od prvého stupňa súdnej moci po dovolanie na kasačnom súde.

1. Uvádzacia fáza

a) Princípy

Na začiatku prezentácie organizácie súdnictva v Belgicku je potrebné pripomenúť niekoľko ústavných a všeobecných princípov súvisiacich s organizáciou súdnej moci.

Ústava [1] ustanovila podobne ako ďalšie dve moci, zákonodarnú a výkonnú moc, súdnu moc, ktorej výkon zabezpečujú súdy. Súdy teda predstavujú nezávislú moc súčasne s ďalšími ústavnými mocami.

Súdna moc je zabezpečená súdmi v rámci ústavných a zákonných ustanovení.

V zmysle ustanovení článkov 144 a 145 Ústavy spadajú spory, ktorých predmetom sú občianske práva, výlučne do kompetencie prvostupňových súdov a tie, ktorých predmetom sú politické práva, spadajú do kompetencie prvostupňových súdov, okrem výnimiek stanovených zákonom.

Každý súd, každá súdna moc môže byť zriadená len na základe zákona. V súlade s článkom 146 Ústavy nie je možné zriadiť žiadnu komisiu ani mimoriadny súd, pod akýmkoľvek názvom.

Pojednávania súdov sú verejné, pokiaľ tento verejný charakter neohrozuje poriadok alebo mravy; v takom prípade to súd vyhlási v súdnom rozhodnutí (článok 148 pododsek 1 Ústavy). Princíp verejného charakteru pojednávaní umožňuje okrem iného zaručiť transparentnosť spravodlivosti.

Každý rozsudok je odôvodnený. Je vynesený na verejnom pojednávaní (článok 149 Ústavy). Povinnosť odôvodnenia uložená Komisiou, ako aj článkom 780 Súdneho poriadku znamená, že sudca musí odpovedať na skutkovú a právnu podstatu obsiahnutú v záveroch strán. Odôvodnenie musí byť úplné, jasné, presné a primerané. Povinnosť odôvodnenia rozsudkov, tak ako aj nezávislosť sudcu, chráni osobu podliehajúcu právomoci súdu pred prípadnou svojvôľou sudcu a vzhľadom na odôvodnenie jej umožňuje zvážiť podanie odvolania odvolaciemu sudcovi alebo na kasačnom súde.

Nezávislosť sudcov vo výkone ich súdnych právomocí, ako aj nezávislosť štátneho zastupiteľstva vo výkone individuálnych vyšetrovaní a stíhaní, bez dopadu na právo ministra oprávneného nariadiť stíhanie a prijať obmedzujúce smernice kriminálnej politiky, vrátane politiky vyšetrovania a stíhania, je potvrdená článkom 151 odsek 1 Ústavy.

HoreHore

V zmysle odseku 4 rovnakého ustanovenia sú zmierovací sudcovia, sudcovia prvostupňových súdov, poradcovia druhostupňových súdov a kasačného súdu menovaní kráľom za podmienok a spôsobom určenými zákonom.

Sudcovia sú menovaní doživotne. Do dôchodku odchádzajú vo veku určenom zákonom a poberajú dôchodok stanovený zákonom. Sudca môže byť pozbavený miesta alebo mu môže byť pozastavená činnosť len na základe súdneho rozhodnutia. Preloženie sudcu môže nastať len novým menovaním a s jeho súhlasom (článok 152 Ústavy). Kráľ taktiež menuje a odvoláva úradníkov štátneho zastupiteľstva prvostupňových a druhostupňových súdov (článok 153 Ústavy).

Mzdy členov súdnej moci stanovuje zákon (článok 154 Ústavy).

Žiadny sudca nesmie prijať od vlády platené funkcie, iba ak by ich vykonával bezplatne a s výnimkou prípadov nezlučiteľnosti stanovených zákonom (článok 155 Ústavy).

b) Niekoľko slov o Arbitrážnom súde [2]

Vytvorenie spolkových štruktúr v Belgicku viedlo k založeniu Arbitrážneho súdu v roku 1983.

Pre celé Belgicko je jeden Arbitrážny súd, ktorého zloženie, príslušnosť a spôsob fungovania určuje zákon (článok 142 pododsek 1 Ústavy).

Arbitrážny súd je príslušný v (článok 142 pododsek 2 Ústavy):

  • sporoch uvedených v článku 141 Ústavy, teda kompetenčných sporoch medzi zákonom, dekrétom a príkazom, ako aj medzi jednotlivými dekrétmi a medzi jednotlivými príkazmi z dôvodu porušenia pravidiel ustanovených Ústavou alebo podľa Ústavy vo vymedzení právomocí štátu, spoločenstiev a regiónov;
  • prípadoch porušenia článkov 10, 11 a 24 Ústavy, teda konštitučných ustanovení potvrdzujúcich princíp rovnosti, nediskriminácie a slobody vzdelávania, zákonom, dekrétom alebo príkazom.

Môže sa naň obrátiť Rada ministrov, vlády spoločenstiev a regiónov, predsedovia spolkových zákonodarných senátov, parlamentov spoločenstiev a regiónov (na žiadosť dvoch tretín členov), u ktorých sa predpokladá existencia záujmu a každá osoba (fyzická alebo právnická), ktorá prejaví záujem, alebo prejudiciálne každá jurisdikcia (článok 142 pododsek 3 Ústavy a článok 2 zvláštneho zákona zo 6. januára 1989 o arbitrážnom súde).

Každá osoba, (súkromná alebo verejná), ktorá prejaví záujem, môže na Arbitrážnom súde podať odvolanie voči predpisu, ktorý považuje za diskriminujúci alebo brániaci slobode vzdelávania na jeho vyhlásenie za neplatné. Princípy rovnosti a nediskriminácie sa uplatňujú nielen na práva a slobody uznané vnútroštátnymi právnymi predpismi, ale aj na práva a slobody potvrdené medzinárodnými dohodami priamo uplatniteľnými v belgickom právnom poriadku, a to najmä Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a roku 1950.

HoreHore

2. Rozvoj súdnictva

a) Princípy organizácie súdov

Súdy sú organizované podľa hierarchickej štruktúry.

Na vrchole tejto štruktúry sa nachádza kasačný súd. Kasačný súd, najvyšší súd, je nadriadený všetkých súdom kráľovstva. Nerozhoduje o podstate sporov, ale skúma, či rozhodnutia, ktoré mu boli postúpené, sú v súlade zo zákonom alebo procedurálnymi pravidlami (článok 608 Súdneho poriadku). Je príslušný pre celé územie.

Na nižšom stupni ako kasačný súd (v stupni odvolania) sa nachádzajú odvolacie súdy menované Ústavou. Odvolacích súdov je päť a ich miestnu príslušnosť vymedzuje Ústava. Je to týchto päť súdov: odvolací súd v Bruseli, pre provincie valónskeho Brabantu, flámskeho Brabantu a bilingválny región Brusel-hlavné mesto; odvolací súd v Gand, pre provincie západného Flámska a východného Flámska; odvolací súd v Anvers, pre provincie Anvers a Limburg; odvolací súd v Liège pre provincie Liège, Namur a Luxemburg a napokon odvolací súd Mons pre provinciu Hainaut.

V stupni odvolania a na rovnakej úrovni ako odvolacie súdy jestvujú pracovné súdy zasadajúce v obvodoch uvedených odvolacích súdov.

Na ešte nižšom stupni tejto štruktúry na nachádza prvostupňový súd, obchodný súd, prvostupňový pracovný súd a policajný súd. Miestna príslušnosť týchto súdov je zhodná s územím okresu. V celom Belgicku je dvadsať sedem okresov. Vo väčšine súdnych okresov sa nachádza jeden policajný súd a v niektorých, najmä v Bruseli, je viacero policajných súdov [3]. Na poslednom stupienku pyramídy sa nachádza zmierovacie súdnictvo. Belgicko má sto osemdesiat sedem zmierovacích súdov. Príslušnosť týchto súdov je určená podľa kantónu, ku ktorému patria. Na každý súdny kantón pripadá jeden zmierovací súd.

Okrem ústavných pravidiel kapitoly VI o „súdnej moci” sa organizácia súdnictva riadi druhou časťou Súdneho poriadku, presnejšie článkami 58 až 555c) tohto poriadku.

Prvá kniha tejto druhej časti je venovaná „Orgánom súdnej moci“. Druhá kniha sa venuje „Funkciám v súdnictve“, téma „Advokátskych komôr“ je prejednávaná v tretej knihe a napokon ustanovenia týkajúce sa „Súdnych zriadencov“ sú obsiahnuté v štvrtej a poslednej knihe tejto druhej časti.

Ustanovenia o organizácii zmierovacieho súdnictva, policajného súdu, obvodného súdu [4], prvostupňového súdu, pracovného zmierovacieho súdu, obchodného súdu, odvolacieho súdu, pracovného súdu, porotného súdu a kasačného súdu sú uvedené vo zvláštnych článkoch Súdneho poriadku (článok 58 Súdneho poriadku).

HoreHore

Je taktiež potrebné uviesť, že trestné senáty odvolacieho súdu, porotný súd [5], trestné senáty prvostupňového súdu (priestupkový súd) a policajný súd (zasadá v trestných prípadoch) rozhodujú popri občianskych súdoch aj v občianskoprávnych žalobách (najmä v oblasti náhrady škôd) podaných občianskymi stranami, teda obeťami trestných činov v širokom zmysle slova.

Pyramídová štruktúra trestných súdov (občianskych):

Kasačný súd

Odvolací súdPracovný súd
  • Prvostupňový súd
  • Obchodný súd
  • Prvostupňový pracovný súd
Zmierovací súdPolicajný súd

b) Úloha štátneho zastupiteľstva v občianskoprávnych záležitostiach

Funkcie štátneho zastupiteľstva sú na kasačnom súde, odvolacom súde a pracovnom súde vykonávané generálnym prokurátorom. Na prvostupňovom súde, obchodnom súde, policajnom súde a u zmierovacieho sudcu sú tie isté funkcie vykonávané prokurátorom kráľa a na pracovnom zmierovacom súde audítorom práce.

Do občianskoprávnych záležitostí zasahuje štátne zastupiteľstvo žalobou, návrhom alebo vyjadrením stanoviska. Koná z úradnej moci v prípadoch určených zákonom a mimo týchto prípadov vždy, keď verejný poriadok vyžaduje jeho intervenciu (článok 138 pododsek 3 Súdneho poriadku).

Štátne zastupiteľstvo teda koná v prípadoch predložených odvolaciemu súdu, pracovnému súdu, prvostupňovému súdu, pracovnému zmierovaciemu súdu, obchodnému súdu, policajnému súdu a zmierovaciemu sudcovi.

HoreHore

Jednou z najdôležitejších úloh štátneho zastupiteľstva v občianskoprávnych záležitostiach je vyjadrenie stanoviska. Štátne zastupiteľstvo povinne dostáva k vyjadreniu stanoviska oznámenie o prípadoch, vzťahujúcich sa k špecifickým oblastiam vymenovaným v článku 764 pododsek 1 Súdneho poriadku. Môže taktiež dostávať k vyjadreniu stanoviska oznámenie o všetkých ostatných prípadoch, ak to považuje za náležité a zasadá v týchto prípadoch, súd to taktiež môže z úradnej moci nariadiť (článok 764 pododsek 2 Súdneho poriadku).

Mnohé ustanovenia Súdneho poriadku, ale aj iné zákonné ustanovenia nariaďujú oznámenie niektorých prípadov štátnemu zastupiteľstvu k vyjadreniu stanoviska. Článok 764 Súdneho poriadku, ustanovujúci záležitosti tohto typu, ukladá oznámenie k vyjadreniu stanoviska pod sankciou neplatnosti najmä o návrhoch týkajúcich sa stavu osôb, pokiaľ ide o maloletých alebo nesvojprávnych, návrhoch týkajúcich sa matričných dokladov, návrhoch na súdnu pomoc a návrhoch na súdne vyrovnanie, na vyhlásenie úpadku, na odklad dňa zastavenia platby ako aj konania na odvolanie odkladu platby a na ukončenie konkurzu.

Na kasačnom súde je štátne zastupiteľstvo vypočuté vo všetkých prípadoch (článok 1105 pododsek 2 Súdneho poriadku).

c) Podrobný opis trestných jurisdikcií PDF File (PDF File 131 KB)

3. Organigramy

a) Úvodné poznámky

V pozitívnom práve sú možnosti opravného prostriedku, teda postupy ustanovené zákonom umožňujúce sporným stranám alebo v niektorých prípadoch tretím osobám dosiahnuť nové rozhodnutie v prípade, o ktorom už súd rozhodol, rozdelené do dvoch kategórií: riadne opravné prostriedky a mimoriadne opravné prostriedky.

Riadne opravné prostriedky sú dva: námietka a odvolanie (článok 21 pododsek 1 Súdneho poriadku). Tieto riadne opravné prostriedky sú v princípe vždy stranám otvorené.

Mimo týchto riadnych opravných prostriedkov existujú opravné prostriedky zvané „mimoriadne“. Hlavným z nich je zmätočné dovolanie na kasačnom súde (článok 21 pododsek 2 Súdneho poriadku). Mimoriadne dovolanie na kasačnom súde nepredstavuje tretiu inštanciu alebo tretí stupeň jurisdikcie. Kasačný súd kontroluje dodržiavanie zákonnosti a neskúma fakty predloženého prípadu.

HoreHore

Námietka (článok 1047 až 1049 Súdneho poriadku)

Každý kontumačný rozsudok (v prípade neplnenia záväzkov odporcom) môže byť predmetom námietky. Táto námietka je úradne oznámená súdnym doručovateľom doručením predvolania dostaviť sa pred sudcu, ktorý kontumačný rozsudok vyniesol. Strany sa tiež môžu rozhodnúť dostaviť sa dobrovoľne (článok 1047 pododseky 1 až 3 Súdneho poriadku) – pozri „Obrátiť sa na súd - Belgicko„. Jediný súd príslušný rozhodovať o námietke je ten, ktorý kontumačný rozsudok vyniesol (článok. 1047 pododsek 2 Súdneho poriadku).

Lehota na vznesenie námietky je jeden mesiac od úradného oznámenia rozhodnutia alebo od jeho oznámenia. Táto mesačná lehota je predĺžená, pokiaľ neprítomná strana nemá v Belgicku trvalé, prechodné ani zvolené bydlisko (článok 1048 a 55 Súdneho poriadku).

Odvolanie (článok 1050 až 1072a Súdneho poriadku)

Odvolanie je konanie umožňujúce strane, ktorá sa cíti poškodená rozhodnutím, žiadať jeho zmenu vyššou jurisdikciou. Umožňuje dať opraviť sudcami vyšších jurisdikcií prípadné chyby, ktorých sa dopustili prví sudcovia, ale aj napraviť chyby, ktoré nastali v prvej inštancii pri obrane jej záujmov. Odvolacie konanie predstavuje ďalšiu inštanciu, rozdielnu a samostatnú vzhľadom na konanie, ktoré sa konalo pred prvým sudcom a ktoré bolo ukončené rozhodnutím, ktoré je predmetom odvolania. Odvolanie môže byť podané vo všetkých oblastiach hneď po vynesení rozsudku, dokonca aj keď je rozsudok medzirozsudkom alebo kontumačným rozsudkom (článok 1050 Súdneho poriadku).

Lehota na podanie odvolania je jeden mesiac od úradného oznámenia rozhodnutia alebo od jeho notifikácie. Tak ako pri námietke, táto mesačná lehota je predĺžená, pokiaľ jedna zo strán, ktorým je rozhodnutie úradne oznámené, notifikované alebo na návrh ktorej bolo úradne oznámené, nemá v Belgicku trvalé, prechodné ani zvolené bydlisko (článok 1051 pododsek 1, 3 a 4 a článok 55 Súdneho poriadku).

Zmätočné dovolanie (článok 1073 až 1121 Súdneho poriadku)

Dovolanie na kasačnom súde je vznesené proti konečným rozhodnutiam vo všetkých oblastiach vynesených v poslednej inštancii (článok 608 a 609 Súdneho poriadku). Rozhodnutia sú postúpené kasačnému súdu z dôvodu porušenia zákona alebo foriem, buď substanciálnych alebo ustanovených pod sankciou neplatnosti.

HoreHore

Okrem prípadov, kde zákon ustanovuje kratšiu lehotu, je lehota na podanie zmätočného dovolania tri mesiace od úradného oznámenia napadnutého rozhodnutia alebo od jeho oznámenia. Ak navrhovateľ nemá v Belgicku trvalé, prechodné ani zvolené bydlisko, uvedená trojmesačná lehota je predĺžená v súlade s článkom 55 Súdneho poriadku (článok 1073 pododseky 1 a 2 Súdneho poriadku).

b) Organigramy

1) Organigram č. 1 PDF File (PDF File 75 KB)

Postup prvostupňového rozhodnutia zmierovacieho sudcu alebo policajného súdu s následovným odvolaním na prvostupňovom súde alebo na obchodnom súde a potom prípadne dovolaním na kasačnom súde:

Rozhodnutia zmierovacieho sudcu a policajného súdu

Odvolanie voči prvostupňovým rozhodnutiam zmierovacieho sudcu a v prípadoch uvedených v článku 601a, policajného súdu musí byť podané na prvostupňovom súde (článok 577 Súdneho poriadku).

Odvolanie voči prvostupňovým rozhodnutiam zmierovacieho sudcu v sporoch medzi obchodníkmi, týkajúcich činností považovaných zákonom za obchodné alebo sporov týkajúcich sa zmeniek je postúpené obchodnému súdu (článok 577 Súdneho poriadku).

Rozhodnutia zmierovacieho sudcu a rozhodnutia policajného súdu v prípade žiadosti týkajúcej sa náhrady škody, ktorá vznikla pri dopravnej nehode, a to aj vtedy, ak k nej došlo na mieste, ktoré nie je verejnosti prístupné, sú vynesené v poslednej inštancii, ak sa rozhoduje o žiadosti, ktorej výška nepresahuje 1 240 eur. Inými slovami, znamená to, že pri žiadostiach, ktorých výška nepresahuje 1 240 eur, sa proti rozhodnutiam zmierovacieho sudcu a policajného súdu v uvedených oblastiach nemožno odvolať.

Konečné rozhodnutia zmierovacieho sudcu alebo policajného súdu však môžu byť predmetom dovolania na kasačnom súde.

2) Organigram č.2 PDF File (PDF File 72 KB)

Postup prvostupňového rozhodnutia obchodného súdu alebo prvostupňového súdu s následovným odvolaním na odvolacom súde a potom prípadne dovolaním na kasačnom súde:

Rozhodnutia prvostupňového súdu a obchodného súdu

Odvolanie voči prvostupňovým rozhodnutiam prvostupňového súdu a obchodného súdu, ako aj voči prvostupňovým rozhodnutiam predsedu prvostupňového súdu a predsedu obchodného súdu sú postúpené odvolaciemu súdu (článok 602, 1° a 2°, Súdneho poriadku).

HoreHore

3) Organigram č. 3 PDF File (PDF File 91 KB)

Postup prvostupňového rozhodnutia prvostupňového pracovného súdu s následovným odvolaním na pracovnom súde a potom prípadne dovolaním na kasačnom súde:

Rozhodnutia prvostupňového pracovného súdu

Prvostupňové rozhodnutia prvostupňového pracovného súdu a predsedu prvostupňového pracovného súdu sú na druhom stupni jurisdikcie postúpené pracovnému súdu (článok 607 Súdneho poriadku).

Užitočné linky

  • Stránka Orgán verejnej spolkovej správy SPRAVODLIVOSŤ Deutsch - français - Nederlands 
  • Stránka súdnej moci Belgicka français - Nederlands

--------------------------

[1] Odkaz na Ústavu v tomto dokumente sa odvoláva na znenie koordinovanej Ústavy zo 17. februára 1994 (Belgický monitor zo 17. februára 1994

[2] Pozri aj osobitný zákon zo 6. januára 1989 o Arbitrážnom súde, uverejnený v Belgickom monitore zo 7. januára 1989 a internetovú stránku Arbitrážneho súdu Deutsch - English - français - Nederlands

[3] Príloha Súdneho poriadku o územných hraniciach a sídle súdov, článok 3.

[4] Okresný súd sa tvorí predseda prvostupňového súdu, predseda pracovného súdu a predseda obchodného súdu alebo sudcovia, ktorí ich na každom z týchto súdov zastupujú (článok 74 Súdneho poriadku). Prvostupňovo rozhodujú vo veci riešenia sporov o príslušnosť sudcu, ktorému bol prípad predložený, pokiaľ je spochybnená (článok 639 Súdneho poriadku).

[5] Porotný súd rozhoduje v najvážnejších trestných činoch, ako napríklad úkladná vražda, vražda atď.

« Organizácia súdnictva - Všeobecné informácie | Belgicko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 23-06-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo