Európska komisia > EJS > Nárok na výživné > Rumunsko

Posledná úprava: 29-04-2009
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Nárok na výživné - Rumunsko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

1. Čo zahŕňajú pojmy „výživné“ a „vyživovacia povinnosť“ podľa rumunského práva? 1.
2. Do akého veku má dieťa nárok na výživné? 2.
3. V ktorých prípadoch sa uplatňuje rumunské právo? 3.
4. Ak sa neuplatní rumunské právo, aké právo uplatnia rumunské súdy? 4.
5. Na aký orgán podáva osoba návrh na určenie výživného (osobitná organizácia, ústredný alebo miestny orgán štátnej správy alebo súd)? 5.
5.A. Ako mám túto organizáciu alebo orgán štátnej správy (ústredný alebo miestny) požiadať o výživné a aké postupy sa uplatňujú? 5.A.
6. Môže byť návrh podaný v mene príbuzného, blízkej osoby alebo neplnoletého dieťaťa? 6.
7. Ak chce navrhovateľ podať návrh na začatie súdneho konania, ako zistí, ktorý súd je príslušný na podanie návrhu? 7.
8. Musí navrhovateľ podať návrh na súd prostredníctvom tretej osoby (napr. právneho zástupcu, určitej organizácie, ústredného alebo miestneho orgánu štátnej správy, atď.)? Ak nie, aký je postup? 8.
9. Je navrhovateľ povinný platiť poplatky pri podaní návrhu na súd? Ak áno, aká je ich pravdepodobná výška? Ak navrhovateľ nemá dostatočné finančné prostriedky, môže získať právnu pomoc na pokrytie trov konania? 9.
10. Aké výživné súd pravdepodobne prizná? Ak súd prizná výživné, akým spôsobom ho určí? Môže byť rozhodnutie súdu o výživnom zmenené z dôvodu zmien životných nákladov alebo rodinných pomerov? 10.
11. Ako a komu sa vypláca výživné? 11.
12. Ak povinná osoba dobrovoľne neplní vyživovaciu povinnosť, aké opatrenia možno prijať s cieľom donútiť ju k plateniu výživného? 12.
13. Existuje organizácia alebo ústredný či miestny orgán štátnej správy, ktorý mi môže pomôcť pri vymáhaní výživného? 13.
14. Môže táto organizácia alebo orgán úplne alebo sčasti plniť povinnosť namiesto osoby povinnej platiť výživné? 14.
15. Môže organizácia alebo ústredný alebo miestny orgán štátnej správy poskytnúť navrhovateľovi pomoc v Rumunsku? 15.
16. Ak áno, aký je názov a adresa tejto organizácie alebo tohto orgánu? Ako sa možno skontaktovať s touto organizáciou alebo orgánom? 16.
17. Akú formu pomoci môže poskytnúť navrhovateľovi táto organizácia alebo ústredný alebo miestny orgán štátnej správy? 17.
18. Môže navrhovateľ zaslať organizácii alebo ústrednému či miestnemu orgánu štátnej správy v Rumunsku svoju žiadosť priamo? 18.
19. Ak áno, ako možno kontaktovať túto organizáciu alebo ústredný alebo miestny orgán štátnej správy? 19.
20. Akú formu pomoci môže poskytnúť navrhovateľovi táto organizácia alebo ústredný či miestny orgán štátnej správy? 20.

 

1. Čo zahŕňajú pojmy „výživné“ a „vyživovacia povinnosť“ podľa rumunského práva?

Ktoré osoby majú „vyživovaciu povinnosť“ voči inej osobe:

  • Rodičia voči svojim deťom?
  • Deti voči svojim rodičom?
  • Rozvedený manžel voči svojmu bývalému manželovi?
  • Iné osoby?

V akých prípadoch?

Zákonná vyživovacia povinnosť je zákonná požiadavka voči osobe, aby poskytla inej osobe prostriedky na živobytie, vrátane prostriedkov potrebných na uspokojenie jej duchovných potrieb a v prípade, že rodič má vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, ktoré nedosiahlo plnoletosť, prostriedky potrebné na jeho výchovu, vzdelávanie a odbornú prípravu. Vzájomnú vyživovaciu povinnosť majú manželia, rodičia a deti, osvojitelia a osvojenci, starí rodičia a vnúčatá, prastarí rodičia a pravnúčatá, bratia a sestry, ako aj iné osoby, ktoré osobitne určuje zákon. Vyživovaciu povinnosť majú osoby v tomto poradí:

  • rodičia voči neplnoletým deťom (prostredníctvom právneho zástupcu),
  • manželia,
  • bývalí manželia,
  • manžel, ktorý prispieva na výživu dieťaťa druhému manželskému partnerovi,
  • dieťa, ktoré vychováva iná osoba ako jeho rodičia bez absolvovania potrebných formalít spojených s adopciou,
  • dedič osoby, ktorá bola povinná vyživovať maloletú osobu alebo ktorá zabezpečovala výživu pre túto maloletú osobu bez toho, aby to bola jej zákonná povinnosť.

2. Do akého veku má dieťa nárok na výživné?

Dieťa má nárok na výživné dovtedy, kým nedosiahne plnoletosť, zatiaľ čo dieťa, ktoré dosiahlo plnoletosť a ktorého vzdelávanie ešte vždy trvá, má nárok na výživné od svojich rodičov, až kým nedosiahne vek 25 rokov alebo (v prípade, že navštevuje vyšší stupeň vzdelávania, ktorý trvá dlhšie ako 5 rokov) vek 26 rokov. V zákone je stanovené, že právo na výživné v prípade dieťaťa, ktoré dosiahlo plnoletosť a ešte vždy sa vzdeláva, musí byť potvrdené rozhodnutím súdu, zatiaľ čo vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu, ktoré dosiahlo plnoletosť, končí, keď dieťa zavŕši proces vzdelávania alebo odbornej prípravy a najneskôr vtedy, keď dieťa dosiahne vek 25 rokov.

HoreHore

3. V ktorých prípadoch sa uplatňuje rumunské právo?

V prípade vyživovacej povinnosti medzi rodičmi a deťmi deti z manželského zväzku podliehajú rumunskému právu, ak sa manželstvo spravuje rumunským právom, a to:

  • rodičia sú rumunskí občania,
  • rodičia majú rôzne občianstva, ale majú spoločné trvalé bydlisko v Rumunsku,
  • rodičia majú rôzne občianstva a rôzne trvalé bydliská, ale majú alebo mali spoločné miesto pobytu v Rumunsku alebo udržiavajú najužšie vzťahy s Rumunskom,
  • (v prípade, že sa manželstvo rodičov skončilo/bolo zrušené pred narodením dieťaťa) rumunské právo upravuje účinky manželského zväzku v čase, keď dochádza k jeho zrušeniu/ukončeniu.

Deti narodené mimo manželského zväzku, ktoré v čase ich narodenia mali rumunské občianstvo, podliehajú rumunskému právu.

V prípade vyživovacej povinnosti medzi osvojiteľom a osvojencom sa rumunské právo uplatňuje vtedy, ak je osvojiteľ rumunským občanom. V prípade, že si manžel adoptuje dieťa druhého manžela, rumunské právo sa uplatňuje, ak:

  • obidve strany majú rumunské občianstvo,
  • obidve strany majú rôzne občianstva, ale spoločné trvalé bydlisko v Rumunsku,
  • obidve strany majú rôzne občianstva a rôzne trvalé bydliská, ale majú alebo mali spoločné miesto pobytu v Rumunsku, alebo udržiavajú najužšie vzťahy s Rumunskom.

V prípade vyživovacej povinnosti medzi manželmi sa rumunské právo uplatňuje vtedy, ak:

  • obaja manželia majú rumunské občianstvo,
  • manželia majú rôzne občianstva, ale spoločné trvalé bydlisko v Rumunsku,
  • tieto dve strany majú rôzne občianstva a rôzne trvalé bydliská, ale majú alebo mali spoločné miesto pobytu v Rumunsku, alebo udržiavajú najužšie vzťahy s Rumunskom.

V prípade vyživovacej povinnosti medzi bývalými manželmi sa rumunské právo uplatňuje vtedy, ak:

HoreHore

  • obaja manželia majú rumunské občianstvo,
  • manželia majú rôzne občianstva, ale spoločné trvalé bydlisko v Rumunsku,
  • obidve strany majú rôzne občianstva a rôzne trvalé bydliská, ale majú alebo mali spoločné miesto pobytu v Rumunsku, alebo udržiavajú najužšie vzťahy s Rumunskom,
  • zahraničné právo nepovoľuje rozvod alebo ho povoľuje iba za najprísnejších podmienok a jeden z manželov má v čase podania návrhu na rozvod rumunské občianstvo.

V prípade vyživovacej povinnosti medzi starými rodičmi a vnúčatami, prastarými rodičmi a pravnúčatami, bratmi a sestrami atď., ďalej len „veriteľmi a dlžníkmi“, sa rumunské právo uplatňuje vtedy, ak:

  • veriteľ má rumunské občianstvo,
  • (iba v prípade dodatočných príspevkov) ak mal veriteľ občianstvo cudzieho štátu a toto občianstvo zmenil na rumunské občianstvo.

Sporom medzi stranami sa bude zaoberať súd, ktorý si strany určia na základe dohody, a bude sa zaoberať aj každým ďalším sporom, ktorý vznikne medzi stranami, pokiaľ ide o túto dohodu.

4. Ak sa neuplatní rumunské právo, aké právo uplatnia rumunské súdy?

Ak sa osoba, ktorá žiada o výživné, ako aj dlžník nachádzajú v Rumunsku:

  1. Ak sa neuplatní rumunské právo, rumunský súd môže uplatniť právo cudzieho štátu. [Vždy sa však uplatňuje právo cudzieho štátu, pretože to tak je stanovené v rumunskom práve (lex fori)]. Rumunské súdy majú implicitnú povinnosť určiť právo, ktoré sa uplatňuje v prípade sporov vyplývajúcich z právnych vzťahov so zahraničným subjektom, pretože v určitých vymedzených prípadoch sa uplatňuje právo cudzieho štátu. Preto vzhľadom na záväzný charakter kolíznej normy súdy majú implicitnú povinnosť stanoviť rozhodné právo cudzieho štátu. Zúčastnená strana môže zároveň požiadať o to, aby sa použilo právo, ktoré považuje za uplatniteľné, i keď sa v súdnom príkaze musia uviesť faktické a právne dôvody, z ktorých žiadosť vychádza. Pokiaľ zúčastnená strana nevyžaduje, aby sa použilo rozhodné právo, ktorým by podľa predpokladu malo byť právo cudzieho štátu, súd v neprítomnosti rozhodne, aby sa uplatnilo toto právo. Pri riešení všeobecných problémov sa súdne orgány, ktoré uplatnia právo cudzieho štátu, budú riadiť svojimi vlastnými pravidlami (lex fori).
  2. Ak sa osoba, ktorá si uplatňuje nárok na výživné, ako aj dlžník nachádzajú v Rumunsku (v tom zmysle, že majú alebo mali spoločné trvalé bydlisko/pobyt v Rumunsku, alebo udržiavajú najužšie vzťahy s Rumunskom), vždy sa uplatňuje rumunské právo, s výnimkou týchto prípadov:
    • vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu v súvislosti s dieťaťom narodeným mimo manželského zväzku podlieha právu cudzieho štátu v prípade, ak malo dieťa v čase narodenia cudzie štátne občianstvo,
    • vyživovacia povinnosť medzi osvojiteľom a osvojencom, ak má osvojiteľ cudzie štátne občianstvo,
    • vyživovacia povinnosť medzi starými rodičmi a vnúčatami, prastarými rodičmi a pravnúčatami, bratmi a sestrami, atď., ďalej len „veriteľmi a dlžníkmi“, ak je veriteľ občanom cudzieho štátu alebo, na účely dodatočných príspevkov, mal rumunské občianstvo, ale toto občianstvo zmenil.

5. Na aký orgán podáva osoba návrh na určenie výživného (osobitná organizácia, ústredný alebo miestny orgán štátnej správy alebo súd)?

5.A. Ako mám túto organizáciu alebo orgán štátnej správy (ústredný alebo miestny) požiadať o výživné a aké postupy sa uplatňujú?

Navrhovateľ musí adresovať svoj nárok súdu, do príslušnosti ktorého patrí miesto trvalého pobytu odporcu/dlžníka. Návrh na začatie súdneho konania v súvislosti s výživným možno podať samostatne alebo v spojení s rozvodovým konaním, spormi o určenie otcovstva, opatrovníckymi spormi o výchovu a vzdelanie alebo s cieľom určiť miesto bydliska v prípade detí, ktoré nedosiahli plnoletosť. V súvislosti s rozvodovým konaním sa návrh vo všeobecnosti predkladá buď prostredníctvom návrhu na začatie súdneho konania, alebo protinároku na účely vyriešenia rôznych dodatočných požiadaviek, ako je napríklad stanovenie príspevku každého z rodičov na náklady spojené s výchovou, vzdelávaním a odbornou prípravou. Orgán na základe žiadosti zainteresovaného manžela vyrieši aj záležitosť výživného. Počas trvania rozvodového konania môže orgán prostredníctvom súdneho príkazu uložiť dočasné opatrenia ohľadne opatrovníctva maloletého dieťaťa, vyživovacej povinnosti, príspevku na dieťa a používania miesta trvalého bydliska. Prijaté opatrenia sa uplatňujú len dovtedy, kým nie je ukončené základné rozvodové konanie.

HoreHore

Konanie na prvom stupni pozostáva z rôznych etáp. Písomná etapa zahŕňa podanie návrhu na začatie konania, vznesenie námietky alebo protinároku; môžu sa prijať predbežné opatrenia, ako je napríklad zabavenie alebo exekúcia; účastníci konania sa predvolajú na súd a oboznámia sa s procesnými dokumentmi. Ústna etapa zahŕňa súdne pojednávanie, počas ktorého možno vzniesť procesné námietky a predložiť dôkazy. Potom nasleduje etapa rokovania, po ktorej súd vydá svoje rozhodnutie.

6. Môže byť návrh podaný v mene príbuzného, blízkej osoby alebo neplnoletého dieťaťa?

Ak sa návrh na určenie výživného podáva v spojení s rozvodovým konaním, návrh na rozvod predkladá navrhovateľ osobne predsedovi súdu. V prípade, že návrh na rozvod vychádza z dohody obidvoch strán, podpíšu ho obaja manželia, ale predsedovi súdu ho môže osobne predložiť len jeden z manželov. V prípade, že sa podáva samostatná žiadosť na určenie, zvýšenie alebo zníženie výživného, môže ju podať zákonný poručník maloletej osoby (rodič, ktorému bolo prisúdené opatrovníctvo dieťaťa). Návrh v súvislosti s dieťaťom, ktoré dosiahlo plnoletosť, podáva toto dieťa osobne.

7. Ak chce navrhovateľ podať návrh na začatie súdneho konania, ako zistí, ktorý súd je príslušný na podanie návrhu?

Súd, ktorý má miestnu príslušnosť, možno určiť s použitím rumunského justičného atlasu, ktorý je uverejnený na internetovej stránke ministerstva spravodlivosti.

HoreHore

8. Musí navrhovateľ podať návrh na súd prostredníctvom tretej osoby (napr. právneho zástupcu, určitej organizácie, ústredného alebo miestneho orgánu štátnej správy, atď.)? Ak nie, aký je postup?

Nie.

9. Je navrhovateľ povinný platiť poplatky pri podaní návrhu na súd? Ak áno, aká je ich pravdepodobná výška? Ak navrhovateľ nemá dostatočné finančné prostriedky, môže získať právnu pomoc na pokrytie trov konania?

Nie. Na návrhy na určenie výživného sa vzťahuje výnimka z poplatkov za kolky.

Áno. Právna pomoc na úhradu trov konania (odmena advokátovi) je k dispozícii s výhradou podmienok ustanovených zákonom (Občiansky zákonník).

10. Aké výživné súd pravdepodobne prizná? Ak súd prizná výživné, akým spôsobom ho určí? Môže byť rozhodnutie súdu o výživnom zmenené z dôvodu zmien životných nákladov alebo rodinných pomerov?

Podľa článku 94 zákona o rodine:

Článok 94. Výživné sa priznáva podľa potrieb navrhovateľa a podľa finančných možností osoby, ktorá ho má platiť.

Súd môže vyživovaciu povinnosť zvýšiť alebo znížiť, alebo rozhodnúť o jej ukončení v súlade so zmenenými finančnými možnosťami osoby, ktorá výživné poskytuje, alebo so zmenenými potrebami osoby, ktorá výživné dostáva.

Ak výživné platí rodič alebo osvojiteľ, stanoví sa do výšky štvrtiny zárobku na jedno dieťa, tretiny na dve deti a polovice na tri alebo viac detí.

HoreHore

Áno. Návrh na zvýšenie výšky výživného, ktoré platí dlžník, v súvislosti so zmenami životných nákladov a určitých rodinných pomerov, možno podať na súde.

11. Ako a komu sa vypláca výživné?

Podľa článku 93 zákona o rodine:

Článok 93. - Výživné sa platí vo vecných dávkach alebo v hotovosti.

Súd rozhodne o spôsobe a prostriedkoch plnenia vyživovacej povinnosti s prihliadnutím na konkrétne okolnosti.

Pokiaľ ide o oprávnené osoby, pozri odpoveď na otázku 1.

12. Ak povinná osoba dobrovoľne neplní vyživovaciu povinnosť, aké opatrenia možno prijať s cieľom donútiť ju k plateniu výživného?

Jedným z prostriedkov, ako donútiť dlžníka platiť výživné, je zablokovanie jeho vecí.

Poštové poplatky, bankové poplatky a poplatky, ktoré vzniknú v spojení s inými spôsobmi prevodu, znáša dlžník prostredníctvom priradenia k nákladom na exekúciu.

13. Existuje organizácia alebo ústredný či miestny orgán štátnej správy, ktorý mi môže pomôcť pri vymáhaní výživného?

Nie.

14. Môže táto organizácia alebo orgán úplne alebo sčasti plniť povinnosť namiesto osoby povinnej platiť výživné?

Ak sa navrhovateľ nachádza v Rumunsku a príjemca výživného má bydlisko v inej krajine:

Nie.

15. Môže organizácia alebo ústredný alebo miestny orgán štátnej správy poskytnúť navrhovateľovi pomoc v Rumunsku?

V prípade, že navrhovateľ nemá bydlisko v Rumunsku, ale v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru o vymáhaní výživného v cudzine (New York, 1956), môže sa so svojimi záležitosťami obrátiť na Bukureštskú advokátsku komoru.

HoreHore

V prípade, že navrhovateľ nemá bydlisko v Rumunsku ani v niektorom zo štátov, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru o vymáhaní výživného v cudzine (New York, 1956), ale má bydlisko v jednom zo štátov, s ktorými Rumunsko uzavrelo medzinárodnú dohodu o súdnej pomoci obsahujúcu ustanovenia o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (napr.: Albánsko, Severná Kórea, Egypt, Macedónsko, Moldavsko, Mongolsko, Rusko, Srbsko a Sýria) a ktoré nie sú členskými štátmi Európskej únie, potom možno zahraničný návrh na uznanie a výkon rozsudku poslať rumunskému súdu v mieste trvalého bydliska odporcu.

16. Ak áno, aký je názov a adresa tejto organizácie alebo tohto orgánu? Ako sa možno skontaktovať s touto organizáciou alebo orgánom?

Bukureštská advokátska komora (Bucharest Bar Association), str. Dr. Râureanu nr. 3, Sector 5, Bucureşti, 050047.

Ministerstvo spravodlivosti (Romanian Ministry of Justice), str. Apolodor nr. 17, Sector 5, Bucureşti, cod 050741.

17. Akú formu pomoci môže poskytnúť navrhovateľovi táto organizácia alebo ústredný alebo miestny orgán štátnej správy?

Ak je navrhovateľ v inej krajine a dlžník výživného je v Rumunsku:

Podľa článkov 2 a 6 Dohovoru o vymáhaní výživného v cudzine uzavretého v New Yorku v roku 1956 bola Bukureštská advokátska komora určená ako sprostredkovateľský orgán na riešenie žiadostí o vymáhanie výživného, ak dlžník žije v Rumunsku a navrhovateľ je v inom štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohovoru.

18. Môže navrhovateľ zaslať organizácii alebo ústrednému či miestnemu orgánu štátnej správy v Rumunsku svoju žiadosť priamo?

Navrhovateľ musí adresovať svoj nárok buď ústrednému sprostredkovateľskému orgánu štátu alebo orgánu určenému na základe Dohovoru o vymáhaní výživného v cudzine uzavretého v New Yorku, alebo priamo, t. j. buď osobne, alebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

19. Ak áno, ako možno kontaktovať túto organizáciu alebo ústredný alebo miestny orgán štátnej správy?

Pozri odpoveď na otázku č. 18.

20. Akú formu pomoci môže poskytnúť navrhovateľovi táto organizácia alebo ústredný či miestny orgán štátnej správy?

Pozri odpoveď na otázku č. 18.

Bližšie informácie

Ministerul Justiţiei, www.just.ro română, Cooperare judiciară internaţională.

Baroul Bucureşti, http://www.baroul-bucuresti.ro/ română.

« Nárok na výživné - Všeobecné informácie | Rumunsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 29-04-2009

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo