Európska komisia > EJS > Nárok na výživné > Poľsko

Posledná úprava: 18-03-2008
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Nárok na výživné - Poľsko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

1. Čo znamenajú pojmy „výživné“ a „nárok na výživné“ v poľskom práve? Kto má nárok na výživné? 1.
2. Do akého veku má dieťa možnosť uplatňovať si nárok na výživné? 2.
3. V ktorých prípadoch je uplatniteľné poľské právo? 3.
4. Právo ktorej krajiny uplatňujú poľské súdy, ak sa nedá uplatniť ich vlastné právo (ak strana oprávnená na výživné, ako aj strana, ktorá má vyplácať výživné, sú rezidentmi v Poľsku)? 4.
5. Ako môžem požiadať o výživné súd, orgán verejnej správy alebo inú organizáciu? 5.
6. Možno podať žiadosť v mene pokrvného príbuzného, blízkeho známeho alebo neplnoletej osoby? 6.
7. Ako vie strana, ktorá si uplatňuje nárok na výživné, ktorý súd je príslušný? 7.
8. Potrebuje strana, ktorá si uplatňuje nárok na výživné, právneho sprostredkovateľa na to, aby začala konanie na súde, alebo musí podať žiadosť prostredníctvom príslušného orgánu? 8.
9. Vznikajú navrhovateľovi náklady v dôsledku súdneho konania? Ak áno, aká je približná výška týchto nákladov? Môžu žiadatelia s nedostatočnými finančnými prostriedkami požiadať o právnu pomoc na úhradu nákladov súdneho konania? 9.
10. Ako sa výška výživného stanovuje v súdnom konaní? Ako sa upravuje podľa zmien nákladov na živobytie a zmien v rodinnej situácii? 10.
11. Ako sa platí výživné a komu? 11.
12. Ak dlžník nie je ochotný platiť výživné, ako ho k tomu možno donútiť? 12.
13. Existuje orgán alebo organizácia, ktorá pomáha pri výbere platieb výživného? 13.
14. Môže niektorý z týchto orgánov alebo organizácií platiť platby výživného, celkom alebo čiastočne, namiesto dlžníka? 14.
15. Môže navrhovateľ získať pomoc od organizácie alebo orgánu (miestnej samosprávy alebo centrálnej správy) v Poľsku, ak je rezidentom v Poľsku, ale dlžník výživného žije v inej krajine? 15.
16. Ak áno, ako je možné skontaktovať sa s touto organizáciou alebo správnym orgánom (uveďte, prosím, presné mená a adresy)? 16.
17. Aký druh pomoci môže strana oprávnená na výživné získať od tohto správneho orgánu alebo organizácie? 17.
18. Môže sa strana oprávnená na výživné priamo obrátiť na takýto správny orgán alebo postupujúci orgán v Poľsku, ak má bydlisko v Poľsku, ale dlžník žije v inej krajine? 18.
19. Ak áno, ako je možné skontaktovať sa s touto organizáciou alebo správnym orgánom (uveďte, prosím, presné mená a adresy)? 19.
20. Aký druh pomoci môže žiadateľ o výživné získať od tohto správneho orgánu alebo organizácie? 20.

 

1. Čo znamenajú pojmy „výživné“ a „nárok na výživné“ v poľskom práve? Kto má nárok na výživné?

Podľa článku 128 zákona o rodine a poručníctve vyživovacia povinnosť predstavuje požiadavku, aby priami pokrvní príbuzní alebo súrodenci poskytovali finančné prostriedky na úhradu nákladov na výživu (vrátane ošatenia, potravín, ubytovania, palív a liekov) a podľa potreby aj na výchovu (vrátane zabezpečenia fyzického a intelektuálneho rozvoja a prístupu k vzdelaniu a kultúre).

Výživné predstavuje peňažnú alebo naturálnu dávku, a v prípade detí zahŕňa aj osobný vklad do ich výchovy a prácu v spoločnom domove v súlade s vyživovacou povinnosťou.

Nárok na výživné je právo jednej osoby žiadať od druhej osoby plnenie vyživovacej povinnosti voči prvej osobe.

Všeobecnou zásadou je, že vyživovacia povinnosť vzniká z rôznych druhov rodinných vzťahov. Podľa druhu rodinného vzťahu poľské právo rozlišuje rôzne druhy vyživovacej povinnosti:

  1. Vyživovacia povinnosť medzi pokrvnými príbuznými a osobitná kategória vyživovacia povinnosť voči deťom. - V prípade pokrvných príbuzných majú na výživné nárok len osoby, ktoré sú v hmotnej núdzi. Rodičia sú však povinní poskytovať výživné deťom, ktoré ešte nie sú schopné starať sa o seba, pokiaľ príjmy z majetku dieťaťa nie sú dostatočné na jeho obživu a výchovu. Po dovŕšení osemnástich rokov deti strácajú právo na výživné, ak nechcú pokračovať vo vzdelávaní a ich doterajšie výsledky dokazujú opodstatnenosť tohto rozhodnutia. Rodičia ďalej nie sú povinní platiť výživné na dieťa, ktoré dovŕšilo osemnásť rokov, a hoci je pripravené na zamestnanie, začne študovať, a potom zanechá štúdium, nezaznamená uspokojivý pokrok, nedosiahne dostatočné známky na postup do vyššieho ročníka a nevykoná skúšky do stanovených konečných termínov, a tým nedokončí štúdium do času povoleného na jeho študijný program.
  2. Vyživovacia povinnosť vyplývajúca z adopcie. - Ak má adopcia vplyv výhradne na vzťah medzi adoptujúcou a adoptovanou osobou, vyživovacia povinnosť adoptujúcej osoby voči adoptovanej osobe má prednosť pred vyživovacou povinnosťou príbuzných vo vzostupnej línii a súrodencov adoptovanej osoby a vyživovacia povinnosť príbuzných vo vzostupnej línii a súrodencov je v poradí posledná. V ostatných aspektoch sa na adoptovanú osobu vzťahujú zásady stanovené v bode 1.
  3. Povinnosť medzi príbuznými, ktorých príbuzenský vzťah sa vytvoril sobášom (nevlastná matka, nevlastný otec, nevlastné detí). - Nárok na výživné majú len osoby v hmotnej núdzi, a len ak bude v danej situácii uloženie vyživovacej povinnosti v súlade so všeobecne uznávanými spoločenskými normami. V poľskom právnom systéme a judikatúre pojem „hmotná núdza“ znamená nebyť schopný zaistiť svoje primerané potreby z vlastných zdrojov a vlastným úsilím.
  4. Povinnosť medzi manželmi počas trvania manželstva. - Podľa článku 27 zákona o rodine a opatrovníctve si môžu členovia rodiny uplatniť právo na „rovnakú životnú úroveň“ pre všetkých členov rodiny.
  5. Povinnosť medzi manželmi po skončení manželstva - ak jeden z manželov bol uznaný za zodpovedného za rozpad manželstva a rozvod znamená podstatné zhoršenie hmotnej situácie druhého manželského partnera, tento druhý partner môže žiadať, aby boli zaistené jeho primerané potreby, aj keby nebol v hmotnej núdzi. V iných prípadoch môže manželský partner v hmotnej núdzi žiadať výživné od svojho predchádzajúceho manželského partnera na pokrytie svojich primeraných potrieb pomerne k zárobkovej schopnosti a finančnej situácii predchádzajúceho manželského partnera. Vyživovacia povinnosť voči manželskému partnerovi končí, keď sa manželský partner znovu ožení/vydá. Ak však túto povinnosť znáša rozvedený manželský partner, ktorý nebol uznaný zodpovedným za rozpad manželstva, táto povinnosť končí päť rokov po rozsudku o rozvode, ak súd nerozhodne o predlžení päťročného obdobia na žiadosť manželského partnera, ktorý má nárok na výživné, a na základe výnimočných okolností.
  6. Povinnosť otca dieťaťa, ktoré sa matke dieťaťa narodilo mimo manželského zväzku. - Otec, ktorý nie je manželom matky, musí prispievať matke podľa svojich pomerov na náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom a na náklady na trojmesačné výživné počas obdobia pôrodu a šestonedelia. V prípade naliehavých dôvodov môže matka žiadať o príspevok na výživné na obdobie dlhšie ako tri mesiace.

2. Do akého veku má dieťa možnosť uplatňovať si nárok na výživné?

Východiskovou zásadou vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu je, že sa dieťa nedokáže o seba postarať samo. Podrobnejšie informácie nájdete v bode 1.1.

HoreHore

3. V ktorých prípadoch je uplatniteľné poľské právo?

Otázku rozhodného práva v Poľsku upravujú: zákon o medzinárodnom práve súkromnom z 12. novembra 1965; Dohovor o práve rozhodnom pre vyživovaciu povinnosť, podpísaný v Haagu 2. októbra 1973; a dvojstranné zmluvy s Rakúskom, Bulharskom, Bieloruskom, Kubou, Českou republikou, Slovenskom, Estónskom, Francúzskom, Maďarskom, Litvou, Lotyšskom, Severnou Kóreou, Rumunskom, Ruskom, Ukrajinou a Vietnamom (podrobnejšie informácie o týchto zmluvách nájdete na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti Poľskej republiky: www.ms.gov.pl polski).

Ak sa v uvedenom dohovore alebo ustanoveniach dvojstranných zmlúv nestanovuje inak, nároky na výživné medzi pokrvnými príbuznými alebo medzi nevlastnými rodičmi a nevlastnými deťmi sa spravujú zákonom krajiny, v ktorej je osoba s nárokom na výživné štátnym príslušníkom. Preto v prípade, ak je táto osoba poľským štátnym príslušníkom, uplatňuje sa poľské právo.

4. Právo ktorej krajiny uplatňujú poľské súdy, ak sa nedá uplatniť ich vlastné právo (ak strana oprávnená na výživné, ako aj strana, ktorá má vyplácať výživné, sú rezidentmi v Poľsku)?

Bydlisko ani domicil strán nemá vplyv na voľbu rozhodného práva. Jediné, čo rozhoduje, je štátna príslušnosť strany oprávnenej na výživné. Pozri bod 3.

HoreHore

5. Ako môžem požiadať o výživné súd, orgán verejnej správy alebo inú organizáciu?

Uspokojenie nároku na výživné možno dosiahnuť:

  1. dobrovoľným splnením vyživovacej povinnosti,
  2. uzatvorením dohody o povinnosti medzi stranami alebo,
  3. ak osoba s vyživovacou povinnosťou nesplní povinnosť, súdnym podaním vo veci priznania výživného.

6. Možno podať žiadosť v mene pokrvného príbuzného, blízkeho známeho alebo neplnoletej osoby?

Žiadosť o priznanie výživného môže v mene oprávnenej osoby podať:

  • oprávnený zástupca, ktorým môže byť okrem právnika aj rodič, manželský partner, súrodenec, príbuzný vo vzostupnej línii alebo osoba s adoptívnym vzťahom k oprávnenej osobe,
  • zástupca orgánu miestnej samosprávy zodpovedný za sociálnu pomoc [podľa zákona o sociálnej pomoci z 12. marca 2004 (Dziennik Ustaw z roku 2004, č. 64, bod 593) takýmito zástupcami sú: riaditeľ miestneho [gmina] centra sociálnej pomoci alebo okresného [powiat] centra rodinnej podpory],
  • zástupca občianskej organizácie s právomocou pomáhať rodinám [zoznam takýchto organizácií je uvedený v nariadení ministra spravodlivosti z 10. novembra 2000 (Dziennik Ustaw z roku 2002, č. 100, bod 1080)],
  • štátny zástupca, ak je to primerané v záujme dodržiavania právneho poriadku a presadzovania verejného záujmu.

Štátny zástupca koná za neplnoleté osoby oprávnené na výživné.

HoreHore

Blízky známy nemôže konať v mene osoby s nárokom na výživné, ak tento známy nie je jednou z uvedených osôb.

7. Ako vie strana, ktorá si uplatňuje nárok na výživné, ktorý súd je príslušný?

Podľa Občianskeho súdneho poriadku je príslušným súdom okresný súd. Súdna príslušnosť sa určuje podľa bydliska žiadateľa o výživné alebo odporcu.

Informácie o tom, ktorý súd je príslušný v konkrétnom prípade, možno získať aj od právnych firiem a od osôb uvedených v bode 15 Európskeho súdneho atlasu na internetovej stránke Komisie:

http://ec.europa.eu/justice_home/judicialatlascivil/html/index_sk.htm.

8. Potrebuje strana, ktorá si uplatňuje nárok na výživné, právneho sprostredkovateľa na to, aby začala konanie na súde, alebo musí podať žiadosť prostredníctvom príslušného orgánu?

Zastupovanie právnikom sa vo veciach týkajúcich sa výživného nevyžaduje. Strana, ktorá si uplatňuje nárok na výživné, sa môže rozhodnúť konať vo vlastnom mene alebo prostredníctvom právneho sprostredkovateľa.

Osobitné informácie o možnosti mať právnika vymenovaného súdom, ktorý vystupuje za stranu oprávnenú na výživné, sa nachádzajú v bode 9.

9. Vznikajú navrhovateľovi náklady v dôsledku súdneho konania? Ak áno, aká je približná výška týchto nákladov? Môžu žiadatelia s nedostatočnými finančnými prostriedkami požiadať o právnu pomoc na úhradu nákladov súdneho konania?

Osoba, ktorá žiada o výkon nároku na výživné, je podľa poľského práva oslobodená od nákladov súdneho konania. Toto oslobodenie je úplné, t. j. príslušná osoba neplatí žiadne súdne poplatky, odvolacie poplatky ani poplatky za výkon rozhodnutia.

HoreHore

Okrem toho osoba, ktorá je oslobodená od súdnych poplatkov, môže požiadať o právnu pomoc vo forme právneho zástupcu určeného súdom. Ak sa vyhovie žiadosti o právneho zástupcu, advokátske poplatky hradí odporca strany, pre ktorú je vymenovaný právny zástupca. Ak táto osoba prehrá prípad, advokátske poplatky hradí štátna pokladnica.

Práva štátnych príslušníkov členských štátov v tejto záležitosti sú upravené zákonom o práve na pomoc v občianskoprávnych konaniach vedených v členských štátoch Európskej únie. Informácie o tomto zákone sú uvedené v informáciách o právnej pomoci, ktoré poskytlo Poľsko.

10. Ako sa výška výživného stanovuje v súdnom konaní? Ako sa upravuje podľa zmien nákladov na živobytie a zmien v rodinnej situácii?

Výška výživného závisí od zárobkovej a finančnej spôsobilosti osoby, ktorá je povinná platiť výživné, a od primeraných potrieb strany oprávnenej na výživné. Medzi primerané potreby patrí všetko, čo je dôležité pre zabezpečenie starostlivosti strany oprávnenej na výživné, nielen z hmotnej stránky, ale aj z ďalších stránok (kultúrnej a duchovnej). Medzi potreby neplnoletých osôb patria náklady na ich výchovu. Pri hodnotení zárobkovej a finančnej spôsobilosti osoby, ktorá je povinná platiť výživné, sa neberú do úvahy príjmy, ktoré skutočne zarába, ale príjmy, ktoré by mohla zarábať, ak by úplne využila svoj zárobkový potenciál.

Ak nastane zmena pomerov, možno požiadať o zmenu súdneho rozhodnutia alebo dohody o výživnom. O túto zmenu môže požiadať jedna alebo druhá strana vzťahu týkajúceho sa výživného. V závislosti od pomerov môžu požiadať o zrušenie vyživovacej povinnosti alebo o zvýšenie alebo zníženie výšky výživného. Podmienkou zmeny výšky výživného je zvýšenie alebo zníženie primeraných potrieb osoby oprávnenej na výživné alebo zárobkovej schopnosti osoby, ktorá platí výživné.

HoreHore

11. Ako sa platí výživné a komu?

Osoba, ktorá sa vo vykonateľnom [súdnom] rozhodnutí uvádza ako dlžník, je osoba, ktorá musí platiť. Zásadou je, že náklady na výživné musí znášať výhradne osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosťou. Ak táto osoba neplatí dobrovoľne, osoba, ktorá má nárok na výživné, môže požiadať príslušný súdny orgán o výkon rozsudku. Výkon môže byť iniciovaný z úradnej povinnosti na žiadosť súdu prvého stupňa, ktorý vydal rozhodnutie o výške výživného. Osoba oprávnená na výživné môže predložiť vykonateľné rozhodnutie aj na pracovisku dlžníka alebo v inštitúcii, ktorá vypláca dôchodok dlžníka, a požiadať, aby sa dlhované výživné odpočítalo od súm vyplácaných dlžníkovi. Táto žiadosť je pre vyplácajúci orgán záväzná.

12. Ak dlžník nie je ochotný platiť výživné, ako ho k tomu možno donútiť?

Ak osoba s vyživovacou povinnosťou nesplní túto povinnosť dobrovoľne, môže byť k tomu donútená. Pozri bod 11.

Okrem toho podľa Trestného zákonníka neplatenie výživného predstavuje trestný čin, ktorý možno potrestať pokutou, inými trestami ako odňatie slobody alebo odňatím slobody do dvoch rokov.

13. Existuje orgán alebo organizácia, ktorá pomáha pri výbere platieb výživného?

Ako sa uvádza v bode 6, žiadosť o priznanie výživného môžu v mene osoby s nárokom na výživné predložiť okrem iného niektoré občianske organizácie, zástupcovia orgánov miestnej samosprávy zodpovední za sociálnu pomoc a v niektorých prípadoch štátny zástupca. Tieto organizácie a osoby môžu podporiť stranu oprávnenú na výživné aj účasťou v konaní vo veci výživného, ktoré sa už prerokúva. Ich úlohou je potom podporovať osobu oprávnenú na výživné v jej konaní pred súdom.

HoreHore

14. Môže niektorý z týchto orgánov alebo organizácií platiť platby výživného, celkom alebo čiastočne, namiesto dlžníka?

Nie, žiadny z nich ich nemôže platiť.

Zákon o konaní proti dlžníkom výživného a o zálohách výživného z 22. apríla 2005, ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2005, však stanoví, že ak nie je možné vykonať nariadenie o výživnom vydané súdom, miestny [gmina] úrad a centrum sociálnej pomoci môžu priznať nárok na „zálohu výživného“.

Požiadať o zálohu môžu len osoby uvedené v tomto zákone. Zálohy výživného vypláca prednosta orgánu miestnej samosprávy, starosta obce alebo primátor mesta podľa miesta bydliska strany oprávnenej na výživné, a nesmú prekročiť výšku výživného priznanú súdom alebo sumy uvedené v zákone. Strany oprávnené na výživné sú oprávnené na zálohy vo výške súdom priznaného, ale nevyplateného výživného.

Ak však osoba oprávnená na zálohu výživného žije v inštitúcii, ktorá poskytuje celodennú starostlivosť (napr. centrá sociálnej pomoci, detské domovy, nápravné ústavy alebo vo väzbe), alebo v opatrovateľskej rodine, alebo sa oženila/vydala, alebo má dieťa a má nárok na príspevok na domácnosť, záloha sa tejto osobe neprizná.

Tento zákon je uplatniteľný, len ak má osoba oprávnená na výživné trvalé bydlisko v Poľsku.

15. Môže navrhovateľ získať pomoc od organizácie alebo orgánu (miestnej samosprávy alebo centrálnej správy) v Poľsku, ak je rezidentom v Poľsku, ale dlžník výživného žije v inej krajine?

Ak dlžník má trvalé bydlisko v zahraničí a strana oprávnená na výživné má bydlisko v Poľsku, okresný súd [Sąd Okręgowy] príslušný podľa bydliska strany oprávnenej na výživné pomáha strane oprávnenej na výživné vypracovať žiadosť o výživné tým, že jej poskytne všetky informácie a pomoc potrebné na vykonanie potrebnej administratívnej práce a na kontrolu, či žiadosť je formálne správna.

HoreHore

16. Ak áno, ako je možné skontaktovať sa s touto organizáciou alebo správnym orgánom (uveďte, prosím, presné mená a adresy)?

Názov súdu

Adresa

Smer. číslo

Tel.

Fax

Ústredňa

Predseda

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Białystok

ul. M.C.Skłodowskiej 1

15-950 Białystok

085

742-04-41

745-91-00

745-92-00

745-92-17

742-46-40

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Bielsko-Biała

ul. Cieszyńska 10

43-300 Bielsko-Biała

033

499-04-99

499-03-16

499-03-18

812-39-15

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Bydgoszcz

ul. Wały Jagiellońskie 2

85-128 Bydgoszcz

052

325-31-00

325-31-04

321-31-01

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Čenstochovej

ul. Dąbrowskiego 23/35

42-200 Częstochowa

034

324-50-15

324-16-80

324-16-80

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Elbląg

Pl. Konstytucji 1

82-300 Elbląg

055

611-22-00

611-22-07

611-22-15

611-22-17

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Gliwice

ul. Kosciuszki 15

44-100 Gliwice

032

338-02-00

338-01-01

338-01-02

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Gdaňsku

ul. Nowe Ogrody 30/34

80-958 Gdańsk

058

321-31-99

321-31-00

321-31-01

321-31-04

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Gorzów Wielkopolski

ul. Mieszka I 33

66-400 Gorzów Wielkopolski

095

722-42-80

do 85

720-28-07

720-28-07

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Jelenia Góra

ul. Wojska Polskiego 56

58-500 Jelenia Góra

075

641-51-00

752-24-34

641-51-51

752-51-13

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Kalisz

Al. Wolnosci 13

62-800 Kalisz

062

765-77-00

765-77-64

757-37-04

765-78-50

757-49-36

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Katoviciach

ul. Andrzeja 16/18

40-957 Katowice

032

251-14-21

251-40-91

251-69-83

251-67-28

251-69-83

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Kielce

ul. Seminaryjska 12

25-372 Kielce

041

340-23-00

344-59-45

344-49-23

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Konin

ul. Energetyka 5

62-510 Konin

063

242-30-22

242-38-16

242-65-69

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Koszalin

ul. Waryńskiego 7

75-541 Koszalin

094

-

342-50-71

342-88-04

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Krakove

ul. Przy Rondzie 7

31-547 Kraków

012

619-50-00

619-58-00

619-58-22

619-57-77

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Krosno

ul. Sienkiewicza 12

38-400 Krosno

013

436-84-78

436-85-49

432-05-70

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Legnica

ul. Złotoryjska 40

59-220 Legnica

076

722-59-00

722-59-11

722-59-12

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Lubline

ul. Krakowskie Przedmiescie 43

20-076 Lublin

081

535-91-00

do 10

532-08-40

532-99-95

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Łomża

ul. Dworna 16

18-400 Łomża

086

216-62-81

216-38-07

216-67-53

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Lodži

Pl. Dąbrowskiego 5

90-921 Łódź

042

677-89-00

677-89-99

677-89-91

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Nowy Sącz

ul. Pijarska 3

33-300 Nowy Sącz

018

443-89-00

443-89-22

443-81-14

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Olsztyn

ul. Dąbrowszczaków 44

10-001 Olsztyn

089

523-02-30

523-01-85

527-30-48

527-76-95

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Opole

siedziba tymczasowa

ul. Prószkowska 67

45-758 Opole

077

457-22-64

457-28-33

402-48-35

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Ostrołęka

ul. Kosciuszki 19

07-400 Ostrołęka

029

764-29-22

764-29-40

764-37-22

764-32-88

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Piotrków Trybunalski

ul. J. Słowackiego 5

97-300 Piotrków Trybunalski

044

-

647-21-94

649-64-14

647-89-19

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Płock

Pl. Narutowicza 4/6

09-404 Płock 6

024

262-52-44

268-85-84

268-85-79

262-25-26

262-25-26

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Poznani

ul. Marcinkowskiego 32

60-967 Poznań

061

856-60-00

852-33-06

852-93-85

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Radom

ul. Marszałka

J. Pilsudskiego 10

26-600 Radom

048

368-02-00

368-03-00

368-03-01

368-03-03

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Rzeszów

Pl. Śreniawitów 3

35-959 Rzeszów

017

875-62-00

875-62-36

862-72-65

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Siedlce

ul. Sądowa 2

08-110 Siedlce

025

632-52-35

do 39

632-62-11

632-61-98

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Sieradz

Al. Zwycięstwa 1

98-200 Sieradz

043

827-13-20

827-12-87

827-10-14

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Słupsk

ul. Zamenhofa 7

76-200 Słupsk

059

842-20-41

do 44

842-83-25

842-83-01

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Suwałki

ul. L.Waryńskiego 45

16-400 Suwałki

087

563-13-30

563-13-01

563-13-03

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Štetíne

ul. Kaszubska 42

70-952 Szczecin

091

448-00-02

448-96-36

448-99-15

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Świdnica

Pl. Grunwaldzki 14

58-100 Świdnica

074

851-83-00

851-82-46

851-82-70

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Tarnobrzeg

ul. Sienkiewicza 27

39-400 Tarnobrzeg

015

823-48-80 do 81

823-49-20

823-05-51

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Tarnów

ul. J. Dąbrowskiego 27

33-100 Tarnów

014

632-74-00

632-75-00

621-16-38

621-34-74

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Toruń

ul. Piekary 51

87-100 Toruń

056

610-56-00

610-56-04

655-57-06

Sąd Okręgowy (okresný súd)

vo Varšave

Al. Solidarnosci 127

00-951 Warszawa

022

620-03-71

620-13-57

620-13-57

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Włocławek

ul. Wojska Polskiego 22

87-800 Włocławek

054

411-62-00

411-62-05

411-62-05

Sąd Okręgowy (okresný súd)

vo Vrocłavi

ul. Sądowa 1

50-950 Wrocław

071

370-42-00

370-42-01

343-64-75

344-49-59

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Zamosć

ul. Akademicka 1

22-400 Zamosć

084

-

638-48-13

639-33-59

Sąd Okręgowy (okresný súd)

v Zielona Góra

Pl. Słowiański 1

65-958 Zielona Góra

068

-

322-01-40

322-01-41

17. Aký druh pomoci môže strana oprávnená na výživné získať od tohto správneho orgánu alebo organizácie?

Ak je poľský súd postupujúcim orgánom podľa newyorského dohovoru z roku 1956 alebo podľa dvojstrannej zmluvy, poskytuje strane, ktorá uplatňuje nárok na výživné, všetky potrebné informácie, pomáha jej vykonať potrebnú administratívnu prácu, kontroluje, či je žiadosť formálne správna, a zasiela žiadosť do zahraničia.

HoreHore

18. Môže sa strana oprávnená na výživné priamo obrátiť na takýto správny orgán alebo postupujúci orgán v Poľsku, ak má bydlisko v Poľsku, ale dlžník žije v inej krajine?

V situáciách týkajúcich sa priznania výživného súdom a ak daný prípad spadá do rozsahu pôsobnosti newyorského dohovoru, môže strana oprávnená na výživné, ktorá má bydlisko v inej krajine, využiť postup stanovený v tomto dohovore a požiadať príslušný postupujúci orgán krajiny, v ktorej má bydlisko.

Ak strana oprávnená na výživné žije v krajine, s ktorou má Poľsko uzatvorenú dvojstrannú zmluvu, pomoc sa poskytuje v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy. Tieto zmluvy spravidla umožňujú adresovať priamu žiadosť na poľský súd alebo ju adresovať na tento súd prostredníctvom súdu krajiny, ktorý vydal rozhodnutie. V iných prípadoch sa žiadosť postupuje prostredníctvom štátneho ministerstva, najčastejšie ministerstva spravodlivosti.

19. Ak áno, ako je možné skontaktovať sa s touto organizáciou alebo správnym orgánom (uveďte, prosím, presné mená a adresy)?

V prípadoch, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti newyorského dohovoru, sú príslušné postupujúce orgány cudzích krajín uvedené vo vyhláseniach týchto krajín pripojených k dohovoru, ktoré možno nájsť na internete.

20. Aký druh pomoci môže žiadateľ o výživné získať od tohto správneho orgánu alebo organizácie?

V prípadoch, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti newyorského dohovoru, príslušné postupujúce orgány cudzích krajín uvedené vo vyhláseniach týchto krajín pripojených k dohovoru poskytujú žiadateľovi o výživné všetky príslušné informácie, pomáhajú mu vykonať všetku potrebnú administratívnu prácu, kontrolujú, či je žiadosť formálne správna, a postupujú ju príslušnej druhej krajine.

« Nárok na výživné - Všeobecné informácie | Poľsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 18-03-2008

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo