Európska komisia > EJS > Nárok na výživné > Holandsko

Posledná úprava: 06-08-2007
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Nárok na výživné - Holandsko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

1. Čo spadá pod pojmy „výživné“ a „vyživovacia povinnosť“ podľa holandského práva? 1.
2. Do akého veku má dieťa nárok na príspevok na výživné? 2.
3. V ktorých prípadoch je uplatniteľné holandské právo? 3.
4. Ak toto právo nie je uplatniteľné, ktoré právo uplatnia holandské súdy? 4.
5. Má veriteľ výživného podať žiadosť o výživné špecifickej organizácii, vládnemu orgánu (ústrednému alebo miestnemu) či súdu? 5.
5.A. Ako mám žiadať o výživné od tejto organizácie alebo vládneho orgánu (ústredného či miestneho) a aké postupy sa tu uplatňujú? 5.A.
6. Môžem podať žiadosť v mene príbuzného, blízkeho či neplnoletého dieťaťa? 6.
7. Ak žiadateľ má v pláne predložiť prípad súdu, ako zistí, ktorý súd je príslušný? 7.
8. Musí žiadateľ využiť sprostredkovateľa, aby prípad predložil súdu (napr. advokáta, špecifickú organizáciu alebo vládny orgán (ústredný či miestny) atď.)? Ak nie, aké postupy sa uplatňujú? 8.
9. Musí žiadateľ zaplatiť poplatok, aby mohol prípad predložiť súdu? Ak áno, v akej pravdepodobnej výške? Ak finančné prostriedky žalobcu nie sú dostatočné, má možnosť získať právnu pomoc na krytie nákladov konania? 9.
10. Aký druh výživného súd žiadateľovi pravdepodobne udelí? Ako sa v prípade udelenia výživného určí jeho výška? Je možná revízia rozhodnutia súdu tak, aby sa zohľadnili zmeny životných nákladov alebo rodinných okolností? 10.
11. Ako a komu sa bude výživné vyplácať? 11.
12. Ak dlžník výživného neplatí dobrovoľne, je možné podniknúť kroky, ktoré ho k tomu prinútia? 12.
13. Existuje nejaká organizácia alebo vládny orgán (ústredný alebo miestny) na pomoc pri výbere výživného? 13.
14. Je možné zastúpiť dlžníka a vyplácať výživné alebo jeho časť namiesto neho? 14.
15. Môže žiadateľ získať pomoc od organizácie alebo vládneho orgánu (ústredného alebo miestneho) v Holandsku? 15.
16. Ak áno, ako má túto organizáciu alebo vládny orgán (ústredný alebo miestny) kontaktovať? 16.
17. Aký druh pomoci môže žiadateľ dostať od tejto organizácie alebo vládneho orgánu (ústredného alebo miestneho)? 17.
18. Môže žiadateľ adresovať žiadosť priamo organizácii alebo vládnemu orgánu (ústrednému alebo miestnemu) v Holandsku? 18.

 

1. Čo spadá pod pojmy „výživné“ a „vyživovacia povinnosť“ podľa holandského práva?

Výživné znamená povinnosť prispievať na náklady na živobytie veriteľa výživného. Povinnosť platiť výživné vychádza z pokrvného vzťahu, príbuzenstva a (prechádzajúceho) manželského puta. Pre registrované partnerstvá platia porovnateľné ustanovenia.

Ktoré osoby musia platiť príspevok na výživné inej osobe:
- rodičia svojim deťom

Všetci rodičia sú povinní vyživovať svoje deti. Platí to tak v dospelosti, ako aj v detstve. Vyživovacia povinnosť vzniká vo vzťahu k deťom do veku 21 rokov bez ohľadu na mieru núdze.

Pre bližšie informácie o povinnosti rodičov voči ich deťom pozri otázku 2.

- deti svojim rodičom

Deti sú povinné vyživovať svojich rodičov.

Vyživovacia povinnosť vzniká iba vtedy, keď sú rodičia v núdzi.

- rozvedený manželský partner druhému manželskému partnerovi (bývalí registrovaní partneri)

Vyživovacia povinnosť, ktorá medzi manželmi existuje počas manželstva, pretrváva aj po rozvode. Súd môže v rámci rozvodového rozsudku alebo neskoršieho rozsudku udeliť jednému bývalému manželskému partnerovi, ktorý nemá postačujúci príjem na krytie svojich životných nákladov (a podľa reálnych predpokladov nie je možné očakávať, že takýto príjem nadobudne), príspevok na výživné na náklady druhého bývalého manželského partnera, a to na žiadosť tohto manželského partnera. Pri zriaďovaní takéhoto príspevku na výživné súd zohľadňuje potreby jedného bývalého manželského partnera a možnosti (finančné prostriedky) druhého bývalého manželského partnera. Aj nefinančné faktory môžu hrať úlohu, ako napríklad trvanie manželstva alebo trvanie spolužitia. Ak súd bližšie neurčí časový limit vyživovacej povinnosti, vyživovacia povinnosť končí po 12 rokoch. Súd môže rozhodnúť o predĺžení tejto lehoty na žiadosť manželského partnera, ktorý požaduje výživné, v prípadoch, že tento manželský partner má značné finančné ťažkosti. Po krátkom (nie viac ako päťročnom) bezdetnom manželstve trvanie vyživovacej povinnosti v zásade nepresahuje trvanie samotného manželstva.

HoreHore

Uvedené platí aj vo vzťahu k výživnému bývalých registrovaných partnerov.

Bývalí manželia sa môžu medzi sebou dohodnúť o výživnom mimosúdnou cestou. Takéto dohody sú väčšinou súčasťou rozvodovej zmluvy. V praxi túto zmluvu potvrdí súd v rámci rozvodového rozsudku. Takéto potvrdenie poskytuje osobe, ktorá má nárok na výživné, väčšiu právnu istotu.

Iné?
Manželia/registrovaní partneri

Obidvaja manželia a registrovaní partneri musia, okrem výnimočných okolností, prispievať na výdavky domácnosti. Môžu sa v tejto súvislosti dohodnúť aj inak, a to v predmanželskej alebo partnerskej zmluve.

Biologický otec/druh matky

Biologický otec dieťaťa má povinnosť poskytovať výživné dieťaťu, ktorého je otcom (teda nie dieťaťu, ktoré uznal za svoje), pokiaľ dieťa nie je v právnom rodinnom vzťahu s týmto mužom alebo s iným mužom (inými slovami, ak dieťa nemá zákonného otca).

Rovnaká povinnosť platí pre druha matky, ktorý sa podieľal na úkone, v ktorého dôsledku mohlo dôjsť k splodeniu dieťaťa.

Spoločná starostlivosť

Osoba, ktorá nie je rodičom a ktorá sa stará o dieťa s rodičom, má vyživovaciu povinnosť voči tomuto dieťaťu (článok 1:253w BW). Táto vyživovacia povinnosť pretrváva do dovŕšenia veku 21 rokov, keď sa spoločná starostlivosť končí, keďže dieťa dosiahne plnoletosť. 

V ktorých prípadoch?

Vo všeobecnosti povinnosť platiť výživné vzniká iba v prípade, že je veriteľ výživného v núdzi. Osoba je v núdzi, ak nemá dostatočný príjem na to, aby sa o seba mohla sama postarať a ak podľa reálnych predpokladov nie je možné očakávať, že takýto príjem môže sama nadobudnúť.

HoreHore

Výnimkou z toho pravidla je prípad vyživovacej povinnosti rodičov a biologických otcov voči ich neplnoletým deťom a voči mladým dospelým deťom (do veku 21 rokov). V tomto prípade vyživovacia povinnosť platí aj v prípade, že veriteľ výživného nie je v núdzi.

2. Do akého veku má dieťa nárok na príspevok na výživné?

V prípade detí vo veku do 18 rokov (neplnoleté deti) musia rodičia platiť náklady na živobytie a iné náklady spojené s výchovou dieťaťa, ako napríklad vzdelanie a aktivity vo voľnom čase. Rodičia sú povinní prispievať na náklady starostlivosti a výchovy v závislosti od svojich prostriedkov. Táto povinnosť platí aj v prípade, že dieťa má vlastné prostriedky a/alebo príjem.

V prípade detí vo veku 18, 19 a 20 rokov („mladí dospelí“) sú rodičia zodpovední za uhradenie nákladov na živobytie a vzdelanie. Náklady na živobytie a vzdelanie majú rovnaký význam ako náklady starostlivosti a výchovy počas detstva. Táto vyživovacia povinnosť je nezávislá od potreby veriteľa výživného.

V prípade tejto kategórie detí tiež existuje rozšírená vyživovacia povinnosť, dokonca aj vtedy, ak majú vlastný príjem zo zamestnania alebo vlastné prostriedky alebo ak vstúpia do manželstva. Akékoľvek vlastné príjmy dieťaťa však určujú rozsah jeho potreby dostávať príspevok na výživné.

V prípade detí vo veku 21 rokov a viac majú rodičia vyživovaciu povinnosť iba vtedy, ak je dieťa v núdzi a nie je schopné postarať sa o seba samo, napríklad v prípade fyzicky či mentálne postihnutých detí.

HoreHore

3. V ktorých prípadoch je uplatniteľné holandské právo?

Uplatniteľné právo, pokiaľ ide o zriadenie vyživovacej povinnosti, sa určuje podľa holandského medzinárodného práva súkromného na základe kolíznych pravidiel Haagskeho dohovoru o výživnom (uplatniteľné právo) z roku 1973 (Trb. 1974, 86). Bližšie informácie o tomto dohovore nájdete na internetovej stránke Haagskej konferencie pre medzinárodné právo súkromné English - français.

V súlade s týmto dohovorom holandský súd uplatní holandské právo, ak

  • dlžník výživného a veriteľ výživného majú obaja holandské štátne občianstvo a dlžník výživného má miesto obvyklého pobytu v Holandsku,
  • veriteľ výživného má miesto obvyklého pobytu v Holandsku,
  • podľa práva krajiny miesta obvyklého pobytu veriteľa výživného mimo Holandska veriteľ nemá nárok na príspevok na výživné a dlžník výživného, ako i veriteľ výživného majú holandskú štátnu príslušnosť,
  • ani podľa práva krajiny miesta obvyklého pobytu veriteľa výživného mimo Holandska, ani podľa práva spoločnej neholandskej štátnej príslušnosti dlžníka výživného a veriteľa výživného veriteľ nemá nárok na príspevok na výživné,
  • v prípade výživného medzi bývalými manželmi, ak sa na rozvod uplatňuje holandské právo.

4. Ak toto právo nie je uplatniteľné, ktoré právo uplatnia holandské súdy?

Holandský súd v takomto prípade v zásade uplatní zahraničné právo miesta obvyklého pobytu veriteľa výživného. Ak mu podľa tohto práva nevzniká nárok na výživné, holandský súd uplatní spoločné právo štátnej príslušnosti veriteľa výživného a dlžníka výživného.

HoreHore

V prípade rozvodu sa právo, ktoré sa uplatňuje na rozvod, uplatní aj na vyživovaciu povinnosť voči bývalému manželovi.

5. Má veriteľ výživného podať žiadosť o výživné špecifickej organizácii, vládnemu orgánu (ústrednému alebo miestnemu) či súdu?

Sumu, ktorú musí dlžník výživného zaplatiť, si buď určia strany samy a ustanovia ju v dohode, alebo ju určí súdne rozhodnutie. V kontexte rozvodového konania sa od súdu často vyžaduje, aby rozhodol aj o výživnom pre bývalého manžela alebo na dieťa.

5.A. Ako mám žiadať o výživné od tejto organizácie alebo vládneho orgánu (ústredného či miestneho) a aké postupy sa tu uplatňujú?

Ak sa má príspevok na výživné ustanoviť prostredníctvom súdneho rozhodnutia, platí toto:

Právne konanie na ustanovenie, zmenu alebo ukončenie príspevku na výživné začína žiadosťou. Túto žiadosť zostaví advokát. Tento advokát zastupuje veriteľa výživného na súdnom pojednávaní. Žiadosť musí obsahovať meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu veriteľa výživného, ako i meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu dlžníka výživného. V žiadosti je tiež potrebné uviesť, prečo je potrebné ustanoviť, zmeniť alebo ukončiť výživné. Po predložení žiadosti v podateľni súdu je potrebné predložiť dokumenty, ktoré dokladujú informácie uvedené v žiadosti. V prípadoch výživného medzi tieto dokumenty patria najmä dokumenty týkajúce sa finančnej situácie, finančné výkazy zostavené na daňové účely, výplatné pásky, výpočty potrieb a finančných prostriedkov. Advokát pošle žiadosť na podateľňu príslušného súdu. Podateľňa potom (v zásade) pošle kópiu žiadosti spolu s príslušnými sprievodnými dokumentmi druhej strane, t. j. v prípadoch výživného dlžníkovi výživného. Ten potom dostane predvolanie na súdne pojednávanie.

HoreHore

6. Môžem podať žiadosť v mene príbuzného, blízkeho či neplnoletého dieťaťa?

Nie. Žiadosť musí predložiť advokát veriteľa výživného. Veritelia výživného nemôžu predkladať žiadosti bez advokáta.

Neplnoleté dieťa zastupuje jeho právny zástupca (zvyčajne rodič).

7. Ak žiadateľ má v pláne predložiť prípad súdu, ako zistí, ktorý súd je príslušný?

Tu je potrebné rozlišovať medzi medzinárodnou súdnou príslušnosťou (je príslušný holandský súd?) a vnútornou príslušnosťou (ktorý holandský súd je príslušný?).

Pokiaľ ide o medzinárodnú súdnu príslušnosť holandského súdu, v kontexte Európskej únie sa uplatňuje tzv. nariadenie „Brusel I“. Toto nariadenie obsahuje pravidlá súdnej príslušnosti so zreteľom na vyživovacie nároky.

Podľa článku 2 nariadenia veriteľ výživného (žiadateľ) dlžníka výživného (odporcu) s miestom bydliska v Holandsku v zásade predvoláva pred holandský súd.

Nariadenie „Brusel I“ tiež obsahuje alternatívne pravidlo, pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť. Článok 5 ods. 2 stanovuje, že odporcu s miestom bydliska na území členského štátu je možné predvolať pred súd v inom členskom štáte:

  • pred súd v mieste, kde má bydlisko alebo miesto obvyklého pobytu osoba, ktorá má nárok na výživné,
  • alebo, ak ide o doplnkovú požiadavku súvisiacu s nárokom týkajúcim sa statusu osôb podľa rodinného práva, t. j. ak sudca rozhoduje o rozvode alebo o príbuzenstve, pred súd, ktorý je príslušný vo veci tohto nároku, s výnimkou prípadov, kedy je súdna príslušnosť založená na štátnej príslušnosti iba jednej zo strán.

Bod a) znamená, že veriteľ výživného s miestom bydliska v Holandsku môže predvolať dlžníka výživného s miestom bydliska napr. vo Francúzsku, pred holandský súd, ktorý má medzinárodnú súdnu príslušnosť podľa článku 5 ods. 2. Príslušný je súd miesta bydliska žiadateľa.

HoreHore

Pokiaľ ide o medzinárodnú súdnu príslušnosť holandského súdu mimo kontextu Európskej únie, platí nasledovné. Ak niektorá zo strán (či už veriteľ, alebo dlžník) žije mimo Európskej únie, uvedené nariadenie „Brusel I“ nie je uplatniteľné a holandský súd odvodzuje svoju príslušnosť od Občianskeho súdneho poriadku. Podľa neho je holandský rozvodový súd oprávnený vytvoriť provizórnu úpravu, pokiaľ ide o rozvod a s ním súvisiace záležitosti, ako napr. príspevok na výživné či pokračujúce obývanie manželskej domácnosti. Holandský súd je tiež príslušný rozhodnúť o nezávislej žiadosti o príspevok na výživné, ak buď žiadateľ alebo jedna strana či viacero zúčastnených strán uvedených v žiadosti žije(-ú) v Holandsku, alebo ak prípad inak dostatočne súvisí so súdnou príslušnosťou Holandska, ak sa tieto rozhodnú, že holandský súd bude príslušným súdom, alebo ak sa príslušná strana dostaví v priebehu konania pred súd a nenamieta nepríslušnosť súdu.

Pokiaľ ide o vnútornú príslušnosť holandského súdu, pre typ súdu (všeobecný súd, odvolací súd, najvyšší súd Holandska) platí pravidlo, že v prípadoch výživného je príslušný všeobecný súd. Ktorý všeobecný súd je príslušný, určuje Občiansky súdny poriadok. Ide o všeobecný súd v mieste bydliska buď žiadateľa (jedného zo žiadateľov) alebo jednej zo zúčastnených strán uvedených v žiadosti, alebo v prípade, že nie je k dispozícii miesto bydliska niektorej z týchto strán, súd v mieste skutočného bydliska jednej z nich.

8. Musí žiadateľ využiť sprostredkovateľa, aby prípad predložil súdu (napr. advokáta, špecifickú organizáciu alebo vládny orgán (ústredný či miestny) atď.)? Ak nie, aké postupy sa uplatňujú?

Žiadosť o zriadenie, zmenu alebo ukončenie príspevku na výživné musí predložiť advokát. Advokát zastupuje žiadateľa počas pojednávania. Mená a adresy advokátov nájdete na internetovej stránke národnej advokátskej spoločnosti English - Nederlands.

HoreHore

Existuje tiež „Spoločnosť právnikov pre rodinné záležitosti a rozvodových sprostredkovateľov“, ktorej členovia sa špecializujú okrem iného na rozvody a výživné. Špecializujú sa tiež na rozvodové sprostredkovanie a súvisiace záležitosti.

Navštívte internetovú stránku VFAS-Advocaten: k dispozícii v holandčine Nederlands a angličtine English.

9. Musí žiadateľ zaplatiť poplatok, aby mohol prípad predložiť súdu? Ak áno, v akej pravdepodobnej výške? Ak finančné prostriedky žalobcu nie sú dostatočné, má možnosť získať právnu pomoc na krytie nákladov konania?

Za súdne konanie sa platí príspevok na náklady na správu spravodlivosti. Ide o poplatok súdu. Okrem toho je potrebné uhradiť poplatky za advokáta a súdneho zriadenca.

Ak účastník konania nie je schopný (v plnej výške) zaplatiť náklady na advokáta, môže mať za určitých podmienok nárok na právnu pomoc (pozri aj internetovú stránku Právna pomoc). Ide o tzv. „prípad súdnej pomoci“. Časť nákladov uhradí vláda a účastník zaplatí „osobný príspevok“. Výška tohto „osobného príspevku“ závisí od príjmu a finančnej situácie účastníka. Právnu pomoc udeľuje Rada pre právnu pomoc. Účastník konania musí tejto podať žiadosť o právnu pomoc príslušnej Rade (príslušnosť sa určuje podľa príslušnosti odvolacieho súdu) v oblasti sídla kancelárie advokáta. V praxi žiadosť často podáva advokát v prípade, že bol oslovený pred podaním žiadosti o právnu pomoc.

HoreHore

Okrem toho je potrebné predložiť „osvedčenie o hmotnej núdzi“ (ktoré dostane od úradu mestskej správy v mieste bydliska). Toto osvedčenie je potrebné poslať spolu so žiadosťou Rade pre právnu pomoc, ktorá preskúma, či má účastník konania nárok na právnu pomoc. Ak áno, Rada vydá doklad o nároku na právnu pomoc. V takomto prípade sa znižuje aj súdny poplatok.

Nárok na právnu pomoc platí aj v prípade cezhraničných sporov, t. j. ak žiadateľ nemá bydlisko v Holandsku. Ustanovuje ho európska smernica o cezhraničnej právnej pomoci. O právnu pomoc je možné požiadať s odvolaním sa na články 23A až 23 K vrátane zákona o právnej pomoci prostredníctvom Rady pre právnu pomoc so sídlom v Haagu použitím vzorového formulára v prílohe tejto smernice, ktorý je pre všetky členské štáty rovnaký.

Ak je to potrebné, Rada pre právnu pomoc Nederlands poskytuje pomoc aj pri výbere advokáta. Adresu Rady nájdete v odpovedi na otázku 16.

10. Aký druh výživného súd žiadateľovi pravdepodobne udelí? Ako sa v prípade udelenia výživného určí jeho výška? Je možná revízia rozhodnutia súdu tak, aby sa zohľadnili zmeny životných nákladov alebo rodinných okolností?

Súd vo svojom rozhodnutí berie do úvahy potreby osoby, ktorá požaduje alebo je príjemcom príspevku na výživné, a prostriedky (finančnú situáciu) osoby, ktorá má platiť alebo platí príspevok na výživné.

HoreHore

Potreby a prostriedky sú relatívne pojmy. Súd má istú mieru voľnosti v rozhodovaní vzhľadom na podmienky konkrétneho prípadu.

Súdnictvo vyvinulo smernice, tzv. štandardy Trema (pozri: De Rechspraak English - Nederlands). Tie však nie sú pre súd záväzné.

Pre rozhodnutie súdu sú dôležité nasledujúce príjmy a výdavky:

  • príjem zo zamestnania,
  • príjem z vedľajšieho zamestnania,
  • študijné granty,
  • podpory,
  • dôchodok,
  • príjem z prenájmu,
  • úroky a iné príjmy z majetku,
  • príspevky do domácnosti od osôb, ktoré sa zúčastňujú na chode domácnosti,
  • existujúce možnosti zvýšenia príjmu (zárobková schopnosť),
  • výkaz majetku,
  • platby nájomného,
  • splátky hypotéky a úrok, ako aj fixné poplatky. Je potrebné uviesť aj zatiaľ nesplatenú časť hypotéky.
  • poistné zmluvy,
  • potrebné pravidelné cestovné náklady,
  • finančné záväzky voči tretím osobám,
  • náklady na osobitnú zdravotnú starostlivosť veriteľa výživného a/alebo jeho rodinných príslušníkov,
  • výdavky spojené s dosahovaním príjmu,
  • výkazy dlhov.
Zákonná indexácia

Ministerstvo spravodlivosti každoročne určí percento, o ktoré sa zo zákona zvyšuje súdom určený príspevok na výživné alebo zmluvne dohodnutý príspevok na výživné. Pri výpočte tohto percentuálneho nárastu Ministerstvo zohľadňuje vývoj miezd v podnikateľskom sektore, štátnej správe a vývoj miezd v iných sektoroch. Toto percento sa uverejňuje v Staatscourant [holandský vládny vestník].

HoreHore

Existuje niekoľko výnimiek z tejto automatickej úpravy príspevkov na výživné. Strany alebo súd môžu vylúčiť zákonnú indexáciu alebo ustanoviť alternatívnu metódu indexácie.

11. Ako a komu sa bude výživné vyplácať?

Výživné pre bývalého manžela sa vypláca priamo veriteľovi výživného.

Platby výživného stanovené súdom pre neplnoleté dieťa sa vyplácajú priamo rodičovi (poručníkovi), ktorý má dieťa v starostlivosti.

12. Ak dlžník výživného neplatí dobrovoľne, je možné podniknúť kroky, ktoré ho k tomu prinútia?

Ak je vyživovacia povinnosť určená v súdnom rozhodnutí a dlžník výživného sa dostane do omeškania s platbou výživného pre partnera, nápravu zvyčajne zabezpečuje súdny zriadenec. V prípade, že neexistuje súdne rozhodnutie, je potrebné prípad predložiť pred súd. Je potrebné zastúpenie advokátom. V prípade vymáhania platieb výživného na dieťa, je v niektorých prípadoch možné obrátiť sa na Národnú kanceláriu pre výber platieb výživného (LBIO) v Goude. Pozri odpoveď na otázku 13.

13. Existuje nejaká organizácia alebo vládny orgán (ústredný alebo miestny) na pomoc pri výbere výživného?

V prípade výživného na dieťa je príslušnou organizáciou Národná kancelária pre výber platieb výživného (LBIO) v Goude.

LBIO môže vyberať výživné bez ohľadu na to, či má dlžník výživného nedoplatky, alebo nie. LBIO na to musí mať povolenie od dlžníka alebo od veriteľa výživného. LBIO môže, ak je to potrebné, vyberať výživné prostredníctvom exekúcie. Môže napríklad siahnuť na mzdu, podporu alebo (ne)hnuteľný majetok dlžníka výživného.

HoreHore

Využitie služieb LBIO nie je bezplatné. V prípade nedoplatku musí dlžník výživného LBIO uhradiť náklady za výber. LBIO účtuje príplatok za vymáhanie. Tento príplatok predstavuje 10 % dlžnej sumy. Dlžník výživného musí rovnako uhradiť náklady právneho konania a exekúcie.

LBIO sa zaoberá iba výberom výživného na dieťa. Nezaoberá sa platbami výživného pre bývalého manžela (registrovaného partnera). Neplatí to však pre prípady týkajúce sa úloh súvisiacich s mandátom LBIO (pozri odpoveď na otázku 17).

Formulár „prevzatie výberu výživného na dieťa“ je možné stiahnuť z internetovej stránky LBIO Nederlands.

Táto stránka tiež obsahuje množstvo informácií o úlohách a postupoch LBIO, úradné hodiny (telefonické) a iné informácie.

14. Je možné zastúpiť dlžníka a vyplácať výživné alebo jeho časť namiesto neho?

Nie.

15. Môže žiadateľ získať pomoc od organizácie alebo vládneho orgánu (ústredného alebo miestneho) v Holandsku?

Áno. V prípade výživného na dieťa pozri odpoveď na otázku 13.

Áno. V prípade právnej pomoci pozri odpoveď na otázku 8.

16. Ak áno, ako má túto organizáciu alebo vládny orgán (ústredný alebo miestny) kontaktovať?

V prípade výživného na dieťa:

HoreHore

Landelijk Bureau Inning Onderhoudsbijdragen (LBIO Nederlands)

Postbus 800

2800 AV GOUDA

Tel.: +31 182 572 020

Fax: +31182.537 179

V prípade právnej pomoci:

de Raad voor de rechtsbijstand Nederlands,

Postbus 450,

2501 CL Den Haag

Tel.: +31 703 701 414

17. Aký druh pomoci môže žiadateľ dostať od tejto organizácie alebo vládneho orgánu (ústredného alebo miestneho)?

Pozri odpoveď na otázku 13.

LBIO má úlohy aj v oblasti medzinárodného výberu výživného. Tieto úlohy vyplývajú z dvoch dohovorov, ktorých je Holandsko signatárom:

Holandsko je signatárom Dohovoru OSN o vymáhaní výživného v cudzine English - français, prijatého v New Yorku 20. júna 1956. Ide o dohovor o vzájomnej právnej pomoci, ktorého cieľom je zjednodušiť vymáhanie výživného v medzinárodných prípadoch. Dohovor na tieto účely vytvoril systém prijímacích a odosielacích inštitúcií, ktoré pomáhajú veriteľovi výživného pri presadzovaní nárokov na výživné. LBIO je prijímacou a odosielacou inštitúciou pre Holandsko.

Ktokoľvek s bydliskom v Holandsku, kto má problémy s výberom výživného od dlžníka výživného s bydliskom v zahraničí (t. j. v krajine, ktorá je signatárom uvedeného dohovoru), sa môže obrátiť na tejto dohovor. Dohovor sa týka nielen výživného na dieťa, ale aj výživného pre partnera.

LBIO tiež vyberá výživné na žiadosť veriteľov výživného s bydliskom v zahraničí (t. j. v krajine, ktorá je signatárom uvedeného dohovoru) od dlžníkov výživného s bydliskom v Holandsku. Ak veriteľ výživného s bydliskom v inom členskom štáte má nárok na výživné od dlžníka výživného v Holandsku, môže sa obrátiť na systém tohto dohovoru. Musí podať žiadosť prijímacej inštitúcii v Holandsku (LBIO). Prijímacia inštitúcia potom vykoná potrebné opatrenia na získanie výživného.

Na to, aby bolo možné využiť služby LBIO, je potrebné podať formulár žiadosti „výber výživného v cudzine”. Tento formulár je možné stiahnuť z internetovej stránky LBIO Nederlands.

Informácie o právnej pomoci nájdete v odpovedi na otázku 9.

18. Môže žiadateľ adresovať žiadosť priamo organizácii alebo vládnemu orgánu (ústrednému alebo miestnemu) v Holandsku?

Pozri odpovede na otázky 13 a 17.

« Nárok na výživné - Všeobecné informácie | Holandsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 06-08-2007

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo