Európska komisia > EJS > Nárok na výživné > Luxembursko

Posledná úprava: 04-04-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Nárok na výživné - Luxembursko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


 

1. Čo zahŕňajú pojmy „výživné“ a „vyživovacia povinnosť“ podľa luxemburského zákona? 

Vyživovacia povinnosť ako výraz rodinnej solidarity označuje povinnosť uloženú zákonodarcom poskytnúť materiálnu pomoc niektorým príbuzným. Ide najmä o povinnosť rodičov živiť svoje deti, starať sa o ne a vychovávať ich. Týka sa to taktiež vyživovacieho príspevku, ktorý si musia platiť manželia v prípade rozvodu, ako aj vyživovacej povinnosti v prípade adopcie dieťaťa.

Pravidlo „výživné sa nedlhuje“ znamená, že výživné je určené na zabezpečenie súčasných a budúcich potrieb, nie na úhradu výdavkov v minulosti. Toto pravidlo má právnu hodnotu jednoduchej prezumpcie, teda pravidlu možno čeliť, ak veriteľ prinesie dôkaz buď o tom, že sa musel zadĺžiť, aby sa mohol uživiť, alebo o tom, že nezostal nečinný alebo nemohol konať.

Vyživovacia pohľadávka nemôže byť kompenzovaná, pokiaľ pohľadávka, ktorou má byť kompenzovaná, nemá tiež vyživovací charakter.

Ktoré osoby majú „vyživovaciu povinnosť“ voči inej osobe?

  • rodičia voči svojim deťom

Otec a matka majú povinnosť živiť svoje dieťa a postarať sa oň. Dieťa má nárok uplatniť si právo na svoju vyživovaciu pohľadávky kedykoľvek a bez rozdielu voči svojmu otcovi a svojej matke za všetko.

  • deti voči svojim rodičom

Deti dlhujú výživné svojmu otcovi a matke, ktorí sú v núdzi.

HoreHore

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi má prednosť pred vyživovacou povinnosťou ostatných dlžníkov výživného. Spoločné dieťa má teda vyživovaciu povinnosť voči matke len vtedy, ak otec nie je schopný poskytnúť jej výživné.

  • rozvedený manželský partner voči svojmu bývalému manželskému partnerovi

Súd, ktorý vyhlási manželstvo za rozvedené, môže uložiť jednej zo strán povinnosť vyplácať druhej strane vyživovací príspevok. Vyživovací príspevok musí zodpovedať potrebám veriteľa a pomeru možností dlžníka.

Žiadne výživné neprináleží strane, z ktorej výlučnej viny bolo manželstvo rozvedené pre stanovený právny dôvod, alebo ktorá žije spoločne s treťou osobou. Za osoby žijúce spoločne sa pokladajú tie osoby, ktoré žijú v spoločnej domácnosti.

Výživné môže byť kedykoľvek revidované a zrušené. Zrušené je v prípadoch, keď prestane byť nevyhnutné. Neprináleží viac z úradnej moci v prípade, že veriteľ opäť vstúpil do manželského zväzku, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po opätovnom sobáši. Neprináleží viac na žiadosť v prípade, že veriteľ žije spoločne s treťou osobou.

Inak vyživovacia pohľadávka môže byť predmetom vyrovnania alebo zrieknutia sa. Dohody, ku ktorým dôjde medzi manželmi, platia, kým trvá na strane veriteľa alebo dlžníka situácia, vzhľadom na ktorú boli uzavreté.

  • iné osoby

Ďalej ide:

    • manželov počas manželstva vrátane rozvodového konania a v prípade rozhodnutia o rozluke od stola a lôžka;
    • deti voči ich starým rodičom a ďalším predkom;
    • dedičskú postupnosť po zosnulom manželskom partnerovi, aj keď manželia žili odlúčení od stola a od lôžka, vo vzťahu k pozostalému manželovi;
    • zaťov a nevesty voči ich svokrovi a svokre, ako aj naopak.

Vyživovacia povinnosť je vzájomná. Pokiaľ si však veriteľ závažným spôsobom neplní svoje povinnosti voči dlžníkovi, sudca môže dlžníka oslobodiť od celého výživného alebo od jeho časti.

HoreHore

V ktorých prípadoch? 

Výživné je podmienené stavom núdze. Každá osoba sa pokladá za schopnú zabezpečiť si aspoň svojou prácou zdroje, takže dlžník má povinnosť dokázať buď to, z akého dôvodu nemôže ísť pracovať, pokiaľ je bez práce, alebo to, z akého dôvodu nemôže platiť výživné požadované veriteľom, aj keď vykonáva činnosť, ktorá je odmeňovaná. Výška vyživovacieho príspevku je určená v závislosti od potrieb veriteľa a od majetku dlžníka.

Počas rozvodového konania sa pri vyživovacom príspevku berie do úvahy životná úroveň manželov počas manželstva v tom zmysle, aby manželský partner veriteľ vyživovacieho príspevku mal možnosť zachovať si podobnú životnú úroveň, akú mal počas spoločného života.

Po vyhlásení manželstva za rozvedené sa situácia zásadne mení. Počnúc týmto momentom sa totiž končí povinnosť pomoci, ktorú vzájomne majú manželia počas manželstva, a každý z manželov sa musí o seba postarať v rámci možností a aktívne sa podieľať na budovaní svojej vlastnej ekonomickej budúcnosti. Vyživovacia povinnosť má charakter výživného a nie odškodného. Jeho jediným cieľom je zabezpečiť materiálnu existenciu rozvedeného manželského partnera.

Rozvedený manželský partner teda musí dokázať, že nedokáže vykonávať prácu, ktorá je odmeňovaná, a že nemá majetkové zdroje ani dostatočné príjmy, aby sa sám postaral o svoje živobytie. Vyživovací príspevok treba určiť v rámci finančných schopností dlžníka výživného len podľa jediného kritéria nedostatočných osobných prostriedkov na prežitie veriteľa výživného.

HoreHore

2. Dokedy môže dieťa poberať výživné?

Počas neplnoletosti dieťa v každom prípade dostáva výživné.

Po dosiahnutí plnoletosti dieťa dostáva výživné, kým nezískalo finančnú nezávislosť, najmä z dôvodu vysokoškolského a odborného štúdia. Cieľom je zabezpečiť, aby dieťa získalo finančnú nezávislosť prostredníctvom vykonávania povolania. Keďže pokračovanie v štúdiu nie je absolútne právo, zachovanie vyživovacej povinnosti môže byť podmienené nielen riadnou školskou dochádzkou, ale aj výsledkami štúdia.

Po skončení povinnosti výživy a výchovy sa uplatňuje všeobecný režim vyživovacej povinnosti pod podmienkou, že navrhovateľ prinesie dôkaz o svojom stave núdze.

3. V ktorých prípadoch sa uplatňuje luxemburský zákon?

Haagsky dohovor z 2. októbra 1973 o zákone vzťahujúcom sa na vyživovaciu povinnosť, ktorý je platný v Luxembursku, predstavuje verejné právo stretu zákonov v oblasti vyživovacích povinností vyplývajúcich z rodinných, príbuzenských, manželských, švagrovských a sobášom spriaznených vzťahov vrátane vyživovacích povinností voči nemanželským deťom. Tento dohovor nahrádza Haagsky dohovor z 24. októbra 1956 o zákone vzťahujúcom sa vyživovacie povinnosti voči deťom, ktorý sa vzťahuje výlučne na vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom a ktorý sa uplatňuje vo vzťahoch so zmluvnými štátmi, čo neratifikovali ďalší všeobecný dohovor.

Haagsky dohovor z roku 1973 ustanovuje všeobecné pravidlo, subsidiárne pravidlá a výnimky. V zásade sa uplatňuje zákon platný v mieste bežného pobytu veriteľa výživného. Pokiaľ tento zákon nepriznáva veriteľovi žiadny nárok na výživné, uplatňuje sa spoločný vnútroštátny zákon veriteľa a dlžníka. Ak aj tento zákon odmieta nárok na výživné, uplatňuje sa zákon sudcu, ktorému bola vec postúpená. Odchylný režim sa uplatňuje pri príbuzných v pobočnej línii, švagrovských a sobášom spriaznených príbuzných, v prípade zrušenia manželstva (rozvod, rozluka od stola a lôžka, vyhlásenie manželstva za neplatné), v prípade výlučnej lokalizácie v Luxembursku a ak je veriteľom verejná inštitúcia.

HoreHore

Luxemburský zákon je určený na to, aby sa vzťahoval na vyživovaciu povinnosť hlavne za týchto predpokladov:

  • pokiaľ dlžník a veriteľ sú obaja luxemburskí štátni príslušníci a pokiaľ dlžník má svoje bežné miesto pobytu v Luxembursku;
  • pokiaľ veriteľ má svoje bežné miesto pobytu v Luxembursku;
  • pokiaľ je vec postúpená luxemburskému súdu a ak zákon podľa bežného miesta pobytu veriteľa alebo zákon podľa spoločnej štátnej príslušnosti neumožňuje veriteľovi získať výživné;
  • pokiaľ je veriteľom luxemburská verejná inštitúcia ako Národný fond solidarity;

pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť medzi manželmi v rámci konania o zrušení manželstva, pri rozhodnutí o zrušení manželstva sa uplatňuje luxemburský zákon;

4. Pokiaľ tento zákon nemožno uplatniť, aký zákon uplatnia luxemburské súdy?

Ak veriteľ a dlžník majú obaja svoje bežné miesto pobytu na luxemburskom území, potom sa v zásade uplatňuje luxemburský zákon až na prípad, keď veriteľ v zmysle Haagskeho dohovoru z roku 1973 sa odvoláva na zákon spoločnej štátnej príslušnosti, ak sú obaja cudzí štátni príslušníci. V takomto prípade luxemburské súdy uplatnia tento spoločný zákon cudzej krajiny.

Uplatniteľným zákonom, tak ako ho určil už uvedený dohovor, sa riadia predovšetkým nasledujúce otázky, a to jestvovanie vyživovacej povinnosti, lehota na podanie žaloby, spôsobilosť a oprávnenie konať, ako aj spôsob určenia výšky vyživovacieho príspevku. Bez ohľadu na znenie uplatniteľného zákona musí byť výška vyživovacieho plnenia vždy určená v závislosti od potrieb veriteľa a od zdrojov dlžníka.

HoreHore

5. Má sa navrhovateľ obrátiť na nejakú osobitnú organizáciu, úrad alebo na súd, aby získal „výživné“?

Navrhovateľ výživného sa musí v zásade obrátiť na zmierovací súd, aby si uplatnil nárok na výživné. Ak sa návrh na výživné spája s rozvodovým konaním alebo s rozlukou od stola a lôžka, potom okresný súd, ktorý rozhoduje o návrhu na rozvod alebo na rozluku od stola a lôžka, prijme aj rozhodnutie týkajúce sa návrhu na získanie výživného.

6. Možno sa obrátiť na príslušnú organizáciu, úrad alebo súd v mene člena rodiny, príbuzného, maloletého?

Rodič, ktorý prevzal rodičovskú zodpovednosť za maloleté dieťa, prípadne sa stará o plnoletého potomka, si môže uplatniť na súde nárok na príspevok na ich výživu a výchovu. Keď je veriteľ v opatrovníctve, opatrovník je jediný oprávnený konať v mene veriteľa.

7. Ak chce navrhovateľ postúpiť vec súdu, ako môže zistiť, ktorý súd by bol príslušný?

Pri návrhoch na vyplácanie alebo revíziu vyživovacieho príspevku sa môže žiadateľ obrátiť na súd buď podľa svojho vlastného miesta bydliska, alebo podľa miesta bydliska odporcu.

8. Musí navrhovateľ postupovať cez sprostredkovateľa, aby vec postúpil súdu (advokáta, špecializovanú organizáciu, iného...)? Ak nie, ako má postupovať?

Ak nejde o rozvodové konanie alebo o konanie týkajúce sa rozluky od stola a lôžka, navrhovateľ sa môže obrátiť na zmierovací súd prostredníctvom predvolania, ktoré musí protistrane doručiť súdny vykonávateľ. Stranám v spore je pridelený na pomoc oprávnený obhajca na súde.

HoreHore

Ak sa vyživovací príspevok požaduje v rámci rozvodového konania alebo konania týkajúceho sa rozluky od stola a lôžka, okresnému súdu je vec predložené prostredníctvom predvolania, ktoré musí protistrane doručiť súdny vykonávateľ. Pomoc advokáta na súde je povinná.

Žiadateľ musí v každom prípade poskytnúť sudcovi všetky dokumenty dokazujúce jeho stav núdze. Ide napríklad o výplatné lístky, potvrdenia o neplatení daní, potvrdenie o nezamestnanosti alebo o dlhodobej zdravotnej dovolenke, nájomné, nezaopatrené deti a náklady na výživu a výchovu, úvery...

9. Platí sa za súdne konanie? Ak áno, aká by bola suma všetkých nákladov, s ktorými treba rátať? Ak navrhovateľ nemá dostatočné prostriedky, môže získať úhradu nákladov na súdne konanie z titulu súdnej pomoci?

Spomedzi nákladov, s ktorými treba rátať v prípade procesu, treba spomenúť súdne trovy a procesné odškodné, na ktorých náhradu bude vcelku alebo sčasti odsúdená strana, ktorá prehrá proces.

Osoby, ktorých príjmy sa pokladajú za nedostatočné podľa luxemburského práva, môžu získať súdnu pomoc. Na tento účel musia vyplniť dotazník, ktorý je k dispozícii na centrálnom oddelení sociálnej pomoci, a zaslať ho územne príslušnému predsedovi advokátskej komory, ktorý prijme rozhodnutie.

Súdna pomoc zahŕňa všetky náklady týkajúce sa konaní, postupov alebo aktov, na ktoré bola priznaná. Zahŕňa napríklad kolkovné a registračné poplatky, poplatky súdnej kancelárie, požitky advokátov, poplatky a náklady súdneho vykonávateľa, náklady a honoráre notárov, náklady a honoráre technických odborníkov, svedočné, honoráre prekladateľov a tlmočníkov, náklady na zvykové osvedčenie, cestovné náklady, poplatky a náklady na formality zápisu, hypoték a záložnej zmluvy, ako aj náklady na inzerciu v novinách v prípade potreby.

HoreHore

10. Akú formu by mohla nadobudnúť pomoc, ktorú by bolo možné priznať rozhodnutím súdu? Ak ide o vyživovací príspevok, ako bude odhadnutý? Ako sa bude môcť revidovať, aby sa prispôsobil vývoju životných nákladov alebo zmenám situácie?

  • K forme pomoci

Počas konania a po rozhodnutí o rozvode alebo o rozluke od stola a lôžka nadobúda pomoc často formu vyživovacieho príspevku vyplácaného mesačne. Môže však nadobudnúť aj formu kapitálu, ktorý môže spočívať buď v peňažnej sume, alebo v zrieknutí sa vecného majetku.

Pokiaľ ide o príspevok na výživu a výchovu dieťaťa, pomoc môže nadobudnúť formu buď vyživovacieho príspevku vyplácaného mesačne, alebo celkovej či čiastočnej priamej úhrady nákladov vynaložených v prospech dieťaťa. Napokon môže byť poskytnutá vo forme užívacieho práva a práva na bývanie.

Ak osoba, ktorá má poskytovať výživné, dokáže, že nemôže platiť vyživovací príspevok, súd jej môže nariadiť, aby toho, komu má platiť výživné, u seba ubytovala, živila ho a postarala sa oňho.

  • K odhadnutiu pomoci

Referenčná tarifná tabuľka nejestvuje. Suma je odhadnutá v závislosti od zdrojov dlžníka a od potrieb veriteľa.

  • K indexácii 

V záujme prispôsobenia pomoci vývoju životných nákladov môže sudca rozhodnúť aj z úradnej moci, že vyživovací príspevok bude indexovaný podľa zákonne stanovenej upravovacej doložky.

HoreHore

  • K revízii

V prípade novej skutočnosti možno vyživovací príspevok revidovať, a to tak zvýšením, ako aj znížením, či dokonca ho zrušiť. Pokiaľ medzi stranami nedôjde k dohode, revíziu vykonáva súd.

Zásada variability vyživovacieho príspevku podľa potrieb veriteľa a majetku dlžníka spadá do verejného poriadku. Táto zásada predpokladá, že sudca má právo zmeniť výšku vyživovacieho príspevku, ktorá bola určená po spoločnej dohode strán. Toto právo jestvuje nielen za predpokladu, že došlo k zmene v situácii veriteľa a dlžníka, ale aj za predpokladu, že nedošlo k nijakej zmene, ak sudca uzná, že suma má nedostatočný alebo prehnaný charakter.

11. Ako a komu sa vypláca vyživovací príspevok?

Počas konania a po rozhodnutí o rozvode alebo o rozluke od stola a lôžka sa vyživovací príspevok vypláca manželovi, ktorý je príjemca.

Príspevok na výživu a výchovu dieťaťa sa vypláca buď jedným z rodičov druhému rodičovi, alebo osobe, ktorej bolo dieťa zverené. Keď je dieťa plnoleté, sudca môže rozhodnúť, alebo rodičia sa môžu dohodnúť, že tento príspevok bude vcelku alebo sčasti uhrádzaný do rúk dieťaťa.

12. Ak dlžník nepoukazuje vyživovací príspevok dobrovoľne, aké prostriedky možno použiť, aby bol donútený platiť? 

Veriteľ disponuje viacerými prostriedkami, aby donútil vzdorovitého dlžníka vyplácať vyživovací príspevok:

V občianskoprávnej rovine:

HoreHore

Veriteľ disponuje viacerými možnosťami:

  • Môže vec postúpiť súdu, aby bol oprávnený poberať, s výnimkou svojho bývalého manžela a bez ujmy na právach tretích osôb, príjmy dlžníka, výnosy z jeho práce ako vyživovacie príspevky a dôchodky, ktoré mu prináležia, a všetky ostatné sumy, ktoré by mu boli dlžné tretie osoby v miere a za podmienok stanovených sudcom. Toto rozhodnutie podlieha revízii v prípade zmeny okolností.
  • Môže využiť cestu výkonu rozhodnutia podľa všeobecného práva, teda sudcovské záložné právo na pohľadávky dlžníka u tretej osoby alebo poddlžníka (napríklad bankový účet), sudcovské záložné právo na hnuteľnosť (auto, šperky atď.), ako aj sudcovské záložné právo na nehnuteľnosť (dom, pozemok atď.)

V trestnoprávnej rovine:

Veriteľ môže podať trestnoprávnu žalobu na nasledujúce porušenie zákona:

  • Trestný čin opustenia rodiny, za ktorý možno potrestať odňatím slobody od jedného mesiaca do jedného roka a pokutou od 251 eur do 2 500 eur, alebo postihnúť len jedným z týchto trestov. Predpokladá, že dlžník sa vyhýba voči veriteľovi sčasti alebo vcelku vyživovacej povinnosti, ktorá mu vyplýva zo zákona, buď tým, že odmietol plniť si svoje povinnosti, aj keď bol v stave plniť ich, alebo tým, že z vlastnej viny sa ocitol v situácii, že ich nie je schopný plniť. Vzťahuje sa to na vyživovaciu povinnosť rodičov voči svojmu dieťaťu, manželov voči sebe, ako aj na vyživovaciu povinnosť adoptívneho rodiča voči adoptovanému dieťaťu. Porušenie zákona sa týka aj odsúdenia na náhradu škody za materiálnu alebo morálnu ujmu, ktorá bola spôsobená zrušením manželstva.
  • Trestný čin podvodnej platobnej neschopnosti, za ktorý možno potrestať odňatím slobody od šiestich mesiacov do troch rokov a pokutou od 500 eur do 12 500 eur, alebo postihnúť len jedným z týchto trestov. Predpokladá, že dlžník aj pred súdnym rozhodnutím zorganizoval alebo zhoršil svoju platobnú neschopnosť buď tak, že zvýšil pasíva, alebo tak, že znížil aktíva svojho majetku, alebo tým, že zatajil niektoré svoje majetky s cieľom vyhnúť sa výkonu odsúdenia vyhláseného občianskoprávnym súdom vo veci výživného. Takémuto odsúdeniu sú postavené na roveň súdne rozhodnutia a súdne potvrdené dohovory týkajúce sa povinnosti vyplácať plnenia, podpory alebo výdavky na domácnosť a deti, ako aj ustanovenia o výživnom obsiahnuté v dohovoroch predchádzajúcich rozvodu uzavretých vzájomnou dohodou.

Stíhaniu trestného činu predchádza protokolárne konštatovaná výzva dlžníka výživného úradníkom polície veľkovojvodstva. Ak dlžník výživného má neznáme miesto bydliska, výzva sa nepožaduje.

HoreHore

13. Môže nejaká organizácia alebo úrad pomôcť pri vymáhaní vyživovacieho príspevku?

Na žiadosť veriteľa môže Národný fond solidarity pristúpiť k vymáhaniu akéhokoľvek vyživovacieho príspevku splatného manželovi, predkovi alebo potomkovi. Pri sumách, ktoré má vymôcť, nastupuje fond do žalôb a záruk, ktorými disponuje veriteľ na vymáhanie svojho vyživovacieho príspevku. Od oznámenia dlžníkovi súm, ktoré sú predmetom vymáhania, musí dlžník vyplatiť tieto sumy do rúk predsedu Národného fondu solidarity.

14. Môže nejaká organizácia alebo úrad zastúpiť dlžníka a poukázať vyživovací príspevok alebo časť vyživovacieho príspevku za dlžníka?

Národný fond solidarity môže za istých podmienok vyplácať vyživovací príspevok namiesto dlžníka. Žiadosť o platbu je zaslaná veriteľom alebo jeho zákonným zástupcom predsedovi Národného fondu solidarity.

Túto žiadosť prijme predseda alebo jeho splnomocnenec, ak veriteľ dokáže:

  1. že má svoje zákonné bydlisko v krajine a že sám alebo jeho zákonný zástupca tu má miesto pobytu už päť rokov;
  2. že vyživovací príspevok je stanovený súdnym rozhodnutím vykonateľným v Luxemburskom veľkovojvodstve;
  3. že celkové alebo čiastočné vymáhanie vyživovacieho príspevku sa nedalo dosiahnuť prostredníctvom cesty výkonu rozhodnutia podľa súkromného práva, ktorá bola skutočne vykonaná;
  4. že sa nachádza v zložitej ekonomickej situácii.

Aj keď podmienka uvedená v písmene c) nie je splnená, žiadosť je prijatá, pokiaľ využitie ciest výkonu rozhodnutia sa javí ako odsúdené na neúspech, alebo pokiaľ veriteľ má miesto pobytu v zahraničí. Prípadné rozpory podliehajú do právomoci zmierovacieho sudcu miesta bydliska veriteľa, ktorému treba postúpiť vec v lehote štyridsiatich dní od oznámenia rozhodnutia predsedu.

HoreHore

Veritelia majú plné právo na súdnu pomoc. Od prijatia návrhu až do ukončenia platenia zo strany fondu veriteľ už nemôže vzniesť nijakú žalobu proti dlžníkovi v záujme vymáhania svojho vyživovacieho príspevku

Ak sa navrhovateľ nachádza v Luxembursku a osoba s vyživovacou povinnosťou má miesto pobytu v inej krajine:

15. Môže navrhovateľ získať pomoc nejakej luxemburskej organizácie alebo luxemburského úradu? 

V zmysle Newyorského dohovoru z 20. júna 1956 o vymáhaní výživného v zahraničí môže navrhovateľ, pokiaľ sa nachádza v Luxembursku a dlžník v zahraničí, obrátiť sa na generálneho prokurátora s cieľom získať výživné.

16. Ak áno, aký je názov a adresa tejto organizácie alebo tohto úradu? Ako sa na nich obrátiť? 

Veriteľ výživného adresuje návrh odosielajúcemu orgánu, teda generálnemu prokurátorovi. K návrhu treba priložiť všetky relevantné súčasti, ako napríklad plnomocenstvo oprávňujúce konať v mene veriteľa, fotografia veriteľa a v prípade možnosti fotografia dlžníka.

Procureur Général d’Etat (Generálny prokurátor)

Parquet Général (Generálna prokuratúra)

12, Côte d’Eich

L-1450 Luxembourg

17. Akú formu pomoci môže poskytnúť navrhovateľovi takáto organizácia alebo takýto úrad?

Generálny prokurátor postúpi spis cudzozemskému orgánu, pokiaľ ten nepokladá návrh za opovážlivý. Môže oznámiť cudzozemskému orgánu svoj názor k opodstatnenosti návrhu. Okrem toho mu môže odporučiť, aby veriteľ získal súdnu pomoc a oslobodenie od nákladov.

Ak sa navrhovateľ nachádza v inej krajine a osoba s vyživovacou povinnosťou sa nachádza v zahraničí:

18. Môže sa navrhovateľ obrátiť priamo na luxemburskú organizáciu alebo luxemburský úrad?

Navrhovateľ, ktorý sa nachádza v inej krajine ako Luxembursko, sa musí obrátiť na oprávnený orgán krajiny, v ktorej sa nachádza. Nemôže sa priamo obrátiť na luxemburskú organizáciu alebo úrad.

19. Ak áno, aký je názov a adresa tejto organizácie alebo tohto úradu? Ako sa na nich obrátiť?

Bezpredmetné.

20. Akú formu pomoci môže poskytnúť navrhovateľovi takáto organizácia alebo takýto úrad?

Bezpredmetné.

Bližšie informácie

  • Právny portál vlády Luxemburského veľkovojvodstva français

« Nárok na výživné - Všeobecné informácie | Luxembursko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 04-04-2006

 

OBSAH

1. Čo zahŕňajú pojmy „výživné“ a „vyživovacia povinnosť“ podľa luxemburského zákona? 1.
2. Dokedy môže dieťa poberať výživné? 2.
3. V ktorých prípadoch sa uplatňuje luxemburský zákon? 3.
4. Pokiaľ tento zákon nemožno uplatniť, aký zákon uplatnia luxemburské súdy? 4.
5. Má sa navrhovateľ obrátiť na nejakú osobitnú organizáciu, úrad alebo na súd, aby získal „výživné“? 5.
6. Možno sa obrátiť na príslušnú organizáciu, úrad alebo súd v mene člena rodiny, príbuzného, maloletého? 6.
7. Ak chce navrhovateľ postúpiť vec súdu, ako môže zistiť, ktorý súd by bol príslušný? 7.
8. Musí navrhovateľ postupovať cez sprostredkovateľa, aby vec postúpil súdu (advokáta, špecializovanú organizáciu, iného...)? Ak nie, ako má postupovať? 8.
9. Platí sa za súdne konanie? Ak áno, aká by bola suma všetkých nákladov, s ktorými treba rátať? Ak navrhovateľ nemá dostatočné prostriedky, môže získať úhradu nákladov na súdne konanie z titulu súdnej pomoci? 9.
10. Akú formu by mohla nadobudnúť pomoc, ktorú by bolo možné priznať rozhodnutím súdu? Ak ide o vyživovací príspevok, ako bude odhadnutý? Ako sa bude môcť revidovať, aby sa prispôsobil vývoju životných nákladov alebo zmenám situácie? 10.
11. Ako a komu sa vypláca vyživovací príspevok? 11.
12. Ak dlžník nepoukazuje vyživovací príspevok dobrovoľne, aké prostriedky možno použiť, aby bol donútený platiť? 12.
13. Môže nejaká organizácia alebo úrad pomôcť pri vymáhaní vyživovacieho príspevku? 13.
14. Môže nejaká organizácia alebo úrad zastúpiť dlžníka a poukázať vyživovací príspevok alebo časť vyživovacieho príspevku za dlžníka? 14.
Ak sa navrhovateľ nachádza v Luxembursku a osoba s vyživovacou povinnosťou má miesto pobytu v inej krajine: Ak sa navrhovateľ nachádza v Luxembursku a osoba s vyživovacou povinnosťou má miesto pobytu v inej krajine:
15. Môže navrhovateľ získať pomoc nejakej luxemburskej organizácie alebo luxemburského úradu? 15.
16. Ak áno, aký je názov a adresa tejto organizácie alebo tohto úradu? Ako sa na nich obrátiť? 16.
17. Akú formu pomoci môže poskytnúť navrhovateľovi takáto organizácia alebo takýto úrad? 17.
Ak sa navrhovateľ nachádza v inej krajine a osoba s vyživovacou povinnosťou sa nachádza v zahraničí: Ak sa navrhovateľ nachádza v inej krajine a osoba s vyživovacou povinnosťou sa nachádza v zahraničí:
18. Môže sa navrhovateľ obrátiť priamo na luxemburskú organizáciu alebo luxemburský úrad? 18.
19. Ak áno, aký je názov a adresa tejto organizácie alebo tohto úradu? Ako sa na nich obrátiť? 19.
20. Akú formu pomoci môže poskytnúť navrhovateľovi takáto organizácia alebo takýto úrad? 20.
 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo