Nárok na výživné - Litva

OBSAH 1. Čo zahŕňa pojem „vyživovacia povinnosť“?  2. Za akých okolností je niekto povinný platiť výživné inému?  3. Do akého veku má dieťa nárok na výživné?  4. Kde môžem získať pomoc pre seba alebo pre svoje deti? Existujú osobitné orgány, na ktoré by som sa mal obrátiť, alebo sa mám obrátiť na úrady alebo súdy?  5. Ak chcem, aby súd niekomu uložil povinnosť platiť výživné, ako zistím, ktorý súd je príslušný na konanie vo veci?  6. Môžem podať návrh v mene niekoho iného, napr. príbuzného alebo dieťaťa, ktoré potrebuje pomoc? Musím návrh podať na súde prostredníctvom tretej osoby? Ak nie, ako mám postupovať?  7. Ak nemám dostatok prostriedkov, môžem získať právnu pomoc na pokrytie súdnych trov?  8. Akú podporu môže priznať vo svojom rozhodnutí súd? Ak súd prizná príspevok, aká bude jeho výška? Ako sa upraví na základe zmien životných nákladov alebo zmien okolností?  9. Ako sa platí výživné a komu sa vypláca?  10. Ak ten, kto je povinný platiť výživné, ho nezaplatí dobrovoľne, akými krokmi ho možno prinútiť, aby ho zaplatil?  11. Môže mi osobitná organizácia alebo orgány poskytnúť pomoc pri vymáhaní výživného?  12. Môžu spomínané subjekty zaplatiť výživné alebo časť výživného namiesto povinného?  13. Môžem požiadať osobitné organizácie alebo orgány vo svojej krajine alebo v cudzine o pomoc?  14. Aká je Vaša adresa? Ako sa s Vami môžem spojiť? Kde môžem získať formuláre, ktoré mám vyplniť? Aké písomnosti mám priložiť k svojej žiadosti? Mám ich dať preložiť? Musia byť písomnosti úradne overené?  15. Akú pomoc mi môžu poskytnúť inštitúcie v cudzine?  16. Vyžaduje sa na poskytnutie pomoci zo strany litovskej inštitúcie alebo orgánu alebo inštitúcie alebo orgánu v cudzine vydanie súdneho rozhodnutia? Ak áno, v ktorom štáte musí byť rozhodnutie vydané? Ak bolo vydané v cudzine, akú pomoc môžem získať? Ak si nemôžem dovoliť zaplatiť poplatky, môžem aj napriek tomu získať právnu pomoc?

 

1. Čo zahŕňa pojem „vyživovacia povinnosť“?

Pojem „vyživovacia povinnosť“ sa v litovskom práve nevyskytuje. Z predpisov upravujúcich výživné však možno odôvodnene vyvodiť, že táto povinnosť sa vzťahuje na: povinnosť rodiča poskytovať hmotnú výživu svojim deťom, ktoré ešte nie sú plnoleté; vyživovaciu povinnosť rozvedeného manžela k bývalému manželovi, ktorý potrebuje pomoc (pokiaľ tento bývalý manžel nezavinil rozvrat manželstva); vyživovaciu povinnosť odlúčeného manžela k manželovi, ktorý potrebuje pomoc (pokiaľ tento manžel nezavinil rozluku); vyživovaciu povinnosť plnoletého dieťaťa k rodičom, ktorí nie sú schopní pracovať a ktorí potrebujú pomoc; povinnosť plnoletého súrodenca zabezpečiť výživu pre maloletého súrodenca, pokiaľ je plnoletý súrodenec schopný túto výživu zabezpečiť; povinnosť vnukov zabezpečiť výživu pre starých rodičov, ktorí nie sú schopní pracovať a ktorí potrebujú pomoc, ak sú vnuci schopní túto výživu zabezpečiť, a povinnosť starých rodičov zabezpečiť výživu pre maloletých vnukov, ktorí potrebujú pomoc, pokiaľ sú starí rodičia schopní túto výživu zabezpečiť.

2. Za akých okolností je niekto povinný platiť výživné inému?

• Rodičia sú povinní zabezpečiť výživu pre svoje maloleté deti. Ak si rodič alebo rodičia maloletého dieťaťa nesplnia túto svoju povinnosť, súd prizná výživné na základe návrhu rodičov dieťaťa, opatrovníka (poručníka) alebo orgánu verejnej moci, ktorého úlohou je obhajovať práva dieťaťa. Rodičia, ktorí sa rozvedú na základe vzájomného súhlasu alebo ktorí sa odlúčia, musia uzavrieť dohodu, v ktorej sa zaviažu na poskytovanie hmotnej výživy pre svoje maloleté deti. Túto dohodu musí schváliť súd. Ak jeden z rodičov nebude dodržiavať túto schválenú dohodu, druhý rodič môže podať na súd návrh na vydanie exekučného príkazu. Ak sa rodičia rozvedú alebo odlúčia bez toho, aby uzavreli dohodu o zabezpečení výživy pre svoje maloleté deti, nárok na výživné týmto deťom prizná súd. Odlúčenie dieťaťa od jeho rodičov, ani obmedzenie rodičovských práv nezbavuje rodičov ich vyživovacej povinnosti k svojmu dieťaťu.
• Ak sa v prípade rozvodu otázka výživného nevyrieši vzájomnou dohodou manželov, ktorí sú rodičmi dieťaťa, súd prizná výživné tomu z manželov, ktorý ho potrebuje, pokiaľ nezavinil rozvrat manželstva. Manžel nemá nárok na výživné, ak je jeho vlastný majetok alebo ak sú jeho vlastné príjmy dostatočné na zabezpečenie vlastnej výživy. Predpokladá sa, že manžel bude potrebovať výživné, ak vychováva maloleté dieťa, ktoré je spoločným dieťaťom tohto manžela a bývalého manžela, a ak pre vysoký vek alebo zdravotné problémy nemôže pracovať.
• V prípade úmrtia toho (bývalého manžela alebo rodiča), komu súd uložil povinnosť platiť výživné, povinnosť platiť výživné prechádza na jeho dedičov, pokiaľ ho možno platiť z majetku, ktorý je predmetom dedičstva.
• Ak súd rozhodne o rozluke manželov, prizná výživné tomu z nich, ktorý výživné potrebuje, pričom uloží povinnosť platiť výživné tomu, ktorý rozluku zavinil.
• Plnoleté deti sú povinné zabezpečiť výživu pre rodičov, ktorí nie sú schopní pracovať a ktorí potrebujú pomoc. Výživné sa platí buď na základe vzájomnej dohody alebo na základe rozhodnutia súdu.
• Dospelí súrodenci sú povinní zabezpečiť výživu pre svojich maloletých súrodencov, pokiaľ sú schopní túto výživu zabezpečiť, ak sú títo maloletí súrodenci osirelí alebo ak z iného dôvodu nezabezpečujú ich výživu ich rodičia. Výživné sa poskytuje dobrovoľne alebo na základe súdneho rozhodnutia.
• Dospelé deti sú povinné zabezpečiť výživu pre svojich starých rodičov, pokiaľ sú schopné túto výživu zabezpečiť, ak títo starí rodičia nie sú schopní pracovať a ak potrebujú pomoc. Výživné sa poskytuje dobrovoľne alebo na základe súdneho rozhodnutia.
• Starí rodičia sú povinní zabezpečiť výživu pre svojich maloletých vnukov, pokiaľ sú schopní túto výživu zabezpečiť, ak títo vnuci potrebujú pomoc, pretože sú osirelí alebo z iného dôvodu ich výživu nezabezpečujú ich rodičia. Výživné sa poskytuje dobrovoľne alebo na základe súdneho rozhodnutia.

3. Do akého veku má dieťa nárok na výživné?

Rodičia sú povinní hmotne zabezpečiť svoje deti, kým nenadobudnú plnoletosť, t.j. kým nedovŕšia osemnásty rok veku, okrem prípadov, ak dieťa nie je schopné pracovať pre svoj hendikep, v dôsledku čoho sa naň hľadí, akoby plnoletosť nenadobudlo. Hmotná vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu nezaniká, keď dieťa nadobudne plnoletosť, ak je ešte denným študentom strednej školy, vyššej vzdelávacej ustanovizne alebo odborného učilišťa, ak nedovŕšilo dvadsiaty štvrtý rok veku a ak potrebuje pomoc. Nárok na výživné má plnoleté dieťa, ktoré je denným študentom strednej školy, vyššej vzdelávacej ustanovizne alebo odborného učilišťa, až do skončenia štúdia alebo dovŕšenia dvadsiateho štvrtého roku veku podľa toho, ktorá udalosť nastane skôr.

Hore

4. Kde môžem získať pomoc pre seba alebo pre svoje deti? Existujú osobitné orgány, na ktoré by som sa mal obrátiť, alebo sa mám obrátiť na úrady alebo súdy?

Nárok na výživné je potrebné uplatniť na súde.

5. Ak chcem, aby súd niekomu uložil povinnosť platiť výživné, ako zistím, ktorý súd je príslušný na konanie vo veci?

Občianskoprávne veci vždy prejednávajú v prvom stupni okresné súdy okrem niekoľkých výnimiek, ktoré sú uvedené v litovskom občianskom zákonníku. Miestna príslušnosť súdu sa spravidla určuje podľa miesta pobytu odporcu. Nárok na výživné však môže prejednávať aj súd, ktorý je miestne príslušný podľa miesta pobytu navrhovateľa. Návrh teda možno uplatniť buď na súde, v obvode ktoré má pobyt odporca, alebo na súde, v obvode ktorého má pobyt navrhovateľ. Miestnu príslušnosť okresných súdov upravuje zákon z 15. júna 1994, ktorým sa zriaďuje Najvyšší súd Litvy, Litovský odvolací súd a krajské súdy, ktorým sa ustanovuje miestna príslušnosť krajských a okresných súdov a ktorým sa uskutočňuje reforma litovskej prokuratúry.

6. Môžem podať návrh v mene niekoho iného, napr. príbuzného alebo dieťaťa, ktoré potrebuje pomoc? Musím návrh podať na súde prostredníctvom tretej osoby? Ak nie, ako mám postupovať?

Návrh na priznanie výživného pre dieťa môže podať na súde jeden z jeho rodičov, opatrovník (poručník) alebo orgán verejnej moci, ktorého úlohou je obhajovať záujmy dieťaťa.

Hore

V ostatných prípadoch návrh podáva priamo ten, kto žiada o priznanie výživného.

7. Ak nemám dostatok prostriedkov, môžem získať právnu pomoc na pokrytie súdnych trov?

Podľa litovského občianskeho zákonníka súdne trovy zahŕňajú súdne poplatky a trovy súdneho konania. Podľa článku 83 ods. 1 tohto zákona je navrhovateľ v konaní vo veci výživného oslobodený od súdneho poplatku. Podľa litovského zákona o verejnej právnej pomoci litovskí občania, občania ostatných členských štátov EÚ a iné fyzické osoby, ktoré sa legálne zdržiavajú na území Litvy alebo na území iného členského štátu EÚ, majú nárok na sekundárnu právnu pomoc, ktorá zahŕňa aj súdne trovy konania vedeného podľa občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ ich majetok a ročný príjem nepresiahnu hranicu stanovenú litovskou vládou na poskytnutie právnej pomoci. Občania iných členských štátov EÚ a fyzické osoby, ktoré sa legálne zdržiavajú v iných členských štátoch EÚ, majú nárok na právnu pomoc iba v sporoch s cudzím prvkom. O sekundárnu právnu pomoc môžu takisto požiadať, bez ohľadu na hodnotu majetku a výšku príjmu stanovenú litovskou vládou na poskytovanie právnej pomoci, osoby, ktoré majú nárok na sociálny príspevok podľa litovského zákona o finančnej sociálnej pomoci rodinám (samostatne žijúcim osobám) s nízkym príjmom  a osoby, ktoré sú schopné preukázať, že z objektívnych dôvodov nemôžu nakladať so svojím majetkom a prostriedkami a že hodnota majetku a výška ročného príjmu, s ktorými môžu voľne nakladať, preto nepresahujú hodnotu majetku a výšku príjmu stanovenú litovskou vládou na poskytovanie právnej pomoci. (Viac informácií nájdete na stránke http://www.teisinepagalba.lt/  - ).

Hore

8. Akú podporu môže priznať vo svojom rozhodnutí súd? Ak súd prizná príspevok, aká bude jeho výška? Ako sa upraví na základe zmien životných nákladov alebo zmien okolností?

Výživné priznané bývalému manželovi môže mať podobu jednorazovej platby, pravidelnej mesačnej platby alebo prevodu majetku. Ak sa manželia rozvedú alebo odlúčia a súd bude rozhodovať o tom, či prizná výživné manželovi, ktorý ho potrebuje, a ak áno, koľko mu prizná, musí prihliadať na trvanie manželstva, potrebu výživného, finančné pomery oboch manželov, zdravie, vek a pracovnú spôsobilosť, schopnosť nezamestnaného manžela nájsť si prácu a iné dôležité faktory. Ak bolo výživné priznané v podobe pravidelných platieb, ktorýkoľvek z bývalých manželov môže v prípade, ak sa podstatne zmenia okolnosti, požiadať o zvýšenie, zníženie sumy výživného alebo o úplné zrušenie povinnosti platiť výživné.

Maloletému dieťaťu možno priznať výživné v podobe pravidelnej mesačnej platby, peňažnej čiastky alebo prevodu majetku. Suma výživného musí byť primeraná potrebám dieťaťa a finančným pomerom jeho rodičov a musí byť dostatočná na vytvorenie podmienok potrebných pre vývoj dieťaťa. Ak sa po vydaní súdneho rozhodnutia o priznaní výživného podstatne zmenia finančné pomery manželov, súd môže na návrh dieťaťa, jeho otca, matky, orgánu verejnej moci, ktorého úlohou je obhajovať práva dieťaťa, alebo prokurátora znížiť alebo zvýšiť sumu výživného a zmeniť formu jeho poskytovania. Dôvodom na podanie návrhu na zmenu sumy výživného môže byť napríklad zlepšenie alebo zhoršenie finančných pomerov otca alebo matky alebo zmena potrieb dieťaťa. Sumu výživného možno zvýšiť v dôsledku dodatočných výdavkov na starostlivosť o dieťa (ak je dieťa choré alebo zranené, alebo ak si vyžaduje starostlivosť alebo sústavný dohľad). Ak je to potrebné, súd môže uložiť povinnosť uhradiť náklady liečenia, ktoré si dieťa vyžaduje.

Hore

9. Ako sa platí výživné a komu sa vypláca?

Súd rozhodne o spôsobe platenia výživného: ako jednorazovej sumy, ako pravidelnej mesačnej platby alebo prevodom majetku. Výživné sa vypláca bývalému manželovi, ktorý ho potrebuje (v prípade rozluky súčasnému manželovi).

Pokiaľ ide o výživné pre maloleté dieťa, súd musí priznať výživné dieťaťu, ale zároveň musí poveriť otca, matku alebo opatrovníka (poručníka) dieťaťa, ktorý má za úlohu obhajovať záujmy dieťaťa, aby tieto prostriedky spravoval. Otec alebo matka dieťaťa je držiteľom výživného pre dieťa z titulu užívacieho práva. Ak má dieťa opatrovníka (poručníka), výživné sa prizná dieťaťu. Opatrovník (poručník) sa určí za správcu prostriedkov a majetku.

10. Ak ten, kto je povinný platiť výživné, ho nezaplatí dobrovoľne, akými krokmi ho možno prinútiť, aby ho zaplatil?

Ak ten, kto je povinný platiť výživné, nesplní rozhodnutie súdu, ktorým bolo priznané výživné, môže ten, kto je oprávnený zo súdneho rozhodnutia (t.j. navrhovateľ), podať na súde písomný návrh na vydanie exekučného príkazu. Ak jeden z rodičov nedodrží schválenú dohodu o výživnom pre dieťa, druhý z rodičov môže podať na súde návrh na vydanie exekučného príkazu. Navrhovateľ si určí exekútora, ktorý zabezpečí výkon exekučného príkazu alebo súdneho príkazu. Pozri odpoveď na otázku č. 11.

Ak je to potrebné, súd môže v súvislosti s rozhodnutím o priznaní výživného pre dieťa zriadiť záložné právo na majetok rodičov dieťaťa (alebo jedného z nich). Nesplnenie súdneho rozhodnutia o poskytnutí výživného má za následok poskytnutie výživného zo založeného majetku v súlade s príslušnými predpismi. Rovnaký postup sa vzťahuje aj na výživné pre bývalého manžela v prípade rozvodu alebo manžela v prípade rozluky.

Hore

11. Môže mi osobitná organizácia alebo orgány poskytnúť pomoc pri vymáhaní výživného?

Pomoc s výkonom súdnych rozhodnutí poskytuje exekútor, ktorý v prípade potreby prijme opatrenia na jeho výkon. Exekútor je osoba určená a splnomocnená štátom na nútený výkon exekučných titulov, na zisťovanie skutočností, doručovanie písomností a výkon iných povinností ustanovených zákonom.

Po prevzatí exekučného príkazu alebo súdneho príkazu exekútor začne s výkonom rozhodnutia podľa postupu ustanoveného zákonom. Môže predvolať povinného a oprávneného, vyžiadať si od nich návrhy spôsobov splnenia súdneho rozhodnutia a zasielať povinnému upomienky. Ak povinný nesplní súdne rozhodnutie v lehote uvedenej v upomienke, exekútor začne s výkonom rozhodnutia do desiatich dní od uplynutia lehoty na splnenie rozhodnutia. Výživné sa zrazí zo mzdy povinného a jeho všetkých ostatných príjmov. Ak povinný neuhradí pravidelnú platbu výživného, ktorú má podľa súdneho rozhodnutia uhradiť, ale nie je zamestnaný a nemá iný zdroj príjmu, výživné sa vymôže z jeho majetku.

12. Môžu spomínané subjekty zaplatiť výživné alebo časť výživného namiesto povinného?

Nie. Štát však poskytuje výživné maloletým deťom, ktoré počas doby dlhšej ako jeden mesiac nepoberajú výživné od svojho otca, matky alebo iného blízkeho príbuzného, ktorý je schopný zabezpečiť ich výživu. Štátny príspevok na výživné pre dieťa sa poskytuje formou sociálnej pomoci.

Hore

AK SA TEN, KTO JE POVINNÝ PLATIŤ VÝŽIVNÉ, ZDRŽUJE V CUDZINE:

13. Môžem požiadať osobitné organizácie alebo orgány vo svojej krajine alebo v cudzine o pomoc?

Na výkon rozhodnutia litovského súdu o priznaní výživného v cudzine sa vyžaduje, aby ho uznal a vyhlásil za vykonateľné príslušný súd v príslušnom štáte. Postup uznávania a výkonu súdnych rozhodnutí v členských štátoch EÚ upravuje nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Každý, kto žiada o uznanie litovského súdneho rozhodnutia v cudzine, musí predložiť návrh priamo na príslušnom súde alebo inštitúcii v cudzine spolu so všetkými ostatnými požadovanými písomnosťami.

Podľa litovského zákona o štátnej právnej pomoci možno dotknutým účastníkom priznať primárnu právnu pomoc (napr. právne poradenstvo a konzultácie apod.). Nárok na primárnu právnu pomoc majú všetci občania Litvy, občania iných členských štátov EÚ, iné fyzické osoby, ktoré sa legálne zdržiavajú na území Litvy alebo iného členského štátu EÚ, a iné osoby uvedené v medzinárodných zmluvách, ktorých signatárom je Litva.

Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci možno podať priamo u príslušnej inštitúcie v členskom štáte EÚ, v ktorom žiadateľ chce, aby bolo súdne rozhodnutie uznané. Žiadosť možno podať aj prostredníctvom litovského ministerstva spravodlivosti ako odosielajúcej inštitúcie. Žiadosť musí byť preložená do úradného jazyka členského štátu EÚ  alebo do jedného z úradných jazykov tohto štátu, ktorý je zároveň úradným jazykom inštitúcií Spoločenstva, alebo do iného jazyka, ktorý je pre druhý členský štát prijateľný a oznámený Komisii ako prijateľný jazyk pre druhý členský štát. (Ďalšie informácie sú uvedené v článku 29 litovského zákona o verejnej právnej pomoci, napr. na tejto stránke: http://www.teisinepagalba.lt/  - ).

Hore

14. Aká je Vaša adresa? Ako sa s Vami môžem spojiť? Kde môžem získať formuláre, ktoré mám vyplniť? Aké písomnosti mám priložiť k svojej žiadosti? Mám ich dať preložiť? Musia byť písomnosti úradne overené?

Žiadosť je potrebné podať na príslušnom súde alebo u príslušnej inštitúcie podľa miesta pobytu povinného v cudzine. Príslušné súdy a inštitúcie sú uvedené v prílohe II nariadenia citovaného v odpovedi na otázku č. 13 a v Európskom justičnom atlase v občianskych veciach (http://europa.eu.int/comm/justice_home/judicialatlascivil/). K žiadosti je potrebné priložiť rovnopis litovského súdneho rozhodnutia, o uznanie ktorého sa žiada, a štandardný formulár zo súdu prvého stupňa, ktorý rozhodnutie vydal. (Formulár možno stiahnuť v litovčine zo stránky litovského ministerstva spravodlivosti. Kliknite na tlačidlo „Bendradarbiavimas“ na domovskej stránke na adrese www.tm.lt  - , potom na tlačidlo „dokumentų formos“ v bočnom menu). Ak si to vyžiada súd alebo príslušný orgán, musí sa predložiť preklad písomností. Preklad musí byť osvedčený osobou, ktorá je na to oprávnená v jednom z členských štátov. Vyplnené formuláre a písomnosti vydané súdom musia byť osvedčené úradnou pečiatkou súdu.

Ak chcete v Litve požiadať o poskytnutie primárnej právnej pomoci od štátu, musíte podať žiadosť u výkonného orgánu obce, v obvode ktorej ste prihlásený na pobyt, alebo ak nie ste prihlásený na pobyt, u výkonného orgánu obce, v obvode ktorej sa zdržujete.

15. Akú pomoc mi môžu poskytnúť inštitúcie v cudzine?

Príslušné inštitúcie v iných členských štátoch EÚ Vám poskytnú informácie o postupe podávania žiadosti, požiadavkách týkajúcich sa formy žiadosti a iné informácie, ktoré sa týkajú uznávania a výkonu litovských súdnych rozhodnutí v konkrétnom členskom štáte.

16. Vyžaduje sa na poskytnutie pomoci zo strany litovskej inštitúcie alebo orgánu alebo inštitúcie alebo orgánu v cudzine vydanie súdneho rozhodnutia? Ak áno, v ktorom štáte musí byť rozhodnutie vydané? Ak bolo vydané v cudzine, akú pomoc môžem získať? Ak si nemôžem dovoliť zaplatiť poplatky, môžem aj napriek tomu získať právnu pomoc?

Na poskytnutie právnej pomoci oprávneným osobám v Litve sa nevyžaduje rozhodnutie súdu. Primárna právna pomoc sa musí poskytnúť okamžite po podaní žiadosti oprávnenej osoby u výkonného orgánu obce. Ak ju nemožno poskytnúť okamžite, žiadateľovi sa musí oznámiť, kedy bude pomoc v nasledujúcich piatich dňoch poskytnutá. Právna pomoc bude poskytnutá bezplatne.

« Nárok na výživné - Všeobecné informácie | Litva - Všeobecné informácie »

Hore

Posledná úprava: 28-04-2009