Európska komisia > EJS > Nárok na výživné > Taliansko

Posledná úprava: 27-07-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Nárok na výživné - Taliansko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

1. Na čo sa podľa talianskeho práva vzťahujú pojmy „alimenti” a „obbligazione alimentare”? 1.
2. Do akého veku môže dieťa využívať výživné? 2.
3. V ktorých prípadoch je uplatniteľné talianske právo? 3.
4. Ak toto právo nie je uplatniteľné, ktoré právo budú uplatňovať talianske súdy? Čo ak sa osoba, ktorá žiada o výživné a aj dlžník nachádzajú na území Talianska? 4.
5. V snahe získať výživné mal by sa navrhovateľ obrátiť na konkrétnu organizáciu, správny úrad (ústredný alebo miestny) alebo na súd? 5.
6. Možno podať žiadosť v mene príbuzného, blízkeho príbuzného alebo neplnoletého dieťaťa? 6.
7. Ak žiadateľ plánuje predložiť prípad súdu, ako sa dozvie, ktorý súd má právomoc? 7.
8. Ak chce navrhovateľ predložiť prípad súdu, musí využiť sprostredkovateľa (napríklad, právnika, konkrétnu organizáciu alebo správny úrad (ústredný alebo miestny) atď.)? Ak nie, aké postupy musí dodržať? 8.
9. Musí žiadateľ zaplatiť poplatky, aby mohol predložiť prípad súdu? Ak áno, aká je ich pravdepodobná výška? Ak sú finančné prostriedky žalobcu nedostatočné, môže získať právnu pomoc na pokrytie trov konania? 9.
10. Aký druh výživného súd pravdepodobne schváli? Ak je výživné schválené, ako sa bude posudzovať? Môže byť rozhodnutie súdu preskúmané s cieľom zohľadniť zmeny v životných nákladoch alebo rodinných okolnostiach? 10.
11. Ako a komu sa bude vyplácať výživné? 11.
12. Ak dlžník výživného dobrovoľne neplatí, aké kroky je možné podniknúť s cieľom donútiť ho platiť? 12.
13. Existuje organizácia alebo správny úrad (ústredný alebo miestny), ktoré mi môžu pomôcť vymáhať výživné? 13.
14. Môžu nahradiť dlžníka a vyplácať mi výživné alebo časť výživného namiesto neho? Ako postupovať v prípade, keď je žiadateľ v Taliansku a osoba poskytujúca výživné má bydlisko v inej krajine? 14.
15. Môže žiadateľ získať pomoc organizácie alebo správneho úradu (ústredného alebo miestneho) v Taliansku? 15.
16. Ak áno, ako je možné skontaktovať sa s touto organizáciou alebo so správnym úradom (ústredným alebo miestnym)? 16.
17. Aký druh pomoci môže žiadateľ dostať od tejto organizácie alebo správneho úradu (ústredného alebo miestneho)? Ako postupovať, keď je žiadateľ v inej krajine a dlžník výživného je v Taliansku? 17.
18. Môže žiadateľ adresovať žiadosť priamo organizácii alebo správnemu úradu (ústrednému alebo miestnemu) v Taliansku? 18.
19. Ak áno, ako je možné skontaktovať sa s touto organizáciou alebo so správnym úradom (ústredným alebo miestnym)? 19.
20. Aký druh pomoci môže žiadateľ dostať od tejto organizácie alebo správneho úradu (ústredného alebo miestneho)? 20.

 

1. Na čo sa podľa talianskeho práva vzťahujú pojmy „alimenti” a „obbligazione alimentare”?

Talianske právo definuje „alimenti” ako právne vymáhateľné poskytovanie materiálnej pomoci osobe alebo osobám vo finančnej núdzi, dokonca aj keď sú v takej situácii z ich vlastnej viny (článok 433 a nasl. Občianskeho zákonníka).

Povinnosť poskytovať výživné patrí medzi povinnosti rodinnej solidarity, napriek skutočnosti, že zodpovednosť za výživu rodiny sa stáva čoraz menej dôležitou, keďže sa začína ujímať pojem súdržnej spoločnosti, ktorá by sama o sebe mala vyriešiť všetky naše základné materiálne potreby.

Tí, ktorí sú povinní poskytovať výživné, sú uvedení v tomto poradí:

  • manželia, v prípadoch, kde nie je povinnosť poskytovať „mantenimento”, to znamená, manželia odlúčení v dôsledku viny a manželia, ktorí dostali peniaze priznané na základe majetkového vysporiadania pri rozvode;
  • deti, vrátane adoptovaných detí alebo, ak nie sú, priami príbuzní v zostupnej línii;
  • rodičia alebo, ak nie sú, priami príbuzní vo vzostupnej línii; adoptívni rodičia;
  • zaťovia a nevesty;
  • svokrovia a svokry;
  • vlastní bratia a sestry, nevlastní bratia a sestry;
  • Povinnosť poskytovať výživné má najbližší príbuzný podľa uvedeného poradia; ak by na tej istej úrovni bolo viac osôb, povinnosť sa rozdelí medzi ne podľa ich finančnej situácie.

Iné prípady:

HoreHore

  • príjemcovia, skôr ako dostanú výživné od akýchkoľvek iných povinných osôb, musia zabezpečiť výživné pre seba;
  • ak nie sú iné povinné osoby, výživné musí poskytovať tiež manželský partner zodpovedný za zrušenie sobáša tomu manželskému partnerovi, ktorý ho nezavinil;
  • výživné tiež musia poskytovať rodičia neuznaným deťom, ktoré dosiahli plnoletosť a sú v núdzi.

Požiadavky na poskytovanie výživného:

  • príjemcovia musia byť v núdzi a čiastočne alebo úplne neschopní sa uživiť;
  • okrem pokrvného vzťahu (alebo záväzku vďačnosti v prípade darov) medzi obidvomi stranami musí mať poskytovateľ dostatok prostriedkov na poskytovanie výživného.

Systém nárokov na výživné:

  • postúpenie, vzdanie sa práva, náhrady a odvolanie sa k arbitrom sú zakázané;
  • právo na výživné je nezrušiteľné;
  • platby výživného nie sú skonfiškovateľné alebo vymáhateľné exekúciou; suma potrebná na živobytie dlžníka a jeho rodiny je vyňatá z konkurznej podstaty;
  • poskytovateľ ani príjemca výživného nesmie preniesť vyživovaciu povinnosť na svojich dedičov.

Na čo sa podľa talianskeho práva vzťahujú pojmy „mantenimento” a „obbligazione di mantenimento”?

Povinnosť manželov poskytovať výživné svojim partnerom a povinnosť rodičov poskytovať výživné svojím deťom je najdôležitejším aktom rodinnej solidarity v prvopočiatočnej rodine.

HoreHore

Na rozdiel od „alimenti” „obbligazione di mantenimento” odráža normálne vzťahy v prvopočiatočnej rodine; nie je tu predpoklad hmotnej núdze (to znamená, neschopnosti zabezpečovať základné životné potreby) a povinnosti by sa mali plniť bez ohľadu na akékoľvek formality alebo žiadosti, s výnimkou súdnej odluky.

V prípadoch súdnej odluky:

  • obaja rodičia sú povinní poskytovať výživné svojim deťom bez ohľadu na to, ktorý z nich má ich opatrovníctvo;
  • v prípadoch odluky bez viny, ten z manželov, ktorý nemá dostatočný príjem a je v horšej finančnej situácii, si môže nárokovať platby výživného od druhého z manželov, čo im umožní zachovať si životnú úroveň, akú mali pred odlukou.
  • manželia, ktorí majú vinu na odluke, môžu dostávať výživné, iba ak sú v núdzi.

V prípadoch rozvodu:

  • obaja rodičia sú povinní poskytovať výživné svojím deťom podľa tých istých pravidiel ako v prípadoch odluky;
  • bývalí manželia majú nárok na výživné, ak už nemajú dostatočný príjem, aby si zachovali takú životnú úroveň, akú mali pred rozvodom a sú v horšej finančnej situácii ako ich bývalí partneri.

2. Do akého veku môže dieťa využívať výživné?

Povinnosť poskytovať výživné deťom je pokračujúcou povinnosťou, pretože rodičia musia nepretržite poskytovať výživné deťom, ktoré sú maloleté, aj deťom, ktoré dosiahli plnoletosť, a to do obdobia, kým nebudú ekonomicky nezávislé. Plnoleté deti majú nárok na výživné, aj keď sú v stave núdze.

HoreHore

3. V ktorých prípadoch je uplatniteľné talianske právo?

Oddiel 45 zákona č. 218 z roku 1995 stanovuje, že vyživovaciu povinnosť voči rodine upravuje Haagsky dohovor z 2. októbra 1973, ktorý v Taliansku nadobudol platnosť prostredníctvom zákona č. 745 z 24. októbra 1980; odvolanie sa na dohovor tak, ako sa stanovuje v oddiele 45, sa týka iba vyživovacích povinností voči rodine a nie povinností príjemcu.

Kritérium ustanovené Haagskym dohovorom sa odvoláva na zákon o bydlisku príjemcu; ak taký zákon nestanovuje platby výživného, potom sa uplatňujú vnútroštátne právne predpisy spoločná pre obidve strany; ak by žiadateľ nedokázal získať výživné ani pomocou týchto právnych predpisov, uplatňuje sa právo štátu, v ktorom bol nárok predložený.

Vyživovacie povinnosti po odluke, rozvode alebo anulovaní upravuje právo štátu, v ktorom boli odluka, rozvod alebo anulovanie povolené alebo uznané.

4. Ak toto právo nie je uplatniteľné, ktoré právo budú uplatňovať talianske súdy? Čo ak sa osoba, ktorá žiada o výživné a aj dlžník nachádzajú na území Talianska?

Ak majú obidve strany bydlisko v Taliansku, uplatňuje sa talianske právo v súlade so všeobecným kritériom bydliska ustanoveným Haagskym dohovorom z 2. októbra 1973.

5. V snahe získať výživné mal by sa navrhovateľ obrátiť na konkrétnu organizáciu, správny úrad (ústredný alebo miestny) alebo na súd?

Osoby, ktoré chcú v Taliansku uplatniť nárok na výživné, to môžu urobiť iba u orgánov súdnej moci.

HoreHore

6. Možno podať žiadosť v mene príbuzného, blízkeho príbuzného alebo neplnoletého dieťaťa?

V Taliansku majú iba orgány súdnej moci právomoc stanovovať platby výživného.

Zástupcovia môžu tiež podať žiadosť u orgánov súdnej moci v zastúpení.

7. Ak žiadateľ plánuje predložiť prípad súdu, ako sa dozvie, ktorý súd má právomoc?

Žiadateľ musí nahliadnuť do pravidiel, ktoré upravujú súdnu právomoc pre rôzne typy prípadov a v rôznych oblastiach. Zmierovací sudcovia majú súdnu právomoc v prípade nárokov nižších ako 2 582,28 eur; súdy majú právomoc v prípade nárokov na výživné vyšších, ako je uvedená suma.

V prípadoch odluky alebo rozvodu rozhoduje o vysporiadaní sudca, ktorý sa zaoberá odlukou alebo rozvodom; jednako, akékoľvek zmeny vo vysporiadaní, ktoré navrhne jedna alebo druhá strana, podliehajú tradičným pravidlám súdnej právomoci pre rôzne typy prípadov a v rôznych oblastiach.

8. Ak chce navrhovateľ predložiť prípad súdu, musí využiť sprostredkovateľa (napríklad, právnika, konkrétnu organizáciu alebo správny úrad (ústredný alebo miestny) atď.)? Ak nie, aké postupy musí dodržať?

V prípadoch nárokov na výživné, ktoré prejednáva zmierovací sudca, sa strany môžu dostaviť na súd osobne a predložiť svoj prípad za predpokladu, že hodnota nároku nepresahuje 516,46 eur; zmierovací sudca môže povoliť osobné zastupovanie aj v prípade nárokov na vyššie sumy.

HoreHore

V iných prípadoch sa strany musia dostaviť na súd s právnym zástupcom, s výnimkou prípadov, v ktorých zákon stanovuje inak (napríklad, strana, ktorá tiež vykonáva právnickú prax, sa môže dostaviť bez zastúpenia).

9. Musí žiadateľ zaplatiť poplatky, aby mohol predložiť prípad súdu? Ak áno, aká je ich pravdepodobná výška? Ak sú finančné prostriedky žalobcu nedostatočné, môže získať právnu pomoc na pokrytie trov konania?

„Štandardný poplatok za zaradenie prípadov na súdnu termínovú listinu” je v účinnosti v Taliansku od 1. marca 2002, pričom nahrádza všetky predošlé poplatky za občianske, trestné a správne veci (pozri jednotný text schválený prostredníctvom prezidentského výnosu č. 115 z roku 2002). Je to systém pevne stanovených platieb, kde sa splatné sumy menia podľa výšky nároku alebo sú v niektorých prípadoch paušálne. Finančným zákonom č. 311 z roku 2004 sa nedávno zmenili a doplnili niektoré z týchto prahových hodnôt a zodpovedajúce poplatky.

Od 1. januára 2005 sa má platiť príspevok 30,00 eur v prípade nárokov do výšky 1 100,00 eur; tento príspevok sa postupne zvyšuje až do sumy 1 110,00 eur v prípade nárokov presahujúcich 520 000,00 eur; pevne stanovený poplatok sa platí za prípady týkajúce sa hnuteľného a nehnuteľného majetku(200,00 eur za nehnuteľný majetok a 100,00 eur za všetky ostatné prípady); platba je umožnená prostredníctvom tlačív alebo osobitných poštových žíro šekov (obráťte sa na Agenzia Entrate italiano).

HoreHore

Podanie odporu a predbežné konanie vrátane vykonávacieho konania týkajúceho sa priznania detského výživného sú vyňaté z pevne stanoveného poplatku; vyňaté sú aj konania týkajúce sa problému rodiny a súdnej odluky.

Víťazná strana má nárok na úhradu trov vynaložených jej právnikom a akýchkoľvek čiastok za vyšetrovacie činnosti (napríklad, nevyhnutné technické poradenstvo); sudca zúčtuje výdavky prostredníctvom sadzobníka s hornými a dolnými limitmi.

Tie osoby, ktorých ročný zdaniteľný príjem je nižší ako 9 269,22 eur, môžu mať nárok na bezplatné právne zastúpenie. Do úvahy sa berie aj príjem prijatý od manželského partnera tejto osoby a od iných členov rodiny, ak žijú spolu.

Rada profesionálnych právnických združení ustanovila informačnú a poradenskú službu pre bezplatné právne zastúpenie (pozri tlačivo bezplatného právneho zastúpenia).

10. Aký druh výživného súd pravdepodobne schváli? Ak je výživné schválené, ako sa bude posudzovať? Môže byť rozhodnutie súdu preskúmané s cieľom zohľadniť zmeny v životných nákladoch alebo rodinných okolnostiach?

Zákonné ustanovenie, ktoré určuje druh poskytnutého výživného a nariaďuje platenie je súdny rozsudok, ktorý predstavuje vykonávací príkaz.

Sudca nariadi povinnej strane, aby poskytla všetko, čo je potrebné na zabezpečenie toho, aby príjemca mohol uspokojovať svoje základné životné potreby, to znamená náklady na potraviny, bývanie a odev a náklady na tovary a služby potrebné pre dôstojný život. Pri rozhodovaní o tom, aký druh výživného sa má poskytovať, musí brať sudca do úvahy finančnú situáciu povinnej strany.

HoreHore

V prípade výživného, ktoré sa má poskytovať manželskému partnerovi, ktorý žije odlúčene, alebo rozvedenej osobe, musí brať sudca do úvahy životnú úroveň, ktorú mala táto osoba počas manželstva. Pri stanovovaní výživného, ktoré sa má poskytovať neplnoletým a deťom, ktoré dosiahli plnoletosť, ale ešte vždy nie sú finančne nezávislé, musí brať sudca do úvahy potreby ich vzdelávania a odbornej prípravy.

Dojednania o výživnom a o platení sa môžu buď na žiadosť povinnej strany, alebo na žiadosť príjemcu zmeniť.

11. Ako a komu sa bude vyplácať výživné?

Výživné sa vypláca príjemcovi.

Výživné pre maloletých sa vypláca rodičovi, ktorý má dieťa v opatere; v prípade detí, ktoré dosiahli plnoletosť, ale ešte vždy nie sú finančne nezávislé, ten rodič, ktorý má dieťa v opatere a naďalej sa o neho stará je zo zákona oprávnený (súbežne s odlišnou formou zákonného nároku dieťaťa) poberať platby výživného na toto dieťa.

Sudca stanoví výšku platieb a dojednania; v prípadoch súdnej odluky môže sudca nariadiť tretím stranám, aby uhrádzali sumové platby priamo príjemcom, ako aj pravidelné platby povinnej strane.

12. Ak dlžník výživného dobrovoľne neplatí, aké kroky je možné podniknúť s cieľom donútiť ho platiť?

Príjemcovia majú k dispozícii všetky obvyklé metódy na zabezpečenie toho, aby dlžník uznal svoje finančné povinnosti. Môžu dosiahnuť predbežné opatrenia na ochranu svojho kreditu a vynútiť si platenie zabavením tovaru a peňazí, ktoré dlhujú tretie strany.

HoreHore

Neplatenie výživného môže predstavovať porušenie vyživovacej povinnosti voči rodine (článok 570 Trestného zákonníka); je to trestný čin, ak strana, ktorá sa ho dopustila, dostane žalobu, s automatickým trestným stíhaním, ak je príjemca výživného maloletá osoba. V Taliansku sa zákonný postih ukázal ako účinný v tom, že bráni tomu manželovi, ktorý nemá dieťa v opatere, v neplnení jeho povinností.

13. Existuje organizácia alebo správny úrad (ústredný alebo miestny), ktoré mi môžu pomôcť vymáhať výživné?

Úseky štátnej správy sa nemôžu zúčastňovať na súdnom konaní v mene príjemcu alebo vyvíjať akýkoľvek iný tlak, ktorý by mal následky pre povinnú stranu.

Najnovšími právnymi predpismi (zákon č. 6 z roku 2004) sa zaviedol pojem správcu výživného, ktorého môže vymenovať sudca (bez potreby súdnej obhajoby), pričom uvedie, čo môže robiť v mene ktorejkoľvek zúčastnenej strany, ktorá je čiastočne alebo úplne neschopná zabezpečiť si každodenný život (napríklad, postihnutí ľudia, starší ľudia, alkoholici, užívatelia drog, väzni). Tohto správcu je tiež možné vyzvať, aby požiadal o výživné na súde.

14. Môžu nahradiť dlžníka a vyplácať mi výživné alebo časť výživného namiesto neho? Ako postupovať v prípade, keď je žiadateľ v Taliansku a osoba poskytujúca výživné má bydlisko v inej krajine?

V Taliansku poskytujú podporu nemajetným aj súkromné sociálne skupiny, ktorých úlohou je chrániť tých, ktorí sa dostali na okraj spoločnosti, alebo ľudí žijúcich v chudobe. Tieto činnosti sú dobrovoľné a môžu sa vykonávať mnohými odlišnými spôsobmi v závislosti od konkrétnych potrieb a možností.

HoreHore

Ústava vyžaduje, aby štátne orgány a orgány verejnej moci poskytovali sociálnu pomoc tým ľuďom, ktorí sú so finančnej núdzi, neschopní pracovať alebo bez príbuzných, ktorí by im poskytovali výživné.

Štátna zdravotná starostlivosť by zasa mala zasahovať, aby chránila zdravie chudobných tým, že im poskytne starostlivosť a prístrešie. Regionálne orgány by mali konať podobne a poskytovať verejné jedálne a ubytovanie a opatrovateľské a ubytovacie inštitúcie pre starých a chorých.

Tieto činnosti nahrádzajú vyživovacie povinnosti voči rodine, s výnimkou všetkých prípadov, kedy sú žiadatelia oprávnení nárokovať si podporu od príbuzných, ktorí sú zo zákona povinní plniť si svoje záväzky. Také nároky upravuje zákon o veriteľských inštitúciách (oddiel 9 Haagskeho dohovoru z 2. októbra 1973).

Ak je žiadateľ v Taliansku a osoba, ktorá poskytuje výživné, je v inej krajine, na definovanie limitov a rozsahu vyživovacích povinností a spôsobov a podmienok platenia sa uplatňujú kritériá stanovené zákonom žiadateľovho štátu, v súlade s Haagskym dohovorom z roku 1973, ktorý dodržiava všeobecné kritérium práva štátu, v ktorom žiadateľ žije.

15. Môže žiadateľ získať pomoc organizácie alebo správneho úradu (ústredného alebo miestneho) v Taliansku?

Organizácie môžu vždy poskytovať pomoc v takej forme a za takých podmienok, aké stanovia. Správne úrady musia poskytovať pomoc takými spôsobmi a v takom rozsahu, ako je opísané v predošlej odpovedi.

HoreHore

16. Ak áno, ako je možné skontaktovať sa s touto organizáciou alebo so správnym úradom (ústredným alebo miestnym)?

V Taliansku je mnoho dobročinných organizácií, ktorých pracovníkmi sú dobrovoľníci.

Správne úrady, ktoré musia poskytovať pomoc, sú: regionálne orgány, orgány prefektúr, provinčné a obecné orgány a úrady štátnej zdravotnej starostlivosti.

Všetky tieto orgány majú kancelárie konkrétne zodpovedné za skúmanie žiadostí zúčastnených strán a za to, aby uskutočnili najvhodnejšie kroky, akonáhle posúdia prípad, ktorým sa práve zaoberajú (ďalšie informácie nájdete na príslušných internetových stránkach).

17. Aký druh pomoci môže žiadateľ dostať od tejto organizácie alebo správneho úradu (ústredného alebo miestneho)? Ako postupovať, keď je žiadateľ v inej krajine a dlžník výživného je v Taliansku?

Súkromné inštitúcie majú právomoc vybrať druh a rozsah podpory, ktorá má byť poskytovaná, v súlade s ustanoveniami stanovenými v ich stanovách a podľa ich finančných možností. Kroky, ktoré vykonávajú štátne inštitúcie, stanovuje zákon.

Ak je navrhovateľ v inej krajine ako v krajine, v ktorej má bydlisko povinná strana, suma výživného a spôsoby a podmienky platenia sa stanovujú:

  • predovšetkým v súlade s právom miesta obvyklého bydliska;
  • ak prvá alternatíva nie je možná, v súlade s právom spoločným pre obe strany;
  • ak by obidve uvedené možnosti zlyhali, v súlade s právom orgánu, na ktorý sa obracia.

V prípade odlúčených alebo rozvedených dvojíc sa uplatňuje to právo, ktoré upravuje odluku alebo rozvod.

HoreHore

Uvedené upravujú články 1, 4, 5, 6 a 8 Haagskeho dohovoru z 2. októbra 1973 o vyživovacích povinnostiach, ktorý Taliansko ratifikovalo v roku 1980.

18. Môže žiadateľ adresovať žiadosť priamo organizácii alebo správnemu úradu (ústrednému alebo miestnemu) v Taliansku?

Súkromné organizácie môžu vykonávať podporné činnosti takými spôsobmi, aké považujú za vhodné. Vo všeobecnosti nie sú žiadne pevne stanovené postupy, ktoré sa majú dodržiavať.

Verejné aj súkromné organizácie vykonávajúce podporné činnosti by mali mať kanceláriu zodpovednú za prijímanie žiadostí o podporu, akceptovanie tých žiadostí, ktoré spĺňajú ich kritériá a patria do ich inštitucionálneho rámca, ktorý všeobecne stanovujú zákony a predpisy, ktorými sa spravujú.

19. Ak áno, ako je možné skontaktovať sa s touto organizáciou alebo so správnym úradom (ústredným alebo miestnym)?

Adresy správnych úradov sú dostupné na internetových stránkach obcí, provincií a regiónov. Informácie sa nachádzajú aj na internetovej stránke ministerstva vnútra italiano.

Nie sú stanovené žiadne konkrétne formality pre nadviazanie kontaktu. Žiadatelia musia podať žiadosť osobne alebo, ak tak nie sú schopní urobiť, prostredníctvom zástupcu.

20. Aký druh pomoci môže žiadateľ dostať od tejto organizácie alebo správneho úradu (ústredného alebo miestneho)?

Súkromné aj verejné inštitúcie konajú v súlade so svojimi kompetenciami a v ich medziach.

Na to, aby žiadateľ získal podporu, musí si nájsť informácie o službách, ktoré poskytujú rôzne podporné inštitúcie. Podpora môže prísť vo forme príspevku, prístrešia, potrebnej zdravotnej starostlivosti, domácej pomoci alebo iných foriem pomoci konkrétne stanovených v predpisoch a stanovách, ktorými sa spravujú verejné a súkromné inštitúcie v tomto sektore.

« Nárok na výživné - Všeobecné informácie | Taliansko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 27-07-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo