Európska komisia > EJS > Nárok na výživné > Grécko

Posledná úprava: 18-05-2005
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Nárok na výživné - Grécko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

1. Na čo sa vzťahujú pojmy „výživné“ a „vyživovacia povinnosť“ podľa gréckeho práva? 1.
2. Do akého veku má dieťa nárok na „výživné“? 2.
3. V ktorých prípadoch sa použije grécke právo? 3.
4. Ak sa nepoužije grécke právo, aké právo uplatnia grécke súdy? 4.
5. Na aký orgán podáva osoba návrh na určenie výživného (osobitná organizácia, ústredný alebo miestny orgán štátnej správy alebo súd)? 5.
6. Môže byť návrh podaný v mene príbuzného, blízkej osoby alebo neplnoletého dieťaťa? 6.
7. Ktorý súd je príslušný na podanie návrhu? 7.
8. Musí navrhovateľ podať návrh na súd prostredníctvom tretej osoby, napr. právneho zástupcu, určitej organizácie, ústredného alebo miestneho orgánu štátnej správy, atď? Ak nie, aký je postup? 8.
9. Je navrhovateľ povinný platiť poplatky pri podaní návrhu na súd? Ak áno, v akej výške? Ak je navrhovateľ v hmotnej núdzi, má nárok na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci? 9.
10. Aké výživné súd pravdepodobne prizná? Ak súd prizná výživné, akým spôsobom ho určí? Môže byť rozhodnutie súdu o výživnom zmenené z dôvodu zmien životných nákladov alebo rodinných pomerov? 10.
11. Ako a komu sa bude plniť vyživovacia povinnosť? 11.
12. Ak povinná osoba dobrovoľne neplní vyživovaciu povinnosť, aký je 12.
13. Existuje organizácia alebo ústredný alebo miestny orgán štátnej správy, 13.
14. Môže táto organizácia alebo orgán úplne alebo sčasti plniť povinnosť namiesto osoby povinnej platiť výživné? 14.
15. Môže organizácia alebo ústredný alebo miestny orgán štátnej správy poskytnúť navrhovateľovi pomoc v Grécku? 15.
16. Ak áno, aký je názov a adresa tejto organizácie alebo tohto orgánu? Ako 16.
17. Akú formu pomoci môže poskytnúť navrhovateľovi táto organizácia alebo orgán, ak sa navrhovateľ nachádza v inom štáte a ten, kto má vyživovaciu povinnosť sa nachádza v Grécku? 17.
18. Môže navrhovateľ zaslať organizácii alebo ústrednému alebo miestnemu orgánu štátnej správy v Grécku svoju žiadosť priamo? 18.

 

1. Na čo sa vzťahujú pojmy „výživné“ a „vyživovacia povinnosť“ podľa gréckeho práva?

  1. Výživné je finančná čiastka alebo iná forma príspevku, ktoré sa dávajú niekomu inému, aby pokryli jeho životné potreby.
  2. Vyživovacia povinnosť má rodinný charakter, to znamená, že sa určuje medzi príbuznými, má právny základ a spája sa so životom, dôstojnosťou a prežitím nárokujúceho.

Ktoré osoby majú „vyživovaciu povinnosť“ voči inej osobe?

Rodičia voči svojim deťom?

Deti voči svojim rodičom?

Rozvedený manžel voči svojmu bývalému manželovi?

Iné osoby?

V akých prípadoch?

Príbuzní, ktorí sú povinní platiť výživné, sú pokrvní príbuzní v priamej línii, súrodenci, ako aj osvojiteľ voči osvojencovi. Tiež matka dieťaťa narodeného mimo manželstva má nárok na výživné od otca dieťaťa. Povinnosť platiť výživné majú tiež rodičia voči svojím deťom, podľa svojich možností a nezávisle od toho, či majú rodičovské práva a povinnosti alebo ak výkon ich rodičovských práv a povinností bol obmedzený alebo pozastavený (v dôsledku rozvodu, rozluky, riadneho neplnenia rodičovských práv a povinností alebo v dôsledku žiadosti jedného z rodičov); ďalej majú vyživovaciu povinnosť deti voči svojím rodičom; vnúčatá voči svojim starým rodičom, ak ich rodičia zomreli; pravnúčatá voči svojim prastarým rodičom, ak ich rodičia alebo starí rodičia zomreli; manželia alebo rozvedení manželia navzájom; súrodenci navzájom; a ako už bolo uvedené, otec dieťaťa narodeného mimo manželstva voči jeho matke. Vyživovaciu povinnosť majú v prvom rade osoby v príbuzenskom vzťahu v zostupnej línii podľa poradia, v akom by dedili a každý pomerne k svojmu dedičskému podielu. V prípade, že takýchto osôb niet, vyživovaciu povinnosť majú osoby v príbuzenskom vzťahu v vzostupnej línii; ak je osôb v príbuzenskom vzťahu v vzostupnej línii na jednom stupni vzťahu viac, sú zaviazané rovnako. Ak si nárok na výživné uplatnia viacerí voči jednej osobe a táto osoba nie je schopná plniť vyživovaciu povinnosť voči všetkým, majú osoby v príbuzenskom vzťahu v zostupnej línii prednosť a to v poradí, v akom by dedili. Ak niekoľko osôb uplatňujúcich nárok na výživné je v príbuzenskom vzťahu v vzostupnej línii, prednosť majú najbližší príbuzní. Nárok na manželské výživné sa posudzuje rovnako ako nárok na výživné maloletých príbuzných v zostupnej línii a má prednosť pred nárokmi ostatných osôb s príbuzenským vzťahom v zostupnej línii a nárokmi iných príbuzných. To isté platí aj pre rozvedeného manžela, ktorý má nárok na výživné.

HoreHore

Nárok na výživné má len ten, kto nie je schopný sám sa živiť zo svojho majetku alebo povolania primeraného svojmu veku, v dôsledku svojho zdravotného stavu a ostatných životných podmienok, berúc do úvahy aj prípadné potreby vzdelávania; rodičia maloletých detí, ktoré vlastnia majetok, majú voči svojim deťom vyživovaciu povinnosť, pokiaľ príjem detí z ich majetku alebo zamestnania nepostačuje na to, aby sa samé živili.

Vyživovaciu povinnosť nemá ten, kto v dôsledku svojich ostatných povinností, nie je schopný ju plniť bez toho, aby znížil svoju životnú úroveň. Toto pravidlo neplatí, ak ide o vyživovaciu povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu, okrem prípadu, že maloletý si môže uplatniť nárok na výživné voči inej osobe alebo je schopný živiť sa zo svojho majetku.

Ak rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť zo svojho príjmu alebo majetku, môže žiadať výživné od bývalého manžela

  1. ak je v čase vydania rozhodnutia o rozvode v takom veku alebo zdravotnom stave, ktorý mu bráni začať alebo pokračovať vo výkone povolania, ktoré zabezpečuje jeho schopnosť samostatne sa živiť,
  2. ak má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti a to mu bráni vo výkone povolania,
  3. ak si nemôže nájsť stále zamestnanie alebo potrebuje určitý kvalifikačný kurz - v obidvoch prípadoch má nárok na výživné najviac tri roky od vydania rozhodnutia o rozvode
  4. v každom inom prípade, kde je určenie výživného v čase vydania rozhodnutia o rozvode potrebné z náležitých dôvodov.

Výživné nemusí byť priznané alebo môže byť obmedzené z dôležitých dôvodov, hlavne ak manželstvo trvalo krátky čas alebo ak manžel, ktorý si uplatňuje nárok na výživné, zapríčinil rozvod alebo si vedome spôsobil núdzu.

HoreHore

Nárok na výživné zaniká, ak oprávnená osoba znova vstúpi do manželstva alebo ak trvale žije s niekým iným vo voľnom zväzku, smrťou oprávnenej osoby, okrem prípadu, že ide o predošlé plnenia výživného alebo uplatnenie nároku na výživné v čase smrti. Každý rozvedený manželov je povinný informovať bývalého manžela o svojom majetku a príjmoch za účelom určenia výšky výživného. V žiadosti jedného z bývalých manželov podanej prokurátorovi, zamestnávateľovi, administratívnej inštitúcii alebo daňovému úradu sa musí uviesť informácia o majetku druhého manžela a hlavne o jeho príjmoch. Výška výživného sa určuje v závislosti od potrieb oprávnenej osoby, berúc do úvahy jej životné podmienky. Oprávnená osoba má právo len na základné výživné pokrývajúce len nevyhnutné náklady na živobytie, ak sa dopustila priestupku voči osobe, ktorá má vyživovaciu povinnosť a daný priestupok takéto obmedzenie zdôvodňuje.

2. Do akého veku má dieťa nárok na „výživné“?

Až do veku 18 rokov má dieťa nárok na výživné zo strany rodičov, nezávisle od toho, či má príjmy zo svojho majetku alebo zo svojho zamestnania. Po dosiahnutí tohto veku sú rodičia povinní živiť svoje dospelé dieťa, ak nie je schopné samé sa uživiť zo svojho majetku alebo zo svojho zamestnania primeraného jeho veku, v dôsledku zdravotného stavu a ostatných životných podmienok, berúc na vedomie aj prípadné potreby na jeho vzdelávanie.

3. V ktorých prípadoch sa použije grécke právo?

Na výživné medzi manželmi alebo bývalými manželmi sa použije grécke právo, ak manželia počas trvania manželstva boli gréckymi štátnymi občanmi a jeden z nich je aj naďalej štátnym občanom Grécka , alebo ak ich posledný spoločný obvyklý pobyt počas trvania manželstva bol v Grécku, alebo ak sú bližšie spojení s gréckym právom. Nároky na výživné medzi rodičmi a deťmi alebo medzi ostatnými osobami v príbuzenskom vzťahu v zostupnej línii a príbuznými v vzostupnej línii sa spravujú gréckym právom, ak sú gréckymi štátnymi občanmi, alebo ak ich posledný spoločný obvyklý pobyt bol v Grécku, alebo ak je dieťa gréckym štátnym občanom. Ak ide o dieťa narodené mimo manželského zväzku, nárok dieťaťa na výživné voči otcovi alebo matke sa bude spravovať gréckym právom, ak sú gréckymi štátnymi občanmi, alebo ak ich posledný spoločný obvyklý pobyt bol v Grécku, alebo ak matka alebo otec má grécke štátne občianstvo. Na výživné medzi matkou dieťaťa narodeného mimo manželstva a otcom dieťaťa sa použije grécke právo, ak počas tehotenstva boli obaja gréckymi štátnymi občanmi alebo ich obvyklý alebo krátkodobý pobyt bol v Grécku. Grécke právo sa použije bezohľadu na skutočnosť, že niektorá z vyššie uvedených osôb má grécke aj cudzie štátne občianstvo. Podľa zákona č. 4421/1964 sa grécke právo použije tiež v prípadoch výživného, ak osoba povinná platiť výživné má bydlisko v Grécku a osoba oprávnená je na území jedného zo zmluvných štátov Dohovoru o vymahání výživného v cudzine (New York, 20.06.1956). Rozhodným právom bude grécke právo podľa zásady lex fori.

HoreHore

4. Ak sa nepoužije grécke právo, aké právo uplatnia grécke súdy?

V prípadoch, ak sa nepoužije grécke právo, súdy uplatnia:

  1. na výživné medzi manželmi alebo bývalými manželmi, právo štátu ich spoločného štátneho občianstva počas trvania manželstva, ak si ho jeden z nich ponechal, alebo právo štátu ich posledného spoločného obvyklého pobytu, alebo právo štátu, s ktorým sú najbližšie spojení,
  2. na výživné medzi rodičmi a deťmi, právo štátu, ktorého sú občanmi alebo právo štátu posledného spoločného obvyklého pobytu alebo právo štátu, ktorého je dieťa občanom,
  3. na výživné medzi dieťaťom, ktoré sa narodilo mimo manželstva a jeho rodičmi, právo štátu ich posledného spoločného štátneho občianstva, alebo právo štátu ich posledného spoločného obvyklého pobytu, alebo právo štátu, ktorého je matka alebo otec dieťaťom,
  4. na výživné matky dieťaťa, ktoré sa narodilo mimo manželstva a jeho otcom, právo štátu ich posledného spoločného štátneho občianstva počas tehotenstva, alebo právo štátu ich obvyklého alebo krátkodobého pobytu. Ak má niektorá z vyššie uvedených osôb viacero cudzích štátnych občianstiev, uplatňuje sa právo štátu, s ktorým je nabližšie spojená.

5. Na aký orgán podáva osoba návrh na určenie výživného (osobitná organizácia, ústredný alebo miestny orgán štátnej správy alebo súd)?

Návrh na určenie výživného podáva oprávnená osoba na súd. V prípade uplatnenia Dohovoru o vymahání výživného v cudzine (New York, 20.06.1956, ND 4421/1964), odosielajúci orgán v zmluvnom štáte, na území ktorého žije osoba podávajúca návrh o vymáhanie výživného,požiada prijímajúci orgán zmluvného štátu, kde žije osoba povinná platiť výživné, ktorým je v Grécku Ministerstvo spravodlivosti, aby prijal všetky potrebné kroky na vymáhanie výživného (platenie výživného oprávnenej osobe).

HoreHore

6. Môže byť návrh podaný v mene príbuzného, blízkej osoby alebo neplnoletého dieťaťa?

Návrh na vymáhanie výživného od osoby povinnej platiť výživné môže podať na súd v mene maloletého len rodič a v mene dieťaťa narodeného mimo manželstva matka dieťaťa, ktorá má rodičovské práva a povinnosti. Ak boli rodičia pozbavení rodičovských práv a povinností, návrh na určenie výživného môže v mene maloletého podať osoba, ktorej boli priznané rodičovské práva a povinnosti alebo opatrovník maloletého. Ak oprávnená osoba nemá spôsobilosť na právne úkony alebo je pod súdnou ochranou, návrh podáva dočasný alebo stály opatrovník alebo osoba určená súdom.

7. Ktorý súd je príslušný na podanie návrhu?

Príslušným súdom na prejednanie žaloby o je samosudca prvostupňového súdu; viacčlenný senát prvostupňového súdu je príslušný na prejednanie žaloby o výživné, ak je žaloba o výživné spojená so žalobou v inej rodinnej veci, napr. rozvod, zrušenie manželstva alebo určenie či tu manželstvo je alebo nie je; alebo ak je žaloba o výživné spojená so žalobou o zapretie otcovstva; s uznaním, či existuje alebo neexistuje vzťah rodiča a dieťaťa alebo rodičovské práva a povinnosti; s uznaním otcovstva, ak sa dieťa narodilo mimo manželstva; s uznaním, že dieťa narodené mimo manželstva je alebo nie je dobrovoľne uznané alebo považované za dieťa narodené v manželstve uzatvorenom následne; s napadnutím dobrovoľného uznania; ďalej s uznaním, že neexistuje osvojenie alebo so zrušením osvojenia; a s uznaním, že existuje alebo neexistuje opatrovníctvo.

HoreHore

Miestne príslušným súdom je súd podľa domicilu alebo miesta pobytu odporcu; ale ak je návrh na určenie výživného spojený s návrhom v manželských veciach, príslušný súd je súd, v obvode ktorého majú manželia obvyklý pobyt, alebo mali posledný spoločný obvyklý pobyt a jeden z manželov obvyklý pobyt v tomto mieste stále má; v prípade spoločného návrhu súd, v obvode ktorého má obvyklý pobyt jeden z manželov; alebo súd, v obvode ktorého má obvyklý pobyt navrhovateľ, ak tu žil nie menej ako jeden rok pred podaním návrhu alebo nie menej ako 6 mesiacov, ak ide o gréckeho štátneho občana; alebo súd krajiny, ktorej štátne občianstvo majú obidvaja manželia. V prípade hroziaceho nebezpečenstva môže oprávnená osoba požiadať samosudcu prvostupňového miestne príslušného súdu, aby podľa uvedených kritérií vydal súdny príkaz určujúci dočasné výživné.

8. Musí navrhovateľ podať návrh na súd prostredníctvom tretej osoby, napr. právneho zástupcu, určitej organizácie, ústredného alebo miestneho orgánu štátnej správy, atď? Ak nie, aký je postup?

Áno, navrhovateľ musí splnomocniť advokáta, ktorý podá návrh na určenie výživného na príslušný súd.

9. Je navrhovateľ povinný platiť poplatky pri podaní návrhu na súd? Ak áno, v akej výške? Ak je navrhovateľ v hmotnej núdzi, má nárok na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci?

Konanie na súde je spojené s určitými výdavkami, ako aj s odmenou advokátovi. Navrhovateľ pri podaní návrhu na určenie výživného musí zložiť preddavok určený súdom, ktorý nesmie byť vyšší ako €147; Ďalšie trovy konania závisia od výšky požadovaného výživného, doručovania písomností a prípadných odročení pojednávaní. V prípade hmotnej núdze zákon priznáva za určitých predpokladov nárok na právnu pomoc.

HoreHore

10. Aké výživné súd pravdepodobne prizná? Ak súd prizná výživné, akým spôsobom ho určí? Môže byť rozhodnutie súdu o výživnom zmenené z dôvodu zmien životných nákladov alebo rodinných pomerov?

Súd určuje výživné na dobu 2 rokov berúc do úvahy potreby oprávnenej osoby na slušné živobytie a vzdelávanie a finančné možnosti osoby, ktorá má vyživovacou povinnosť.. Po dvoch rokoch každá strana, či už oprávnená osoba, alebo osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť, môže požiadať o určenie nového výživného a v prípade, že sa zmenia podmienky, ktoré súd bral do úvahy pri určení výživného, každá zo strán môže žiadať zmenu pôvodného rozsudku a určenie nového výživného.

11. Ako a komu sa bude plniť vyživovacia povinnosť?

V prvom rade sa výživné platí oprávnenej osobe.. Ak ide o maloleté dieťa, alebo osobu nesvojprávnu alebo pod súdnym dozorom, platí sa výživné osobám (rodičovi, opatrovníkovi, alebo osobe určenej súdom), ktoré podali návrh na určenie výživného v mene oprávnenej osoby.

12. Ak povinná osoba dobrovoľne neplní vyživovaciu povinnosť, aký je

V prípade, že osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť, ju odmieta plniť, oprávnená osoba môže podať návrh na výkon rozhodnutia na ťarchu majetku osoby s vyživovacou povinnosťou, ak samozrejme majetok má.

13. Existuje organizácia alebo ústredný alebo miestny orgán štátnej správy,

Nie.

HoreHore

14. Môže táto organizácia alebo orgán úplne alebo sčasti plniť povinnosť namiesto osoby povinnej platiť výživné?

Nie.

15. Môže organizácia alebo ústredný alebo miestny orgán štátnej správy poskytnúť navrhovateľovi pomoc v Grécku?

Áno

16. Ak áno, aký je názov a adresa tejto organizácie alebo tohto orgánu? Ako 

V prípade, že oprávnená osoba býva v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru o vymáhaní výživného v cudzine (New York, 20.06.1956), ktorý platí aj v Grécku (ND 4421/1964), alebo v štáte, s ktorým má Grécko uzavretú dvojstrannú zmluvu a ak osoba povinná platiť výživné žije v Grécku, orgán, ktorý jej môže poskytnúť pomoc je: Centrálna správa Ministerstva spravodlivosti (Central Office of the Ministry of Justice), ktorej adresa je Mesogeion č. 96, 115 27 Atény, Grécko, jej telefónne číslo je +30 210 7714186. Spôsob ako sa osoba môže obrátiť na tento orgán je určený v tomto Dohovore.

17. Akú formu pomoci môže poskytnúť navrhovateľovi táto organizácia alebo orgán, ak sa navrhovateľ nachádza v inom štáte a ten, kto má vyživovaciu povinnosť sa nachádza v Grécku?

Pomoc určená týmto Dohovorom.

18. Môže navrhovateľ zaslať organizácii alebo ústrednému alebo miestnemu orgánu štátnej správy v Grécku svoju žiadosť priamo?

Nie, okrem hore uvedeného prípadu.

« Nárok na výživné - Všeobecné informácie | Grécko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 18-05-2005

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo