Európska komisia > EJS > Nárok na výživné > Nemecko

Posledná úprava: 30-08-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Nárok na výživné - Nemecko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

1. Čo znamenajú pojmy „výživné“ a „nárok na výživné“ v nemeckom práve? Kto má nárok na výživné voči iným osobám? 1.
2. Do akého veku má dieťa možnosť uplatňovať si nárok na výživné? 2.
3. V akých prípadoch sa uplatňuje nemecké právo? 3.
4. Právo ktorej krajiny uplatňujú nemecké súdy, ak sa nedá uplatniť ich vlastné právo (ak sú tak strana oprávnená na výživné, ako aj strana, ktorej sa má vyplácať výživné, rezidentmi v Nemecku)? 4.
5. Musí strana, ktorá má nárok na výživné, požiadať príslušnú organizáciu, niektorý orgán (centrálnej správy alebo samosprávy) o uznanie svojho práva na výživné? 5.
5.A. Ako môžem požiadať túto organizáciu alebo orgán (centrálnej správy alebo samosprávy) o výživné a aký je postup žiadosti? 5.A.
6. Možno podať žiadosť v mene príbuzného, blízkeho priateľa alebo neplnoletej osoby? 6.
7. Ako vie žiadateľ, ktorý chce predložiť prípad súdu, ktorý súd je príslušným súdom? 7.
8. Potrebuje žiadateľ zástupcu (právnika alebo inú osobu) na to, aby začal konanie na súde? 8.
9. Vznikajú navrhovateľovi náklady v dôsledku súdneho konania? Ak áno, aká je približná výška týchto nákladov? Môžu žiadatelia s nedostatočnými finančnými prostriedkami požiadať o právnu pomoc? 9.
10. Akou formou bude poskytovaná pomoc súdom? Ako sa v prípade platenia výživného stanovuje jeho výška? Ako sa upravuje podľa zmien nákladov na živobytie a zmien v rodinnej situácii? 10.
11. Ako sa platí výživné a komu? 11.
12. Ak je dlžník neochotný platiť výživné, ako ho k tomu možno donútiť? 12.
13. Pomáhajú organizácie alebo orgány (centrálnej alebo miestnej správy) pri výbere platieb výživného? 13.
14. Môžu tieto orgány samotné platiť platby výživného, celkom alebo čiastočne, namiesto dlžníka? Čo sa stane, ak žiadateľ žije v Nemecku, ale dlžník žije v zahraničí? 14.
15. Môže si navrhovateľ uplatňovať pomoc od organizácie alebo orgánu správy (centrálnej správy alebo samosprávy)? 15.
16. Ak to tak je, aké sú mená a adresy týchto organizácií alebo orgánov? 16.
17. V akej forme poskytujú tieto organizácie alebo správne orgány pomoc? 17.
18. Môže žiadateľ žiadať priamo tieto organizácie alebo správne orgány? 18.
19. Ak áno, aké sú názvy a adresy týchto organizácií alebo správnych orgánov? 19.
20. V akej forme tieto organizácie alebo správne orgány poskytujú pomoc? 20.

 

1. Čo znamenajú pojmy „výživné“ a „nárok na výživné“ v nemeckom práve? Kto má nárok na výživné voči iným osobám?

  • deti voči rodičom
  • rodičia voči deťom
  • manželskí partneri voči sebe navzájom
  • (pra)vnuci a (pra)vnučky voči (pra)prarodičom
  • (pra)prarodičia voči (pra)vnukom a pravnučkám
  • nezosobášení rodičia voči sebe navzájom
  • partneri žijúci v registrovanom zákonnom vzťahu voči sebe navzájom.

2. Do akého veku má dieťa možnosť uplatňovať si nárok na výživné?

Neexistuje žiadny vekový limit.

3. V akých prípadoch sa uplatňuje nemecké právo?

Spolková republika Nemecko ratifikovala Haagsky dohovor o práve uplatniteľnom pre záväzky výživného (ďalej len „dohovor“) 2. októbra 1973. Dohovor nadobudol platnosť pre Spolkovú republiku 1. apríla 1987. Z dôvodu jasnosti sa ustanovenia dohovoru, ktoré sa týkajú konfliktu práv, začlenili do časti 18 nemeckého úvodného zákona týkajúceho sa občianskeho zákonníka (Einführungsgesetz zum Bürgerlichen Gesetzbuch - EGBGB).

Podľa tohto ustanovenia je na účely stanovenia akýchkoľvek povinností výživného rozhodujúce právo trvalého bydliska strany oprávnenej na výživné. To znamená, že nemecké právo je uplatniteľné, ak je strana oprávnená na výživné rezidentom v Nemecku. Ak zákon o trvalom bydlisku strany oprávnenej na výživné nestanovuje žiadny nárok na výživné, druhá veta oddielu 18 ods.1 EGBGB následne stanovuje, že uplatniteľným právom je právo krajiny, do ktorej patria tak strana oprávnená na výživné, ako aj strana povinná platiť výživné. V prípadoch, ak nárok na výživné nezabezpečuje ani právo trvalého bydliska, ani právo spoločnej domácej krajiny, podľa oddielu 18 ods. 2 EGBGB platí nemecké právo.

HoreHore

Existujú dve výnimky zo spojenia medzi oddielom 18 ods. 1 a oddielom 18 ods. 2 EGBGB:

Podľa oddielu 18 ods. 5 EGBGB sa uplatňuje nemecké právo, ak sú tak oprávnená strana, ako aj povinná strana Nemci a povinná strana má trvalé bydlisko v Nemecku. Okrem toho oddiel 18 ods. 4 EGBGB obsahuje osobitné ustanovenie týkajúce sa výživného po rozvode. Podľa tohto ustanovenia sa nárok na výživné medzi rozvedenými partnermi rozhoduje v súlade so zákonom, podľa ktorého boli partneri rozvedení, ak bol rozvod vyhlásený alebo uznaný v Nemecku.

4. Právo ktorej krajiny uplatňujú nemecké súdy, ak sa nedá uplatniť ich vlastné právo (ak sú tak strana oprávnená na výživné, ako aj strana, ktorej sa má vyplácať výživné, rezidentmi v Nemecku)?

Ak sú tak strana, ktorá je povinná platiť výživné, ako aj strana, ktorá je oprávnená na výživné, rezidentmi v Nemecku, platí nemecké právo, pretože rozhodujúcim kritériom pre uplatnenie nemeckého práva je skutočnosť, že strana oprávnená na výživné, je zvyčajne rezidentom v Nemecku. Ak rezidentnosť tu v Nemecku strany oprávnenej na výživné nemožno stotožniť s trvalým bydliskom, uplatniteľným právom je právo krajiny, v ktorej strana oprávnená na výživné je zvyčajným rezidentom. V alternatívnom prípade je uplatniteľným právom právo spoločnej domácej krajiny strany oprávnenej na výživné a strany povinnej platiť výživné. Ako konečná alternatíva platí nemecké právo, menovite ak strana oprávnená na výživné nedostáva žiadne výživné ani podľa práva krajiny zvyčajného bydliska, ani podľa práva spoločnej domácej krajiny.

HoreHore

5. Musí strana, ktorá má nárok na výživné, požiadať príslušnú organizáciu, niektorý orgán (centrálnej správy alebo samosprávy) o uznanie svojho práva na výživné?

Na uznanie povinnosti platenia výživného musí oprávnená strana zvyčajne požiadať súd, úrad pre mladistvých alebo notára, aby získala vymáhateľné právo, na základe ktorého možno nútene vymáhať príslušnú sumu peňazí.

Konania o sporných prípadoch sa konajú iba na súde. Povinnosť uspokojiť pohľadávky sa oznamuje pred notárom alebo úradom pre mladistvých. Oblasť jurisdikcie úradu pre mladistvých je v porovnaní s notárom obmedzená, t. j. úrad pre mladistvých stanovuje povinnosť v prípade výživného pre deti do veku 21 rokov alebo pohľadávky zo strany matky, resp. otca vyplývajúce z narodenia dieťaťa.

5.A. Ako môžem požiadať túto organizáciu alebo orgán (centrálnej správy alebo samosprávy) o výživné a aký je postup žiadosti?

Všetky zákonné požiadavky na výživné treba podať ako rodinný prípad žalobou alebo zjednodušeným postupom na rodinnom súde. Konania sa riadia podľa ustanovení pravidiel pre občianskoprávne konanie.

6. Možno podať žiadosť v mene príbuzného, blízkeho priateľa alebo neplnoletej osoby?

Každý navrhovateľ musí v zásade podať svoju žiadosť sám. Nie je možné podať žiadosť v mene známej osoby. V tomto prípade existuje výnimka u navrhovateľa, ktorý je neplnoletou osobou. V tomto prípade môže jeden rodič podať žiadosť neplnoletej osoby o výživné voči druhému rodičovi vo svojom vlastnom mene.

HoreHore

7. Ako vie žiadateľ, ktorý chce predložiť prípad súdu, ktorý súd je príslušným súdom?

Všeobecná jurisdikcia miesta bydliska odporcu platí v zásade aj v konaniach o výživnom. V prípade konaní týkajúcich zákonnej povinnosti výživného jedného alebo obidvoch rodičov voči neplnoletému dieťaťu má výlučnú jurisdikciu súd, u ktorého má dieťa alebo rodič zastupujúci dieťa pre právne účely svoju všeobecnú jurisdikciu. To však neplatí, ak dieťa alebo rodič má svoju všeobecnú jurisdikciu v zahraničí.

Dieťa môže tiež začať konanie na súde, nárokujúc si, aby obidvaja rodičia vykonávali svoju povinnosť platenia výživného tam, kde má jurisdikciu otec alebo matka.

8. Potrebuje žiadateľ zástupcu (právnika alebo inú osobu) na to, aby začal konanie na súde?

Pri uplatňovaní nároku na výživné na súde zvyčajne nie je potrebné byť zákonne zastúpený. Opačný prípad platí iba vtedy, keď sa nárok na výživné týkajúci sa zákonnej povinnosti výživného na základe sobáša a nárok vzhľadom na spoločné dieťa uplatňuje ako súbežná záležitosť pri rozvodovom konaní. V tomto prípade musia byť manželia zastupovaní právnym zástupcom, ktorý je uznaný okresným súdom alebo krajským súdom.

9. Vznikajú navrhovateľovi náklady v dôsledku súdneho konania? Ak áno, aká je približná výška týchto nákladov? Môžu žiadatelia s nedostatočnými finančnými prostriedkami požiadať o právnu pomoc?

Náklady (poplatky a útraty) sa účtujú vzhľadom na právne konania týkajúce sa povinnosti zákonného výživného na základe rodinného vzťahu alebo sobáša. Súdny poplatok splatný v troch splátkach sa platí vtedy, keď sa nárok podá na súd. Výška poplatku sa stanovuje podľa hodnoty spornej predmetnej záležitosti. Všetky ďalšie náklady súdu (napríklad platby svedkom a znalcom) sa stanovujú podľa hodnoty spornej predmetnej záležitosti. Relevantnou výškou je suma požadovaná ako výživné počas prvých dvanástich mesiacov od podania nároku, ale v žiadnom prípade nie viac než celková výška nárokovanej platby. K tomu sa prirátajú sumy, ktoré sú už splatné ako výživné v čase, keď sa nárok podal.

HoreHore

Príklad:

Ak zákonný zástupca 10-ročného dieťaťa uplatní nárok na normálne výživné (v súčasnosti 241 eur za mesiac), sporná hodnota konaní bude 2 892 eur. V tomto prípade je súdny poplatok zvyčajne 267 eur (89 eur x 3). Ak manželka architekta žiada o rozvod a o platenie zdravotnej starostlivosti vo výške 1 900 eur mesačne, je spornou hodnotou 22 800 eur. Súdny poplatok bude 933 eur (311 eur x 3). Výkazy o výške nákladov sa teda všeobecne nezhodujú. V prípade vhodnosti je poplatok právneho zástupcu inštruovaného na ochranu práva splatný súčasne so súdnymi poplatkami.

Výška poplatkov je uvedená v tabuľke sporných hodnôt do výšky 500 000 eur:

Sporná hodnota do výšky v eurách

Poplatok v eurách

Sporná hodnota do výšky v eurách

Poplatok v eurách

300

25

40.000

398

600

35

45.000

427

900

45

50.000

456

1.200

55

65.000

556

1.500

65

80.000

656

2.000

73

95.000

756

2.500

81

110.000

856

3.000

89

125.000

956

3.500

97

140.000

1.056

4.000

105

155.000

1.156

4.500

113

170.000

1.256

5.000

121

185.000

1.356

6.000

136

200.000

1.456

7.000

151

230.000

1.606

8.000

166

260.000

1.756

9.000

181

290.000

1.906

10.000

196

320.000

2.056

13.000

219

350.000

2.206

16.000

242

380.000

2.356

19.000

265

410.000

2.506

22.000

288

440.000

2.656

25.000

311

470.000

2.806

30.000

340

500.000

2.956

35.000

369

Náklady platí predovšetkým strana, ktorej je súdom v rozsudku nariadené platiť ich. V zásade musí náklady platiť neúspešná strana.

Žiadatelia s nedostatočnými finančnými prostriedkami môžu požiadať o právnu pomoc.

10. Akou formou bude poskytovaná pomoc súdom? Ako sa v prípade platenia výživného stanovuje jeho výška? Ako sa upravuje podľa zmien nákladov na živobytie a zmien v rodinnej situácii?

Výživné sa zvyčajne platí formou finančnej platby. Výška výživného sa určuje podľa požiadaviek a potrieb strany oprávnenej na výživu a schopnosťou platenia strany povinnej platiť výživné. Vyššie krajské súdy zostavili v tomto ohľade tabuľky a smernice, ktoré pomáhajú pri určovaní paušálnej sadzby príslušnej výšky výživného. Najznámejšia je düsseldorfská tabuľka, ktorá sa vo veľkej miere používa na výpočet výšky výživného pre deti.

HoreHore

Ak sa výživné špecifikuje ako zvláštna finančná suma, môže byť upravené v prípade významnej zmeny okolností. V takomto prípade treba podať žiadosť o zmenu.

Ak dostáva neplnoleté dieťa rodiča, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, výživné stanovené ako percentuálny podiel príslušnej normálnej výšky, toto výživné sa automaticky upravuje každé dva roky podľa zmien normálnej výšky. V tomto prípade preto nie je potrebná žiadna žiadosť o zmenu.

11. Ako sa platí výživné a komu?

Výživné sa v zásade platí mesačne vopred formou finančnej platby, ktorú treba zaplatiť strane oprávnenej na výživné alebo, v prípade neplnoletého dieťaťa, rodičovi starajúcemu sa oň alebo inej strane inak oprávnenej na príjem tejto platby.

12. Ak je dlžník neochotný platiť výživné, ako ho k tomu možno donútiť?

Jedna možnosť spočíva v nútenom vymáhaní stanoveného nároku na výživné. Nútené vymáhanie sa zabezpečuje podľa všeobecných pravidiel.

Povinnosti, ktorá je uvalená na stranu povinnú platiť výživné, sa však dáva ďalšia váha skutočnosťou, že porušenie tejto povinnosti možno trestať podľa trestného práva.

Každý, kto porušil povinnosť platenia výživného, môže byť potrestaný trestom odňatia slobody do troch rokov alebo pokutou. Ak je trest odňatia slobody nepodmienečný, ale výkon rozsudku bol odročený, súd môže inštruovať usvedčenú stranu, aby dodržiavala svoje povinnosti platenia výživného. Súd zruší odročenie výkonu rozsudku, ak usvedčená strana hrubo alebo trvalo porušuje takýto príkaz a tým dáva príčinu pre vznik obavy, že sa dopustí ďalších trestných činov, predovšetkým porušenia povinnosti platiť výživné.

HoreHore

V prípade prvého priestupku sa však úrad verejného žalobcu môže predbežne zdržať žaloby a súd môže predbežne pozastaviť trestné konanie, ak je vinná strana súčasne inštruovaná, aby dodržiavala povinnosti platenia výživného v príslušnej výške.

13. Pomáhajú organizácie alebo orgány (centrálnej alebo miestnej správy) pri výbere platieb výživného?

Príkaz na platbu výživného je normálnym príkazom na vymáhanie vzhľadom na finančnú pohľadávku a tak strana oprávnená na výživné musí v zásade dodržať normálne pravidlá vymáhania a musí vymáhať svoju pohľadávku sama.

Úrad pre mladistvých však pomáha v prípade podpory dieťaťa (oddiel 1712 a nasledujúce oddiely nemeckého občianskeho zákonníka (Bürgerliches Gesetzbuch - BGB). V oddiele 1713 občianskeho zákonníka je uvedené poskytovanie pomoci, ak rodič podávajúci žiadosť sa jediný stará o dieťa, alebo ak obidvaja rodičia majú spoločnú starostlivosť, ale rodič podávajúci žiadosť má dieťa vo svojej opatere.

Je potrebné odlišovať toto od prípadov, pri ktorých sa platia jednotlivé platby sociálneho zabezpečenia (pokrývajúce potrebu, ktorá by sa vlastne kryla z platby výživného) strane oprávnenej na výživné. Ak príjemca týchto platieb sociálneho zabezpečenia má pohľadávku výživného voči povinnej strane, ktorá ešte nebola splnená, táto pohľadávka výživného v zásade prechádza na príslušný verejný orgán, ktorý potom môže uplatniť nárok na výživné vo svojom vlastnom mene:

  • v jednotlivých prípadoch (ak dieťa vychováva jediný rodič a druhý rodič neplatí žiadne výživné v hotovosti), existujú na obmedzenú dobu platby podľa nemeckého zákona o platbe výživného dopredu (Unterhaltsvorschussgesetz - UVG). V týchto prípadoch orgán pre platbu výživného vymáha pohľadávku výživného, ktorá naňho prešla;
  • okrem toho, ak strana povinná platiť výživné neplatí žiadne výživné a toto je potrebné na platbu sociálneho zabezpečenia, (za predpokladu, že ostatné nárokované pohľadávky sú splnené), pohľadávky výživného prechádzajú na poskytovateľa sociálneho zabezpečenia (rovnakým spôsobom, ako vo vyššie spomenutých platbách výživného dopredu) a potom si ich môže uplatňovať. V prípade základných ochranných platieb pre osoby hľadajúce prácu sa právo prenáša iba písomným oznámením od poskytovateľa platby na stranu povinnú platiť výživné.

14. Môžu tieto orgány samotné platiť platby výživného, celkom alebo čiastočne, namiesto dlžníka? Čo sa stane, ak žiadateľ žije v Nemecku, ale dlžník žije v zahraničí?

Platby podľa zákona o platení výživného a platby sociálneho zabezpečenia a základná ochrana pre osoby hľadajúce prácu uvedené v otázke 13 sú nezávislé platby sociálneho zabezpečenia, ktoré sú obmedzené vo svojej výške a nie sú platbami výživného v pôvodnom význame slova. Platia sa priamo príslušnými verejnými orgánmi žiadateľovi. V skutočnosti nezávisia ani od toho, či pohľadávku na výživné možno vymôcť (v Nemecku alebo v zahraničí). Verejné orgány, ktorým sa odovzdala pohľadávka na výživné, môžu uplatňovať túto pohľadávku v zahraničí vo svojom vlastnom mene.

HoreHore

Na rozdiel od zákona o platbe výživného a platieb sociálneho zabezpečenia a základnej ochrany osôb hľadajúcich prácu, vytvorenie podporného riešenia podľa oddielu 1712 BGB nevytvára separátnu pohľadávku na platbu voči príslušnému verejnému orgánu. Činnosť verejného orgánu je v tomto prípade obmedzená na podporovanie oprávnenej strany pri uplatňovaní a vymáhaní nároku na výživné.

15. Môže si navrhovateľ uplatňovať pomoc od organizácie alebo orgánu správy (centrálnej správy alebo samosprávy)?

Rozhodnutie o výživnom je normálnym príkazom na vymáhanie vzhľadom na peňažnú pohľadávku, takže strana oprávnená na výživné musí v zásade dodržiavať normálne pravidlá vymáhania.

Podpora sa poskytuje spôsobom uvedeným v odpovedí na otázku 13, ak sa vytvorilo riešenie na podporu.

16. Ak to tak je, aké sú mená a adresy týchto organizácií alebo orgánov?

Úrady pre mladistvých sa zvyčajne nachádzajú na správnych orgánoch mestských rád alebo regionálnych orgánov s geografickou zodpovednosťou za miesto bydliska dieťaťa alebo rodiča oprávneného na výživné.

To isté platí v prípade orgánov sociálneho zabezpečenia a orgánov platby výživného vopred.

17. V akej forme poskytujú tieto organizácie alebo správne orgány pomoc?

Pozri odpoveď na otázku 13.

18. Môže žiadateľ žiadať priamo tieto organizácie alebo správne orgány?

Áno.

19. Ak áno, aké sú názvy a adresy týchto organizácií alebo správnych orgánov?

Pozri odpoveď na otázku 16.

20. V akej forme tieto organizácie alebo správne orgány poskytujú pomoc?

Pozri odpoveď na otázky 13 a 14.

« Nárok na výživné - Všeobecné informácie | Nemecko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 30-08-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo