Európska komisia > EJS > Nárok na výživné > Francúzsko

Posledná úprava: 04-04-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Nárok na výživné - Francúzsko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


 

1. Čo zahŕňajú pojmy „výživné“ a „vyživovacia povinnosť“ podľa francúzskeho zákona?

Vyživovacia povinnosť je výraz rodinnej solidarity. Ide o povinnosť uloženú zo zákona poskytnúť materiálnu pomoc niektorým príbuzným.

Ktoré osoby majú „vyživovaciu povinnosť“ voči inej osobe:

- rodičia voči svojim deťom?

Rodičia majú povinnosť živiť svoje deti a starať sa o ne.

- deti voči svojim rodičom?

Deti sú povinné platiť výživné svojmu otcovi a matke.

- rozvedený manželský partner voči svojmu bývalému manželskému partnerovi?

Len vtedy, ak bol rozvod vyhlásený z dôvodu prerušenia spolunažívania, manželský partner, ktorý požiadal o rozvod, má povinnosť platiť výživné odporcovi.

- iné osoby?
  • Manželia počas manželstva vrátane prípadu rozluky od stola a lôžka;
  • všetci predkovia a potomkovia v priamej línii;
  • zaťovia a nevesty voči svojmu svokrovi alebo svokre a opačne.

V ktorých prípadoch?

Výživné je priznané v závislosti od dvoch základných vecí: stavu núdze veriteľa a majetku dlžníka.

2. Dokedy môže dieťa poberať „výživné“?

Treba rozlišovať dve obdobia:

HoreHore

  • Kým je dieťa maloleté, alebo, po dovŕšení plnoletosti, kým ešte nedosiahlo finančnú samostatnosť, najmä z dôvodu pokračovania v štúdiu, rodičia majú voči nemu vyživovaciu a výchovnú povinnosť. Táto povinnosť je chápaná širšie ako jednoduchá vyživovacia povinnosť, zakladá sa na pokrvnom príbuzenskom vzťahu a má za cieľ zabezpečiť dieťaťu podmienky nevyhnutné na jeho vývoj a výchovu.
  • Keď sa vyživovacia a výchovná povinnosť skončila, uplatňuje sa všeobecný režim vyživovacej povinnosti za predpokladu, že navrhovateľ podá dôkaz o svojom stave núdze.

3. V ktorých prípadoch sa uplatňuje francúzsky zákon?

Odkedy vo Francúzsku nadobudol platnosť Haagsky dohovor z 2. októbra 1973 English - français o zákone vzťahujúcom sa na vyživovacie povinnosti, v zásade sa uplatňuje zákon podľa bežného miesta pobytu veriteľa výživného. Veriteľ môže tiež požiadať o uplatnenie spoločného vnútroštátneho zákona, pokiaľ zákon platný v mieste jeho pobytu mu neumožňuje získať výživné, alebo zákona orgánu, ktorému bola vec postúpená, ak oba už citované zákony mu neumožňujú získať výživné.

Haagsky dohovor z 24. októbra 1956 English - français o zákone vzťahujúcom sa na vyživovacie povinnosti voči deťom zostáva stále platný medzi Francúzskom a štátmi, ktoré podpísali tento dohovor a ktoré neratifikovali Haagsky dohovor z roku 1973. Tento dohovor ustanovuje, že zákon podľa bežného miesta pobytu dieťaťa určuje, do akej miery a od koho môže dieťa požadovať výživné.

HoreHore

Francúzsky zákon sa teda bude môcť uplatniť:

  • ak má veriteľ miesto pobytu vo Francúzsku,
  • alebo ak veriteľ a dlžník sú obaja francúzski občania a veriteľ chce, aby sa uplatnil francúzsky zákon,
  • alebo ak je vec postúpená francúzskemu sudcovi a ak zákon podľa miesta pobytu veriteľa alebo zákon podľa spoločnej štátnej príslušnosti mu neumožňuje získať výživné.

4. Pokiaľ tento zákon nemožno uplatniť, aký zákon uplatnia francúzske súdy?

Ak ten, čo žiada o „výživné“, a ten, kto ho dlhuje, sa obaja nachádzajú na francúzskom území:

V zásade ak dlžník a veriteľ majú obaja miesto pobytu vo Francúzsko, uplatňuje sa francúzsky zákon, pokiaľ v zmysle už citovaného Haagskeho dohovoru z roku 1973 English - français veriteľ sa nebude odvolávať na spoločnú štátnu príslušnosť, pokiaľ majú obaja cudziu štátnu príslušnosť. V takom prípade sa uplatní tento cudzozemský spoločný zákon.

5. Má sa navrhovateľ obrátiť na nejakú osobitnú organizáciu, úrad alebo na súd, aby získal „výživné“?

Navrhovateľ sa musí obrátiť na sudcu pre rodinné veci prvostupňového súdu.

6. Možno sa obrátiť na príslušnú organizáciu, úrad alebo súd v mene člena rodiny, príbuzného, maloletého?

Rodič, ktorý sa stará o nezaopatrené maloleté alebo plnoleté dieťa, môže požiadať o príspevok na jeho výživu a výchovu.

HoreHore

Pokiaľ je veriteľ v poručníctve, jeho poručník je ako jediný oprávnený konať v jeho mene.

7. Ak chce navrhovateľ postúpiť vec súdu, ako môže zistiť, ktorý súd je príslušný?

Navrhovateľ môže postúpiť vec podľa vlastnej voľby buď súdu v mieste svojho bydliska, alebo súdu v mieste bydliska odporcu.

8. Musí navrhovateľ postupovať cez sprostredkovateľa, aby vec postúpil súdu (advokáta, špecializovanú organizáciu, iného...)? Ak nie, ako má postupovať?

Pokiaľ nejde o rozvodové konanie alebo konanie rozluky od stola a lôžka, navrhovateľ môže sám postúpiť vec súdu jednoduchým listom alebo predvolaním, ktoré predpokladá zásah súdneho vykonávateľa. Advokát nie je povinný.

Navrhovateľ bude musieť poskytnúť sudcovi všetky dokumenty potvrdzujúce jeho stav núdze, ako sú výplatné lístky, potvrdenia o neplatení daní, potvrdenie o nezamestnanosti alebo o dlhodobej zdravotnej dovolenke, nájomné, nezaopatrené deti a náklady na výživu a výchovu, úvery...

9. Platí sa za súdne konanie? Ak áno, aká by bola suma všetkých nákladov, s ktorými treba rátať? Ak navrhovateľ nemá dostatočné prostriedky, môže získať úhradu nákladov na súdne konanie z titulu súdnej pomoci?

Konanie je bezplatné.

Ak sú prostriedky navrhovateľa nižšie ako istá horná hranica zdrojov určená výnosom, môže získať úplnú alebo čiastočnú súdnu pomoc. (Pozri tému „Súdna pomoc - Francúzsko“.)

HoreHore

10. Akú formu by mohla nadobudnúť pomoc, ktorú by bolo možné priznať rozhodnutím súdu? Ak ide o vyživovací príspevok, ako bude odhadnutý? Ako sa bude môcť revidovať, aby sa prispôsobil vývoju životných nákladov alebo zmenám situácie?

- K forme pomoci:
  • pomoc nadobúda formu vyživovacieho príspevku vyplácaného mesačne:
    • v rámci povinnosti pomoci medzi manželmi alebo bývalými rozvedenými manželmi z dôvodu prerušenia spolunažívania alebo rozluky od stola a lôžka. Môže však nadobudnúť aj formu kapitálu. Tým môže byť peňažná suma alebo zrieknutie sa vecného majetku.
    • pokiaľ ide o príspevok na výživu a výchovu dieťaťa. Môže však nadobudnúť formu celkovej alebo čiastočnej priamej úhrady nákladov vynaložených v prospech dieťaťa. Napokon môže byť poskytnutá vo forme užívacieho práva a práva na bývanie.
  • pomoc nadobúda formu kompenzačného plnenia vo všetkých prípadoch rozvodu až na prípad rozvodu z dôvodu prerušenia spolunažívania.

Jeden z manželov môže požiadať o kompenzačné plnenie. Je to náhrada určená na kompenzáciu rozdielu, ktorý vznikol v životných podmienkach zrušením manželstva. Nadobúda formu prípadného vyplatenia kapitálu do 8 rokov. Sumu kompenzačného plnenia stanovuje rozsudok o rozvode. V prípade rozvodu na spoločný návrh sa suma stanoví v definitívnej dohode o rozvode, ktorú vyhotovia manželia a homologuje ju sudca.

Výnimočne možno priznať doživotnú rentu, pokiaľ je odôvodnená vekom alebo zdravotným stavom veriteľa.

HoreHore

- K odhadnutiu pomoci:

Referenčná tarifná tabuľka nejestvuje. Suma je odhadnutá v závislosti od zdrojov dlžníka a od potrieb veriteľa.

- K indexácii:

V záujme prispôsobenia pomoci vývoju životných nákladov môže sudca rozhodnúť aj z úradnej moci, že výživné bude indexované podľa zákonne stanovenej upravovacej doložky.

Kompenzačné plnenie vo forme renty je indexované rovnako ako vo veci vyživovacieho príspevku.

K revízii:
  • K revízii výživného

    V prípade novej skutočnosti možno stanovené výživné revidovať, a to tak zvýšením, ako aj znížením, či dokonca ho zrušiť. Pokiaľ medzi stranami nedôjde k dohode, revíziu vykonáva sudca.

  • K revízii kompenzačného plnenia

    Z dôvodu paušálneho charakteru kompenzačného plnenia ho nemožno revidovať za rovnakých podmienok podľa toho, či je priznané vo forme kapitálu, alebo renty.
    Nemožno revidovať sumu kapitálu; možno prehodnotiť len platobné podmienky v prípade, že sa výrazne zmenila situácia dlžníka. Renty z obdobia pred prijatím zákona z 30. júna 2000 alebo po jeho prijatí môžu byť revidované, pokiaľ ide o ich výšku, v prípade výraznej zmeny v situácii strán. V prípade rozvodu na spoločný návrh je revízia možná, ak homologovaná dohoda obsahuje doložku o revízii.

11. Ako a komu bude vyživovací príspevok vyplácaný?

Vyživovací príspevok a kompenzačné plnenie sa vyplácajú ich príjemcovi, ako už bolo uvedené.

Príspevok na výživu a výchovu dieťaťa sa vypláca podľa prípadu jedným z rodičov druhému rodičovi alebo osobe, ktorej bolo dieťa zverené. Keď je dieťa plnoleté, sudca môže rozhodnúť, alebo rodičia sa môžu dohodnúť, že tento príspevok bude vcelku alebo čiastočne uhrádzaný do rúk dieťaťa.

HoreHore

12. Ak dlžník vyživovacieho príspevku ho nepoukazuje dobrovoľne, aké prostriedky možno použiť, aby bol donútený platiť?

Veriteľ môže využiť cestu výkonu rozhodnutia podľa verejného práva, ako sú sudcovské záložné právo na hnuteľnosti a nehnuteľnosti, obstavenie mzdy alebo bankového účtu.

Veriteľ môže taktiež využiť konanie priamej platby. Toto konanie umožňuje dosiahnuť na základe jednoduchého stanoviska súdneho vykonávateľa priamu platbu výživného zamestnávateľom dlžníka alebo akoukoľvek inou osobou, ktorá má voči nemu dlh.

13. Môže nejaká organizácia alebo úrad pomôcť pri vymáhaní vyživovacieho príspevku?

V prípade neúspechu jednej z už uvedených ciest výkonu rozhodnutia sa veriteľovi ponúkajú dve možnosti.

  • Môže sa obrátiť na organizáciu poverenú vyplácaním rodinných prídavkov, hlavne na fondy pre rodinné prídavky. Táto organizácia môže pomôcť pri vymáhaní vyživovacieho príspevku v budúcnosti a nedoplatkov spätne do dvoch rokov.
  • Veriteľ sa tiež môže obrátiť na prokurátora republiky pri prvostupňovom súde svojho bydliska, aby sa uplatnilo konanie verejného vymáhania. Toto konanie umožňuje získať prostredníctvom štátnej pokladnice nútenú platbu nedoplatkov za posledných šesť mesiacov a splatných splátok.

14. Môže nejaká organizácia alebo úrad zastúpiť dlžníka a poukázať vyživovací príspevok alebo časť vyživovacieho príspevku za dlžníka?

Organizácia poverená vyplácaním rodinných prídavkov môže zastúpiť vcelku alebo sčasti dlžníka uhradením príspevku pre živiteľa rodiny. Tieto sumy vymôže od dlžníka, pokiaľ ten nie je vyhlásený sudcom za insolventného.

HoreHore

Pokiaľ sa navrhovateľ nachádza vo Francúzsku a osoba s vyživovacou povinnosťou má pobyt v inej krajine:

15. Môže navrhovateľ získať pomoc nejakej francúzskej organizácie alebo francúzskeho úradu?

Žiadateľ, ktorý získal rozhodnutie stanovujúce vyživovací príspevok, a pokiaľ sa dlžník zdržiava v zahraničí, sa môže obrátiť na tieto dva ministerské rezorty:

  • Ministerstvo zahraničných vecí

    Toto ministerstvo je poverené uplatňovaním Newyorského dohovoru z 20. júna 1956 English - français o vymáhaní výživného v zahraničí ako sprostredkovateľská inštitúcia určená Francúzskom. Tento nástroj zaväzuje 55 krajín.
    Ministerstvo zahraničných vecí môže taktiež zasiahnuť v úsilí nájsť riešenie zmierom, pokiaľ je dlžník francúzskym štátnym príslušníkom.

  • Ministerstvo spravodlivosti

    Toto ministerstvo zasahuje v prípade krajín, ktoré nie sú viazané Newyorským dohovorom a s ktorými jestvuje dohovor alebo dohoda o vzájomnej pomoci, ustanovujúca spoluprácu centrálnych orgánov (Benin, Provincia Quebec, Kongo, Džibuti, Egypt, Spojené štáty, Niger, Senegal, Čad, Togo).

16. Ak áno, aký je názov a adresa tejto organizácie alebo tohto úradu? Ako sa na nich obrátiť?

  • Ministère des Affaires Etrangères (Ministerstvo zahraničných vecí)

    Service du recouvrement des créances alimentaires entre la Fance et l’Etranger (Oddelenie vymáhania vyživovacích pohľadávok medzi Francúzskom a zahraničím)
    244, Boulevard Saint-Germain
    75303 PARIS 07 S.P.
    Telefón : +33.(1).43.17.99.91
    Fax : +33.(1).43.17.93.44

    HoreHore

  • Ministère de la Justice (Ministerstvo spravodlivosti)

    Direction des Affaires Civiles et du Sceau (Riaditeľstvo pre občianskoprávne veci a štátnu pečať)
    Bureau de l’entraide civile et commerciale internationale (Úrad pre medzinárodnú občianskoprávnu a obchodnú vzájomnú pomoc)
    13 Place Vendôme
    75001 PARIS
    Telefón: +33.(1).44.86.14.50
    Fax: +33.(1).44.86.14.06

Ak sa navrhovateľ nachádza v inej krajine a ak osoba s vyživovacou povinnosťou sa nachádza vo Francúzsku:

17. Akú formu pomoci môže poskytnúť navrhovateľovi takáto organizácia alebo takýto úrad?

Niektoré dohovory o vzájomnej pomoci sú dosť reštriktívne a obmedzujú právomoci centrálnych orgánov pri hľadaní možnosti bezplatného vymáhania výživného. Naproti tomu ďalšie nástroje, a osobitne Newyorský dohovor, ustanovujú, že sprostredkovateľská inštitúcia, teda centrálny orgán, zabezpečí vykonanie akéhokoľvek rozsudku, súdneho príkazu alebo iného právneho úkonu.

Podľa prípadu francúzsky centrálny orgán postúpi návrh veriteľa príslušnému orgánu, aby ten uznal a vykonal rozhodnutie stanovujúce výživné, alebo aby vypočul dlžníka s cieľom urovnať spor zmierom.

18. Môže sa navrhovateľ obrátiť priamo na francúzsku organizáciu alebo francúzsky úrad?

Navrhovateľ, ktorý sa nachádza v inej krajine ako Francúzsko, sa musí obrátiť na centrálny orgán svojej krajiny poverený uplatnením dohovorov, ktoré už boli uvedené. Nemôže sa priamo obrátiť na nejakú organizáciu alebo úrad vo Francúzsku.

19. Ak áno, aký je názov a adresa tejto organizácie alebo tohto úradu? Ako sa na nich obrátiť?

Bezpredmetné, pozri odsek 18.

20. Akú formu pomoci môže navrhovateľovi poskytnúť takáto organizácia alebo takýto úrad?

Bezpredmetné, pozri odsek 18.

Bližšie informácie

  • Centrálne orgány
    • Ministère des Affaires Etrangères (Ministerstvo zahraničných vecí français)
    • Právna pomoc vo Francúzsku français & Výživné français (- Ministerstvo spravodlivosti français)
  • Fond rodinných prídavkov français
  • Legislatíva a judikatúra: Légifrance: podstata francúzskeho práva français

« Nárok na výživné - Všeobecné informácie | Francúzsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 04-04-2006

 

OBSAH

1. Čo zahŕňajú pojmy „výživné“ a „vyživovacia povinnosť“ podľa francúzskeho zákona? 1.
Ktoré osoby majú „vyživovaciu povinnosť“ voči inej osobe: Ktoré osoby majú „vyživovaciu povinnosť“ voči inej osobe:
- rodičia voči svojim deťom? - rodičia voči svojim deťom?
- deti voči svojim rodičom? - deti voči svojim rodičom?
- rozvedený manželský partner voči svojmu bývalému manželskému partnerovi? - rozvedený manželský partner voči svojmu bývalému manželskému partnerovi?
- iné osoby? - iné osoby?
V ktorých prípadoch? V ktorých prípadoch?
2. Dokedy môže dieťa poberať „výživné“? 2.
3. V ktorých prípadoch sa uplatňuje francúzsky zákon? 3.
4. Pokiaľ tento zákon nemožno uplatniť, aký zákon uplatnia francúzske súdy? 4.
5. Má sa navrhovateľ obrátiť na nejakú osobitnú organizáciu, úrad alebo na súd, aby získal „výživné“? 5.
6. Možno sa obrátiť na príslušnú organizáciu, úrad alebo súd v mene člena rodiny, príbuzného, maloletého? 6.
7. Ak chce navrhovateľ postúpiť vec súdu, ako môže zistiť, ktorý súd je príslušný? 7.
8. Musí navrhovateľ postupovať cez sprostredkovateľa, aby vec postúpil súdu (advokáta, špecializovanú organizáciu, iného...)? Ak nie, ako má postupovať? 8.
9. Platí sa za súdne konanie? Ak áno, aká by bola suma všetkých nákladov, s ktorými treba rátať? Ak navrhovateľ nemá dostatočné prostriedky, môže získať úhradu nákladov na súdne konanie z titulu súdnej pomoci? 9.
10. Akú formu by mohla nadobudnúť pomoc, ktorú by bolo možné priznať rozhodnutím súdu? Ak ide o vyživovací príspevok, ako bude odhadnutý? Ako sa bude môcť revidovať, aby sa prispôsobil vývoju životných nákladov alebo zmenám situácie? 10.
11. Ako a komu bude vyživovací príspevok vyplácaný? 11.
12. Ak dlžník vyživovacieho príspevku ho nepoukazuje dobrovoľne, aké prostriedky možno použiť, aby bol donútený platiť? 12.
13. Môže nejaká organizácia alebo úrad pomôcť pri vymáhaní vyživovacieho príspevku? 13.
14. Môže nejaká organizácia alebo úrad zastúpiť dlžníka a poukázať vyživovací príspevok alebo časť vyživovacieho príspevku za dlžníka? 14.
Pokiaľ sa navrhovateľ nachádza vo Francúzsku a osoba s vyživovacou povinnosťou má pobyt v inej krajine: Pokiaľ sa navrhovateľ nachádza vo Francúzsku a osoba s vyživovacou povinnosťou má pobyt v inej krajine:
15. Môže navrhovateľ získať pomoc nejakej francúzskej organizácie alebo francúzskeho úradu? 15.
16. Ak áno, aký je názov a adresa tejto organizácie alebo tohto úradu? Ako sa na nich obrátiť? 16.
Ak sa navrhovateľ nachádza v inej krajine a ak osoba s vyživovacou povinnosťou sa nachádza vo Francúzsku: Ak sa navrhovateľ nachádza v inej krajine a ak osoba s vyživovacou povinnosťou sa nachádza vo Francúzsku:
17. Akú formu pomoci môže poskytnúť navrhovateľovi takáto organizácia alebo takýto úrad? 17.
18. Môže sa navrhovateľ obrátiť priamo na francúzsku organizáciu alebo francúzsky úrad? 18.
19. Ak áno, aký je názov a adresa tejto organizácie alebo tohto úradu? Ako sa na nich obrátiť? 19.
20. Akú formu pomoci môže navrhovateľovi poskytnúť takáto organizácia alebo takýto úrad? 20.
 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo