Európska komisia > EJS > Nárok na výživné > Právo spoločenstva

Posledná úprava: 08-02-2007
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Nárok na výživné - Právo spoločenstva

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


Posledné znenie pozri pod English

„Neviem donútiť povinného v inom členskom štáte, aby mi platil výživné.“

Aby ste povinného v inom členskom štáte donútili platiť výživné, musíte sa obrátiť na súdy toho štátu, v ktorom chcete podať návrh na výkon rozhodnutia. Boli prijaté právne predpisy Spoločenstva, prostredníctvom ktorých budete môcť vymáhať výživné v inom členskom štáte, ako je štát vášho bydliska. Tieto normy sa čoskoro zlepšia.

  • Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (nariadenie Brusel I) ustanovuje normy osobitnej právomoci súdov vo veciach výživného. Toto nariadenie je priamo uplatniteľné od 1. marca 2002, čo znamená, že v súdnom konaní je možné odvolávať sa na jeho ustanovenia. Tieto ustanovenia však neplatia v Dánsku, v ktorom sa naďalej uplatňuje v týchto veciach Bruselský dohovor z 27. septembra 1968.

Podľa tohto nariadenia môže oprávnená osoba podať návrh na začatie konania na príslušnom súde členského štátu, v ktorom má povinný svoje bydlisko, alebo na súde členského štátu, v ktorom má oprávnená osoba bydlisko alebo obvyklý pobyt. Oprávnená osoba má preto výhodné postavenie. Ak je to naopak povinná osoba, ktorá sa rozhodne konať ako prvá, vzťahuje sa na ňu všeobecné pravidlo, v zmysle ktorého má iba jednu možnosť a to podanie návrhu na príslušnom súde členského štátu, v ktorom má oprávnená osoba bydlisko.

Ak je táto vec okrem iného spojená s konaním, ktoré sa týka „právneho stavu osoby“ (napr. rozvod), bude sa táto vec prejednávať na súde, ktorý je podľa vnútroštátnych právnych predpisov príslušný vo veci konať, pokiaľ táto príslušnosť nie je založená výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

Rozsudok o určení výživného vydaný v členskom štáte bude uznaný a vykonaný v ostatných členských štátoch (článok 33 nariadenia), ,ak tam bol na návrh ktoréhokoľvek zainteresovaného účastníka vyhlásený za vykonateľný (článok 38 nariadenia).

HoreHore

Nariadenie v porovnaní s Bruselským dohovorom z roku 1968, ktorý nahrádza (článok 34), neumožňuje už odmietnuť uznanie rozsudku, ktorý je v rozpore s medzinárodným právom súkromným štátu, v ktorom sa o toto uznanie žiada, pokiaľ sa rozhodnutie súdu štátu pôvodu týka veci právneho stavu a spôsobilosti osôb. Rozsudok cudzieho štátu sa môže odteraz neuznať iba vtedy, ak bude uznanie v rozpore s verejným poriadkom, alebo ak bude nezlučiteľný so skorším rozsudkom, alebo ak návrh na začatie konania nebol doručený v stanovenej lehote.

Napokon, podľa článku 57 sa dohody týkajúce sa vyživovacej povinnosti, ktoré boli uzatvorené pred správnymi orgánmi alebo nimi overené, považujú za verejné listiny umožňujúce zjednodušené konanie pri vymáhaní výživného.

Hoci je uvedené konanie pomerne jednoduché, nariadenie neodstraňuje všetky prekážky „voľného pohybu rozsudkov“ v rámci Európskej únie a zachováva prechodné opatrenia, ktoré sú stále príliš obmedzujúce.

  • Európska rada na svojom zasadnutí v Tampere v októbri 1999 vyzvala na ďalšie zníženie počtu prechodných opatrení nutných na výkon cudzích rozsudkov. Rada v novembri 2000 prijala program opatrení na implementáciu zásady vzájomného uznávania rozhodnutí. Konečným cieľom je zrušiť požiadavku uznania a výkonu v prípade všetkých rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Z tohto hľadiska sú nároky na výživné nepochybne hlavnou prioritou.
  • Európsky parlament a Rada následne 21. apríla 2004 prijali nariadenie (ES) č. 805/2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky. Toto sa týka nárokov na výživné, ale iba vtedy, ak sa považujú za nesporné.
  • S cieľom riešiť celé spektrum problémov spojených s vymáhaním nárokov na výživné, Komisia uverejnila v apríli 2004 Zelenú knihu.
  • Dňa 15. decembra 2005 Komisia predložila Rade návrh nariadenia o právomoci, rozhodnom práve, uznaní a výkone rozhodnutí a spolupráci v oblasti vyživovacej povinnosti.

Cieľom tohto návrhu je odstrániť všetky prekážky, ktoré v Európskej únii ešte stále bránia vymáhaniu výživného. Tento návrh umožní vytvoriť právne prostredie v prospech zákonných požiadaviek oprávnených osôb dožadujúcich sa výživného, ktoré musia mať možnosť ľahko, rýchlo a v čo najväčšej možnej miere bez nákladov získať exekučný titul, ktorého voľný pohyb bude v európskom justičnom priestore zabezpečený a dosiahnuť pravidelné platenie dlžných súm výživného.

HoreHore

Tento nový európsky právny poriadok vyžaduje prístup, ktorý sa nesmie obmedziť na úpravu súčasných mechanizmov; preto sa navrhujú ambiciózne opatrenia vo všetkých oblastiach, ktorých sa týka justičná spolupráca v občianskych veciach: medzinárodná súdna právomoc, rozhodné právo, uznanie a výkon rozhodnutí, spolupráca a odstraňovanie prekážok správneho priebehu konaní. Tieto všeobecné odpovede sú zhrnuté v jedinom nástroji.

  • Návrh nariadenia teda sleduje tri hlavné ciele:
  1. Zjednodušiť život občanom zjednodušením formalít potrebných na vydanie a výkon rozsudku v ktoromkoľvek členskom štáte a poskytnutím oprávneným osobám možnosti využiť konkrétne opatrenia pomoci a súčinnosti. Predovšetkým treba spomenúť možnosť vykonať všetky potrebné kroky v mieste obvyklého pobytu, a to aj v štádiu samotného výkonu rozsudku, najmä s cieľom dosiahnuť platenie výživného formou zrážok zo mzdy alebo trvalého príkazu z bankového účtu, zavedenia mechanizmov spolupráce alebo prístupu k informáciám, ktoré umožnia určiť miesto pobytu povinného a oceniť jeho majetok.
  2. Posilniť právnu istotu harmonizáciou kolíznych noriem.
  3. Zabezpečiť účinnosť a trvalosť vymáhania dlžného výživného tým, že oprávnená osoba bude môcť dosiahnuť vynesenie vykonateľného rozsudku na celom území Európskej únie, pri ktorom sa neskôr bude môcť uplatniť jednoduchý a harmonizovaný systém výkonu rozsudkov.
  • Nariadenie podlieha schváleniu Rady v súlade s postupom ustanoveným článkom 67 ods. 2 (prvá zarážka) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, podľa ktorého sa Rada jednohlasne vyjadrí po porade s Európskym parlamentom. Tento návrh sa týka rodinného práva a teda podľa platných ustanovení zmluvy sa nemôže prijať spolurozhodovacím postupom.

Tento výklad je právne záväzný so zreteľom na veľmi úzku spojitosť medzi vyživovacou povinnosťou a rodinným právom, ale má tri nevýhody:

    • dostatočne nezohľadňuje zmiešanú povahu pojmu vyživovacia povinnosť - ktorá svojou podstatou spadá do oblasti rodinného práva, ale pri svojom uplatňovaní spadá do oblasti majetkového práva, ako ktorákoľvek iná pohľadávka;
    • neberie do úvahy skutočnosť, že zákonodarca Spoločenstva vždy vychádzal z názoru, že sa na vyživovaciu povinnosť môže vzťahovať režim všeobecného práva (pozri nariadenie Brusel I, ktoré vypúšťa rodinné právo, ale v rozsahu svojej pôsobnosti zachováva vyživovaciu povinnosť; nariadenie, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul, ďalej zahrňuje nároky na výživné a bolo prijaté spolurozhodovacím postupom);
    • Európskemu parlamentu neumožňuje, aby si plnil svoju úlohu v plnom rozsahu.

Práve preto Komisia v oznámení vyzvala Radu, aby boli rozhodnutia vo veciach vyživovacej povinnosti prijímané v rámci spolurozhodovacieho postupu namiesto jednohlasného schvaľovania v súlade s článkom 67 ods. 2 druhá zarážka zmluvy.

HoreHore

  • Všetky tieto opatrenia budú sprevádzané prijatím účinných mechanizmov spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov.

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že všetky členské štáty, okrem Lotyšska, Litvy a Malty, sú zmluvnými stranami Newyorského dohovoru français Organizácie Spojených národov z 20. júna 1956 o vymáhaní výživného v cudzine. Tento dohovor stanovuje mechanizmus administratívnej spolupráce medzi orgánmi určenými zmluvnými stranami.

Nakoniec treba pripomenúť, že niektoré členské štáty sú tiež zmluvnými stranami štyroch dohovorov Haagskej konferencie o medzinárodnom práve súkromnom, ktoré sa týkajú vyživovacej povinnosti (pozri medzinárodné právo týkajúce sa tejto témy).

Referenčné dokumenty

  • Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (KOM/2005/650).
  • Oznámenie Komisie Rade, ktorým vyzýva Radu, aby umožnila uplatňovanie článku 251 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na opatrenia prijímané podľa článku 65 zmluvy vo veciach vyživovacej povinnosti (KOM/2005/648).
  • Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky.
  • Zelená kniha o nárokoch na výživné - Odpovede English - français DOC File (DOC File 94 KB) na túto zelenú knihu.
  • Program opatrení na implementáciu zásady vzájomného uznávania rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach.
  • Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
  • Závery predsedníctva, zasadanie Európskej rady v Tampere (15. a 16. októbra 1999).
  • Dohovor English - français z 2. októbra 1973 o uznávaní a výkone rozhodnutí o vyživovacej povinnosti (Haagska konferencia o medzinárodnom práve súkromnom).
  • Dohovor English - français z 2. októbra 1973 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť (Haagska konferencia o medzinárodnom práve súkromnom).
  • Bruselský dohovor z roku 1968 o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (konsolidované znenie).
  • Newyorský dohovor français z 20. júna 1956 o vymáhaní výživného v cudzine (Organizácia Spojených národov).

« Nárok na výživné - Všeobecné informácie | Právo spoločenstva - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 08-02-2007

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo