Európska komisia > EJS > Nárok na výživné > Belgicko

Posledná úprava: 30-08-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Nárok na výživné - Belgicko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

1. Čo zahŕňajú pojmy „výživné“ a „vyživovacia povinnosť“ podľa belgického zákona? 1.
2. Dokedy môže dieťa poberať „výživné“? 2.
3. V ktorých prípadoch sa uplatňuje belgický zákon? 3.
4. Pokiaľ tento zákon nemožno uplatniť, aký zákon uplatnia belgické súdy? 4.
5. Má sa navrhovateľ obrátiť na nejakú osobitnú organizáciu, úrad a lebo na súd, aby získal „výživné“? 5.
6. Možno sa obrátiť na príslušnú organizáciu, úrad alebo súd v mene člena rodiny, príbuzného, maloletého? 6.
7. Ak chce navrhovateľ postúpiť vec súdu, ako môže zistiť, ktorý súd by bol príslušný? 7.
8. Musí navrhovateľ postupovať cez sprostredkovateľa, aby vec postúpil súdu (advokáta, špecializovanú organizáciu, iného...)? Ak nie, ako má postupovať? 8.
9. Platí sa za súdne konanie? Ak áno, aká by bola suma všetkých nákladov, s ktorými treba rátať? Ak navrhovateľ nemá dostatočné prostriedky, môže získať úhradu nákladov na súdne konanie z titulu súdnej pomoci? 9.
10. Akú formu by mohla nadobudnúť pomoc, ktorú by bolo možné priznať rozhodnutím súdu? Ak ide o vyživovací príspevok, ako bude odhadnutý? Ako sa bude môcť revidovať, aby sa prispôsobil vývoju životných nákladov alebo zmenám situácie? 10.
11. Ako a komu bude vyživovací príspevok vyplácaný? 11.
12. Ak dlžník vyživovacieho príspevku ho nepoukazuje dobrovoľne, aké prostriedky možno použiť, aby bol donútený platiť? 12.
13. Môže nejaká organizácia alebo úrad pomôcť pri vymáhaní vyživovacieho príspevku? 13.
14. Môže nejaká organizácia alebo úrad zastúpiť dlžníka a poukázať vyživovací príspevok alebo časť vyživovacieho príspevku za dlžníka? 14.
15. Môže navrhovateľ získať pomoc nejakej belgickej organizácie alebo belgického úradu? 15.
16. Ak áno, aký je názov a adresa tejto organizácie alebo tohto úradu? Ako sa na nich obrátiť? 16.
17. Akú formu pomoci môže poskytnúť navrhovateľovi takáto organizácia alebo takýto úrad? 17.
18. Môže sa navrhovateľ obrátiť priamo na belgickú organizáciu alebo belgický úrad? 18.
19. Ak áno, aký je názov a adresa tejto organizácie alebo tohto úradu? Ako sa na nich obrátiť? 19.
20. Akú formu pomoci môže poskytnúť navrhovateľovi takáto organizácia alebo takýto úrad? 20.

 

1. Čo zahŕňajú pojmy „výživné“ a „vyživovacia povinnosť“ podľa belgického zákona?

„Vyživovaciu povinnosť“ možno definovať ako povinnosť, ktorú ukladá zákon osobe, aby poskytla pomoc nevyhnutnú na živobytie inej osobe, nachádzajúcej sa v núdzi a spojenej s ňou vymedzeným „rodinným vzťahom“. „Výživné“ zahŕňa nielen stravu, ale aj všetko, čo je nevyhnutné pre život: výživné, odevy, ubytovanie, zdravotná starostlivosť atď.

Ktoré osoby majú „vyživovaciu povinnosť“ voči inej osobe:

Vyživovacia povinnosť sa zakladá na príbuzenskom, švagrovskom vzťahu, na vzťahu sobášom spriaznených osôb alebo na náhradnej povinnosti, keď je tento vzťah prerušený. Jestvuje medzi niektorými príbuznými, švagrovcami a sobášom spriaznenými osobami, medzi manželmi, medzi zákonným druhom a družkou. Zakladá sa svojím spôsobom na povinnosti „solidarity“, ktorá môže byť v niektorých prípadoch silnejšia.

- rodičia voči svojim deťom?

V tomto prípade jestvujú dva druhy vyživovacej povinnosti:

  • širšia vyživovacia povinnosť, v zmysle ktorej otec a matka majú povinnosť zabezpečiť úmerne svojim schopnostiam ubytovanie, výživu svojich detí, dohľad nad nimi, ich výchovu a vzdelávanie. Ak vzdelávanie nie je ukončené, povinnosť pokračuje aj po dovŕšení plnoletosti dieťaťa. Táto povinnosť je spojená s rodičovskou právomocou, ale pretrváva aj po dovŕšení plnoletosti alebo po vyhlásení maloletého za plnoletého. Jestvuje bez ohľadu na zdroje rodiča a nezávisle od stavu núdze dieťaťa. Je širšia v tom zmysle, že okrem výživy dieťaťa pokrýva aj jeho výchovu, vzdelávanie atď. (článok 203 Občianskeho zákonníka).
  • vyživovacia povinnosť založená na príbuzenstve v horizontálnej línii, spojená so stavom núdze dieťaťa a so zdrojmi rodiča (články 205, 207 a 208 Občianskeho zákonníka).
- deti voči svojim rodičom?

Vyživovacia povinnosť, ktorá platí pre rodičov vo vzťahu k ich deťom (článok 205 Občianskeho zákonníka) je vzájomná. Deti teda majú povinnosť poskytovať výživné svojmu otcovi a matke, ktorí sa nachádzajú v núdzi.

HoreHore

- manželia?

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi má svoj základ v povinnosti pomoci a podpory a v povinnosti prispievať na výdavky na domácnosť a deti ustanovené Občianskym zákonníkom (články 213 a 221 Občianskeho zákonníka). Tieto povinnosti spojené s povinnosťou spolunažívania, ktorá je povinná aj pre manželov, sú vzájomné. Pokiaľ nie sú splnené, môžu oprávňovať na sťažnosti podané na súd s cieľom dosiahnuť ich ekvivalentné plnenie vo forme žaloby o výživné alebo delegovania súm - pozri otázku 12 (články 213, 221 a 223 Občianskeho zákonníka).  

- rozvedený manželský partner voči svojmu bývalému manželskému partnerovi?

Treba rozlišovať podľa typu rozvodu: rozvod zo stanoveného dôvodu alebo rozvod na základe vzájomnej dohody:

§ Rozvod zo stanoveného dôvodu.

Počas rozvodového konania zo stanoveného dôvodu (rozvod z dôvodu cudzoložstva, násilia, týrania alebo ťažkej urážky a z dôvodu faktickej odluky trvajúcej viac ako dva roky) môže každý z manželov požiadať sudcu príslušného na prijatie dočasných opatrení o vyživovací príspevok, a to bez ohľadu na zavinenie (článok 1280 súdneho poriadku).

Po rozvode z dôvodu cudzoložstva, násilia, týrania alebo ťažkej urážky nevinný manželský partner môže požiadať príslušného sudcu o vyživovací príspevok určený na to, aby mu umožnil zabezpečiť si živobytie za rovnakých podmienok ako počas spoločného života (článok 301 Občianskeho zákonníka).

HoreHore

Po rozvode z dôvodu faktickej odluky trvajúcej viac ako dva roky manželský partner, ktorý je navrhovateľom, sa pokladá za zodpovedného za odluku. Len manželský partner, ktorý je odporcom, si môže robiť nároky na vyživovací príspevok. Manželský partner, ktorý je navrhovateľom, však môže zvrátiť domnienku, ktorá na ňom leží (článok 306 Občianskeho zákonníka).

§ Rozvod na základe vzájomnej dohody.

Manželom, ktorí sa rozhodli rozviesť po vzájomnej dohode, prináleží určiť alebo neurčiť vo svojich dohodách predchádzajúcich rozvodu prípadnú sumu vyživovacieho príspevku, ktorý jeden z manželov bude platiť druhému počas konania a po ňom (článok 1288 súdneho poriadku).

- iné osoby?

V ktorých prípadoch?

Vyživovacia povinnosť jestvuje medzi príbuznými v priamej línii, tak vzostupnej, ako aj zostupnej (rodičia/deti, deti/rodičia, ale aj vnuci/starí rodičia a naopak - články 205 a 207 Občianskeho zákonníka).

Medzi švagrovcami a sobášom spriaznenými osobami vznikajú dva prípady:

  • pozostalý manželský partner má povinnosť voči deťom svojho zosnulého manželského partnera, ktorých nie je otcom ani matkou, v rámci istých hraníc (článok 203 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
  • Zaťovia a nevesty majú povinnosť voči svojim svokrom a svokrám a naopak. Táto povinnosť sa končí, ak svokor alebo svokra opäť vstúpia do manželského zväzku, ak manželský partner (ktorý spôsobil spriaznenosť sobášom) a deti pochádzajúce z manželského zväzku umrú (článok 206 Občianskeho zákonníka).

Z dedičstva zosnulého manželského partnera treba platiť za istých okolností výživné pozostalému alebo predkom zosnulého (článok 205Občianskeho zákonníka).

HoreHore

Dieťa, pri ktorom pôvod zo strany otca nie je určený, môže požadovať od muža, ktorý udržiaval intímne styky s jeho matkou počas zákonom stanoveného obdobia na počatie, vyživovací príspevok na svoju výživu, výchovu a vzdelávanie (článok 336 Občianskeho zákonníka).

Ak je spolužitie medzi zákonným druhom a družkou vážne narušené, jedna strana môže požiadať zmierovacieho sudcu o výživné v rámci dočasných opatrení, ktoré má prijať. Rovnako je to aj v prípade skončenia zákonného súžitia v rámci dočasných opatrení (článok 1479 Občianskeho zákonníka).

2. Dokedy môže dieťa poberať „výživné“?

Normálne sa vyživovacia povinnosť končí pri dosiahnutí plnoletosti dieťaťa alebo pri vyhlásení maloletého za plnoletého. Môže však pretrvávať, ak sa vzdelávanie dieťaťa neskončilo (články 203 a 336 Občianskeho zákonníka).

3. V ktorých prípadoch sa uplatňuje belgický zákon?

Belgicko pristúpilo k Haagskemu dohovoru z 24. októbra 1956 o zákone vzťahujúcom sa na vyživovacie povinnosti voči deťom. Tento dohovor, ktorý sa uplatňuje len medzi zmluvnými štátmi, podriaďuje v zásade vyživovacie povinnosti voči deťom zákonu podľa bežného miesta pobytu veriteľa výživného (článok 1).

Belgicko však môže vyhlásiť za uplatniteľný svoj zákon, ak miesto pobytu dieťaťa v cudzine je jediným cudzineckým prvkom vzťahu (článok 2). Belgickým právom sa teda riadi žaloba podaná v Belgicku belgickým dieťaťom s miestom pobytu v zahraničí proti belgickému otcovi s miestom pobytu v Belgicku.

HoreHore

Belgické právo sa uplatňuje aj vtedy, ak zákon platný v mieste pobytu dieťaťa mu upiera akékoľvek právo na výživné (článok 3).

Okrem prípadov uvedených v už citovanom dohovore sa uplatňujú belgické pravidlá medzinárodného súkromného práva (článok 3 pododsek 1 alebo pododsek 3 Občianskeho zákonníka). Buď sa belgické právo vzťahuje na akéhokoľvek veriteľa výživného, ktorý sa nachádza na území Belgicka, alebo vyživovacia povinnosť podlieha vnútroštátnemu zákonu zainteresovaných strán (s výhradou medzinárodného verejného poriadku a naliehavosti rozhodnúť).

4. Pokiaľ tento zákon nemožno uplatniť, aký zákon uplatnia belgické súdy?

Ak ten, čo žiada výživné, a ten, ktorý ich dlhuje, sa obaja nachádzajú na belgickom území:

V niektorých prípadoch môže dôjsť k odkázaniu na cudzozemský zákon v súlade s belgickým medzinárodným súkromným právom. V ďalších prípadoch sa vyhlási za uplatniteľný belgický zákon.

5. Má sa navrhovateľ obrátiť na nejakú osobitnú organizáciu, úrad a lebo na súd, aby získal „výživné“?

Dlžník sa môže dobrovoľne postarať o veriteľa, Ak to nie je tak, ak dôjde k sporu, nezhode alebo zastaveniu, je nevyhnutné podať žalobu.

6. Možno sa obrátiť na príslušnú organizáciu, úrad alebo súd v mene člena rodiny, príbuzného, maloletého?

Žaloba je osobná vec veriteľa výživného. Žiadosť predkladá sudcovi navrhovateľ osobne alebo prostredníctvom svojho advokáta (najmä články 1253b, 1254 a 1320 súdneho poriadku).

HoreHore

Ak je právne nespôsobilý, jeho zákonný zástupca koná v jeho mene (otec, matka, poručník atď.).

7. Ak chce navrhovateľ postúpiť vec súdu, ako môže zistiť, ktorý súd by bol príslušný?

Zmierovací sudca je všeobecne príslušný, pokiaľ ide o spory vo veci vyživovacieho príspevku (článok 591 7° súdneho poriadku), ale jestvujú výnimky.

Žaloba podaná dieťaťom na toho, kto udržiaval intímne styky s jeho matkou počas zákonom stanoveného obdobia na počatie (článok 336 Občianskeho zákonníka), podlieha prvostupňovému súdu (článok 338 Občianskeho zákonníka).

Počas rozvodového konania alebo konania týkajúceho sa rozluky od stola a lôžka zo stanoveného dôvodu dočasné opatrenia týkajúce sa osoby, výživného a majetku manželov a detí patria do právomoci predsedu prvostupňového súdu, ktorý rozhodne v skrátenom súdnom konaní (článok 1280 súdneho poriadku). Na úvodnom pojednávaní rozvodového konania môže sudca súdne schváliť čiastkovú alebo úplnú dohodu manželov o dočasných opatreniach týkajúcich sa ich výživného a/alebo výživného na deti (článok 1258 ods. 2 súdneho poriadku). Pokiaľ nedôjde k neskoršej zmene, dočasné opatrenia prijaté v prospech detí sú účinné aj po rozvode (článok 302 Občianskeho zákonníka).

Na stanovenie vyživovacieho príspevku po rozvode (články 301, 306, 307 a 307a Občianskeho zákonníka) je príslušným súdom zmierovací sudca alebo súd, ktorému bol predložený návrh na rozvod podľa štádia rozvodu. Po definitívnom rozsudku, ktorý rozhodol o rozvode, je príslušný len zmierovací sudca.

HoreHore

V prípade rozvodu na základe vzájomnej dohody alebo rozluky od stola a lôžka na základe vzájomnej dohody strany vyriešia predbežnou dohodou vyživovací príspevok na deti a prípadne vyživovací príspevok, ktorý má platiť jeden z manželov druhému. Zmierovací sudca je príslušný rozhodnúť o zmene týkajúcej sa výživného na deti. Pripúšťa sa však, že súd pre mladistvých, ktorý môže nariadiť alebo zmeniť akékoľvek ustanovenie týkajúce sa rodičovskej právomoci (článok 387a Občianskeho zákonníka), môže zároveň rozhodnúť o výživnom na deti.

8. Musí navrhovateľ postupovať cez sprostredkovateľa, aby vec postúpil súdu (advokáta, špecializovanú organizáciu, iného...)? Ak nie, ako má postupovať?

Pozri otázku 6. Podľa podanej žaloby sa žiadosť predkladá predvolaním súdneho vykonávateľa alebo návrhom. Zásah advokáta nie je potrebný.

9. Platí sa za súdne konanie? Ak áno, aká by bola suma všetkých nákladov, s ktorými treba rátať? Ak navrhovateľ nemá dostatočné prostriedky, môže získať úhradu nákladov na súdne konanie z titulu súdnej pomoci?

Za súdne konanie sa platí. Nie je možné stanoviť sumu za všetky náklady, ktoré vzniknú, a táto suma bude závisieť od podanej žaloby, od súdnych trov a od nákladov na obhajobu na súde, pokiaľ sa využije advokát. Pokiaľ ide o úhradu nákladov na konanie z titulu súdnej pomoci, uplatňujú sa pravidlá verejného práva (pozri „Súdna pomoc - Belgicko“).

HoreHore

10. Akú formu by mohla nadobudnúť pomoc, ktorú by bolo možné priznať rozhodnutím súdu? Ak ide o vyživovací príspevok, ako bude odhadnutý? Ako sa bude môcť revidovať, aby sa prispôsobil vývoju životných nákladov alebo zmenám situácie?

- K forme pomoci.

Pomoc nadobúda formu vyživovacieho príspevku. V niektorých prípadoch môže byť tento príspevok kapitalizovaný (článok 301 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

- K odhadnutiu pomoci a indexácii.

Nejestvuje tarifná tabuľka. Výživné je priznané len úmerne núdzi toho, kto oň žiada, a majetku toho, kto ho dlhuje (články 208 a 209 Občianskeho zákonníka).

Vyživovacia povinnosť otca a matky (článok 203 Občianskeho zákonníka) je určená úmerne ich možnostiam a táto povinnosť musí pokrývať ubytovanie, výživu svojich detí, dohľad nad nimi, ich výchovu a vzdelávanie (až kým nebude ukončené vzdelávanie). Tento vyživovací príspevok nadobúda formu paušálneho mesačného príspevku v prospech rodiča „opatrovníka“. Každý otec a matka môže konať vo svojom vlastnom mene, aby si u druhého uplatňoval nárok na príspevok na náklady na ubytovanie, výživu atď. (článok 203a Občianskeho zákonníka).

Suma vyživovacieho príspevku, ktorú má platiť ten, čo udržiaval intímne styky s matkou dieťaťa počas zákonom stanoveného obdobia na počatie, je stanovená podľa potrieb dieťaťa a zdrojov, možností a sociálnej situácie dlžníka (článok 336 Občianskeho zákonníka.

Vyživovací príspevok po rozvode zo stanoveného dôvodu musí umožniť príjemcovi, vzhľadom na jeho príjmy a možnosti, zabezpečiť si živobytie za rovnakých podmienok ako počas spoločného života (článok 301 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Upravuje sa ipso iure podľa indexu spotrebných cien (článok 301 ods. 2). Nemôže byť vyšší ako tretina príjmov manželského partnera, ktorý je dlžníkom. Pri vyživovacom príspevku priznanom po rozvode z dôvodu faktickej odluky trvajúcej viac ako dva roky článok 307a Občianskeho zákonníka ustanovuje, že vyživovací príspevok môže byť vyšší ako tretina príjmu dlžníka (kontra rozsudky 48/2000 a 163/2001 vynesené arbitrážnym súdom). V rámci rozvodu na základe vzájomnej dohody práve manželia ustanovujú vyživovací príspevok, ktorý má platiť jeden z nich druhému, a jeho úpravu podľa životných nákladov (článok 1288 ods.4 súdneho poriadku).

HoreHore

Ako už bolo uvedené v bode 1, vyživovacie povinnosti medzi manželmi majú svoj základ v povinnosti pomoci a podpory a v povinnosti prispievať na manželské náklady ustanovené Občianskym zákonníkom (články 213 a 221 Občianskeho zákonníka).

11. Ako a komu bude vyživovací príspevok vyplácaný?

Vyživovací príspevok sa vypláca veriteľovi výživného alebo jeho zástupcovi. Má formu mesačného príspevku. V niektorých prípadoch môže byť kapitalizovaný.

12. Ak dlžník vyživovacieho príspevku ho nepoukazuje dobrovoľne, aké prostriedky možno použiť, aby bol donútený platiť?

Veriteľ, ktorý disponuje vykonateľnou listinou, môže pristúpiť k nútenému výkonu svojej pohľadávky. Za istých podmienok bude možné pristúpiť k záložnému právu na hnuteľnosť alebo nehnuteľnosť z majetku dlžníka výživného, ktorý neplní rozhodnutie určujúce výživné (článok 1494 súdneho poriadku). Taktiež môže byť nariadený výkon rozhodnutia sudcovského záložného práva na pohľadávky dlžníka u tretej osoby alebo poddlžníka, napríklad u zamestnávateľa dlžníka (článok 1539 súdneho poriadku). Ďalej za istých podmienok veriteľ výživného, ktorý ešte nedisponuje vykonateľnou listinou, môže dať vykonať sudcovské záložné právo zabezpečením vecí tak, aby si zabezpečil svoje nároky na budúce vymáhanie výživného (článok 1413 súdneho poriadku).

Napokon bol zavedený mechanizmus zjednodušeného výkonu. Ide o delegovanie súm, teda o splnomocnenie dané veriteľovi výživného, aby priamo poberal v rámci istých hraníc príjmy dlžníka alebo akúkoľvek inú sumu dlžnú treťou osobou. Delegovanie súm sa vzťahuje na zákonnú vyživovaciu povinnosť medzi manželmi alebo bývalými manželmi (článok 220 ods. 3, články 221, 223, 301a Občianskeho zákonníka, 1280 a 1306 súdneho poriadku), na povinnosti výživy, výchovy a vzdelávania voči deťom - rovnako na žaloby medzi otcom a matkou uvedené v článku 203a - a na zákonnú vyživovaciu povinnosť medzi predkami a potomkami (článok 203b Občianskeho zákonníka).

HoreHore

Napokon trestný zákonník obsahuje článok týkajúci sa opustenia rodiny (článok 369a), ktorý umožňuje stíhať akúkoľvek osobu, ktorá bola odsúdená definitívnym rozhodnutím súdu na poskytovanie vyživovacieho príspevku a dobrovoľne viac ako dva mesiace neuhradila jeho sumy.

13. Môže nejaká organizácia alebo úrad pomôcť pri vymáhaní vyživovacieho príspevku?

Ak sa veriteľovi výživného nedarí dosiahnuť jeho vyplácanie napriek prostriedkom uvedeným v bode 12, môže sa obrátiť na oddelenie vyživovacích pohľadávok (v rámci Federálneho verejného odboru pre financie - Service Public Fédéral Finances), keď bude tento odbor zriadený. Tento odbor bude poverený priznávať zálohy týkajúce sa jednej alebo viacerých stanovených súm vyživovacích príspevkov a vyberať alebo vymáhať priznané zálohy, ako aj zostatok a nedoplatky vyživovacích pohľadávok na ťarchu dlžníka výživného.

Zatiaľ sa veriteľ výživného musí obrátiť na Verejné centrum sociálnej pomoci (Centre Public d’Aide Sociale - CPAS), ktoré mu bude môcť priznať zálohy z jednej alebo viacerých stanovených a po sebe idúcich sumách vyživovacích príspevkov (článok 68a základného zákona z 8. júla 1976 Verejných centier sociálnej pomoci). Ide však len o vyživovacie príspevky na dieťa a dieťa veriteľ musí mať pobyt v Belgicku.

14. Môže nejaká organizácia alebo úrad zastúpiť dlžníka a poukázať vyživovací príspevok alebo časť vyživovacieho príspevku za dlžníka?

Verejné centrum sociálnej pomoci môže zastúpiť dlžníka, aby miesto neho vyplatilo vyživovací príspevok alebo časť vyživovacieho príspevku uhradením sociálnej pomoci. Tieto sumy budú vymáhané od dlžníka až na prípad, keď nemá dostatočné finančné prostriedky.

HoreHore

15. Môže navrhovateľ získať pomoc nejakej belgickej organizácie alebo belgického úradu?

Ak sa navrhovateľ nachádza v Belgicku a dlžník má pobyt v inej krajine, navrhovateľ, ktorý má súdne rozhodnutie priznávajúce mu vyživovací príspevok, môže získať pomoc od belgického úradu:

Service Public Fédéral Justice - Direction générale de la Législation et des Libertés et Droits fondamentaux (Federálny verejný odbor spravodlivosti - Generálne riaditeľstvo pre legislatívu a základné práva a slobody):

Tento úrad schválený zákonom zo 6. mája 1966 vykonáva z moci Newyorského dohovoru z 20. júna 1956 English - français vymáhanie výživného v zahraničí, a to ako expedičný orgán pre Belgicko.

16. Ak áno, aký je názov a adresa tejto organizácie alebo tohto úradu? Ako sa na nich obrátiť?

S.P.F. Justice

Convention de New York

Boulevard de Waterloo, 115

1000 Bruxelles

Belgique.

Tél.: +32 (0)2/542.65.11

Fax: +32 (0)2/542.70.06

17. Akú formu pomoci môže poskytnúť navrhovateľovi takáto organizácia alebo takýto úrad?

Ak sa navrhovateľ nachádza v inej krajine a osoba majúca vyživovaciu povinnosť sa nachádza v Belgicku. Newyorský dohovor ustanovuje, že sprostredkovateľská inštitúcia (v tomto prípade belgická) prijme v mene veriteľa všetky vhodné opatrenia na zabezpečenie vymáhania výživného. V prvej fáze bude potrebné lokalizovať dlžníka a usilovať sa o dosiahnutie dohody zmierom, a to za spolupráce so súdnymi orgánmi. Ak takúto dohodu nemožno dosiahnuť, alebo ak takáto dohoda nie je dodržiavaná, sprostredkovateľská inštitúcia v mene veriteľa a po prípadnej žiadosti o bezplatnú pomoc v jeho prospech začne spor o výživné, zabezpečí súdne stíhanie a výkon tohto rozhodnutia.

18. Môže sa navrhovateľ obrátiť priamo na belgickú organizáciu alebo belgický úrad?

Navrhovateľ, ktorý má pobyt v inej krajine ako Belgicko, sa musí obrátiť na ústredný orgán svojej krajiny poverenej plnením už uvedeného dohovoru. Nemôže sa obrátiť priamo na nejakú organizáciu alebo úrad v Belgicku.

19. Ak áno, aký je názov a adresa tejto organizácie alebo tohto úradu? Ako sa na nich obrátiť?

Záporná odpoveď, pozri otázku 18.

20. Akú formu pomoci môže poskytnúť navrhovateľovi takáto organizácia alebo takýto úrad?

Záporná odpoveď, pozri otázku 18.

« Nárok na výživné - Všeobecné informácie | Belgicko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 30-08-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo