Európska komisia > EJS > Nárok na výživné > Rakúsko

Posledná úprava: 10-11-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Nárok na výživné - Rakúsko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

1. Čo znamenajú pojmy „výživné“ a „nárok na výživné“ v rakúskom práve? 1.
2. Do akého veku má dieťa nárok na výživné? 2.
3. V ktorých prípadoch sa uplatňuje rakúske právo? 3.
4. Právo ktorého štátu uplatňujú rakúske súdy, ak ich vlastné právo nie je uplatniteľné? 4.
5. Musí sa veriteľ, aby bol jeho nárok na výživné uznaný, obrátiť na určitú organizáciu, (ústredný alebo miestny) orgán štátnej správy alebo na súd? 5.
5.A. Ako môžem u tejto organizácie, resp. na (ústrednom či miestnom) orgáne štátnej správy požiadať o výživné a aké konanie sa pritom uplatňuje? 5.A.
6. Je možné podať žiadosť v mene príbuzného, blízkeho známeho alebo maloletého? 6.
7. Ako žiadateľ, ktorý chce vec predložiť pred súd, vie, ktorý je príslušný súd? 7.
8. Potrebuje žiadateľ zástupcu (advokáta alebo iného), aby mohol vec predložiť pred súd? 8.
9. Vznikajú žiadateľovi súdnym konaním náklady? Ak áno, akú celkovú výšku asi dosahujú? Môže žiadateľ s nedostatočnými finančnými prostriedkami požiadať o oslobodenie od povinnosti platiť procesné náklady? 9.
10. Akú formu bude mať pravdepodobne podpora priznaná súdom? Ako sa v prípade platby výživného určuje jej výška? Ako sa výška výživného prispôsobuje vývoju nákladov na živobytie a zmenenej situácii v rodine? 10.
11. Ako a komu sa platí výživné? 11.
12. Ako je možné dlžníka, ktorý nie je ochotný platiť dobrovoľne, k platbe prinútiť? 12.
13. Poskytujú organizácie alebo (ústredné alebo miestne) správne orgány pomoc pri vymáhaní výživného? 13.
14. Môžu tieto organizácie alebo (ústredné alebo miestne) správne orgány vyplácať výživné či už vcelku alebo čiastočne namiesto dlžníka? Čo sa stane v prípade, ak žiadateľ má bydlisko v Rakúsku ale dlžník v zahraničí? 14.
15. Môže žiadateľ využiť pomoc organizácie alebo (ústredného či miestneho) správneho orgánu? 15.
16. Ak áno, aké sú názvy a adresy týchto organizácií alebo správnych orgánov? 16.
17. Akú formu má pomoc, ktorú poskytujú tieto organizácie alebo správne orgány? 17.
18. Môže sa žiadateľ obrátiť priamo na tieto organizácie alebo správne orgány? 18.
19. Ak áno, aké sú názvy a adresy týchto organizácií alebo správnych orgánov? 19.
20. Akú formu má pomoc, ktorú poskytujú tieto organizácie alebo správne orgány? 20.

 

1. Čo znamenajú pojmy „výživné“ a „nárok na výživné“ v rakúskom práve?

Kto má nárok na výživné voči iným osobám:

- Deti voči rodičom?

Rodičia musia podľa svojich možností podielne prispievať na krytie potrieb dieťaťa rozpovedajúcich ich životným pomerom pri zohľadnení vlôh, schopností, dispozícií a možností vývoja dieťaťa. Rodič, ktorý je hlavou domácnosti, v ktorej sa stará o dieťa, prispieva týmto spôsobom. Druhý rodič je povinný platiť výživné.

- Deti voči rodičom?

Dieťa dlží svojim rodičom pri zohľadnení jeho životných pomerov výživné, pokiaľ oprávnený nie je schopný sám si zabezpečiť živobytie a pokiaľ hrubým spôsobom nezanedbával svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu.

- Rozvedení manželia navzájom?

Manžel, ktorý sám alebo prevažne nesie vinu na rozvode, je povinný poskytovať primerané výživné druhému manželovi, pokiaľ jeho príjmy z majetkov a zo zárobkovej činnosti, ktorú je od neho možné vzhľadom na životné pomery očakávať, nie sú postačujúce. Ak vinu na rozvode nesú obaja manželia, pričom žiaden z nich nenesie prevažnú vinu, je možné manželovi, ktorý nie je sám schopný zabezpečiť si živobytie, priznať príspevok na živobytie, pokiaľ to vzhľadom na jeho potreby a majetkové a zárobkové pomery druhého manžela zodpovedá slušnosti. Prispievaciu povinnosť je možné časovo obmedziť. Pri rozvode dohodou sa môžu manželia slobodne dohodnúť, či jeden druhému má platiť výživné alebo či sa navzájom vzdajú nárokov na výživné.

HoreHore

- Ostatní?

Manželia sú povinní podľa vlastných možností spoločne prispievať na krytie potrieb primeraných ich životným pomerom. Teda aj v prípade trvajúceho manželstva má manžel, ktorý nevykonáva zárobkovú činnosť, nárok na výživné voči zárobkovo činnému manželovi. Ak manželia žijú v spoločnej domácnosti, poskytovanie výživného je v zásade samozrejmosťou. Po zrušení manželského spolužitia sa výživné poskytuje v peňažnej forme.

2. Do akého veku má dieťa nárok na výživné?

Nárok dieťaťa na výživné zaniká, keď je dieťa schopné zabezpečiť si živobytie samo. Nezávisí teda od dosiahnutia určitého veku (najmä nie od nadobudnutia plnoletosti), ale od schopnosti dieťaťa zarobiť samo prostriedky na zabezpečenie primeraného živobytia. Pri posudzovaní schopnosti dieťaťa zabezpečiť si živobytie sú rozhodujúce životné pomery dieťaťa a jeho rodičov.  

3. V ktorých prípadoch sa uplatňuje rakúske právo?

Výživné sa posudzuje podľa rakúskeho práva, ak:

  1. oprávnená osoba, ktorá ešte nedovŕšila vek 21 rokov, má miesto obvyklého pobytu v Rakúsku,
  2. osoba, ktorá ešte nedovŕšila vek 21 rokov, podá na rakúskom súde žiadosť o výživné, pričom je rakúskym občanom a povinná osoba je tiež Rakúšan, ktorý má miesto obvyklého pobytu v Rakúsku,
  3. manžel žiadajúci o výživné je rakúsky občan a aj druhý manžel je alebo bol Rakúšan,
  4. manžel žiadajúci o výživné vždy mal inú štátnu príslušnosť ako druhý manžel, alebo ak žiaden z nich už nemá pôvodne spoločnú štátnu príslušnosť a obaja majú alebo mali miesto obvyklého pobytu v Rakúsku, pričom jeden z nich má i naďalej miesto obvyklého pobytu v Rakúsku, alebo
  5. podľa referenčných noriem (pozri Odpoveď 4) nie je predpísané žiadne iné právo a vzťah je najbližší k Rakúsku.

4. Právo ktorého štátu uplatňujú rakúske súdy, ak ich vlastné právo nie je uplatniteľné?

HoreHore

  1. Nárok na výživné manžela alebo rozvedeného manžela voči druhému manželovi sa riadi spoločným osobným štatútom (domovským právom) manželov. Ak manželia nemajú spoločný osobný štatút, nárok na výživné sa riadi posledným spoločným osobným štatútom, pokiaľ si ho jeden z nich zachoval. Ak nemajú spoločný osobný štatút alebo ak si ho žiaden z nich nezachoval, rozhodujúce je právo tohto štátu, v ktorom majú obaja manželia miesto obvyklého pobytu. Ak majú miesto obvyklého pobytu v rôznych štátoch, uplatňuje sa právo štátu, v ktorom mali obaja posledné miesto obvyklého pobytu, pokiaľ si ho jeden z nich zachoval. Ak manželia nikdy nemali miesto obvyklého pobytu v rovnakom štáte, alebo ak žiaden z nich už nemá miesto obvyklého pobytu v tomto štáte, posudzuje sa nárok na výživné podľa práva toho štátu, ku ktorému existuje je najbližší vzťah.
  2. Nárok na výživné osôb, ktoré nedovŕšili vek 21 rokov, sa riadi právom štátu, v ktorom majú miesto obvyklého pobytu, ak tento štát je zmluvným štátom Haagskeho dohovoru z 24. októbra 1956 o práve uplatniteľnom na vyživovaciu povinnosť voči deťom.
  3. Nárok na výživné rodičov voči dieťaťu alebo dieťaťa voči rodičom, ak je dieťa staršie ako 21 rokov alebo ak nemá miesto obvyklého pobytu v zmluvnom štáte uvedeného dohovoru, sa riadi podľa osobného štatútu dieťaťa.
  4. Pre všetky ostatné nároky na výživné je rozhodujúce právo štátu, ku ktorému je najbližší vzťah.

5. Musí sa veriteľ, aby bol jeho nárok na výživné uznaný, obrátiť na určitú organizáciu, (ústredný alebo miestny) orgán štátnej správy alebo na súd?

V zásade sa môžu dlžník výživného a oprávnený dohodnúť o platobnej povinnosti mimosúdnou cestou. V prípade výživného na deti sa takáto dohoda môže uskutočniť iba pred úradom na ochranu mládeže. Ak k dohode nedôjde, oprávnený sa musí obrátiť na príslušný okresný súd.

HoreHore

5.A. Ako môžem u tejto organizácie, resp. na (ústrednom či miestnom) orgáne štátnej správy požiadať o výživné a aké konanie sa pritom uplatňuje?

Maloleté deti môžu podať na okresnom súde žiadosť o stanovenie výživného na deti v mimospornom konaní.

Plnoleté deti a iní oprávnení musia podať na okresnom súde žalobu o výživné, ktorá sa rieši v normálnom občianskoprávnom konaní.

6. Je možné podať žiadosť v mene príbuzného, blízkeho známeho alebo maloletého?

V zásade musí každá osoba uplatniť nárok na výživné vo vlastnom mene. Za maloleté dieťa podáva príslušné žiadosti zákonný zástupca.

7. Ako žiadateľ, ktorý chce vec predložiť pred súd, vie, ktorý je príslušný súd?

Nároky na výživné – v závislosti od toho, kto je oprávnená a kto povinná osoba – sa uplatňujú v rôznych druhoch konaní (sporné vyhľadávacie konanie, mimosporné konanie) a pred rôznymi súdmi. V zásade platí, že nároky na výživné patria do právomoci okresného súdu. Nároky na výživné z manželského vzťahu patria do právomoci súdu, ktorý je príslušný aj pre spory z manželského vzťahu ako také. Žiadosť o výživné vo vzťahu rodičia - deti je možné podať na okresnom súde, v obvode ktorého má oprávnený miesto obvyklého pobytu. Ak nemá miesto obvyklého pobytu v tuzemsku, rozhoduje miesto jeho pobytu. V prípade, ak oprávnený nemá miesto pobytu v tuzemsku, je príslušný ten súd, v obvode ktorého má miesto obvyklého pobytu zákonný zástupca. Ak zákonný zástupca nemá miesto obvyklého pobytu v tuzemsku, pokiaľ ide o maloleté dieťa, je príslušný súd, v obvode ktorého má miesto obvyklého pobytu jeden z rodičov, pokiaľ ide o iného poručenca, je príslušný súd jeho posledného miesta obvyklého pobytu v tuzemsku, v ostatných prípadoch je príslušný okresný súd Innere Stadt Wien vo Viedni.

HoreHore

8. Potrebuje žiadateľ zástupcu (advokáta alebo iného), aby mohol vec predložiť pred súd?

V záležitostiach výživného, ktoré sa riešia v spornom vyhľadávacom konaní, sa môže každá zo strán na prvom stupni zastupovať sama alebo nechať zastupovať ľubovoľnou osobou. Ak však sporná hodnota prekročí výšku 4 000 eur v peniazoch alebo peňažných hodnotách, môžu jednotlivé strany – pokiaľ sa nezastupujú sami – zastupovať iba advokáti. Ak sa záležitosť rieši v mimospornom konaní, zastúpenie nie je povinné ale je prípustné.

9. Vznikajú žiadateľovi súdnym konaním náklady? Ak áno, akú celkovú výšku asi dosahujú? Môže žiadateľ s nedostatočnými finančnými prostriedkami požiadať o oslobodenie od povinnosti platiť procesné náklady?

Ako v spornom tak i v mimospornom konaní vznikajú obyčajne súdne poplatky. Výška súdnych poplatkov je upravená v zákone o súdnych poplatkoch a v podstate sa riadi podľa hodnoty nároku na výživné. V prípade maloletých žiadateľov súdny poplatok – nezávisle od rozhodnutia – nikdy neplatí maloletý žiadateľ, ale vždy povinná osoba. Predpokladanú výšku súdnych poplatkov je potrebné v jednotlivom prípade zistiť na súde. Ak finančné možnosti žalobcu nie sú postačujúce, za všeobecného predpokladu môže dôjsť k predbežnému odročeniu súdnych poplatkov.

10. Akú formu bude mať pravdepodobne podpora priznaná súdom? Ako sa v prípade platby výživného určuje jej výška? Ako sa výška výživného prispôsobuje vývoju nákladov na živobytie a zmenenej situácii v rodine?

Ani pre výpočet výživného na manžela/manželku ani na výpočet výživného na dieťa neexistuje konkrétna zákonná úprava. Jurisdikcia však vyvinula percentuálne sadzby, podľa ktorých sa môžu rozhodovacie orgány pri výpočte výšky výživného orientovať. Pokiaľ po stanovení výživného zo strany súdu došlo k zmene okolností, je možné požiadať o jeho nové určenie.

HoreHore

11. Ako a komu sa platí výživné?

Výživné sa v zásade platí peňažnou formou a priamo oprávnenému (resp. na jeho bankový účet). Výživné na dieťa sa platí tomu rodičovi, ktorý má dieťa v starostlivosti a vo výchove.

12. Ako je možné dlžníka, ktorý nie je ochotný platiť dobrovoľne, k platbe prinútiť?

Ak bola vyživovacia povinnosť stanovená v súdnom rozsudku, uznesení alebo vo verejnej listine, je možné voči dlžníkovi výživného, ak neplní svoju platobnú povinnosť, vykonať exekúciu.

Ak dlžník výživného neplní svoju platobnú povinnosť voči maloletému, môže to dokonca viesť k trestnoprávnym následkom.

13. Poskytujú organizácie alebo (ústredné alebo miestne) správne orgány pomoc pri vymáhaní výživného?

Iba v prípade maloletých detí poskytuje Úrad na ochranu mládeže spolkovej krajiny zákonnému zástupcovi podporu pri vymáhaní nárokov na výživné.

14. Môžu tieto organizácie alebo (ústredné alebo miestne) správne orgány vyplácať výživné či už vcelku alebo čiastočne namiesto dlžníka? Čo sa stane v prípade, ak žiadateľ má bydlisko v Rakúsku ale dlžník v zahraničí?

Za istých okolností môže súd povoliť zálohu na výživné pre maloleté deti. Túto zálohu platí štát, doplatok výživného sa od dlžníka výživného vymáha cestou exekúcie.

Ak sú splnené predpoklady na zálohu na výživné, nezáleží na tom, či sa dlžník výživného zdržiava v Rakúsku, alebo v inom štáte.

HoreHore

15. Môže žiadateľ využiť pomoc organizácie alebo (ústredného či miestneho) správneho orgánu?

Žiadateľ, ktorý sa zdržiava v zahraničí, môže využiť podporu (ústredného alebo miestneho) správneho orgánu iba v prípadoch podliehajúcich Dohovoru OSN z 20. júna 1956 o uplatňovaní nárokov na výživné v zahraničí. Takúto žiadosť je potrebné podať na sprostredkovateľskom orgáne štátu, v ktorom žiadateľ žije. Zahraničný sprostredkovateľských orgán nato žiadosť spolu so všetkými potrebnými podkladmi zašle rakúskemu prijímajúcemu orgánu (Spolkové ministerstvo spravodlivosti Deutsch - English - français, oddelenie I 10). Spolkové ministerstvo spravodlivosti žiadosť ďalej postúpi na príslušný súd (na začatie a uskutočnenie konania o výživné alebo vykonanie rozhodnutia alebo iného súdneho titulu na platbu výživného).

Žiadateľ sa, samozrejme, môže obrátiť na príslušný súd aj priamo. V tomto prípade sa však musí sám postarať o dodržanie všetkých formálnych predpokladov. Za všeobecne platných predpokladov je možné požiadať aj o oslobodenie od povinnosti platiť procesné náklady (pozri „Oslobodenie od povinnosti platiť procesné náklady – Rakúsko“).

16. Ak áno, aké sú názvy a adresy týchto organizácií alebo správnych orgánov?

Pozri odpoveď 15.

17. Akú formu má pomoc, ktorú poskytujú tieto organizácie alebo správne orgány?

Pozri odpoveď 15.

18. Môže sa žiadateľ obrátiť priamo na tieto organizácie alebo správne orgány?

Pozri odpoveď 15.

19. Ak áno, aké sú názvy a adresy týchto organizácií alebo správnych orgánov?

Pozri odpoveď 15.

20. Akú formu má pomoc, ktorú poskytujú tieto organizácie alebo správne orgány?

Pozri odpoveď 15.

« Nárok na výživné - Všeobecné informácie | Rakúsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 10-11-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo