Európska komisia > EJS > Právnické povolania > Švédsko

Posledná úprava: 29-08-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Právnické povolania - Švédsko

 

OBSAH

1. Sudcovia 1.
2. Advokáti 2.
3. Prokurátori 3.
4. Exekútori 4.

 

Predstavenie jednotlivých povolaní

1. Sudcovia

Väčšina sudcov (domare) pracuje v jednej z dvoch všeobecných súdnych štruktúr. Sú to na jednej strane všeobecné súdy (allmänna domstolar), ktoré pozostávajú z veľkého počtu okresných súdov (tingsrättar), šiestich odvolacích súdov (hovrättar) a najvyššieho súdu (Högsta domstolen), a na druhej strane všeobecné správne súdy (allmänna förvaltningsdomstolar), ktoré pozostávajú z veľkého počtu provinčných správnych súdov (länsrättar), štyroch správnych odvolacích súdov (kammarrättar) a najvyššieho správneho súdu (Regeringsrätten). Sudca, ktorý nie je predsedom súdu alebo oddelenia súdu, sa nazýva rådman v prípade okresných súdov a provinčných správnych súdov, hovrättsråd v prípade všeobecných odvolacích súdov a kammarrättsråd v prípade odvolacích správnych súdov. Sudca, ktorý je predsedom oddelenia súdu, sa nazýva v prípade okresných súdov a provinčných správnych súdov chefsrådman, v prípade všeobecných odvolacích súdov hovrättslagman a v prípade správnych odvolacích súdov kammarrättslagman. Predseda súdu sa nazýva lagman v prípade okresných súdov a provinčných správnych súdov, president v prípade všeobecných odvolacích súdov a správnych odvolacích súdov. Sudcovia najvyššieho súdu sa nazývajú justitieråd.

Sudca musí byť švédskym občanom. Musí mať niektorý zo švédskych diplomov bakalára práv (juris kandidatexamen) alebo magistra práv (juristexamen). Za určitých podmienok sa štúdium práva v inej severskej krajine považuje za ekvivalent týchto diplomov. Sudcom sa nemôže stať osoba, ktorá je v konkurze, alebo osoba, ktorej záležitosti sú v rukách správcu (vo förvaltarskap).

HoreHore

Sudcov menuje vláda v tzv. prihlasovacom konaní. Tento systém neplatí pre najvyššie sudcovské posty. Sudcovia sú menovaní zásadne na základe schopnosti a vhodnosti vykonávať toto povolanie. Pri rozhodovaní vláde pomáha osobitná komisia pre menovanie sudcov. Hlavnou úlohou tejto komisie je odporučiť vláde vhodných kandidátov na vymenovanie na uprázdnené posty.

Sudcov zamestnáva štát a majú status zamestnancov v štátnej službe. Z funkcie ich je možné odvolať iba v prípade, že nie sú spôsobilí vykonávať funkciu, že vážne a opakovane zanedbajú svoje povinnosti alebo spáchajú trestný čin, alebo dosiahnu dôchodkový vek. Ústava zaručuje sudcom nezávislosť pri plnení ich povinností.

Vo Švédsku budúci sudcovia obyčajne absolvujú osobitnú prax na výkon tohto povolania. Osoby, ktoré prejdú takouto praxou, predstavujú hlavnú základňu pre nábor profesionálnych sudcov. Takáto prax sa však formálne nevyžaduje. Každý, kto má právnické vzdelanie, sa môže uchádzať o post sudcu. Výhodu však obyčajne majú uchádzači, ktorí absolvovali osobitnú sudcovskú prax.

Uchádzač o takúto prax musí, na to aby bol na takúto prax prijatý, mať diplom bakalára práva ako i vzdelanie súdneho zapisovateľa (notarie). To znamená, že uchádzač musí mať opracované dva roky ako úradník na okresnom súde alebo na provinčnom správnom súde. Osoba prijatá na sudcovskú prax (čakateľ) je potom zamestnaná ako súdny spravodajca (hovrättsfiskal alebo kammarrättsfiskal) na odvolacom súde, či už všeobecnom alebo správnom, so šesťmesačnou skúšobnou lehotou. Ak je jeho výkon počas skúšobnej lehoty uspokojivý, čakateľ je zamestnaný ako súdny spravodajca na odvolacom súde na podmienené funkčné obdobie. Minimálne po dvoch rokoch výkonu tejto funkcie, čakateľ vykonáva funkciu pomocného sudcu (tingsfiskal alebo länrättsfiskal) na okresnom súde alebo na provinčnom správnom súde po dobu ďalších dvoch. Pomocní sudcovia sú sudcami súdu a zaoberajú sa záležitosťami rovnako ako riadni sudcovia.

HoreHore

Na poslednom stupni praxe sa pomocný sudca vracia na všeobecný alebo správny odvolací súd, kde aspoň po dobu jedného roka vykonáva funkciu sudcu. Po úspešnom ukončení tohto stupňa je čakateľ menovaný za prísediaceho sudcu (assessor) všeobecného alebo správneho odvolacieho súdu, čím sa jeho prax (a tým aj čakateľstvo) končí.

Prísediaci sudcovia, ktorí chcú byť menovaní za riadnych sudcov, obyčajne po ukončení praxe pracujú po dobu niekoľkých rokov mimo súdnictva, aby nadobudli rozličné skúsenosti a zlepšili tak svoje možnosti v konkurencii o post riadneho sudcu.

Práva jednotlivca a dôvera verejnosti v právny systém si vyžadujú, aby sudcovia o prípadoch rozhodovali pred ich očami bez ohľadu na vonkajšie okolnosti. Pravidlá pre sudcov stanovujú niekoľko všeobecných zásad, ktorými by sa mali sudcovia riadiť pri plnení svojich každodenných povinností, a odrážajú odlišné požiadavky kladené na sudcov ako napr. objektívnosť, nestrannosť a schopnosť rovnakého prístupu ku každému. Obsahujú tiež osobitné ustanovenia týkajúce sa vylúčenia sudcov z konkrétnych prípadov.

Sudcovia všeobecných súdov a všeobecných právnych súdov sa spravidla nešpecializujú a zaoberajú sa všetkými prípadmi, ktoré na súd prichádzajú.

Ako sme už uviedli, vo Švédsku sa na výkon funkcie sudcu vyžaduje švédske občianstvo. Cudzí štátni príslušníci sa nemôžu o takýto post uchádzať.

2. Advokáti

Všetci advokáti (advokater) vo Švédsku majú súkromné praxe, verejné advokátske kancelárie (allmänna advokatbyråer), ktoré tu predtým existovali, boli zrušené. Na rozdiel od mnohých iných právnych systémov, vo Švédsku je povolené, aby sa jednotlivci v súdnom prípade zastupovali sami. Strana nemá povinnosť nechať sa zastupovať alebo najať si advokáta. Osoba zastupujúca alebo poskytujúca poradenstvo strane súdneho konania nemusí byť advokát. Osoba, ktorá chce zastupovať inú osobu na súde, musí spĺňať určité požiadavky, medzi ktoré však nepatrí profesionálny titul advokáta. Tieto požiadavky sa skôr týkajú bydliska, jazykovej zdatnosti a vhodnosti. Advokáti však majú výsadné postavenie z niekoľkých hľadísk. Až na určité výnimky napr. iba advokát môže konať ako súdom menovaný obhajca žalovaného. Akákoľvek osoba spĺňajúca podmienky pre právneho zástupcu môže konať ako obhajca menovaný žalovaným. Na rozdiel od iných krajín však vo všeobecnosti neexistujú žiadne kvalitatívne rozdiely medzi obhajcom žalovaného menovaným žalovaným a advokátom obhajoby menovaným sudcom, keďže vo väčšine prípadov oba typy obhajcov sú väčšinou advokáti. Advokát (advokat) vo Švédsku je osoba, ktorá je členom Švédskej advokátskej komory (Sveriges advokatsamfund). Členovia komory musia spĺňať určité formálne požiadavky a musia mať potrebné schopnosti, skúsenosti a kvalifikáciu.

HoreHore

Osoba, ktorá sa chce stať advokátom, alebo inými slovami stať sa členom advokátskej komory, musí:

  • mať bydlisko vo Švédsku, v EÚ, v EHP alebo vo Švajčiarsku,
  • musí mať diplom bakalára práv alebo magistra práv,
  • musí mať odpracovaných päť rokov právnickej praxe po získaní diplomu, pričom minimálne tri roky musí mať odpracované ako právnický koncipient v právnickej firme alebo prevádzkovaním vlastnej právnickej praxe,
  • musí prejsť advokátskymi skúškami a
  • musí mať dobrú povahu a byť po všetkých stránkach vhodná na výkon advokátskeho povolania (potenciálny člen advokátskej komory nesmie byť sudca, prokurátor ani iný zamestnanec štátnej služby) a musí mať v poriadku financie (nesmie ísť o osobu nachádzajúcu sa v konkurze, alebo osobu, ktorej záležitosti sú v rukách správcu).

Cieľom požiadaviek týkajúcich sa schopností je zabezpečiť, aby osoby, ktoré sa stanú advokátmi, mali potrebné znalosti a boli vhodné na výkon advokátskeho povolania: titul advokát je zárukou kvality. Osoba, ktorá sa neoprávnene vydáva za autorizovaného advokáta, pácha priestupok spojený s finančným trestom.

Právnickú firmu si môže založiť ktokoľvek. Na to, aby sa osoba mohla označovať za právneho poradcu (jurist) alebo aby mohla ponúkať právne poradenstvo na profesionálnom základe, nie je potrebné osobitné školenie ani skúsenosti.

Jediným zákonným zákazom voči konaniu ako právny poradca je zákaz, ktorý je možné uvaliť na osoby, ktoré spáchali trestný čin, a to nie ľahký, pri poskytovaní právnej pomoci. Takáto osoba môže dostať zákaz poskytovania právnej pomoci na obdobie najviac 10 rokov. Osoba poskytujúca právnu pomoc, ktorá pri jej výkone pre hrubú nedbanlivosť povzbudí k vykonaniu trestného činu, môže byť odsúdená na finančný trest alebo trest odňatia slobody na najviac 2 roky. V prípade advokáta, t. j. advokáta, ktorý je členom advokátskej komory, je ale možné začať konanie pre nedbanlivosť takéhoto druhu až po konzultácii s komorou.

HoreHore

Práca advokátov sa riadi v prvom rade právom (kapitola 8 Súdneho poriadku). Legislatíva upravuje požiadavky na prijatie do advokátskej komory, registráciu, spôsob výkonu práce, spoločné vlastníctvo v prípade partnerstiev, dohľad atď. Okrem legislatívy sa dobrá prax riadi aj chartou (stadgar) advokátskej komory a usmerneniami, ktoré táto komora vydáva. Chartu advokátskej komory určuje vláda, z toho vyplýva, že komora je subjektom súkromného práva s povahou verejného práva a nie verejným orgánom ako takým. Charta má status vládneho nariadenia (förordning).

Jedným zo základov pravidiel, ktorými sa riadi právnická prax, je nezávislosť. Cieľom pravidiel vyžadujúcich nezávislosť je najmä ochrana záujmov spoločnosti vytvorením právnickej profesie podliehajúcej najprísnejšej profesionálnej mlčanlivosti poskytujúcej právne poradenstvo a pomoc bez ohľadu na vonkajšie okolnosti, berúc do úvahy iba najlepší záujem klienta. Existujú rozsiahle požiadavky, ktorými sa riadi etické správanie: advokáti podliehajú disciplinárnemu dohľadu, ktorého cieľom je zabezpečiť zachovávanie stanovených vysokých etických požiadaviek. Pravidlá pre advokátov vykonávajúcich toto povolanie – najmä pravidlá organizácie, kvalifikácie, profesionálnej etiky, kontroly a zodpovednosti – zaručujú, že títo advokáti majú nezávislosť, integritu a skúsenosti, ktoré majú spotrebitelia právnych služieb nárok požadovať a ktoré sú nevyhnutnými podmienkami riadnej správy súdnictva.

Väčšina advokátov sa špecializuje, a to buď na právo, ktorým sa riadia jednotlivci – rodinné právo, trestné právo atď., alebo na obchodné právo. Advokáti obhajcovia sa často špecializujú na určité typy trestných prípadov, napr. finančný zločin, narkotiká, zločiny páchané na ženách alebo zločiny mladistvých. Niektorí advokáti sa špecializujú na prípady týkajúce sa ľudských práv. Často zastupujú strany, ktoré podávajú žalobu na Európskom súde.

HoreHore

Keďže vo Švédsku nie je potrebné nechať sa zastupovať alebo najať si advokáta, využitie právneho zástupcu nikdy nie je povinné.

Činnosťou advokátov a zriaďovaním advokátskych firiem sa osobitne zaoberá smernica 77/249/EHS, ktorej cieľom je uľahčiť právnikom výkon slobody poskytovania služieb („smernica o advokátoch“), a smernica 98/5/ES, ktorej cieľom je uľahčiť výkon advokátskeho povolania na trvalom základe v inom členskom štáte, než v štáte, v ktorom advokát získal svoju kvalifikáciu („smernica o zriaďovaní“).

Ako vidíme, osoba, ktorá sa chce stať advokátom, alebo inými slovami stať sa členom advokátskej komory, musí mať bydlisko vo Švédsku, v EÚ, v EHP alebo vo Švajčiarsku, musí mať švédsky diplom bakalára práva alebo magistra práva, musí prejsť advokátskymi skúškami, musí mať dobrú povahu a byť po všetkých stránkach vhodná na výkon advokátskeho povolania. Ak osoba, ktorá ukončila vzdelanie (prax) potrebné na to, aby sa mohla stať advokátom, v niektorom zo štátov EÚ, EHP alebo vo Švajčiarsku, prejde vo Švédsku skúškami preukazujúcimi, že má dostatočné znalosti švédskeho právneho systému, má sa za to, že spĺňa požiadavky švédskeho štúdia a švédskych advokátskych skúšok, a ak je táto osoba vhodná po všetkých ostatných stránkach, môže sa stať členom Švédskej advokátskej komory a používať švédsky titul advokat. Platí to aj pre osobu registrovanú v advokátskej komore, ktorá následne reálne a pravidelne vykonávala advokátske povolanie vo Švédsku, zaoberajúc sa najmä švédskym právom, alebo pre osobu, ktorá iným spôsobom nadobudla dostatočné vedomosti a skúsenosti na to, aby sa mohla stať členom advokátskej komory.

HoreHore

Vo Švédsku neexistujú špecifické požiadavky na profesionálnu kvalifikáciu osôb, ktoré chcú vykonávať advokátsku činnosti pod profesionálnym titulom krajiny pôvodu.

Vo všeobecnosti neexistujú žiadne prekážky, pre ktoré by zahraniční advokáti, ktorí chcú vykonávať svoju činnosť vo Švédsku bez toho, aby sa tu profesionálne usadili (zriadili si advokátsku firmu). Avšak s jednou výnimkou, ak ich činnosť zahŕňa zastupovanie strany na súde vo Švédsku, keďže na to, aby osoba mohla zastupovať stranu alebo konať ako obhajca menovaný žalovaným, musia byť splnené určité požiadavky týkajúce sa vhodnosti, vrátane dobrej povahy a znalosti švédskeho právneho systému, bydliska vo Švédsku, EHP alebo vo Švajčiarsku. Advokáti, ktorí sa chcú usadiť vo Švédsku, sa musia registrovať v advokátskej komore, čím sa dostávajú pod jej dohľad. Pri výkone činnosti vo Švédsku podliehajú advokáti autorizovaní v inom štáte EÚ, EHP alebo vo Švajčiarsku do veľkej miery rovnakým pravidlám, aké platia pre švédskych advokátov.

Advokát si vo Švédsku nemusí založiť advokátsku firmu na to, aby tu mohol vykonávať činnosť advokáta. Avšak advokáti autorizovaní v inom štáte EÚ, ktorí chcú pôsobiť vo Švédsku na trvalej báze, t. j. usadiť sa vo Švédsku, a ktorí používajú profesionálny titul krajiny pôvodu, sa musia zaregistrovať v Švédskej advokátskej komore, čím sa dostanú pod jej dohľad.

Na výkon advokátskej praxe vo Švédsku nie je potrebné švédske občianstvo. Zahraničný advokát môže pracovať vo Švédsku pod profesionálnym titulom krajiny pôvodu, avšak na to, aby mohol advokátske povolanie vykonávať na trvalej báze, musí sa zaregistrovať.

HoreHore

Od 1. júla 2002 sa na členstvo v Švédskej advokátskej komore nevyžaduje švédske občianstvo, to znamená, že po troch rokoch reálnej a pravidelnej činnosti najmä v oblasti švédskeho práva sa má za to, že zahraničný advokát spĺňa požiadavky, pokiaľ ide o vzdelanie a praktické skúsenosti, na členstvo vo Švédskej advokátskej komore, a ak je aj po ostatných stránkach vhodným kandidátom, môže sa stať členom komory a začať pôsobiť pod švédskym titulom advokat.

Zahraničné firmy a advokáti nepotrebujú predchádzajúce povolenie na usadenie sa vo Švédsku.

Právnická prax nemusí mať osobitnú právnu formu. Využívajú sa rozličné druhy partnerstva. Takéto partnerstvo tiež nemusí mať formu partnerstva.

Osoba, ktorá zatiaľ nevykonáva advokátsku prax a chce si nechať uznať zahraničný diplom z práva vo Švédsku, napr. aby mohla pracovať ako advokátsky koncipient v právnickej firme, musí prejsť osobitnou skúškou vedomostí, ak sa jej diplomové štúdium podstatne odlišuje od Švédskeho štúdia, pokiaľ ide o dĺžku a obsah.

Ak advokáti pracujú v partnerstve, iba advokát môže byť spoluvlastníkom alebo partnerom, pokiaľ rada advokátskej komory nevydá osobitné povolenie (pozri kapitolu 8 článok 4 pododsek 2 Súdneho poriadku a paragraf 3, článok 4 usmernení Švédskej advokátskej komory o dobrej praxi). Advokát môže byť zamestnaný iba u advokáta, pokiaľ rada komory nevydá osobitné povolenie (kapitola 8 článok 2 odsek 6 Súdneho poriadku). To znamená, že požiadavkou na spoluvlastníctvo partnerstva je bydlisko v EÚ, EHP alebo vo Švajčiarsku. Na štátnu príslušnosť sa však nekladú žiadne požiadavky, keďže na členstvo v advokátskej komore nie je potrebné štátne občianstvo.

HoreHore

Z týchto pravidiel vyplýva, že advokát nesmie prevádzkovať spoločný podnik s osobami iných povolaní, napr. s účtovníkmi. Tento zákaz viacodborových partnerstiev posudzoval a akceptoval Európsky súdny dvor v prípade Nova.

3. Prokurátori

Prokurátori majú veľmi dôležitú úlohu v systéme súdnictva a v trestných procesoch. Prokurátor riadi vyšetrovanie trestných činov, rozhoduje o začatí konania a zastupuje prípad na súde. Prokurátor má v zásade taký istý nezávislý status ako sudca, pričom prokurátor sám osobne rozhoduje napríklad o tom, či začať trestné stíhanie alebo nie.

Prokurátor musí byť švédskym občanom. Aby osoba mohla byť menovaná za prokurátora, musí mať švédsky diplom bakalára práva alebo magistra práva a musí mať odpracované dva roky ako úradník na okresnom súde alebo na provinčnom správnom súde. Za určitých podmienok sa štúdium a prax v inej severskej krajine považujú za ekvivalent týchto diplomov.

Verejní prokurátori sú menovaní rozhodnutím generálneho prokurátora.

Prokurátori sú organizovaní podľa okresov, v ktorých pôsobia okresní prokurátori (kammaråklagare). Na čele okresu je hlavný prokurátor (chefsåklagare). Vyšší prokurátor (överåklagare) je obyčajne na čele orgánu verejnej prokuratúry skladajúceho sa z niekoľkých okresov. Najvyšším prokurátorom v krajine je generálny prokurátor (Riksåklagaren).

Všetci verejní prokurátori majú právomoc podať žalobu ako na okresnom súde, tak i na odvolacom súde. Právomoc zastupovať prípad na najvyššom súde má však iba generálny prokurátor.

HoreHore

Vo Švédsku budúci prokurátori obyčajne absolvujú osobitnú prax na výkon tohto povolania. Osoby, ktoré prejdú takouto praxou, predstavujú hlavnú základňu pre nábor profesionálnych prokurátorov. Takáto prax sa však formálne nevyžaduje. Každý, kto má právnické vzdelanie a má za sebou potrebnú službu ako súdny úradník, sa môže uchádzať o post prokurátora.

Uchádzač o takúto prax musí, na to aby bol na takúto prax prijatý, mať diplom bakalára alebo magistra práv a musí mať za sebou službu ako súdny úradník. Osoba prijatá na takúto prax štúdium je zamestnaná ako prokurátor praktikant (åklagaraspirant). Dostane miesto v tíme prokurátorov a pod dohľadom vykonáva jednoduché povinnosti. Po deviatich až dvanástich mesiacoch prejde skúškou, aby sa zistilo, či mu môže byť udelené miesto podmienené funkčné obdobie ako pomocný prokurátor (assistentåklagare). Po dvoch rokoch vo funkcii pomocného prokurátora prejde potenciálny prokurátor ďalšou skúškou, na základe ktorej je menovaný za okresného prokurátora. Existujú osobitné školenia pre prokurátorov, ktorí sa chcú špecializovať na určité formy trestných činov, napríklad zločiny súvisiace s drogami, so životným prostredím či finančný zločin.

Prokurátor riadi predbežné vyšetrovanie, rozhoduje o spôsobe výkonu vyšetrovania, o aktoch, ktoré sú predmetom vyšetrovania, o použití donucovacích prostriedkov a ich type atď. Je dôležité, aby prokurátor plnil svoje povinnosti nezávisle tak, aby bol prípad spravovaný riadne a podľa práva. Prokurátor musí vykonať predbežné vyšetrovanie objektívne: je tiež potrebné zohľadniť okolnosti, ktoré môžu byť v prospech podozrivého. Existujú pravidlá, podľa ktorých má podozrivý právo nahliadnuť do vyšetrovacích aktov. Generálny prokurátor vydal niekoľko usmernení, ktoré platia pre rôzne typy trestných činov. Existujú tiež osobitné pravidlá týkajúce sa vylúčenia prokurátorov z konkrétnych prípadov.

HoreHore

V systéme verejnej prokuratúry sú prokurátori, ktorí sa špecializujú na určité oblasti, ako napr. trestné činy súvisiace so životným prostredím, s drogami alebo finančný zločin. Väčšina týchto prokurátorov pôsobí v rámci všeobecných tímov prokuratúry. Špecialisti na finančný zločin však pôsobia v rámci osobitného úradu – Úradu pre finančný zločin, kde spolupracujú so špecializovanou políciou a s ekonómami.

Ako sme už uviedli, požiadavkou na výkon povolania prokurátora je švédske občianstvo. Cudzí štátni príslušníci sa nemôžu o tento post uchádzať.

4. Exekútori

Exekútor (kronofogde) je štátny zamestnanec vo verejnej službe pracujúci na úrade exekútora (kronofogdemyndighet). Exekútor sa zaoberá výkonom (resp. vynútením výkonu) a nezaplatenými súkromnými a verejnými nárokmi (pozri informácie o „Výkone“). Exekútor okrem toho štát pravidelne zastupuje v súdnom konaní týkajúcom sa konkurzu, vyrovnania alebo reorganizácie dlhov.

Osoba, ktorá je na čele oddelenia alebo jednotky na úrade exekútora, je spravidla exekútor. Nie je však podmienkou, že vedúci úradu exekútora musí byť exekútor.

Existuje špeciálna prax pre exekútorov. Uchádzač o takúto prax musí na to, aby bol prijatý na takúto prax, byť švédskym občanom, musí mať diplom bakalára práva alebo ekvivalent a byť kvalifikovaným úradníkom súdu. Kvalifikáciu súdneho úradníka je možné nahradiť osobitnými typmi praktických skúseností, pričom od tejto podmienky je možné upustiť na základe oslobodenia.

Osoba prijatá na takúto prax je zamestnaná ako exekútor vo výcviku (kronofogdeaspirant). Táto prax trvá asi 40 týždňov, počas ktorých sa praktická práca strieda s akademickým štúdiom. Čakateľ potom prejde skúškou, ktorá končí menovaním za exekútora.

Pravidlá, ktorými sa riadi vylúčenie exekútorov z konkrétnych prípadov sú podobné ako pravidlá platné pre sudcov.

Exekútor pracujúci v rámci súbornej jednotky spravidla nie je špecializovaný. Existujú však možnosti pre exekútorov špecializovať sa napr. na predaj majetku alebo na konkurzný dohľad.

Ako sme už uviedli, na výkon povolania exekútora je vo Švédsku potrebné švédske občianstvo. Cudzí štátni príslušníci sa nemôžu o tento post uchádzať.

« Právnické povolania - Všeobecné informácie | Švédsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 29-08-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo