Právny poriadok
Organizácia súdnictva
Právnické povolania
Právna pomoc
Právomoc súdov
Návrh na začatie konania
Procesné lehoty
Rozhodné právo
Doručovanie písomností
Vykonávanie dôkazov a dôkazné prostriedky
Predbežné opatrenia a zabezpečovacie opatrenia
Výkon súdnych rozhodnutí
Zjednodušené a zrýchlené konania
Rozvod
Rodičovské práva a povinnosti
Nárok na výživné
Konkurzné konanie
Alternatívne spôsoby riešenia sporov
Odškodnenie obetí trestných činov
Automatické spracovanie
Právnická profesia je povolanie, ktoré v sebe zahŕňa tvorbu a presadzovanie zákonov, a preto si vyžaduje špeciálnu odbornú prípravu. Osoba vykonávajúca právnickú prax musí mať kvalifikáciu svedčiacu o odborných znalostiach v oblasti práva.
Všetky osoby vykonávajúce právnickú prax musia mať vysokoškolské vzdelanie (obvykle právnické vzdelanie), ktoré svedčí o potrebných vedomostiach v oblasti práva. Musia byť aj členmi profesijných právnických združení, čím sa zaručuje, že osoby vykonávajúce právnickú profesiu vykonávajú toto povolanie správne vo verejnom záujme aj v záujme členov združení.
Všeobecne povedané, každá z právnických profesií má monopol na činnosti, ktoré vykonáva, hoci niektoré z týchto činností môžu vykonávať aj iní odborníci za predpokladu, že sú dostatočne kvalifikovaní.
Právni odborníci pôsobia v dvoch hlavných oblastiach: Predchádzanie sporom a urovnávanie sporov.
Hlavnými profesiami v oblasti predchádzania sporom sú profesie zabezpečujúce právnu istotu prostredníctvom poradenských, dokumentačných a registračných služieb.
Hlavnými profesiami v oblasti urovnávania sporov sú profesie vykonávané pri vedení súdnych sporov. Niektoré z týchto profesií (obvykle slobodné povolania) usmerňujú a zastupujú strany, zatiaľ čo iné profesie, členovia justície, ktorí tvoria súčasť verejnej správy, riadia súdne konania a rozhodujú o sporoch.
V oblasti predchádzania sporom sa vykonávajú tieto profesie:
V oblasti urovnávania sporov vykonávajú svoju prax títo odborníci:
Okrem uvedených profesií existujú ďalší odborníci, ktorí sa musia zaoberať legislatívnym záležitosťami, a preto musia mať osobitnú kvalifikáciu (nie nutne právnické vzdelanie) v konkrétnej oblasti práva a musia byť členmi profesijného združenia.
Táto kategória zahŕňa držiteľov určitých diplomov, napríklad, „graduados sociales“ (poradcovia vo veciach pracovného práva a sociálneho zabezpečenia, ktorí sa zaoberajú týmito záležitosťami pre podniky, jednotlivcov, atď.). Držitelia týchto kvalifikácií, ktorí sú členmi príslušných profesijných združení, môžu zastupovať účastníkov konania v oblasti pracovného práva.
Spravodlivosť vychádza z ľudu a v mene kráľa ju vykonávajú sudcovia, ktorí predstavujú súdnu právomoc. Vykonávať spravodlivosť môžu iba sudcovia, t. j. iba oni môžu vynášať rozsudky a zabezpečiť, aby ich vykonateľnosť. Sudcovia sú nezávislí od ostatných právomocí štátu a podliehajú iba ústave a zákonom.
Sudcovia sú štátnymi úradníkmi. Existujú tri kategórie sudcov: Jueces, Magistrados (sudcovia vyšších súdov) a Magistrados del Tribunal Supremo (sudcovia Najvyššieho súdu). Kandidáti kategórie juez musia zložiť veľmi náročnú skúšku a absolvovať takmer dvojročné štúdium na sudcovskej škole Escuela Judicial de Barcelona. Povýšenie do kategórie magistrado závisí od počtu služobných rokov, hoci je možné zložiť skúšku aj v určitých špeciálnych oblastiach práva (správne, pracovné alebo obchodné právo). Okrem toho je štvrtina sudcovských miest vyhradená pre právnikov s minimálne desaťročnou praxou, z ktorých jedna tretina musia byť súdni úradníci. Väčšinu miest Magistrado Najvyššieho súdu, na ktoré povyšuje Consejo General del Poder Judicial (generálna rada pre súdnictvo), obsadzujú magistrados s aspoň pätnásťročnou praxou (vrátane desaťročnej praxe ako magistrado), hoci jedna pätina miest je vyhradená pre uznávaných právnikov s aspoň pätnásťročnou praxou (pozri informačný list Organizácia rezortu spravodlivosti).
Štátni prokurátori (fiscales) sú štátnymi úradníkmi. Uchádzač sa môže stať fiscalom, ak absolvoval magisterské alebo doktorandské štúdium práva a zložil náročnú skúšku. Verejní prokurátori patria pod Fiscalía General del Estado (Korunná prokuratúra) a pod úrady prokurátorov pri každom z vyšších súdov.
Verejní prokurátori plnia tieto úlohy:
Súdni úradníci (secretarios judiciales) pomáhajú sudcom pri výkone ich funkcií. Majú na starosti administratívnu stránku súdnych konaní, vedú záznamy o všetkých štádiách konania (prejednávania prípadov, súdne konania, atď.) a informujú sudcu o všetkých podaných dokumentoch a o lehotách rôznych konaní. Úradník dohliada na pracovníkov súdov a tribunálov.
Súdni úradníci musia mať právnické vzdelanie a zložiť náročnú skúšku, po ktorej musia absolvovať kurz na vzdelávacej akadémii Centro de Estudios Judiciales. Aby sa zabezpečila ich úplná nezávislosť, podliehajú prakticky rovnakému režimu nezlučiteľnosti a zákazov ako sudcovia.
Súdni úradníci podliehajú ministerstvu spravodlivosti a štátnym tajomníkom každého z vyšších súdov.
Za tieto služby poskytované štátom sa neplatí, výnimku tvoria iba právnické osoby s obratom nad určitou úrovňou, ktoré musia platiť poplatok.
Účastníci sporu však musia uhrádzať odmeny advokátov, súdnych právnikov a iných odborníkov zapojených do súdneho konania, pokiaľ vedia preukázať, že nemajú potrebné prostriedky (pozri článok 15 písm. c) rozhodnutia Rady z 28. mája 2001).
Notári sú odborníci v oblasti práva, ktorých hlavnou funkciou je vykonávať verejnú službu v oblasti overovania pravosti dokumentov pri súkromnoprávnych prevodoch. Pomáhajú aj pri správnom vypracovaní týchto dokumentov a potvrdzujú ich správnosť na základe svojej právomoci a podpisom. Zákon o notároch definuje notára ako štátneho zamestnanca oprávneného overovať zmluvy a iné mimosúdne dokumenty v súlade so zákonom. Notári majú dvojakú úlohu: poskytovať poradenstvo fyzickým osobám, pokiaľ ide o najlepšie právne prostriedky na dosiahnutie ich cieľov, a potvrdzovať skutočnosti, úkony alebo transakcie vykonané v ich prítomnosti a zaznamenané v dokumentoch, ktoré vypracovali. Toto osvedčovanie má dôležitosť verejnej listiny. Osoby majú právo slobodného výberu notára, okrem výnimočných prípadov, keď konkrétneho notára stanovuje zákon. Notári overujú dokumenty v okrese, do ktorého sú vymenovaní, okrem prípadov, keď bola udelená osobitná právomoc. Ich právnické vzdelanie a praktické skúsenosti im umožňujú poskytovať fyzickým osobám právnu istotu. Toto vzdelanie a skúsenosti zaručujú presnosť notárskych dokumentov, ktoré sú vykonateľné a pri súdnych sporoch sa považujú za prednostné dôkazy. Jednou z dôležitých funkcií notára je vydávať dokumenty, ktoré sú potrebné na zápis do registra nehnuteľností alebo obchodného registra. Dokumenty, ktoré môže notár overovať, sú veľmi rôznorodé a spadajú do 12 kategórií: úkony týkajúce sa rodinného stavu; závety; manželské zmluvy; zmluvy všeobecne; vyhlásenia a žiadosti dedičov; založenie, zmena a zrušenie partnerstiev a obchodných spoločností; pôžičky a uznanie jednoduchých, zabezpečených a hypotečných dlhov; potvrdenia o splnení a splatení dlhu; splnomocnenia všetkého druhu; zmenkové protesty; vyhlásenia dedičov zo zákona; a právne dokumenty všeobecne.
Notárske záznamy sú veľmi dôležité. Originály alebo protokoly dokumentov overené notármi uchovávajú notári 25 rokov od dátumu vydania. Tieto protokoly sa potom zasielajú do príslušných okresných archívov, ktoré tiež spravujú notári. Po uplynutí 100 rokov sa zasielajú na ministerstvo školstva a do kultúrnohistorických okresných archívov. Notárske konzulárne dokumenty sa uchovávajú v archívoch všeobecných protokolov v Madride.
V súlade s vyhláškou o notároch z 2. júna 1944 sa notárom možno stať po úspešnom absolvovaní verejného konkurzu. Uchádzač musí byť tiež španielskym štátnym príslušníkom, prekročiť zákonom stanovený vekový limit a mať právnické vzdelanie alebo doktorát v oblasti práva.
Organizácia profesie notára, funkcie notára a služby, ktoré poskytujú fyzickým osobám, sa riadia ústavným zákonom o notároch z 28. mája 1962 a predpisom o notároch (vyhláška z 2. júna 1944), ktorými sa schvaľuje a vykonáva organizácia a systém notárskych činností. Existujú aj ďalšie predpisy, napríklad, kráľovská vyhláška 1426/1989 zo 17. novembra 1989, ktorými sa stanovuje sadzobník notárskych poplatkov. Notárov riadi priamo ministerstvo spravodlivosti a generálne riaditeľstvo pre registre a notárske služby.
Toto generálne riaditeľstvo riadi, kontroluje a dohliada na činnosť notárov a rieši akékoľvek problémy alebo otázky týkajúce sa uplatňovania a presadzovania právnych predpisov v oblasti notárstva, vymenovania notárov, notárskeho systému a riadenia profesie notára. Zaoberá sa aj odvolaniami vlády vo veciach týkajúcich sa notárov a rozhoduje o nich.
Notári sú členmi profesijných združení (Colegios Notariales), ktoré ich podporujú pri výkone ich funkcií a dohliadajú na ich činnosť. Každé z týchto združení má právomoc v konkrétnom regióne. V Španielsku je ich 16 a sídlia v Albacete, Palma de Mallorca, Barcelone, Bilbau, Burgose Cácerese, La Coruñi, Granade, Las Palmas de Gran Canaria, Oviede, Pamplone, Seville, Valencii, Valladolide a Zaragoze. Každý región sa ďalej delí na okresy, do ktorých je pridelený určitý počet notárov, ktorý sa mení v závislosti od daného okresu.
Colegios Notariales riadi a koordinuje notárska generálna rada (Consejo General del Notariado), ktorá podlieha ministerstvu spravodlivosti.
Španielski notári sú členmi Unión Internacional del Notariado Latino
-
-
-
-
, združenia, ktoré združuje prakticky všetkých notárov v európskych krajinách (Nemecku, Francúzsku, Taliansku, atď.), vrátane krajín strednej a východnej Európy (Ruska, Litvy, Maďarska, Českej republiky, Slovenskej republiky a Slovinska). Notári, ktoré ešte nie sú členmi združenia, sa pripravujú na vstup do združenia.
V Španielsku je úplná sloboda výberu notára, s výnimkou určitých prípadov stanovených zákonom, medzi ktoré patria vyhlásenia dedičov.
Sadzobník notárskych poplatkov, ktorý je rovnaký pre všetkých notárov, je pevne stanovený vládou v kráľovskej vyhláške 1426/1989 zo 17. novembra 1989. Tieto poplatky sú povinné, t. j. ani notári, ani ich združenia ich nemôžu zmeniť a notári sú povinní ich prísne uplatňovať vo všetkých svojich profesijných činnostiach.
Predbežné poradenstvo je bezplatné. Notári musia vo veciach súkromného, občianskeho alebo obchodného práva, vrátane súvisiacich daňových vecí, v ktorých sa klienti na nich obracajú, poskytovať nestranné poradenstvo bezplatne, a to aj vtedy, ak sa navrhnutý dokument následne nevypracuje.
V prípade určitých dokumentov sa účtujú znížené poplatky. Napríklad, existuje 25% zľava zo základu v prípade pôžičiek (celková zodpovednosť zaručená v hypotékach) a 50% zľava v prípade úkonov a zmlúv, ktoré sú záväzné pre štát, samosprávne obce, provinčné alebo obecné úrady a ich organizácie a v prípade úkonov a zmlúv, ktoré sa týkajú úradne chráneného bývania. V iných prípadoch, napríklad, pri hlasovaní v zastúpení, sú notárske služby bezplatné.
U týchto poplatkov sa účtuje 16% DPH (4,5% všeobecná nepriama daň na Kanárskych ostrovoch) s výnimkou zmenkových protestov, väčšiny pôžičiek a určitých obchodných zmlúv (napríklad, pri predaji akcií, ak je prevodca platcom DPH), v prípade ktorých sa neúčtuje žiadna daň.
Systém notárskych okresov pevne stanovený štátom znamená, že nech bývate kdekoľvek, sídlo notára bude blízko vášho domova.
Aby sa niekto mohol stať úradníkom zodpovedným za vedenie registra, musí mať právnické vzdelanie a zložiť náročnú skúšku.
Úradníci zodpovední za vedenie registrov majú tieto funkcie:
Triedia dokumenty predložené na zaregistrovanie v registroch, za ktoré sú zodpovední;
Poskytujú verejnosti poradenstvo vo veciach, ktoré sa týkajú registrov (zápis právnych úkonov alebo zmlúv do registra, dôsledky zápisu, atď.);
Sprístupňujú verejnosti zapísané údaje, podľa potreby overujú, či osoby požadujúce prístup, majú oprávnený záujem, a riadne chránia citlivé údaje.
Registre nehnuteľností, obchodné registre a registre hnuteľného majetku obsahujú verejné záznamy o hmotných alebo právnych veciach, čím bránia sporom a šetria právne výdavky. Zápisy do registrov sú chránené súdmi a pokiaľ ide o ich obsah, štát zabezpečuje predpoklad ich pravdivosti. To znamená, že zaregistrované práva a skutočnosti majú určité procedurálne a vecné výhody.
Do registra nehnuteľností sa zapisujú dôležité úkony týkajúce sa vidieckych alebo mestských nehnuteľností. Zápisom do registra nehnuteľností pridelí úradník zodpovedný za vedenie registra vlastnícke právo na majetok.
Úkony týkajúce sa spoločností a fyzických osôb alebo aktív (napríklad, vzájomných alebo penzijných fondov) zapojených do obchodovania sa zapisujú do obchodného registra. Medzi ďalšie povinnosti úradníkov zodpovedných za vedenie registrov patrí overovanie účtovných kníh, úschova a zverejňovanie účtov podnikateľov a v niektorých prípadoch vymenovanie odborníkov a audítorov.
Do registra hnuteľného majetku sa zapisuje vlastníctvo plavidiel, lietadiel, priemyselných strojov a iného identifikovateľného hnuteľného majetku a bremená uvalené na takýto majetok, ako aj všeobecné podmienky prenájmu.
V mnohých samosprávnych obciach úradníci zodpovední za vedenie registrov vymeriavajú a vyberajú aj dane zo zápisov do registrov (daň z dedičstva, kolkovné, atď.).
Úradníci zodpovední za vedenie registrov nehnuteľností, obchodných registrov a registrov hnuteľného majetku sú štátni úradníci pridelení k ministerstvu spravodlivosti prostredníctvom generálneho riaditeľstva pre registre a notárske služby, ktoré je orgánom zodpovedným za kontrolu a riadenie registrov.
Úradníci zodpovední za vedenie registrov sú tiež členmi španielskeho národného združenia úradníkov zodpovedných za vedenie registrov, na ktorých štát preniesol určité funkcie dohľadu.
Poplatky za zápisy do registrov sú pevne stanovené štátom a platia ich priamo osoby, ktoré vyžadujú ich služby. Služby registra sa v plnom rozsahu financujú z týchto poplatkov a platy úradníkov zodpovedných za vedenie registrov sa platia zo sumy, ktorá zostane po zaplatení miezd ich zamestnancov a výdavkov a potrebných investícií na udržanie služby.
Podľa článku 436 ústavného zákona o súdnictve a článku 8 štatútu advokátov schváleného kráľovskou vyhláškou 658/2001 z 22. júna 2001 vykonávajú advokáti (abogados) tieto funkcie:
Podmienky oprávňujúce stať sa advokátom (abogado) v Španielsku sú:
Podľa štatútu advokátov môžu advokáti z iných krajín poskytovať v Španielsku odborné služby v súlade so súčasnými právnymi predpismi, v rámci ktorých sa rozlišujú dve rozdielne skupiny:
Advokáti sú nezávislí členovia slobodného povolania, ktorí poskytujú služby spoločnosti. Nie sú štátnymi zamestnancami a povolanie vykonávajú na základe voľnej a čestnej hospodárskej súťaže (článok 1 štatútu advokátov).
Advokáti musia dodržiavať:
Za zabezpečenie správneho výkonu funkcií advokátov sú zodpovedné tieto orgány:
Odmeny advokátov sa účtujú za poskytnuté služby a môžu sa zaplatiť formou pevnej sadzby, pravidelných platieb alebo poplatkov za hodinu. Podiel advokáta z vyhranej spornej čiastky je zakázaný, t. j. dohody uzatvorené medzi advokátmi a ich klientmi pred uzavretím konania, na základe ktorých sa klient zaväzuje zaplatiť advokátovi iba percento z výnosu získaného klientom po skončení konania bez ohľadu na to, či ide o sumu peňazí alebo iný druh náhrady, aktív alebo hodnoty.
Výšku odmeny sa môže stanoviť voľne medzi klientom a advokátom za predpokladu, že sa nenaruší profesijný etický kódex alebo pravidlá čestnej hospodárskej súťaže. Ak sa advokát a klient nedohodnú na odmene, existuje správne konanie, v ktorom o výške odmeny rozhodne sudca, ktorému sa vec postúpi.
Pokiaľ nie je uzavretá iná dohoda alebo pokiaľ nebolo klientovi nariadené zaplatiť náklady, výška odmien je založená na orientačných odmenách stanovených advokátskou komorou pre danú provinciu v súlade s pravidlami, praxou a zvyklosťami advokátskej komory (článok 44 štatútu advokátov).
Klienti, ktorí nemajú prostriedky na zaplatenie služieb advokátov a súdnych advokátov, môžu požiadať o bezplatnú právnu pomoc (pozri informačný list s názvom Právna pomoc).
Súdni advokáti (procuradores) zastupujú práva a záujmy účastníkov na súdoch prostredníctvom splnomocnenia udeleného na tento účel a zabezpečujú, aby komunikácia medzi súdmi a stranami bola riadne overená.
Súdnym advokátom sa môže stať osoba, ktorá je španielskym štátnym príslušníkom, je plnoletá, má právnické vzdelanie a získala titul procurador, ktorý udeľuje ministerstvo spravodlivosti žiadateľom, ktorí splnili príslušné požiadavky.
Výkon praxe súdneho advokáta (procurador) je podmienená registráciou v Colegio de Procuradores, vložením vkladu a zložením prísahy alebo sľubu pred súdom.
Za zabezpečenie riadneho plnenia povinností svojich členov je zodpovedný riadiaci orgán Colegios de Procuradores.
Odmeny súdnych advokátov pevne stanovuje ministerstvo spravodlivosti.
« Právnické povolania - Všeobecné informácie | Španielsko - Všeobecné informácie »
Posledná úprava: 17-08-2007

