Európska komisia > EJS > Právnické povolania > Poľsko

Posledná úprava: 03-03-2008
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Právnické povolania - Poľsko

 

OBSAH

1. SUDCOVIA 1.
2. ŠTÁTNI ZÁSTUPCOVIA 2.
3. SÚDNI EXEKÚTORI 3.
4. NOTÁRI 4.
5. ADVOKÁTI (SÚDNI OBHAJCOVIA) 5.
6. PRÁVNI PORADCOVIA (PRÁVNI ZÁSTUPCOVIA) 6.

 

1. SUDCOVIA

Sudcovia predstavujú osobitnú skupinu medzi osobami vykonávajúcimi nezávislé právnické povolania, ktorá sa okrem osobitnej úrovne požadovanej kvalifikácie vyznačuje najmä zásadou nezávislosti.

Zásada nezávislosti sudcov je stanovená v článku 178 ods. 1 poľskej ústavy, v ktorom sa stanoví, že sudcovia sú pri plnení svojich povinností nezávislí a podliehajú len ústave a zákonom. To znamená, že sudcovia sú nezávislí voči stranám sporu, ako aj voči štátnym orgánom. Na druhej strane však sudcovia majú povinnosť nestrannosti a podliehajú ustanoveniam ústavy a zákonov, na základe ktorých majú vykonávať všetky svoje úlohy.

Sudcov vymenúva prezident republiky na žiadosť Národnej sudcovskej rady na neobmedzené funkčné obdobie.

Osoba, ktorá chce byť vymenovaná za sudcu okresného súdu (najnižšieho z hierarchie súdov), musí: byť poľským občanom a mať úplné občianske práva a štátne občianstvo, byť bezúhonná, mať ukončené univerzitné právne vzdelanie v Poľsku a získaný akademický titul, alebo ukončené zahraničné vzdelanie uznávané v Poľsku; mať zdravotný stav zlučiteľný s výkonom povinností sudcu, vek najmenej 30 rokov, vykonanú sudcovskú skúšku alebo skúšku štátneho zástupcu, mať odpracované aspoň tri roky ako prísediaci sudca alebo prísediaci štátny zástupca alebo päť rokov ako súdny úradník. Požiadavka mať absolvovanú právnu a sudcovskú odbornú prípravu sa nevzťahuje na osoby, ktoré pracovali ako prísediaci sudcovia alebo súdni úradníci najmenej šesť rokov a zložili sudcovskú skúšku. Požiadavka mať absolvovanú právnu prípravu, sudcovskú prípravu a mať požadovaný počet rokov pracovných skúseností sa nevzťahuje na profesorov a docentov vo vedeckých ustanovizniach. Do pozície sudcu okresného súdu môže byť ďalej vymenovaná osoba, ktorá pracovala ako advokát, právny poradca alebo notár najmenej tri roky. Pokiaľ ide o vymenovanie do pozície sudcu súdov vyšších stupňov (vojvodský súd, odvolací súd), kritériá uvedené vyššie sú doplnené požiadavkou týkajúcou sa príslušného počtu rokov praxe v súdnictve alebo iných právnických povolaniach.

HoreHore

Kandidát na sudcu musí byť najprv schválený samosprávnym orgánom sudcov na danom súde, t. j. valným zhromaždením v tajnom hlasovaní. Kandidát je potom predstavený Národnej sudcovskej rade prostredníctvom ministra spravodlivosti, ktorý môže vyjadriť svoje stanovisko. Na tomto základe prijme Národná sudcovská rada tajným hlasovaním uznesenie o odporučení kandidáta prezidentovi, ktorý vymenúva sudcov okresných, vojvodských a odvolacích súdov. Postúpenie na súd vyššieho stupňa vyžaduje rovnaký postup schvaľovania a nové vymenovanie.

Nezávislosť sudcov je zaručená faktom, že sudca nemôže byť odvolaný. Sudca môže byť odvolaný, suspendovaný alebo preložený na iný súd alebo na inú pozíciu proti svojej vôli len na základe rozhodnutia súdu (vrátane disciplinárneho súdu) a len v prípadoch uvedených v zákone (článok 180 ústavy).

Sudcovia sú vymenovaní na neobmedzené funkčné obdobie (článok 179 ústavy). To znamená, že keď dovŕšia dôchodkový vek (v súčasnosti 65 rokov), stanú sa sudcami vo výslužbe a zostanú im niektoré práva a povinnosti. Národná sudcovská rada však môže na žiadosť sudcu povoliť mu plniť svoje povinnosti až do veku 70 rokov.

Sudcu nemožno bez predchádzajúceho súhlasu súdu uvedeného v právnom akte brať na trestnú zodpovednosť alebo zbaviť slobody (imunita sudcu). Sudca nesmie byť zadržaný alebo zatknutý, ak nie je prichytený pri spáchaní trestného činu a jeho zadržanie nie je potrebné na zabezpečenie správneho priebehu konania (článok 181 ústavy). Za porušenie povinností sudcu alebo za akékoľvek drobné delikty podliehajú sudcovia len disciplinárnym súdom tvoreným sudcami a vymenovaným samosprávnymi orgánmi sudcov.

HoreHore

Sudca nesmie byť členom politickej strany alebo odborov, ani nemôže vykonávať žiadnu verejnú činnosť nezlučiteľnú so zásadou nezávislosti súdov a sudcov (článok 178 ods. 3 ústavy). Sudca nesmie prijať žiadne iné platené zamestnanie bez súhlasu príslušných orgánov.

Sudcov riadi samosprávna rada sudcov. Orgánmi samosprávnej rady sudcov sú valné zhromaždenie sudcov vojvodských súdov a valné zhromaždenie sudcov odvolacieho súdu.

Dohľad nad administratívnou činnosťou súdov vykonáva minister spravodlivosti.

Ustanovenia týkajúce sa statusu sudcov a záruka nezávislosti sudcov sú stanovené v poľskej ústave a v zákone o všeobecných súdoch z 27. júla 2001.

2. ŠTÁTNI ZÁSTUPCOVIA

Hlavnou úlohou štátneho zastupiteľstva je chrániť právo a poriadok a dozerať nad trestným stíhaním trestných činov, vrátane výkonu prípravného konania v trestných veciach alebo dohľadu nad ním, a konať ako štátny zástupca pred súdmi, prešetrovať záležitosti týkajúce sa trestného činu, bojovať proti kriminalite, uplatňovať trestnú prevenciu a spolupracovať s ostatnými orgánmi pri prevencii trestných činov a iných porušení práva.

V občianskoprávnych veciach môže ďalej štátny zástupca požiadať v súlade s článkom 7 poľského Občianskeho súdneho poriadku o začatie konania v každej veci alebo zúčastniť sa na každom už prebiehajúcom konaní, ak je to podľa jeho názoru potrebné na ochranu práva a poriadku, práv občanov alebo verejného záujmu. V nemajetkových veciach týkajúcich sa rodinného práva môže štátny zástupca začať konanie len vo veciach uvedených v zákone.

HoreHore

Vo veciach rodinného práva môže štátny zástupca začať konanie, najmä ak oprávnená osoba nie je v dôsledku nespôsobilosti alebo iných platných dôvodov spôsobilá uplatňovať svoje nároky alebo sa vyhýba uplatnenie svojich nárokov v neprospech verejného záujmu. Účasť štátneho zástupcu je vhodná najmä vo veciach týkajúcich sa zrušenia existencie alebo potvrdenia neexistencie manželstva, zapretia otcovstva alebo materstva, zrušenia uznania otcovstva dieťaťa a stanovenia absolútnej neplatnosti uznania otcovstva dieťaťa, rozhodnutia o zrušení osvojenia alebo o uvoľnení osoby v rodičovskej právomoci alebo opatrovníctve.

V správnych veciach je úlohou štátneho zastupiteľstva odvolať sa na súd proti protiprávnym správnym rozhodnutiam a zúčastniť sa na súdnom konaní vo veci protiprávnosti takýchto rozhodnutí.

Štátne zastupiteľstvo zahŕňa generálneho prokurátora a štátnych zástupcov všeobecných a vojenských organizačných zložiek štátneho zastupiteľstva, ktorí mu podliehajú, ako aj štátnych zástupcov z Inštitútu pamäti národa – komisie pre stíhanie trestných činov proti poľskému národu. Generálny prokurátor je najvyšším orgánom štátneho zastupiteľstva. Funkciu generálneho prokurátora zastáva minister spravodlivosti. Štátni zástupcovia všeobecných organizačných zložiek štátneho zastupiteľstva sú štátni zástupcovia Národného štátneho zastupiteľstva a štátni zástupcovia odvolacích, vojvodských a okresných štátnych zastupiteľstiev.

Štátne zastupiteľstvo má hierarchickú štruktúru. To znamená, že hoci je štátny zástupca nezávislý pri vykonávaní svojich povinností stanovených v právnych predpisoch, je povinný dodržiavať príkazy, usmernenia a pokyny štátneho zástupcu, ktorému podlieha.

HoreHore

Štátnych zástupcov všeobecných organizačných zložiek štátneho zastupiteľstva vymenúva generálny prokurátor.

Osoba, ktorá chce byť vymenovaná za štátneho zástupcu, musí: byť poľským občanom a mať úplné občianske práva a štátne občianstvo, byť bezúhonný, ukončené univerzitné právne vzdelanie v Poľsku a získaný akademický titul, alebo mať ukončené zahraničné vzdelanie uznávané v Poľsku; mať zdravotný stav zlučiteľný s výkonom povinností štátneho zástupcu, vek najmenej 26 rokov, zloženú skúšku štátneho zástupcu alebo sudcovskú skúšku, mať odpracovaný aspoň jeden rok ako prísediaci štátny zástupca alebo prísediaci sudca, alebo mať absolvovanú službu vo vojenských organizačných zložkách štátneho zastupiteľstva v dĺžke, ako je stanovené v ustanoveniach o vojenskej službe profesionálnych vojakov.

Nasledujúce osoby môžu byť tiež vymenované bez potreby mať skúšky a úplnú odbornú prípravu štátneho zástupcu: profesori a docenti právnej vedy na poľských univerzitách, v Poľskej akadémii vied a vo vedeckých ustanovizniach, sudcovia, vojenskí sudcovia, advokáti, právni poradcovia a právni zástupcovia z Hlavného štátneho zastupiteľstva Štátnej pokladnice, ktorí pracovali vo funkcii alebo zastávali svoju pozíciu najmenej tri roky, ako aj notári po zložení skúšky, ale bez potreby absolvovať odbornú prípravu štátneho zástupcu.

Štátni zástupcovia sú vymenovaní na neobmedzené funkčné obdobie, čo znamená, že keď dosiahnu dôchodkový vek, stanú sa štátnymi zástupcami vo výslužbe a zostávajú im niektoré ich práva a povinnosti.

HoreHore

Štátny zástupca môže byť presunutý na inú pozíciu len s jeho súhlasom. V súvislosti s akýmkoľvek profesionálnym deliktom, vrátane zrejmého a hrubého porušenia ustanovení zákona a vážnosti funkcie štátneho zástupcu, je štátny zástupca braný na zodpovednosť v disciplinárnom konaní pred súdom zloženým zo štátnych zástupcov.

Verejní štátni zástupcovia majú rovnako ako sudcovia právo na imunitu. To znamená, že verejného štátneho zástupcu nemožno brať na zodpovednosť v trestnom konaní bez súhlasu príslušného disciplinárneho súdu, ani ho nemožno zadržať bez súhlasu nadriadeného v príslušnej hierarchii. Uvedené však neplatí, ak je štátny zástupca prichytený pri spáchaní trestného činu.

Štátny zástupca nesmie byť počas svojho funkčného obdobia členom žiadnej politickej strany ani sa zúčastňovať žiadnych politických činností.

Štátny zástupca nesmie prijať ďalšie zamestnanie okrem vyučovania, vyučovania a výskumu alebo vedeckých postov, ani prijať žiadnu ďalšiu prácu alebo ziskovú činnosť, ktorá by mohla zasahovať do jeho profesionálnych povinností a ktorá by mohla poškodiť dôveru v jeho nestrannosť alebo byť na škodu vážnosti funkcie štátneho zástupcu, vrátane vykonávania akejkoľvek obchodnej činnosti alebo zastávania akejkoľvek pozície v riadiacich orgánoch obchodných subjektov.

Status štátnych zástupcov a ich práva a povinnosti sú stanovené v zákone o štátnom zastupiteľstve z 20. júna 1985.

3. SÚDNI EXEKÚTORI

Súdny exekútor je štátny úradník na okresnom súde. Súdny exekútor vykonáva povinnosti súvisiace s výkonom rozhodnutí v občianskoprávnych veciach a iné povinnosti, ktoré sú mu zverené podľa osobitných ustanovení zákona (napr. vypracúva inventárne polski súpisy, a ak to nariadi súd polski alebo štátny zástupca polski, vypracúva správu o skutkovej podstate veci pred začatím súdneho konania alebo pred vydaním rozhodnutia). Súdny exekútor má ďalej právo doručovať súdne výpovede, oznamy, námietky a podnety a iné dokumenty, ktorých prijatie je potrebné potvrdiť a musia sa doručiť ku konkrétnemu dátumu; vykonávať úradný dohľad nad dobrovoľnými verejnými dražbami a potvrdzovať najnižšiu alebo najvyššiu ponuku. Za povinnosti týkajúce sa výkonu rozhodnutí a za ďalšie povinnosti uvedené v právnych predpisoch si súdny exekútor účtuje poplatky.

HoreHore

Súdni exekútori majú kancelárie a vykonávajú svoje povinnosti v svojej pridelenej oblasti, s tým, že veriteľ má právo vybrať si ktoréhokoľvek súdneho exekútora, ktorý patrí do pôsobnosti odvolacieho súdu. Oblasť súdneho exekútora predstavuje oblasť pôsobnosti okresného súdu, časť tejto oblasti alebo oblasť pôsobnosti viacerých okresných súdov. Minister spravodlivosti oznamuje každý rok zoznam oblastí a sídla kancelárií súdnych exekútorov.

Súdny exekútor podlieha pri plnení svojich povinností len právnym predpisom a súdnym rozhodnutiam. Dohľad nad formálnou správnosťou činností súdneho exekútora vykonáva predseda okresného súdu, ku ktorému je súdny exekútor priradený. Celkový dohľad nad činnosťami súdnych exekútorov a činnosťami samosprávneho orgánu súdnych exekútorov vykonáva minister spravodlivosti.

Súdnym exekútorom môže byť ktokoľvek, kto: je poľským občanom a má úplné občianske práva a štátne občianstvo, je bezúhonný, má ukončené univerzitné právne alebo správne vzdelanie; ukončil odbornú prípravu súdneho exekútora, zložil skúšky súdneho exekútora a má najmenej 25 rokov. Sudcovia, štátni zástupcovia, advokáti, právni poradcovia, notári a osoby, ktoré majú ukončenú odbornú prípravu sudcov, štátnych zástupcov, advokátov, právnych poradcov alebo notárov, a osoby s titulom PhD v právnej vede sú oslobodení od požiadavky absolvovať odbornú prípravu a zložiť skúšku.

Súdni exekútori volia svoje samosprávne orgány, ktoré tvorí: Národná konferencia súdnych exekútorov; Národná rada súdnych exekútorov; valné zhromaždenia súdnych exekútorov z komôr súdnych exekútorov; komory súdnych exekútorov.

HoreHore

Povinnosti súdnych exekútorov a štruktúra samosprávnych orgánov súdnych exekútorov sú stanovené v zákone o súdnych exekútoroch a exekučnom konaní z 29. augusta 1997.

4. NOTÁRI

Notársky úrad je orgán, ktorý chráni bezpečnosť právnych úkonov a dodržiavanie platných zákonov. Notársky úrad reprezentuje notár, t. j osoba, ktorá má dôveru verejnosti a je vymenovaná na výkon úkonov, ktoré strany majú alebo chcú uzatvoriť v notárskej forme.

Medzi hlavné notárske povinnosti patrí: vypracúvanie notárskych listín a zápisníc, potvrdzovanie úkonov a notárske overovanie, spisovanie protestov týkajúcich sa vlastných zmeniek a šekov, prijímanie vyhlásení o prijatí dedičstva alebo zrieknutí sa dedičstva, prijímanie rôznych vkladov. Notár koná v rámci svojich právomocí ako osoba požívajúca dôveru verejnosti, ktorej je poskytnutá ochrana udelená štátnym úradníkom. Notárske akty vykonané notárom v súlade so zákonom majú charakter úradných listín.

V Poľsku existuje v súčasnosti nezávislý samosprávny notársky orgán a súkromné notárske úrady. Samosprávny notársky orgán je povinná organizácia, čo znamená, že členstvo v tomto samosprávnom orgáne je podmienkou, ktorá musí byť splnená pre výkon notárskeho povolania. Notársky samosprávny orgán obsahuje notárske komory a Národnú notársku radu.

Notárov vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti po získaní stanoviska príslušnej notárskej komory. Notárom môže byť ktokoľvek, kto: je poľským občanom a má úplné občianske práva a štátne občianstvo, je bezúhonný, má ukončené univerzitné právne vzdelanie v Poľsku a získal akademický titul, alebo ukončené zahraničné vzdelanie uznávané v Poľsku; absolvoval notársku odbornú prípravu, zložil notársku skúšku, pracoval ako notársky koncipient aspoň 3 roky a má najmenej 26 rokov. Za notárov môžu byť vymenovaní aj profesori a docenti právnej vedy, sudcovia, štátni zástupcovia, advokáti a právni poradcovia, ktorí vykonávajú svoje povolanie najmenej 3 roky.

HoreHore

Štruktúra notárskeho úradu a úlohy notárov sú stanovené v zákone o notárskych úradoch zo 14. februára 1991.

5. ADVOKÁTI (SÚDNI OBHAJCOVIA)

Advokácia bola zriadená na účel poskytovania právnej pomoci, spolupráce pri ochrane práv a slobôd občanov a pri formulácii a uplatňovaní zákonov. Povolanie súdneho obhajcu spočíva v poskytovaní právnej pomoci, najmä poskytovaní právnych rád, príprave právnych stanovísk, vypracúvaní návrhov zákonov a vystupovaní pred súdmi a úradnými inštitúciami. Táto právna pomoc sa poskytuje fyzickým osobám, podnikateľským subjektom a organizačným jednotkám.

Advokáti (súdni obhajcovia) sú organizovaní ako profesijný samosprávny orgán. Profesijné združenie súdnych obhajcov v krajine tvorí 24 komôr súdnych obhajcov. Členmi týchto komôr sú advokáti (súdni obhajcovia) a advokátski koncipienti, ktorých obchodné sídlo sa nachádza v regióne komory. Povolanie súdneho obhajcu môžu vykonávať len osoby zaregistrované v registri súdnych obhajcov regionálnou radou súdnych obhajcov v komorách súdnych obhajcov, v ktorých sa nachádza obchodné sídlo súdneho obhajcu. Registrácia v registri je povinná. Národným samosprávnym orgánom advokácie je Najvyššia rada súdnych obhajcov.

V advokátskej komore môže byť zaregistrovaná každá osoba, ktorá: je bezúhonná a ktorej doterajšie správanie zaručuje, že bude riadne vykonávať povolanie advokáta, má úplné občianske práva a úplnú právnu spôsobilosť, ukončené univerzitné právne vzdelanie v Poľskej republike a získaný akademický titul, alebo ukončené zahraničné vzdelanie uznávané v Poľskej republike; absolvovala advokátsku odbornú prípravu v Poľskej republike a zložila skúšku súdneho obhajcu. Posledné dve kritéria sa nevzťahujú na profesorov a docentov právnej vedy, osoby, ktoré zložili sudcovskú skúšku, skúšku štátneho zástupcu, skúšku právneho poradcu alebo notársku skúšku, alebo osoby, ktoré pracovali najmenej tri roky ako právni poradcovia Hlavného štátneho zastupiteľstva Štátnej pokladnice. Nasledujúce osoby môžu tiež zložiť skúšku súdneho obhajcu bez potreby absolvovať advokátsku odbornú prípravu: docenti právnej vedy a osoby, ktoré pracovali ako súdny úradník alebo prísediaci sudca najmenej 5 rokov v období nie dlhšom ako 8 rokov.

HoreHore

Organizácia a úlohy advokácie sú stanovené v zákone o advokácii z 26. mája 1982.

Poskytovanie právnej pomoci zahraničných právnikov v Poľskej republike je upravené zákonom z 5. júla 2002.

6. PRÁVNI PORADCOVIA (PRÁVNI ZÁSTUPCOVIA)

Povolanie právneho poradcu spočíva v poskytovaní právnej pomoci, najmä v poskytovaní právneho poradenstva, vypracúvaní právnych posudkov, tvorbe návrhov právnych predpisov a vystupovaní pred súdmi a úradnými inštitúciami.

Právni poradcovia môžu poskytovať právnu pomoc podnikateľským subjektom, organizačným jednotkám a fyzickým osobám iným ako podnikateľské subjekty, s výnimkou konania ako obhajca v trestnom konaní a v konaní týkajúcom sa finančných trestných činov.

Právni poradcovia majú právo vykonávať svoje povolanie ako slobodné povolanie a kombinovať ho s inými formami zamestnania, napríklad so zamestnaním na základe pracovnej zmluvy.

Právni poradcovia sú organizovaní na základe profesijného samosprávneho orgánu. Samosprávny orgán právnych poradcov je nezávislý pri výkone svojich úloh a podlieha len ustanoveniam zákona.

Samosprávnymi organizačnými útvarmi s právnou subjektivitou sú regionálne komory právnych poradcov a Národná rada právnych poradcov. Dohľad nad samosprávnym orgánom vykonáva minister spravodlivosti.

Právo vykonávať povolanie právneho poradcu vzniká na základe registrácie v registri právnych poradcov a zloženia prísahy.

V registri právnych poradcov môže byť zaregistrovaná každá osoba, ktorá: má ukončené univerzitné právne vzdelanie v Poľskej republike a získaný akademický titul, alebo má úplné občianske práva a úplnú právnu spôsobilosť; je bezúhonná a jej doterajšie správanie zaručuje, že bude riadne vykonávať povolanie právneho poradcu; absolvovala odbornú prípravu právneho poradcu v Poľskej republike a zložila skúšku právneho poradcu. Požiadavka absolvovať odbornú prípravu právneho poradcu v Poľskej republike a zložiť skúšku právneho poradcu sa nevzťahuje na profesorov a docentov právnej vedy, osoby, ktoré zložili sudcovskú skúšku, skúšku štátneho zástupcu, advokátsku skúšku alebo notársku skúšku, alebo osoby, ktoré pracovali najmenej tri roky ako právni poradcovia Hlavného štátneho zastupiteľstva Štátnej pokladnice. Nasledujúce osoby môžu tiež zložiť skúšku právneho poradcu bez potreby absolvovať odbornú prípravu právneho poradcu: docenti právnej vedy a osoby, ktoré pracovali ako súdny úradník alebo prísediaci sudca najmenej 5 rokov v období nie dlhšom ako 8 rokov.

Organizácia a úlohy právnych poradcov sú stanovené v zákone o právnych poradcoch zo 6. júla 1982.

Poskytovanie právnej pomoci zahraničnými právnikmi v Poľskej republike je upravené zákonom z 5. júla 2002.

Bližšie informácie

Ústava Poľskej republiky

http://www.sejm.gov.pl/prawo/konst/konst.htm Deutsch - English - français - polski

Najvyššia rada advokátov

http://www.adwokatura.pl English - polski

Súdy a špecializované súdy - Bulletin verejných oznámení

http://www.bip.gov.pl/index.asp?fid=4590 polski

Národná komora právnych poradcov

http://www.radca.prawny.lex.pl polski

Národná notárska rada

http://www.krn.org.pl polski

Varšavská notárska komora

http://www.notariusze.pl English - français - polski

Samosprávny orgán súdnych exekútorov

http://www.komornik.pl English - polski

Odvolacie štátne zastupiteľstvo vo Varšave

http://www.pa.waw.pl polski

« Právnické povolania - Všeobecné informácie | Poľsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 03-03-2008

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo