Európska komisia > EJS > Právnické povolania > Nemecko

Posledná úprava: 27-12-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Právnické povolania - Nemecko

 

OBSAH

1. Sudcovia 1.
2. Prokurátori 2.
3. Advokáti 3.
4. Patentoví zástupcovia 4.
5. Notári 5.
6. Matrikári 6.
7. Vyšší súdni úradníci 7.
8. Súdni vykonávatelia 8.

 

1. Sudcovia

Právne postavenie

Sudcovia majú v zmysle verejného práva so štátom osobitný služobný a funkčný vzťah, tzv. „sudcovský vzťah“, ktorý sa odlišuje od vzťahu štátnych zamestnancov. Je to preto, že sudcovia sa nemusia riadiť pokynmi ako štátni zamestnanci. Sudcovský vzťah je druhom vzťahu vo verejnej službe, ktorý majú tie osoby vo verejnej službe, ktoré musia prijímať súdne rozhodnutia vo verejnom úrade ako nositelia sudcovských právomocí. Sudcov zamestnáva buď spolková vláda, alebo jedna zo 16 spolkových krajín 16 (Bundesländer).

V spolkových krajinách Bavorsko, Meklenbursko-Západné Pomoransko, Dolné Sasko, Severné Porýnie-Vestfálsko, Porýnie-Falcko, Sársko, Sasko a Sasko-Anhaltsko sudcov navrhujú a menujú orgány výkonnej moci, pričom politickú zodpovednosť nesie príslušný minister, zvyčajne krajinský (Land) minister spravodlivosti.

V ostatných spolkových krajinách je do menovania sudcov zapojený výbor pre výber sudcov. Výbory pre výber sudcov v jednotlivých spolkových krajinách sa podstatne líšia svojim zložením a funkciami. Zvyčajne ich tvoria členovia parlamentu alebo nimi poverené osoby. Často k nim patria aj zástupcovia súdnej moci a v mnohých spolkových krajinách aj jeden alebo dvaja advokáti.

Rozhodnutia o menovaní sudcov najvyšších spolkových súdov (Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor), Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd), Bundesfinanzhof (Spolkový daňový súd), Bundesarbeitsgericht (Spolkový pracovný súd), Bundessozialgericht (Spolkový sociálny súd)) prijíma spolkový súdny výbor a spolkový minister zodpovedný za príslušný súd. Menovanie spolkových sudcov, ktoré zakladá zamestnanecký vzťah, je v právomoci spolkového prezidenta. Sudcov ostatných spolkových súdov menuje spolkový prezident na návrh príslušného spolkového ministra bez účasti výboru pre výber sudcov.

HoreHore

Bundesverfassungsgerich (Spolkový ústavný súd) je súdom a zároveň ústavným orgánom. Polovicu sudcov Spolkového ústavného súdu volí Bundesrat (Spolková rada) a druhú polovicu dvanásťčlenný výbor zástupcov dolnej komory parlamentu (Bundestag) dvojtretinovou väčšinou a menuje ich spolkový prezident.

Nezávislé platy sudcov spolkových súdov a súdov v spolkových krajinách sú ustanovené spolkovým zákonom o platoch (Bundesbesoldungsgesetz). Platy sa určujú podľa nariadenia o platoch. Základný plat sa zvyčajne počíta podľa funkčných platových tried, do ktorých sú sudcovia zaradení. Sudca sa môže dostať do vyššej platovej triedy iba tak, že ho povýšia. Platová úroveň sudcov v dvoch nižších triedach (R1 a R2) sa určuje podľa veku. Plat vypláca príslušný zamestnávateľ (spolková vláda alebo spolková krajina).

Vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa povolania

Základné ustanovenia týkajúce sa postavenia sudcov sa nachádzajú v Základnom zákone (Grundgesetz) v samostatnej časti venovanej súdnym rozhodnutiam. Základný zákon ustanovuje, že právomoc prijímať súdne rozhodnutia majú sudcovia (článok 92) a zaručuje nezávislosť súdov (článok 97 ods. 1).

Ďalšie detaily o štruktúre súdnych vzťahov sú uvedené v osobitných zákonoch, z ktorých najdôležitejší je nemecký zákon o sudcoch (Richtergesetz) upravujúci najmä postavenie sudcov.

§ 1 nemeckého zákona o sudcoch obsahuje ustanovenia, ktoré sa uplatňujú na sudcov zamestnaných spolkovou vládou a spolkovými krajinami, a to najmä ustanovenia o ich postavení. § 2 upravuje právne vzťahy sudcov zamestnaných spolkovou vládou. V ďalšom § 3 sú rámcovým spôsobom vymedzené zásady pre sudcov zamestnaných spolkovými krajinami. Tieto rámcové ustanovenia dopĺňajú príslušné krajinské zákony o sudcoch, pričom každá zo 16 spolkových krajín má vlastný krajinský zákon o sudcoch.

HoreHore

Nemecký zákon o sudcoch a krajinské zákony o sudcoch z legislatívnych a technických dôvodov čiastočne odkazujú na iné ustanovenia. Napríklad na zákon o štátnej službe (Beamtenrecht) vo vzťahu k otázkam, ktoré sa riešia rovnakým spôsobom aj pre štátnych zamestnancov. Aj keď sú platy sudcov v Spolkovej republike Nemecko ustanovené samostatným platovým nariadením už od roku 1975, toto nariadenie je súčasťou spolkového zákona o platoch (Bundesbesoldungsgesetz), ktorý upravuje platy štátnych zamestnancov, ako aj vojakov a sudcov.

Ustanovenia nemeckého zákona o sudcoch sa uplatňujú na sudcov Spolkového ústavného súdu, iba pokiaľ sú v súlade s osobitným právnym postavením týchto sudcov podľa Základného zákona a zákona o Spolkovom ústavnom súde (Gesetz über das Bundesverfassungsgericht).

Špecializácia

V Nemecku je na jednej strane všeobecná súdna právomoc, ktorú tvorí právomoc v trestných a občianskych veciach. Rozhodnutia v tejto oblasti prijímajú Amtsgericht (okresný súd), Landgericht (krajinský súd), Oberlandesgericht (vyšší krajinský súd) a ako najvyšší súd Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor). Okrem toho existujú štyri osobitné súdne právomoci: súdna právomoc v správnych veciach (ktorú tvorí Verwaltungsgericht (správny súd), Oberverwaltungsgericht (vyšší správny súd) alebo Verwaltungsgerichtshof (správny súdny dvor) a Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd)), súdna právomoc vo finančných veciach (ktorú tvorí Finanzgericht (finančný súd) a Bundesfinanzhof (Spolkový finančný súd)), súdna právomoc v pracovných veciach (ktorú tvorí Arbeitsgericht (pracovný súd), Landesarbeitsgericht (krajinský pracovný súd) a Bundesarbeitsgericht (Spolkový pracovný súd)) a súdna právomoc v sociálnych veciach (ktorú tvorí Sozialgericht (sociálny súd), Landessozialgericht (krajinský sociálny súd) a Bundessozialgericht (Spolkový sociálny súd)). Ďalej existuje Bundespatentgericht (Spolkový patentový súd) a vojenské súdy ako ďalšie osobitné spolkové súdy Všetkých sudcov na týchto súdoch zamestnáva spolková vláda alebo spolkové krajiny.

HoreHore

Sudcovia Spolkového ústavného súdu a ústavných súdov spolkových krajín majú osobitné postavenie, keďže tieto súdy sú ústavnými orgánmi, ktorých práva a povinnosti sú ustanovené v iných právnych predpisoch. V prípade Spolkového ústavného súdu je to Základný zákon a zákon o Spolkovom ústavnom súde a v prípade ústavných súdov spolkových krajín sú to ústavy týchto spolkových krajín a ich zákony o súdoch.

Povinné alebo dobrovoľné poskytovanie služieb

Keďže Základný zákon ustanovuje, že súdna moc je zverená sudcom, ich účasť v súdnom konaní je povinná.

Profesijné zastupiteľské organizácie

Orgány zastupujúce sudcov sa v určitom rozsahu podieľajú na rozhodnutiach súvisiacich so správou súdnictva, ktoré sa týkajú sudcov. Na tieto účely nemecký zákon o sudcoch zriaďuje dva orgány s rozdielnym zložením a funkcia: prezidentskú radu, ktorá koná pred menovaním alebo výberom sudcu a súdnu radu, ktorá rieši všeobecné a sociálne veci.

Okrem toho, Základný zákon zaručuje v Nemecku slobodu združovania, takže sudcovia môžu, ale nemusia, zakladať vlastné profesijné združenia.

Možnosti pre cudzincov

Cudzinci sa v Nemecku nemôžu stať sudcami. Podľa ustanovení nemeckého zákona o sudcoch môžu byť menované za sudcov iba osoby, ktoré sú Nemcami (v zmysle Základného zákona).

2. Prokurátori

Právne postavenie

Prokurátorov zamestnaných spolkovými krajinami menuje vláda, predseda vlády alebo minister spravodlivosti príslušnej spolkovej krajiny a prokurátorov zamestnaných spolkovou vládou menuje spolkový prezident na návrh spolkového ministra spravodlivosti so súhlasom Spolkovej rady. Ako štátny zamestnanci sú vo verejnej službe. Sú platení ich zamestnávateľom (spolkovou vládou alebo spolkovou krajinou) a ich plat sa určuje podľa spolkového zákona o platoch (Bundesbesoldungsgesetz) v súlade s platmi sudcov.

HoreHore

Vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa povolania

Za prokurátora môže byť menovaná iba osoba, ktorá je kvalifikovaná na výkon funkcie sudcu. Štátni zamestnanci na prokuratúre nie sú nezávislí a musia dodržiavať pokyny svojich nadriadených. Pokyny môžu dávať služobne nadriadení prokurátori a minister spravodlivosti. Prokurátori nemajú vlastný rokovací poriadok.

Špecializácia

Vo vzťahu k pracovnej náplni prokurátorov nie sú právnymi predpismi ustanovené žiadne špecializácie alebo kategórie. V praxi sa však často špecializujú na určité oblasti (napríklad ekonomická kriminalita, organizovaná kriminalita, finančné trestné činy).

Povinné alebo dobrovoľné poskytovanie služieb

V Nemecku môže vznášať obvinenia iba prokuratúra. V zásade iba prokuratúra môže podávať obžaloby na súd v trestných veciach, pokiaľ na to existujú príslušné dôvody.

Profesijné zastupiteľské organizácie

Prokurátori nemajú profesijné zastupiteľské organizácie s povinným členstvom. Prokurátori však môžu byť členmi profesijných združení založených pre sudcov.

Možnosti pre sudcov

Štátni príslušníci ostatných členských štátov Európskej únie môžu byť menovaní za prokurátorov.

3. Advokáti

Právne postavenie

Advokáti v Nemecku vykonávajú toto povolanie ako nezávislé osoby poskytujúce právne služby. Na výkon povolania je potrebné povolenie. Tento postup riadi advokátska komora. S výnimkou ustanovení o európskych advokátoch (pozri ďalej) môžu získať povolenie iba osoby kvalifikované na výkon funkcie sudcu podľa nemeckého zákona o sudcoch. Túto kvalifikáciu dosiahnu osoby absolvovaním vysokoškolského právnického štúdia (v trvaní najmenej tri a pol roka) s prvou štátnou skúškou a následného skúšobného obdobia (v trvaní dva roky) s druhou štátnou skúškou.

HoreHore

Vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa povolania

Postavenie, podmienky prístupu k povolaniu, práva a povinnosti advokátov, organizácia a činnosť advokátskych komôr, orgány dohľadu nad výkonom povolania a konanie na Disciplinárnom súde pre advokátov (Anwaltsgericht) sú ustanovené v spolkových nariadeniach týkajúcich sa advokátov (Bundesrechtsanwaltsordnung-BRAO). Podrobnejšie ustanovenia o právach a povinnostiach pri výkone povolania sú ustanovené v pracovných pravidlách pre advokátov (Berufsordnung für Rechtsanwälte – BORA), ktoré prijíma Spolková advokátska komora. Odmenu advokátov ustanovuje zákon o odmenách advokátov (Rechtsanwaltsvergütungsgesetz – RVG).

Povinné alebo dobrovoľné poskytovanie služieb

V občianskych veciach na okresných súdoch zvyčajne nie je povinnosť využiť právne služby. Zastúpenie advokátom sa však vyžaduje vo všetkých konaniach na krajinských súdoch, vyšších krajinských súdoch a Spolkovom súdnom dvore a v rôznych rodinných veciach aj na okresných súdoch.

Strany sa môžu samy zastupovať na pracovných súdoch v pracovných veciach. Oprávneného zástupcu potrebujú iba v konaní na krajinských pracovných súdoch a na Spolkovom pracovnom súde. Oprávnenými zástupcami môžu byť nielen advokáti, ale aj zástupcovia odborových organizácií alebo združení zamestnávateľov, prípadne ich kombinácie, pokiaľ podľa svojich stanov alebo na základe splnomocnenia môžu vykonávať zastupovanie a ich členovia sú účastníkmi konania.

Profesijné zastupiteľské organizácie

Všetci advokáti sú členmi advokátskych komôr podľa sídla ich advokátskej kancelárie. 27 advokátskych komôr, ktoré sú ako združenia podľa verejného práva zriadené na úrovni vyšších krajinských súdov, spolu s advokátskou komorou na Spolkovom súdnom dvore tvorí Spolkovú advokátsku komoru (www.brak.de Deutsch). Najväčším súkromným zdužením je Deutsche Anwaltverein, v ktorom je dobrovoľne organizovaných asi polovica advokátov (www.anwaltverein.de Deutsch - English - español - français).

HoreHore

Možnosti pre cudzincov

Nemecký zákon týkajúci sa činnosti európskych advokátov v Nemecku (Gesetz über die Tätigkeit europäischer Rechtsanwälte in Deutschland – EuRAG) upravuje podmienky, za akých štátni príslušníci členských štátov Európskej únie a ostatných zmluvných štátov Zmluvy o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarska, ktorí môžu vykonávať advokáciu vo svojej krajine pôvodu, alebo ktorí získali diplom, ktorý ich priamo oprávňuje stať sa advokátom v ich krajine pôvodu, môžu vykonávať svoje povolanie v Nemecku (poskytovanie služieb, činnosť pod pôvodným označením povolania z krajiny pôvodu) a môžu sa stať advokátmi v Nemecku. BRAO upravuje podmienky pre činnosť ostatných zahraničných advokátov v Nemecku.

4. Patentoví zástupcovia

Právne postavenie

Patentoví zástupcovia v Nemecku vykonávajú svoje povolanie, podobne ako advokáti, ako nezávislé osoby poskytujúce právne služby. Ich oprávnenie na poskytovanie poradenstva a zatupovanie je obmedzené na oblasť práv priemyselného vlastníctva. Na výkon povolania je potrená licencia, ktorú udeľuje predseda Nemeckého patentového úradu (www.dmpa.de, informácie, patentoví zástupcovia a zastúpenie). Licenciu na výkon povolania môžu získať osoby, ktoré dosiahli potrebnú technickú kvalifikáciu (ukončené vedecké alebo technické vzdelanie, jeden rok praktických technických skúseností), a ktoré potom absolvovali vzdelávacie kurzy v oblasti práv duševného vlastníctva (34 mesiacov, neplatí pre patentových odborníkov, ktorí v danom odbore pracujú aspoň desať rokov) a zložili skúšku patentových zástupcov.

HoreHore

Vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa povolania

Nemecké nariadenia o patentových zástupcoch (Patentanwaltsordnung) upravujú postavenie, podmienky prístupu k povolaniu, práva a povinnosti patentových zástupcov, organizáciu a činnosť Združenia patentových zástupcov, orgány dohľadu nad výkonom povolania a konanie na disciplinárnom súde. Ďalšie podrobnosti o právach a povinnostiach pri výkone povolania sú ustanovené v pracovných nariadeniach pre patentových zástupcov. (Berufsordnung der Patentanwälte), ktoré prijíma Združenie patentových zástupcov.

Profesijné zastupiteľské organizácie

Všetci patentoví zástupcovia sú členmi Združenia patentových zástupcov (zriadeného podľa verejného práva) (www.patentanwalt.de Deutsch).

Možnosti pre cudzincov

Štátni príslušníci členských štátov Európskej únie a ostatných zmluvných štátov Zmluvy o Európskom hospodárskom priestore, ktorí získali diplom, ktorý ich priamo oprávňuje stať sa patentovým zástupcom v ich krajine pôvodu, môžu zložiť skúšku spôsobilosti, aby mohli vykonávať činnosť patentového zástupcu v Nemecku (podľa nemeckého zákona o skúškach spôsobilosti pre patentových zástupcov (Gesetz über die Eignungsprüfung für die Zulassung zur Patentanwaltschaft)). Nariadenie o patentových zástupcoch ustanovuje podmienky výkonu činnosti pod pôvodným označením povolania používaným v krajine pôvodu.

5. Notári

Právne postavenie

Notári sú nezávislí držitelia verejných úradov, ktorí sú menovaní na účely overovania právnych úkonov a výkon iných povinností v oblasti preventívnej právnej starostlivosti. Notárov menujú správne orgány spolkových krajín v odvetví spravodlivosti. Podmienkou pre menovanie je nemecká štátna príslušnosť a kvalifikácia na výkon funkcie sudcu podľa nemeckého zákona o sudcoch. Túto kvalifikáciu dosiahnu osoby absolvovaním vysokoškolského právnického štúdia (v trvaní najmenej tri a pol roka) s prvou štátnou skúškou a následného skúšobného obdobia (v trvaní dva roky) s druhou štátnou skúškou. V niektorých častiach Nemecka sa za notárov menujú advokáti, ktorí potom okrem povolania advokáta vykonávajú aj notársku činnosť (advokáti-notári), zatiaľ čo v iných častiach krajiny sú osoby menované výlučne na notársku činnosť (hlavným povolaním notári alebo výluční notári). V Bádensku-Württembersku sú niektorí notári štátnymi zamestnancami.

HoreHore

Vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa povolania

Postavenie, podmienky prístupu k povolaniu, práva a povinnosti notárov, organizácia a činnosť notárskych komôr a disciplinárne konanie sú ustanovené v nemeckých spolkových nariadeniach týkajúcich sa notárov (Bundesnotarordnung). Podrobnejšie ustanovenia o právach a povinnostiach pri výkone povolania sú ustanovené v smerniciach, ktoré prijímajú notárske komory. Odmenu advokátov ustanovuje zákon o odmenách advokátov (Rechtsanwaltsvergütungsgesetz – RVG). Nemecký zákon týkajúci sa nákladov vo veciach voliteľnej súdnej príslušnosti (nariadenie o nákladoch) (Gesetz über die Kosten in Angelegenheiten der freiwilligen Gerichtsbarkeit (Kostenordnung,)) upravuje náklady na notárske služby (poplatky a náhradu výdavkov).

Povinné alebo dobrovoľné poskytovanie služieb

Okrem niekoľkých výnimiek (týkajúcich sa najmä konzulátov) majú notári výlučnú právomoc na overovanie. Overenie je povinné najmä vo vzťahu k zmluvám týkajúcim sa nehnuteľností a určitých úkonov v oblasti obchodného, rodinného a dedičského práva.

Profesijné zastupiteľské organizácie

Všetci notári sú členmi notárskych komôr podľa sídla ich notárskej kancelárie. 21 notárskych komôr, ktoré sú ako združenia podľa verejného práva zriadené na úrovni vyšších krajinských súdov, spolu tvorí Spolkovú notársku komoru (informácie a adresy na www.bnotk.de Deutsch - English - español - français).

HoreHore

6. Matrikári

Právne postavenie

Matrikári sú nezávislí poskytovatelia právnych služieb. Ich funkcie a postavenie podrobne upravuje nemecký zákon o matrikároch (Rechtspflegergesetz). Tento zákon obsahuje aj zoznam vykonávaných úkonov, ako aj ich výlučné právomoci v týchto oblastiach: matrikári napríklad vydávajú potvrdenia o dedičstve pri dedení zo zákona a prijímajú návrhy na dedičské konania, udeľujú súhlasy súdnym opatrovníkom, dohliadajú na prácu opatrovníkov, spracovávajú a rozhodujú o návrhoch do katastra nehnuteľností a podaniach do obchodného registra a plnia úlohy pri výkone práv.

Aj keď sú matrikári pri výkone svojich povinností nezávislí, nie sú sudcami, a preto nevykonávajú právomoc prijímať súdne rozhodnutia v zmysle článku 92 Základného zákona.

Matrikári sú štátni zamestnanci vo vyššej štátnej službe na súde. Menujú ich zvyčajne správne orgány spolkových krajín v oblasti spravodlivosti pre tie druhy činností, ktoré budú vykonávať, ale v obmedzenom rozsahu aj Spolkové ministerstvo spravodlivosti.

Vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa povolania

Kvalifikácia na matrikára sa získa po absolvovaní prípravnej služby štátneho zamestnanca a zložení skúšok pre matrikárov. Rámcové podmienky a minimálne požiadavky na vzdelanie sú ustanovené v zákone o matrikároch a špecifikácia prípravnej služby, obsah vzdelávania a podrobnosti o skúške sú upravené na úrovni spolkových krajín nariadeniami o vzdelávaní a skúškach prijatými spolkovými krajinami.

HoreHore

Možnosti pre cudzincov

Osoby, ktoré sa chcú stať notármi, musia byť nemeckými štátnymi príslušníkmi v zmysle Základného zákona alebo štátnymi príslušníkmi členských štátov Európskej únie. Mnohé spolkové krajiny však využili možnosť podľa článku 48 ods. 2 Zmluvy o založení EHS a do prípravnej služby prijímajú iba nemeckých štátnych príslušníkov.

7. Vyšší súdni úradníci

Vyšší súdni úradníci sú tiež nezávislí poskytovatelia právnych služieb. Ich činnosť súvisí najmä s doručovaním dokumentov a predvolaní, výkonom práv, prípravou zápisníc z pojednávaní, overovaním a podobnými úkonmi.

Právne postavenie

Právne postavenie vyšších súdnych úradníkov vyplýva z § 153 nemeckého zákona o súdoch (Gerichtsverfassungsgesetz – GVG). Vyšší súdni úradníci sú štátni zamestnanci v riadnej štátnej službe na súde. Menujú ich zvyčajne správne orgány spolkových krajín v oblasti spravodlivosti pre tie druhy činností, ktoré budú vykonávať, pričom v prípade spolkových súdov ich menuje Spolkové ministerstvo spravodlivosti alebo samotné spolkové súdy.

Povinnosti vyšších štátnych úradníkov sú zvyčajne ustanovené v jednotlivých procesných predpisoch (napríklad v nemeckom Občianskom súdnom poriadku (Zivilprozessordnung) alebo v nemeckom zákone týkajúcom sa voliteľnej súdnej príslušnosti (Gesetz über die Angelegenheiten der Freiwilligen Gerichtsbarkeit)), ktoré dopĺňajú právne normy spolkových krajín v ich oblasti pôsobnosti, ako aj právne normy spolkovej vlády vo vzťahu k spolkovým súdom.

HoreHore

Vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa povolania

Kvalifikácia na vyššieho štátneho úradníka sa získa po absolvovaní prípravnej služby štátneho zamestnanca a zložení príslušných skúšok. Rámcové podmienky a minimálne požiadavky na vzdelanie sú ustanovené v § 153 zákona o súdoch. Špecifikácia prípravnej služby, obsah vzdelávania a podrobnosti o skúške sú upravené na úrovni spolkových krajín nariadeniami o vzdelávaní a skúškach prijatými spolkovými krajinami. Vzdelávanie na spolkovej úrovni sa nevykonáva.

Možnosti pre cudzincov

Osoby, ktoré sa chcú stať vyššími štátnymi úradníkmi, musia byť nemeckými štátnymi príslušníkmi v zmysle Základného zákona alebo štátnymi príslušníkmi členských štátov Európskej únie.

8. Súdni vykonávatelia

Právne postavenie

Súdni vykonávatelia sú vždy doživotnými krajinskými štátnymi úradníkmi v riadnej štátnej službe. Menuje ich príslušný predsedajúci sudca vyššieho krajinského súdu. Súdni vykonávatelia sú štátnymi zamestnancami, ale napriek tomu sú nezávislí. Súdni vykonávatelia sú nezávislí v spôsobe výkonu ich povolania.

Ako štátny zamestnanci dostávajú plat, ale taktiež im prináleží určitý podiel na poplatkoch účtovaných v súvislosti s ich prácou. Aby mohli zriadiť a prevádzkovať svoj vlastný úrad, ktorý potrebujú, tak im daňový úrad príslušnej spolkovej krajiny tieto prevádzková výdavky nahrádza, a to zvyčajne paušálnym spôsobom.

Vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa povolania

Právne vzťahy súdnych vykonávateľov sú ustanovené v zákone o súdoch (§§ 154 a 155) a ďalej upravené rôznymi právnymi predpismi spolkových krajín. Neexistuje žiadna všeobecná legislatíva, ktorá by sa týkala výkonu činností súdnych vykonávateľov. Existujú však správne ustanovenia, prijaté jednotlivými správnymi orgánmi spolkových krajín v odvetví spravodlivosti: nariadenia o súdnych vykonávateľoch (Gerichtsvollzieherordnung) a pracovné usmernenia pre súdnych vykonávateľov (Gerichtsvollziehergeschäftsanweisung).

Špecializácia

Pracovná náplň súdnych vykonávateľov je štandardizovaná. Žiadnym spôsobom sa nešpecializujú. Platné zákonné alebo podzákonné normy sa uplatňujú na všetkých súdnych vykonávateľov.

Profesijné zastupiteľské organizácie

Súdni vykonávatelia v Nemecku nie sú organizovaní v komorách. Dôvodom je to, že sú štátnymi úradníkmi. Takmer bez výnimiek sa však združujú do záujmových skupín, z ktorých väčšina je členom Nemeckého združenia súdnych vykonávateľov (Deutscher Gerichtsvollzieher Bund – DGVB). Toto je členom Nemeckého združenia štátnych úradníkov (Deutscher Beamtenbund). Členstvo v záujmových skupinách nie je povinné, ale dobrovoľné.

Možnosti pre cudzincov

Podľa platného práva je možné pripravovať iba nemeckých žiadateľov. Iba osoby s nemeckou štátnou príslušnosťou sa môžu stať súdnymi vykonávateľmi.

« Právnické povolania - Všeobecné informácie | Nemecko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 27-12-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo