Európska komisia > EJS > Právnické povolania > Rakúsko

Posledná úprava: 09-08-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Právnické povolania - Rakúsko

 

OBSAH

1. Sudcovia: 1.
2. Prokurátori: 2.
3. Vyšší súdni úradníci: 3.
4. Advokáti: 4.
5. Notári: 5.

 

1. Sudcovia:

Kvalifikácia na sudcu:

Po skončení štúdia práva nasleduje praktická príprava po absolvovaní súdnej praxe v rámci prípravnej sudcovskej služby v mimouniverzitných inštitúciách. Spolkový minister spravodlivosti vymenuje ročne cca 60 súdnych čakateľov po absolvovaní výberového konania (Assessment-Center s programom psychologických testov zisťujúcich spôsobilosť uchádzačov na povolanie sudcu, pričom možnosť vyjadriť sa majú aj vybraní zástupcovia sudcovského stavu) na systemizované miesta sudcov verejne vypísané prezidentom jedného zo štyroch vrchných krajinských súdov. Prípravná sudcovská služba trvá (vrátane súdnej praxe) zásadne štyri roky a možno ju absolvovať na obvodných alebo krajinských súdoch, na prokuratúre, v zariadení na výkon trestu odňatia slobody a u advokáta alebo notára. Časť prípravnej služby možno absolvovať tiež na vrchnom krajinskom súde, na najvyššom súde alebo v spolkovom ministerstve spravodlivosti. Prípravná sudcovská služba je ukončená sudcovskou skúškou.

Vymenovanie za sudcu:

Po zložení sudcovskej skúšky nasleduje výberové konanie na obsadenie voľného systematizovaného miesta sudcu (prezident vrchného krajinského súdu vypisuje voľné systematizované miesta verejne). Po uplynutí lehoty na podanie žiadosti o všetky systemizované miesta, ktoré treba obsadiť na obvodných a krajinských súdoch, podá personálny senát príslušného krajinského súdu a personálny senát nadriadeného vrchného krajinského súdu návrh na obsadenie (sú v ňom uvedené minimálne tri osoby; ak treba obsadiť viac ako jedno miesto, musí byť navrhnutých aspoň dvakrát toľko osôb ako je voľných miest).

HoreHore

Sudcov vymenúva spolkový prezident. Na základe delegovania tohto práva na spolkového ministra spravodlivosti tento vykonáva menovanie na väčšinu systemizovaných miest sudcov. Za sudcov môžu byť menovaní len rakúski občania.

Postavenie sudcov:

Verejno-právny služobný pomer (spolkoví zamestnanci). Nezávislosť sudcov (Nezávislosť sudcov, čl. 87 Spolkového ústavného zákona) je garantovaná ich nezosaditeľnosťou a nepreložiteľnosťou (čl. 88 B-VG /Spolkového ústavného zákona/): okrem odchodu do trvalého dôchodku po dosiahnutí zákonom stanovenej vekovej hranice môžu byť sudcovia zbavení svojho úradu alebo proti svojej vôli preložení na iné miesto alebo do dôchodku len v zákonom stanovených prípadoch a zákonom stanovenou formou a na základe formálneho súdneho nálezu.

Ústavou zaručené osobitné postavenie prislúcha sudcom len pri výkone ich sudcovského úradu (pri výkone všetkých súdnych činností pridelených podľa zákona a v súlade s rozdelením pôsobnosti okrem záležitostí súdnej správy, ktoré na rozdiel od ustanovení zákona vykonávajú senáty alebo komisie).

Právna zodpovednosť:

  • Disciplinárny súd: sudca, ktorý sa previní proti svojim profesijným alebo stavovským povinnostiam, sa musí zodpovedať pred disciplinárnym súdom, ktorý je zriadený pri vrchnom krajinskom súde, resp. pri najvyššom súde.
  • Trestný súd: ak je porušenie profesijnej povinnosti spojené aj so skutkovou podstatou patriacou do právomoci trestného súdu, musí sa sudca zodpovedať pred trestným súdom (napr. v prípade zneužitia úradnej moci).
  • Občiansky súd: strany, ktoré v dôsledku protiprávneho správania sudcu utrpeli škodu, si môžu nárokovať náhradu škody od štátu. Ak ide o úmyselné konanie a hrubú nedbanlivosť sudcu, štát môže pristúpiť k jeho postihu.

2. Prokurátori:

Všeobecné ustanovenia:

Prokurátori plnia úlohy, ktoré prokuratúram stanovujú zákony – ide predovšetkým o chránenie záujmov štátu v trestnom súdnictve. V občiansko-právnej oblasti zasahujú prokurátori len vo veciach zrušenia platnosti manželstva a v procesoch na určenie otcovstva (aj to len v obmedzenom rozsahu).

HoreHore

Pri každom z celkovo 17 súdnych tribunálov prvého stupňa pre trestné veci existuje štátna prokuratúra, pri každom vrchnom krajinskom súde vrchná prokuratúra a pri najvyššom súde generálna prokuratúra. Vrchné prokuratúry a generálna prokuratúra podliehajú priamo spolkovému ministrovi spravodlivosti. Generálna prokuratúra nedisponuje príkazným právom voči vrchným prokuratúram a jednotlivým štátnym prokuratúram.

Prokuratúry pri súdnych tribunáloch majú tiež za úlohu zastupovať obžalobu v obvodných súdoch príslušného súdneho obvodu. Túto úlohu vykonávajú takzvaní „okresní prokurátori“ pod vedením a dozorom štátnych prokurátorov.

Pokyny pre štátne prokuratúry sa udávajú písomne s príslušným zdôvodnením. Ak to z časového dôvodu (hroziace omeškanie) nie je možné, potom treba ústne udelený pokyn čo najskôr písomne potvrdiť.

Ak prokurátor považuje udelený pokyn za rozporný s právnym predpisom, musí o tom informovať svojho nadriadeného prokurátora. V takomto prípade, ako aj vtedy, keď prokurátor písomne požaduje udelenie pokynu, musí mu jeho nadriadený udeliť pokyn písomne alebo ho písomne zopakovať; v opačnom prípade ho treba považovať za zrušený.

Vymenovanie za prokurátora:

Za prokurátora môže byť vymenovaná len osoba, ktorá spĺňa požiadavky na vymenovanie za sudcu a má za sebou minimálne jednoročnú prax ako sudca na súde alebo ako prokurátor. Ďalšou podmienkou pre vymenovanie je rakúske občianstvo.

Na obsadenie voľných systemizovaných miest prokurátorov sa – rovnako ako na systemizované miesta sudcov –vyhlasuje verejné výberové konanie. Podané žiadosti o miesto skúmajú štvorčlenné personálne komisie, ktorých členovia musia spĺňať požiadavky na menovanie za prokurátorov a vydávajú nezáväzné návrhy na obsadenie miesta prokurátora. Personálne komisie sa zriaďujú pri vrchných prokuratúrach, pri generálnej prokuratúre a pri ministerstve spravodlivosti.

HoreHore

Právo na menovanie prokurátorov prislúcha spolkovému prezidentovi, ten ho však – ako aj v prípade sudcov – vo väčšine systemizovaných prokurátorských miest delegoval na spolkového ministra spravodlivosti.

Právna zodpovednosť:

  • Prokurátori, ktorí sa previnia proti svojim profesijným alebo stavovským povinnostiam, sa musia zodpovedať pred disciplinárnou komisiou zriadenou pri ministerstve spravodlivosti. Disciplinárna komisia rozhoduje ako trojčlenný senát, pričom jeden člen senátu musí byť prokurátor. Na druhom stupni – až na výnimky – má rozhodovacie právo vrchná disciplinárna komisia zriadená pri úrade spolkového kancelára, ktorá takisto rozhoduje ako trojčlenný senát. Jeden člen senátu musí byť z rezortu spravodlivosti. Trestná kompetencia disciplinárnych komisií siaha až po prepustenie zo služobného pomeru .
  • Pre trestnoprávnu a občianskoprávnu zodpovednosť prokurátorov platia rovnaké pravidlá ako pre sudcov.

3. Vyšší súdni úradníci:

Všeobecné ustanovenia:

  • Vyšší súdni úradníci sú v Rakúsku neodmysliteľnou súčasťou súdnictva. V súčasnosti viac ako tri štvrtiny všetkých súdnych rozhodnutí vykonáva približne 700 vyšších súdnych úradníkov.
  • Vyšší súdni úradníci sú špeciálne vyškolení úradníci súdu, ktorí sú na základe spolkového ústavného zákona (čl. 87a Ú. z.) a zákona o súdnych úradníkoch poverení výkonom presne definovaných činností súdov prvého stupňa v občiansko-právnych záležitostiach. V tejto funkcii sú vyšší súdni úradníci podriadení len príslušnému nadriadenému sudcovi a sú povinní riadiť sa len jeho – v praxi veľmi zriedkavo udeľovanými - pokynmi.

Oblasť pôsobnosti vyššieho súdneho úradníka:

HoreHore

  • Vyšší súdni úradníci pracujú v týchto oblastiach:
    • občiansko-právne procesy, exekúcie a konkurzy („usporiadanie dlhov“);
    • mimosúdne záležitosti;
    • pozemkový a lodný register;
    • záležitosti súvisiace s obchodným registrom.
  • Každá z týchto oblastí si vyžaduje osobitné vzdelanie a osobitné menovanie za vyššieho súdneho úradníka pre danú oblasť.
  • Osobitná úprava platí pre takzvané „upomienkové konanie“ (pozri tiež rakúsku smernicu „Urýchlené a zjednodušené konanie“). Vykonávať upomienkové konanie je oprávnený každý vyšší súdny úradník, ktorý absolvoval svoju prípravu na vyššieho súdneho úradníka po 31. decembri 1985. Vyšší súdni úradníci, ktorí sa vzdelávali podľa skôr platných ustanovení, môžu po absolvovaní dodatočného trojmesačného kurzu rozšíriť svoju pôsobnosť na upomienkové konanie.

Vymedzenie kompetencií medzi sudcom a vyšším súdnym úradníkom:

  • Pôsobnosť vyššieho súdneho úradníka sa nevzťahuje na všetky práce a rozhodnutia, ktoré sa v danej oblasti vyskytujú. Činnosti, patriace do pôsobnosti vyššieho súdneho úradníka, sú presne vymenované v zákone o vyšších súdnych úradníkoch, pričom okruh pôsobnosti v jednotlivých druhoch činnosti je rôzne široký.
  • Čo sa týka záležitostí súvisiacich s pozemkovými knihami, tu už sudcovi nezostali vyhradené takmer žiadne úlohy; táto oblasť je preto prakticky výhradnou doménou vyšších súdnych úradníkov.
  • Aj väčšinu úloh súvisiacich s exekúciou vybavujú vyšší súdni úradníci; sudcovi sa dostávajú osobitne zložité konania (ako napr. exekúcia nehnuteľností alebo už spomenuté usporiadanie dlhov pri majetku nad 50 000 eur).
  • Vo dedičských a poručníckych veciach, ktoré patria k mimosúdnym konaniam, v upomienkovom konaní a nakoniec aj v záležitostiach spojených s obchodným registrom je pôsobnosť vyššieho súdneho úradníka tiež značne široká. Vyšší súdni úradníci vedú napríklad dedičské konania, kde majetok nepresahuje 100 000 eur, ako aj poručnícke konania, kde majetok poručenca nepresahuje 100 000 eur.

    HoreHore

Kariéra a kvalifikácia vyššieho súdneho úradníka:

  • Predpokladom kariéry vyššieho súdneho úradníka je maturita na škole vyššieho stupňa. Túto skúšku môže nahradiť takzvaná „úradnícka postupová skúška“, ak príslušná osoba je rakúskym občanom a po ukončení 18. roku odpracovala osem rokov v štátnej službe.
  • Pred povolením kvalifikácie na vyššieho súdneho úradníka musí príslušná osoba pracovať aspoň dva roky v súdnej kancelárii a úspešne absolvovať skúšku určenú pre zamestnancov súdnych kancelárií ako aj predpísanú odbornú skúšku. Až potom môže prezident vrchného krajinského súdu povoliť zamestnancovi súdu absolvovať kvalifikáciu na vyššieho súdneho úradníka.
  • Dĺžka vzdelávania za vyššieho súdneho úradníka trvá tri roky a obsahuje
    • prácu na jednom alebo viacerých súdoch s prípravou na vybavovanie záležitostí v cieľovej oblasti,
    • účasť na základnom kurze a kurze pre danú pracovnú oblasť a tiež
    • skúšku súdneho úradníka pozostávajúcu z dvoch častí.
  • Po úspešnom absolvovaní skúšky vyššieho súdneho úradníka dostane čakateľ na funkciu vyššieho súdneho úradníka diplom vystavený spolkovým ministrom spravodlivosti.
  • Tento diplom treba odlišovať od osvedčenia vyššieho súdneho úradníka, vystavovaného až po uplynutí trojročného vzdelávacieho cyklu a ktoré oprávňuje na výkon povolania vyššieho súdneho úradníka. Osvedčením vyššieho súdneho úradníka získava príslušný vyšší súdny úradník zásadné oprávnenie na výkon činností, patriacich do okruhu jeho pôsobnosti, na celoštátnej úrovni.
  • Následne prezident vrchného krajinského súdu určí, na ktorom súde a eventuálne v akom časovom rozsahu bude príslušný zamestnanec pracovať ako vyšší súdny úradník. V rámci súdu pridelí prednosta súdu vyššieho súdneho úradníka jednému – alebo prípadne aj viacerým – súdnym oddeleniam pod vedením sudcu. V rámci súdneho oddelenia rozhoduje o rozdelení činnosti príslušný sudca.

4. Advokáti:

Všeobecné ustanovenia:

  • Úlohou a oprávnením advokátov je zastupovať strany vo všetkých súdnych a mimosúdnych, vo všetkých verejných a súkromných záležitostiach pred všetkými súdmi a orgánmi verejnej moci Rakúskej republiky.
  • Pre výkon advokácie v Rakúsku nie je potrebné úradné menovanie; pre výkon povolania je však potrebné splniť tieto požiadavky:

Podmienky výkonu povolania:

HoreHore

  • Kto chce vykonávať povolanie advokáta, musí pracovať aspoň deväť mesiacov na súde ako justičný praktikant (súdna prax) a tri roky u rakúskeho advokáta ako kandidát advokácie. Celkovo sa vyžaduje preukázanie päťročnej praxe v právnom odbore a absolvovanie advokátskych skúšok.
  • Advokátsku skúšku je možné zložiť po trojročnej praxi, z toho minimálne deväť mesiacov na súde a minimálne dva roky u advokáta. Podmienkou na zloženie skúšky je okrem toho účasť na vzdelávacích podujatiach pre kandidátov advokácie, záväzne stanovených advokátskou komorou.
  • Ten, kto splní vymenované požiadavky, si môže zabezpečiť zápis do zoznamu tej advokátskej komory, v obvode ktorej chce mať kanceláriu.
  • Za určitých podmienok môže v Rakúskej republike aj advokát iného členského štátu Európskej únie alebo advokát iného zmluvného štátu Dohody o európskom hospodárskom priestore
    • dočasne vykonávať advokátsku činnosť,
    • po zložení skúšok spôsobilosti požiadať o zápis do zoznamu advokátov príslušnej advokátskej komory alebo
    • usadiť sa okamžite v Rakúsku pod profesijným titulom štátu svojho pôvodu bez toho, že by predtým musel absolvovať skúšky spôsobilosti a po trojročnom „efektívnom a pravidelnom“ výkone povolania v Rakúsku sa plne začleniť medzi rakúskych advokátov.
  • Za určitých podmienok môžu v Rakúskej republike dočasne vykonávať jednotlivé presne vymedzené advokátske činnosti aj členovia advokátskych komôr členských štátov GATS.

Právna zodpovednosť:

HoreHore

  • Disciplinárna zodpovednosť
    • Advokáti, ktorí porušia profesijné alebo stavovské predpisy, sa musia zodpovedať pred disciplinárnou radou menovanou miestnou advokátskou komorou. Právomoc disciplinárnej rady siaha až po vyčiarknutie zo zoznamu advokátov.
    • V druhostupňových konaniach rozhoduje najvyššia profesijná a disciplinárna komisia pre advokátov a kandidátov advokácie v štvorčlennom senáte, ktorý sa skladá z dvoch sudcov najvyššieho súdu a dvoch advokátov.
  • Okrem toho sa na advokátov samozrejme vzťahuje aj trestnoprávna a občianskoprávna zodpovednosť.

5. Notári:

Všeobecné ustanovenia:

  • Na usporiadanie súkromných právnych pomerov občanov slúži notár ako nezávislý a nestranný orgán preventívnej právnej starostlivosti. Jeho hlavnou úlohou je súčinnosť s právnou praxou a poskytovanie právnych služieb pre obyvateľstvo. Notár vystavuje verejné listiny, uschováva cudzí majetok, spisuje súkromné listiny a zastupuje strany, hlavne v mimosúdnej oblasti. Okrem toho notár ešte vykonáva činnosť ako osoba poverená súdom v záležitostiach mimo súdnych sporov, predovšetkým čo sa týka dedičských konaní, kde figuruje ako takzvaný súdny komisár. Notár sa musí postarať o zabezpečenie majetku zosnulého a jeho prechod na oprávnené osoby. Táto činnosť si vyžaduje podrobné znalosti dedičského práva a mimosúdneho konania, čo podmieňuje skutočnosť, že občania sa neustále obracajú na notárov o pomoc pri zostavení testamentov a tiež o poradenstvo a zastupovanie v dedičských konaniach.
  • Notár vykonáva verejný úrad, nie je však zamestnancom. Zodpovedá za hospodárske riziko prevádzky notárskej kancelárie, nie je však živnostníkom. Je porovnateľný so slobodným povolaním, ako súdny komisár je však súdnym orgánom.
  • Zmeny počtu notárskych úradov a ich sídiel sa vyhlasujú nariadením ministra spravodlivosti. V súčasnosti je v Rakúsku okolo 460 notárskych úradov.

Kvalifikácia na notára:

  • Notár musí do svojho vymenovania prejsť dlhú cestu. Kto skončil štúdium práva a zaujíma sa o povolanie notára, ten si musí nájsť notára, ktorý by ho zamestnal a nechal zapísať do zoznamu notárskych kandidátov. Zápis do zoznamu notárskych kandidátov vedeného príslušnou notárskou komorou je možný iba vtedy, ak príslušná osoba preukázateľne absolvovala deväťmesačnú súdnu prax ako justičný praktikant a pri prvom zápise do zoznamu kandidátov ešte nedosiahla 35. rok veku. Inak možno zápis odmietnuť len zo závažných dôvodov, najmä pri rozvrátených majetkových pomeroch.
  • Kto sa už raz stane notárskym kandidátom, musí vykonávať výlučne túto činnosť. Vedľajšie pracovné činnosti si vyžadujú osobitné povolenie.
  • Notárska skúška pozostáva z dvoch častí. Prvú časť možno zložiť najskôr po 18 mesiacoch vo funkcii notárskeho kandidáta a najneskôr na konci piateho roku kandidátskej doby, druhú časť najskôr po ďalšej ročnej praxi ako notársky kandidát a najneskôr pred uplynutím desiateho roku kandidátskej doby. Ak má byť notársky kandidát pripustený k notárskej skúške, musí absolvovať vzdelávacie podujatia, záväzne predpísané notárskou komorou.

Vymenovanie za notára:

HoreHore

  • Uvoľnené alebo novo vytvorené notárske úrady sa musia obsadzovať na základe verejného výberového konania. Zákon (§ 6 Notárskeho poriadku) od uchádzačov o notársky úrad okrem iného vyžaduje
    • rakúske štátne občianstvo,
    • úspešné ukončenie diplomového odboru štúdia práva alebo štúdia práva a štátovedy,
    • absolvovanie notárskej skúšky a
    • sedemročnú právnu prax, z toho minimálne tri roky ako notársky kandidát po zložení notárskej skúšky.
  • Toto sú základné predpoklady, ktoré však ešte automaticky neoprávňujú na vymenovanie za notára. Vo výberovom konaní hodnotia a posudzujú uchádzačov miestne príslušné notárske komory a následne personálne senáty príslušného prvostupňového súdu a vrchného krajinského súdu, pričom rozhodujúci význam sa pripisuje dĺžke praxe. Notárska komora a dva personálne senáty predložia spolkovému ministrovi spravodlivosti návrh obsahujúci troch kandidátov. Pre ministra síce nie sú návrhy záväzné, ale v skutočnosti vymenuje jedného z poradia uchádzačov.
  • Pri prvom menovaní za notára má dotyčná osoba v súčasnosti v priemere 41 rokov. Notár môže vykonávať notársky úrad do 31. januára toho kalendárneho roku, v ktorom dovŕši 70 rokov svojho života. Vymenovanie do iného notárskeho úradu po 64. roku života už nie je dovolené, rovnako nie je dovolené vymenovanie do iného notárskeho úradu, ak doba zotrvania uchádzača v jeho poslednom notárskom úrade nepresiahla aspoň šesť rokov. Preloženie notára do iného notárskeho úradu na základe úradného rozhodnutia nie je dovolené.

    HoreHore

Dohľad nad notárstvami; právna zodpovednosť:

  • Notári ako zriaďovatelia verejných listín a ako súdni komisári sú predmetom mimoriadnej kontroly. Dohľad nad notárstvami vykonáva spolkový minister spravodlivosti, justičná správa a priamo aj notárske komory.
  • Pre notárov platí vlastné disciplinárne právo.
    • Disciplinárne priestupky stíha na prvom stupni vrchný krajinský súd ako disciplinárny súd pre notárov a na druhom stupni najvyšší súd ako disciplinárny súd pre notárov, pričom nálezové senáty musia mať medzi svojimi členmi aj notárov.
    • Katalóg trestov disciplinárneho súdu siaha až po zbavenie úradu.
    • Poriadkové priestupky stíha notárska komora a ako odvolacia inštancia Stály výbor rakúskej notárskej komory.
  • Okrem svojej disciplinárnej zodpovednosti podliehajú notári samozrejme aj trestnoprávnej a občianskoprávnej zodpovednosti.
    • Keď notár pracuje ako súdny komisár, považuje sa z trestno-právneho hľadiska za úradníka a je preto zodpovedný za takzvané trestné činy spáchané v súvislosti s výkonom úradu, kam patrí predovšetkým zneužitie úradnej právomoci.
    • Občiansko-právna zodpovednosť notára je upravená dvojako: ak pracuje ako súdny komisár, platí preňho rovnaká zodpovednosť ako pre sudcu a prokurátora. To znamená, že strany mu nemôžu predkladať svoje nároky priamo, ale musia sa obrátiť so žiadosťou o náhradu škody na štát. Štát môže od neho vymáhať náhradu v prípade úmyselného konania alebo hrubej nedbalosti. Mimo rámca svojej činnosti vo funkcii súdneho komisára nesie voči stranám priamu občiansko-právnu zodpovednosť.

« Právnické povolania - Všeobecné informácie | Rakúsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 09-08-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo