Európska komisia > EJS > Právny poriadok > Švédsko

Posledná úprava: 29-08-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Právny poriadok - Švédsko

 

OBSAH

Pramene práva Pramene práva
Hierarchia prameňov práva Hierarchia prameňov práva
Medzinárodné zmluvy Medzinárodné zmluvy
Legislatívny proces Legislatívny proces
Nadobudnutie účinnosti Nadobudnutie účinnosti
Konflikty pri uplatňovaní práva Konflikty pri uplatňovaní práva

 

Pramene práva

Pramene práva vo Švédsku tvoria hlavne právne normy, precedentné právo a prípravná práca na navrhovaných právnych predpisoch.

Najdôležitejším prameňom práva sú právne predpisy. Sú uverejnené a vyhlásené v zbierkach právnych predpisov. Právne predpisy sa delia na zákony, nariadenia a výnosy a iné právne predpisy. O zákonoch rozhoduje parlament, nariadenia a výnosy schvaľuje vláda a iné právne predpisy vydávajú orgány verejnej moci.

Rozhodnutia súdov, precedentné právo, hrajú dôležitú úlohu pri uplatňovaní práva. To platí najmä pre rozhodnutia najvyšších inštancií, Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu.

Prípravná práca na navrhovaných právnych predpisoch, t. j. texty, ktoré sa tvoria v súvislosti s legislatívnym procesom, sa tiež používajú pri uplatňovaní práva.

Doktríny, obchodné zvyklosti, zmluvné ustanovenia a všeobecne platné zvyky možno označiť za doplnkové pramene práva.

Hierarchia prameňov práva

Najdôležitejšími právnymi predpismi sú ústavné zákony. Švédsko má štyri ústavné právne predpisy: ústavný zákon, zákon o sukcesii, zákon o slobode tlače a zákon o slobode slova. Môžu sa meniť len osobitným postupom (podrobnejšie sa opisuje nižšie). Nasledujú zákony, nariadenia a výnosy a iné právne predpisy v uvedenom poradí.

Prípravná práca a precedentné právo sú sekundárnymi zdrojmi práva. Prípravná práca sa používa ako pomocný prostriedok pri uplatňovaní právnych predpisov. Prípravná práca pre návrhy vládnych zákonov má najväčší význam. Precedentné právo je tiež veľmi dôležité pri uplatňovaní právnych predpisov. Čím novšia je prípravná práca, tým je dôležitejšia. Ak sú právne predpisy staré, alebo ak sa mnoho udialo v danej právnej oblasti, význam precedentného práva sa zvyšuje.

HoreHore

Medzinárodné zmluvy

Zásadou je, že medzinárodné zmluvy musia byť zapracované do švédskeho práva, aby ich mohli uplatňovať súdy a iné orgány, ktoré aplikujú právo. Zmluva môže byť zapracovaná buď jej prepracovaním na švédsky ústavný text, alebo prostredníctvom osobitného právneho aktu, ktorý stanovuje, že sa zmluva má uplatňovať vo Švédsku.

Právne predpisy EÚ sú však vyňaté z tejto zásady, keďže Švédsko previedlo časť svojej regulačnej pôsobnosti na EÚ. Právne predpisy EÚ sa preto vo Švédsku uplatňujú v určitej miere priamo, bez akýchkoľvek sprostredkujúcich právnych predpisov. Viac informácii o tom možno získať na stránke Právny poriadok v EÚ.

Legislatívny proces

Zákony môže prijímať jedine parlament. Väčšina zákonov sa tvorí na základe návrhov vlády. Návrhy zákonov môžu predkladať aj poslanci a parlamentné výbory. Iniciatívu na zmenu alebo doplnenie právnych predpisov môžu ďalej vyvíjať politické strany, záujmové skupiny, združenia a súkromné osoby.

Skôr, ako vláda môže vypracovať návrh zákona, vec sa musí preskúmať. Preskúmanie môže byť uskutočnené zriadeným výborom alebo anketou, respektíve zamestnancami Úradu vlády, ktorí skúmajú danú vec. Návrh zákona sa zvyčajne predkladá mnohým orgánom a združeniam, ktorých sa dotýka, a majú potom príležitosť dať pripomienky k návrhu. Po uplynutí lehoty na predkladanie pripomienok Úrad vlády preskúma návrh zákona. Väčšina návrhov zákonov sa predkladá legislatívnej rade. Legislatívna rada je orgán tvorený najmä sudcami Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu Švédska. Legislatívna rada skúma návrh zákona z právneho a technického hľadiska. Pripomienky legislatívnej rady sa postupujú Úradu vlády, ktorý opäť preskúma návrh zákona. Tento postup končí návrhom vládneho zákona, ktorý sa predloží parlamentu. V parlamente sa predloží výboru, ktorý návrh preskúma. Parlament následne prijme rozhodnutie, či sa zákon má schváliť. Parlament môže samozrejme zmeniť predložený návrh. Keď parlament prijme rozhodnutie, vláda vydá a vyhlási nový zákon.

HoreHore

V určitých prípadoch môže vláda vydať právne predpisy prostredníctvom výnosov a nariadení. Na jednej strane má vláda nezávislú právomoc vydávať predpisy, a na druhej môže parlament splnomocniť vládu, aby vydávala predpisy v určitých oblastiach. Do nezávislej riadiacej pôsobnosti vlády patria vykonávacie predpisy k zákonom a predpisy, ktoré podľa ústavného zákona nemá vydávať parlament, ale nie také predpisy, ktoré znamenajú povinnosti pre fyzické osoby. Predpisy s určitým obsahom patria výhradne do právomoci parlamentu a nemožno ich delegovať.

Pri zmene a doplnení ústavného zákona musí parlament prijať rovnaké rozhodnutie dvakrát a medzi oboma rozhodnutiami sa musia konať parlamentné voľby. Základným pravidlom ďalej je, že od prvého predloženia danej záležitosti parlamentu do volieb by malo uplynúť aspoň deväť mesiacov.

Nadobudnutie účinnosti

Kedy zákon nadobudne účinnosť, sa zvyčajne stanoví v ňom. Niekedy je však nadobudnutie účinnosti upravené samostatným administratívnym príkazom, takzvaným promulgačným zákonom, alebo vláda je splnomocnená zákonom určiť dátum nadobudnutia platnosti, čo sa neskôr vykoná formou samostatného nariadenia.

Postup v súvislosti s nariadeniami a výnosmi je menej rozsiahly a zložitý. O nariadeniach a výnosoch môže po ich preskúmaní rozhodnúť vláda samotná. Kedy nariadenie alebo výnos nadobúdajú účinnosť, sa stanoví v nich. Nevyžaduje sa preto osobitné proklamačné rozhodnutie.

Konflikty pri uplatňovaní práva

Ak pri uplatňovaní práva vznikne konflikt právnych predpisov, na rozhodnutie, ktoré pravidlo má prednosť, sa použijú všeobecné zásady výkladu práva.

  • „Lex superior“ znamená, že prednosť má právna norma vyššej právnej sily.
  • „Lex specialis“ znamená, že prednosť má najviac špecializovaná právna norma.
  • „Lex posterior“ znamená, že novšia právna norma má prednosť pred staršou.

Existuje aj možnosť skúmať pravidlá, ktorá je upravená ústavným zákonom. Ak súd alebo iný úradný orgán zistí, že predpis vlády alebo parlamentu je v rozpore s ustanovením ústavného zákona alebo inej vyššej právnej normy, tento predpis nemožno uplatniť, ak je chyba zrejmá (kapitola 11 oddiel 14 ústavného zákona).

Švédsko nemá ústavný súd.

« Právny poriadok - Všeobecné informácie | Švédsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 29-08-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo