Európska komisia > EJS > Právny poriadok > Slovensko

Posledná úprava: 30-07-2004
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Právny poriadok - Slovensko

 

OBSAH

1. Právne nástroje alebo pramene práva 1.
2. Dalšie pramene práva 2.
3. Hierarchia rôznych pramenov práva (hierarchia právnych predpisov) 3.
4. Spôsob nadobudnutia platnosti nadnárodných nástrojov na vlastnom území 4.
5. orgány štátnej moci splnomocnené na prijímanie právnych predpisov (zákonné orgány) 5.
6. Proces prijímania právnych predpisov (zákonodarný proces) 6.
6.1. Legislatívna iniciatíva 6.1.
6.2. Prerokovanie návrhu 6.2.
6.3. Hlasovanie o návrhu 6.3.
6.4. Signácia 6.4.
6.5. Vyhlásenie 6.5.
7. spôsob nadobudnutia platnosti národných právnych nástrojov 7.
8. Spôsoby riešenia sporov vznikajúcich medzi rôznymi pramenmi práva v SR 8.

 

1. Právne nástroje alebo pramene práva

Pojem pramene práva sa používa v troch významoch:

  1.  pramene práva v materiálnom zmysle – materiálne pramene práva,
  2.  pramene práva v gnozeologickom zmysle – pramene poznania práva,
  3. pramene práva vo formálnom zmysle – formálne pramene práva.

Na základe spôsobu vzniku právnych noriem a záväznej formy, v ktorej sú vyjadrené, sa tradične rozlišujú štyri druhy prameňov práva:

  1. právne obyčaje,
  2. precedensy ( sudcovské právo ),
  3.  normatívne právne akty,
  4.  normatívne zmluvy.
    • ďalej všeobecné právne princípy a rozum
    • tiež súčasné knihy, právnická literatúra, prípadne expertízy
Medzinárodné zmluvy sú prameňom vnútroštátneho práva, ak boli riadne transformované do právneho systému SR.

2. Dalšie pramene práva

Obyčajové právo - právne obyčaje

  1. je historicky najstarším, pôvodným prameňom práva
  2.  predstavuje akýsi prechod od pôvodných zvykov a obyčají, od sociálnej samoregulácie spoločnosti k regulácii právnej
  3. obyčaj je pravidlo správania, ktoré sa v dôsledku opakovaného používania za dlhšie obdobie vžilo vo vedomí a správaní ľudí a je všeobecne akceptované spoločnosťou a štátom
  4. aby obyčaj mohla byť uznaná za právne záväznú musí spĺňať určité náležitosti a to:
    1.  časový faktor
    2. všeobecnosť
    3. určitosť

v právnom poriadku Slovenskej republiky sa právne obyčaje ako prameň práva uplatňujú len v prípade, keď sa ich zákon výslovne dovoláva ( OZ odkazuje na susedské zvyklosti ), čím sa však nestávajú formálnym prameňom práva. Právnu silu získavajú zo zákona, ktorý na ne odkazuje.

HoreHore

Judikatúra súdov - v Slovenskej republike nemajú súdne rozhodnutia všeobecnú právnu záväznosť. Nie sú prameňom práva. Súdy sa však pri rozhodovaní spravujú výsledkami rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR. Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR nie sú však prameňmi práva de iure, ale iba de facto.

3. Hierarchia rôznych pramenov práva (hierarchia právnych predpisov)

Jedným zo základných princípov slovenského systému právnych predpisov je hierarchia právnych predpisov. Jej správne chápanie v legislatívnej praxi i v procese realizácie práva je nesmierne dôležité z hľadiska zákonnosti. Pod hierarchiou právnych predpisov nerozumieme však len púhu logickú nadradenosť, či podradenosť právnych predpisov. Hierarchia súvisí s problematikou právnej moci a zahrňuje v sebe i kategorický postulát, že právny predpis môže vydať výlučne orgán k tomu oprávnený príslušným kompetenčným zákonom v medziach zákona a svojej legislatívnej právomoci .

Právne predpisy sa triedia podľa tzv. ”právnej sily”. Právnou silou rozumieme vlastnosť právnych predpisov, vyjadrujúcu podradenosť jedného právneho predpisu druhému, t.j. právnemu predpisu vyššej právnej sily, či odvodenosť jedného právneho predpisu od právneho predpisu vyššej právnej sily. Zo vzťahu právnych predpisov rôznej právnej sily vyplýva, že právny predpis nižšej právnej sily nesmie odporovať právnemu predpisu vyššej právnej sily a to, že právny predpis v danom vzťahu silnejší, môže druhý , slabší právny predpis zrušiť.

Podľa stupňa právnej sily, možno právne predpisy hierarchicky usporiadať takto:

HoreHore

A. Právne predpisy primárne (zákonné).  

  1. zústavné zákony --- vždy pôvodné,
  2. zákony --- (pôvodné alebo vo vzťahu k ústavným zákonom odvodené).

B. Právne predpisy sekundárne (podzákonné).

  1. nariadenia vlády --- vždy odvodené,
  2. právne predpisy ústredných orgánov štátnej správy ---vždy odvodené,
  3. nariadenia mestských a miestnych zastupiteľstiev (úradov) --- pôvodné, alebo odvodené,
  4. právne predpisy výnimočne vydávané inými než štátnymi orgánmi --- vždy odvodené.

Priorita zákona v systéme právnych predpisov je daná predovšetkým tým, že všetky ostatné právne predpisy musia zo zákona vyplývať, byť s ním v súlade a neodporovať mu. Ak teda v praxi dôjde k situácii že právny predpis nižšej právnej sily odporuje právnemu predpisu vyššej právnej sily, treba postupovať podľa ”silnejšieho predpisu”.

4. Spôsob nadobudnutia platnosti nadnárodných nástrojov na vlastnom území

Generálna transformácia – vyžaduje, aby určitý prameň vnútroštátneho práva, najčastejšie ústava alebo zákon obsahovali odkazujúcu právnu normu odvolávajúcu sa na medzinárodné právo.

HoreHore

Špeciálna transformácia – vyžaduje prijatie dvoch i viac právnych aktov. Prvým je spravidla hlasovanie parlamentu, ktorým NR SR vysloví súhlas s medzinárodnými politickými zmluvami, medzinárodnými hospodárskymi zmluvami všeobecnej povahy, ako aj s medzinárodnými zmluvami, na vykonanie ktorých je potrebný zákon. Druhým aktom je ratifikácia medzinárodných zmlúv prezidentom po ich schválení parlamentom. V prípade, keď na vykonanie určitej zmluvy nie je potrebný zákon, uplatní sa namiesto ratifikácie konfirmácia, ktorú uskutočňuje vláda alebo jej jednotlivý členovia. Tretím aktom je vyhlásenie ratifikovanej alebo konfirmovanej medzinárodnej zmluvy v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Nariadenia - všeobecné záväzný normatívny právny akt

  • majú prednosť pred vnútroštátnym právom a nevyžadujú si transpozíciu do vnútroštátneho právneho systému
  • do platnosti vstupujú podľa dátumu špecifikovaného v nariadení, alebo ak takéto
  • ustanovenie nariadenie neobsahuje, tak 20. dňom po jeho uverejnení
  • termín ich záväznosti sa odvíja od dátumu ich uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev

Smernice - záväzné sú iba v závere, ktorý sledujú

Rozhodnutie - individuálny právny akt , ktorý zaväzuje iba tie subjekty, ktorým je určené - do platnosti vstupuje dňom, ktorý je v ňom uvedený, inak 20. dňom po jeho uverejnení

Odporúčania a stanoviská – nie sú právne záväzné

5. orgány štátnej moci splnomocnené na prijímanie právnych predpisov (zákonné orgány)

Národná rada Slovenskej republiky - ústava, ústavné zákony, zákony, Medzinárodné zmluvy so silou vyššou ako zákon, medzinárodné zmluvy so silou zákona.

HoreHore

Vláda SR - nariadenia vlády

Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy - výnosy, vyhlášky a opatrenia

Obecné a mestské zastupiteľstvá - všeobecne záväzné nariadenia

Občania ( voliči ) SR - výsledky referenda so silou ústavného zákona, výsledky referenda so silou zákona

Obyvatelia obce, mesta - výsledky miestneho referenda so silou všeobecne záväzného nariadenia

Obecné a mestské zastupiteľstvá a miestne orgány štátnej správy - všeobecne záväzné nariadenia

6. Proces prijímania právnych predpisov (zákonodarný proces)

Štádiá legislatívneho procesu

  1. Podanie návrhu na vydanie zákona – legislatívna iniciatíva
  2. Prerokovanie návrhu
  3. Hlasovanie ( rozhodovanie o návrhu )
  4. Podpísanie ( signácia ) schváleného návrhu
  5. Vyhlásenie ( publikácia ) normatívneho právneho aktu.
6.1. Legislatívna iniciatíva

Návrh zákona v zmysle čl. 87 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky môžu podať:

HoreHore

  1. výbory Národnej rady Slovenskej republiky,
  2. poslanci,
  3. vláda Slovenskej republiky.

Návrh zákona sa podáva v paragrafovom znení spolu s dôvodovou správou.

6.2. Prerokovanie návrhu

Podľa rokovacieho poriadku Národnej rady SR (zákon č. 350/1996 Z. z. ) sa návrh zákona prerokúva v troch čítaniach.

V prvom čítaní sa o návrhu zákona uskutočňuje všeobecná rozprava o podstate či tzv. filozofii zákona. V tomto čítaní nie je možné predkladať návrhy na zmeny a doplnky.

V druhom čítaní o návrhu zákona rokujú výbory NR SR, ktorým bol návrh pridelený. Každý návrh zákona obligatórne prerokúva Ústavnoprávny výbor, najmä z hľadiska jeho súladu s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná, zákonmi a právom Európskej únie. V druhom čítaní je možné podávať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, o ktorých sa po ukončení rozpravy vo výbore hlasuje. Preto je potrebné pred prerokovaním návrhu na schôdzi NR SR zjednotiť ich stanoviská čo je úlohou gestorského výboru, ktorý potom osobitným uznesením schvaľuje spoločnú správu výborov. Tá tvorí podklad pre rozpravu a hlasovanie o návrhu druhého čítania na schôdzi NR SR. Po rozprave v rámci druhého čítania sa na hlasuje o podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

Tretie čítanie sa obmedzuje len na tie ustanovenia návrhu, ku ktorým boli v druhom čítaní schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. V treťom čítaní môžu poslanci iniciovať iba opravu legislatívno – technických a jazykových chýb. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu iných chýb musí predložiť najmenej 30 poslancov. Po ich prerokovaní sa hlasuje o návrhu ako celku.
6.3. Hlasovanie o návrhu
  • na prijatie ústavy, jej zmenu či zrušenie určitého článku je potrebný súhlas tzv. kvalifikovanej väčšiny, t. j. trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov NR SR 
  • na prijatie zákona sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov
  • NR SR je uznášaniaschopná ak prítomná nadpolovičná väčšina poslancov
6.4. Signácia
  • Návrh prijatého zákona podpisuje:
    1. prezident SR
    2. predseda parlamentu
    3. predseda vlády
  • tento postup plní funkciu kontroly obsahu, procedúry i konečnej formy odhlasovaného návrhu zákona. Svojimi podpismi najvyšší ústavní činitelia autorizujú znenie zákona.
  • Prezident má právo odmietnuť podpísať schválený zákon pre nedostatky v jeho obsahu tzv. suspenzívne veto. So svojimi pripomienkami vráti schválený zákon na opätovné prerokovanie NR SR. Vrátený zákon sa prerokuje v druhom a treťom čítaní, pričom predmetom prerokovávania sú iba pripomienky prezidenta. NR SR potom môže, ale nemusí zohľadniť pripomienky prezidenta. Suspenzívne veto môže parlament odvrátiť novým hlasovaním a v takom prípade musí byť zákon vyhlásený, i keď ho prezident nemusí podpísať.
6.5. Vyhlásenie
  • je posledným štádiom legislatívneho procesu
  • právne predpisy s celoštátnou územnou pôsobnosťou sa formálne publikujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, vydávania ktorej patrí do pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

7. spôsob nadobudnutia platnosti národných právnych nástrojov

Právne predpisy s celoštátnou územnou pôsobnosťou sa formálne publikujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, vydávanie ktorej patrí do pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Publikáciou nadobúda normatívny právny akt platnosť.

HoreHore

Lokálne právne predpisy vzhľadom na ich obmedzenú územnú pôsobnosť sa publikujú vyvesením na úradnej tabuli po stanovenú dobu, ktorá je zásadne 15 dní.

8. Spôsoby riešenia sporov vznikajúcich medzi rôznymi pramenmi práva v SR

  • normatívny akt nižšieho stupňa právnej sily nesmie odporovať normatívnemu aktu vyššieho stupňa právnej sily
  • normatívny akt smie byť zrušený alebo zmenený len normatívnym aktom rovnakej alebo vyššej právnej sily

V prípade rozpornosti v právnych predpisoch rovnakej právnej sily právna prax rieši takéto rozpory podľa zásady, že novší predpis ruší, alebo mení starší predpis a podľa zásady, že špeciálna norma ruší alebo mení normu všeobecnú.

Ústavný súd SR kontroluje a rozhoduje o súlade:

  1. zákonov s ústavou a s ústavnými zákonmi
  2. nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov ústrednej štátnej správy s ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi
  3. všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy s ústavou a zákonmi
  4. všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy s ústavou, zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi
  5. všeobecne záväzných právnych predpisov s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov

Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi je nesúlad, strácajú tieto predpisy, ich časti alebo ustanovenia účinnosť. Ak orgány, ktoré tieto predpisy vydali v zákonom stanovenej lehote od vyhlásenia rozhodnutia ich nedajú do súladu s príslušnými normami vyššej právnej sily, strácajú tieto predpisy, ich časti alebo ustanovenia platnosť.

« Právny poriadok - Všeobecné informácie | Slovensko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 30-07-2004

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo