Európska komisia > EJS > Právny poriadok > Poľsko

Posledná úprava: 03-03-2008
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Právny poriadok - Poľsko

Poľská ústava rozlišuje medzi všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými právnymi predpismi.

Všeobecne záväzné právne predpisy sú záväzné pre všetky subjekty v krajine, upravujú právne postavenie občanov a iných subjektov (napríklad právnických osôb, podnikateľských subjektov, združení, organizácií atď.) a určujú ich práva a povinnosti.

Interné právne predpisy sa týkajú len právneho postavenia subjektov patriacich do organizačnej štruktúry inštitúcie, ktorá vydáva tieto predpisy.

V kapitole III ústavy (články 87 - 94) sa uvádzajú pramene všeobecne záväzných právnych predpisov. Medzi tieto pramene patria:

  • ústava,
  • zákony,
  • ratifikované medzinárodné zmluvy,
  • iné právne predpisy a
  • interné právne predpisy (s výhradou, že sú záväzné len v rámci pôsobnosti orgánu, ktorý ich vydáva, a v súlade s obmedzeniami právomoci stanovenými v zákone).

Okrem uvedeného sa v článku 234 ústavy stanovujú nasledujúce všeobecne záväzné právne predpisy - právne predpisy so silou zákona polski, vydané prezidentom republiky, výhradne v prípadoch presne definovaných ústavou (napríklad počas výnimočného stavu, alebo ak Sejm nie je schopný zasadať).

Ďalší zdroj všeobecne záväzných právnych predpisov tvoria právne predpisy medzinárodných organizácií, ak medzinárodná zmluva, na základe ktorej vznikli tieto organizácie, stanovuje, že nimi vydané právne predpisy majú mať účinnosť v rámci vnútroštátneho práva (článok 91 ods. 3 ústavy). Tento článok sa týka sekundárnej legislatívy Spoločenstva.

Uverejnenie úplných textov zákonov, iných právnych predpisov a interných právnych predpisov podlieha ich uverejneniu v plnom rozsahu v jednej z úradných poľských publikácií (článok 88 ústavy). V súčasnosti existujú tri takéto publikácie: Zbierka zákonov Poľskej republiky, Úradný vestník Poľskej republiky (Poľský monitor) a Úradný vestník Poľskej republiky (Poľský monitor B). Všeobecne záväzné právne predpisy sa uverejňujú v Zbierke zákonov.

HoreHore

Poľská ústava (z 2. apríla 1997) predstavuje najdôležitejší prameň všeobecne záväzných právnych predpisov v Poľsku. Ústava je právny akt, t. j. všeobecne záväzný právny predpis. Prijíma sa a mení a dopĺňa sa iným spôsobom ako obyčajné zákony (článok 235 ústavy). Ústava sa považuje za základný zákon z hľadiska jeho konkrétneho obsahu, formy a účinnosti. Upravuje politický, spoločenský a ekonomický systém Poľska a stanovuje základné práva a slobody poľských občanov. Ústava sa nachádza na najvyššej pozícii v hierarchii prameňov práva v Poľsku. Uvádza ďalšie pramene práva, ich rozsah pôsobnosti a ich autonómnu alebo výkonnú povahu. Všetky ostatné normatívne akty musia byť zlučiteľné s ústavou. Ústavný súd potvrdzuje zlučiteľnosť iných normatívnych aktov s ústavou a aj zlučiteľnosť podriadených normatívnych aktov s právnymi predpismi vyššej úrovne. Okrem toho podľa článku 79 ústavy každá osoba, ktorej ústavné práva alebo slobody boli porušené, má právo podať podnet na ústavný súd v súvislosti so zlučiteľnosťou zákona alebo iného normatívneho aktu, na základe ktorého súd alebo orgán verejnej moci vydal konečný rozsudok o jej ústavných právach, slobodách alebo povinnostiach, s ústavou.

Medzinárodné zmluvy ratifikuje prezident republiky. Ak sa však medzinárodná zmluva týka základných otázok ako je mier, politický alebo vojenský systém, občianske slobody, práva a povinnosti, členstvo v medzinárodných organizáciách, významné finančné záväzky štátu a záležitosti upravené zákonom, alebo v súvislosti s ktorými ústava vyžaduje právny predpis, ratifikácia je podmienená predchádzajúcim zakotvením súhlasu v uvedenom zákone (článok 89 ústavy). Ratifikovaná medzinárodná zmluva sa po uverejnení v Zbierke zákonov stáva súčasťou vnútroštátneho systému práva a je priamo uplatniteľná, okrem prípadu ak uplatňovanie vyžaduje uverejnenie zákona. Medzinárodná zmluva ratifikovaná s predchádzajúcim súhlasom zakotveným v zákone má ďalej prednosť pred zákonom, ak je nezlučiteľný s touto zmluvou. Právne predpisy vydané medzinárodnou organizáciou sa tiež uplatňujú priamo a majú prednosť v prípade rozporu so zákonmi, ak sa to stanovuje v zmluve, na základe ktorej sa zriaďuje táto organizácia, a ratifikovanej Poľskom (článok 91 ústavy).

V článku 91 ústavy sa vymedzuje miesto komunitárneho práva vo vnútroštátnom právnom poriadku. Primárna legislatíva EÚ vo forme medzinárodných zmlúv predstavuje súčasť vnútroštátneho právneho poriadku, je priamo uplatniteľná a má prednosť pred zákonmi. Sekundárna legislatíva EÚ je priamo uplatniteľná a má prednosť v prípade rozporu so zákonmi.

HoreHore

Zákony sú podriadené ústave a medzinárodným zmluvám polski ratifikovaným s predchádzajúcim súhlasom zakotveným v zákone, ale sú nadradené iným právnym predpisom polski. Zákon sa môže prijať o akomkoľvek predmete, ale najdôležitejšie záležitosti môžu byť upravené len zákonom (napr. zákon o rozpočte polski, právne predpisy vymedzujúce právne postavenie občanov, pravidlá upravujúce systémy miestnej samosprávy polski a ich mandát). Normatívne akty prijaté orgánmi verejnej správy môžu byť vydané len na základe oprávnenia zakotveného v zákone na účel jeho vykonávania. Ústava polski niekedy vyžaduje prijatie zodpovedajúceho zákona, v ktorom sa uvádzajú riešenia, ktoré stanovuje.

Legislatívny proces upravuje ústava (články 118 - 124) a procesné predpisy parlamentu (Sejmu) a Senátu.

Právo iniciovať právny predpis má vláda polski, skupina aspoň 15 poslancov parlamentu, Senát polski, prezident republiky polski a skupina aspoň 100 000 občanov. Návrhy zákona sa predkladajú Sejmu, kde prechádzajú troma čítaniami. Počas tohto procesu návrh zákona skúma Sejm a zasiela ho príslušným parlamentným výborom na zmenu a doplnenie. Návrh zákona sa potom vracia Sejmu, ktorý hlasuje o zmenách a doplneniach a o návrhu zákona ako celku. Sejm schvaľuje návrh zákona jednoduchou väčšinou, pričom musí byť prítomná aspoň polovica povinného počtu poslancov. Keď návrh zákona schváli Sejm, zasiela sa Senátu, ktorý má mesiac na jeho prijatie bez zmeny a doplnenia, na zmenu a doplnenie alebo na zamietnutie. Ak Senát zmení a doplní návrh zákona, alebo ho zamietne, musí ho znovu preskúmať Sejm. V tomto prípade Sejm potrebuje absolútnu väčšinu pri prítomnosti aspoň polovice povinného počtu poslancov, aby mohol prevážiť odporúčanie Senátu. Ak parlament dokončí legislatívny proces, návrh zákona sa postúpi prezidentovi, ktorý by ho mal podpísať do troch týždňov a nariadiť jeho uverejnenie v Zbierke zákonov. Prezident môže návrh zákona pred jeho podpísaním postúpiť ústavnému súdu na ústavné preskúmanie. Ak sa ústavný súd domnieva, že návrh zákona nie je zlučiteľný s ústavou, prezident môže odmietnuť podpísať ho. Prezident má tiež možnosť nepostúpiť návrh zákona ústavnému súdu, ale vrátiť ho Sejmu na ďalšie čítanie („prezidentské veto“). Sejm však môže zamietnuť prezidentské veto trojpätinovou väčšinou, pričom musí byť prítomná aspoň polovica povinného počtu poslancov. Ak Sejm opätovne prijme návrh zákona, prezident má týždeň na jeho podpis a uverejnenie.

HoreHore

Iné právne predpisy vydávajú inštitúcie uvedené v ústave na základe podrobného oprávnenia zakotveného v zákone na účel jeho vykonávania. V tomto oprávnení by mala byť určená inštitúcia oprávnená vydať príslušný právny predpis, rozsah záležitostí, ktoré sa majú upraviť, a pokyny týkajúce sa obsahu zákona (článok 92 ústavy). Predpisy sú ústavou oprávnené vydávať tieto inštitúcie: prezident polski, vláda polski, predseda vlády polski, minister polski zodpovedný za príslušný rezort štátnej správy, predseda výboru vymenovaný vládou a Národná rada pre rozhlasové a televízne vysielanie polski. Inštitúcia polski určená pre vydanie predpisu nesmie postúpiť toto oprávnenie na inú inštitúciu. Účelom iného právneho predpisu je vykonávať zákon a ako taký nemôže byť nezlučiteľný so zákonom, ani prekračovať rámec delegovaných právomocí.

Iné právne predpisy podliehajú kontrole súdov. Z tohto dôvodu môžu byť napadnuté ústavným súdom a aj všeobecným alebo správnym súdom. Ak súd rozhodne v osobitnom súbore konaní, že právny predpis alebo jeho ustanovenia sú v rozpore s vyšším právnymi predpisom (t. j. so zákonom), môže odmietnuť jeho uplatnenie v konkrétnej veci a brať ho ako neplatný.

Interné právne predpisy (napr. výnosy) sú svojou povahou interné a sú záväzné len voči organizačným subjektom podriadeným inštitúcii, ktorá vydáva tento predpis (článok 93 ústavy). Medzi príklady interných právnych predpisov patria vládne nariadenia a výnosy vydávané prezidentom a ministrami. Výnosy sa môžu vydávať len na základe zákona. Nemôžu predstavovať základ pre rozhodnutie týkajúce sa občanov, právnických osôb alebo iných subjektov.

HoreHore

Predpisy týkajúce sa miestnej samosprávy vydávajú orgány miestnej samosprávy (napr. rozhodnutia mestských zastupiteľstiev) a orgány ústrednej štátnej správy na základe oprávnení stanovených v zákone a v súlade s ich rozsahom (napr. vykonávacie predpisy a výnosy vojvodstiev) (článok 94 ústavy). Tieto predpisy sú záväzné len v rámci pôsobnosti orgánov, ktoré ich vydávajú, ale z hľadiska ich všeobecne záväzného charakteru môžu byť určené všetkým subjektom a určovať ich práva a povinnosti.

Judikatúra nepredstavuje v Poľsku právny prameň. Podľa článku 178 ods. 1 ústavy sudcovia v Poľsku podliehajú len ústave, zákonom a medzinárodným zmluvám ratifikovaným s predchádzajúcim súhlasom zakotveným v zákone. To znamená, že súdy sú povinné uplatňovať ústavu, zákony a uvedené medzinárodné zmluvy. Súdy nemôžu odmietnuť uplatniť tieto normatívne akty z dôvodu, že sú protiústavné. Podľa článku 193 ústavy sa však môžu obrátiť na ústavný súd s právnou otázkou týkajúcou sa zlučiteľnosti daného normatívneho aktu s ústavou, ratifikovanými medzinárodnými zmluvami alebo zákonmi, ak výsledok prípadu prerokúvaného súdmi spočíva na odpovedi na túto právnu otázku. Sudcovia však nie sú viazaní predpismi, ktoré sú nižšie ako zákony, napríklad inými právnymi predpismi, a pri prešetrovaní danej veci môžu nezávisle rozhodnúť, či sú tieto predpisy zlučiteľné so zákonmi alebo s ústavou. Ak by súd stanovil, že daný predpis je nezlučiteľný, môže odmietnuť uplatniť ho a nemusí ho zohľadňovať pri vynesení rozhodnutia.

Judikatúra, a najmä judikatúra Najvyššieho súdu, však hrá rozhodujúcu úlohu pri interpretácii zákona súdmi.

Užitočné linky:

Poľská ústava:

http://www.sejm.gov.pl/prawo/konst/polski/kon1.htm Deutsch - English - français - polski

Sejm:

http://www.sejm.gov.pl English - polski

Senát:

http://www.senat.gov.pl English - polski

Legislatívny proces:

http://www.sejm.gov.pl/prace/prace.html English - polski

Ústavný súd:

http://www.trybunal.gov.pl/index2.htm English - polski

« Právny poriadok - Všeobecné informácie | Poľsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 03-03-2008

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo