Európska komisia > EJS > Právny poriadok > Holandsko

Posledná úprava: 02-08-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Právny poriadok - Holandsko

 

OBSAH

1. Právne nástroje alebo zdroje práva 1.
2. Ďalšie zdroje práva 2.
3. Hierarchia zdrojov práva 3.
4. Vstup medzinárodných pravidiel do platnosti 4.
5. Orgány zodpovedné za prijímanie nariadení 5.
6. Legislatívny proces 6.
7. Ako nadobúdajú účinnosť vnútroštátne predpisy 7.
8. Prostriedky riešenia akýchkoľvek konfliktov medzi právnymi predpismi 8.

 

1. Právne nástroje alebo zdroje práva

Organizačný rámec holandského štátu predstavuje ústava, ktorá tvorí základ legislatívy.

Hlavným zdrojom práva sú zmluvy medzi Holandskom a ostatnými štátmi. Článok 93 ústavy stanovuje, že ustanovenia zmlúv a rozhodnutí medzinárodných inštitúcií môžu mať priamy účinok v holandskom právnom systéme, pričom v takomto prípade majú tieto ustanovenia prednosť pred holandskými zákonmi. Zákonné nariadenia, ktoré sa uplatňujú v Holandskom kráľovstve, teda neplatia, ak nie sú zlúčiteľné s týmito ustanoveniami. Hlavným zdrojom práva v Holandsku sú preto nariadenia Európskej únie uvedené v zmluvách, nariadeniach a smerniciach.

Vzťahy medzi tromi časťami kráľovstva (Holandsko a dve zahraničné časti, Holandské Antily a Aruba) upravuje Charta Holandského kráľovstva.

Zákony sa vytvárajú na úrovni štátu.

Ústredná vláda môže podľa zákona delegovaním určovať (ďalšie) pravidlá v nariadeniach rady a v ministerských nariadeniach. Nezávislé nariadenia rady (ktoré nie sú odvodené od práva) sú možné, ale nemožno ich vymáhať trestným opatrením.

Ústava deleguje regulačnú právomoc na nižšie orgány podľa verejného práva (provincie, samospráva a úrady pre vodné hospodárstvo).

2. Ďalšie zdroje práva

Pre vládu a výkon justície sú relevantné všeobecné zásady práva. Niekedy sú zahrnuté v zákone, ako napríklad v Občianskom zákonníku (primeranosť a nestrannosť). Súd môže pri schvaľovaní rozsudku tiež získať podnet zo všeobecných zásad práva.

HoreHore

Ďalším zdrojom práva je obvyklý postup. V zásade je obvyklý postup relevantný iba vtedy, ak sa naňho odvoláva zákon, ale súd môže v prípade existencie konfliktov zohľadniť vo svojom rozsudku obvyklý postup. Obvyklý postup nemôže byť zdrojom práva pri preukazovaní trestného činu (článok 16 ústavy).

Právne precedensy sú zdrojom práva, pretože rozhodnutia súdu majú širší význam než len pre špecifický prípad, pre ktorý bolo dané rozhodnutie vynesené. Ako vodidlo slúžia rozhodnutia vyšších súdov. Dôležité sú najmä rozhodnutia najvyššieho súdu, pretože úlohou tohto súdu je podpora jednotnosti práva. Pri nových prípadoch bude preto nižší súd brať pri tvorbe rozsudku do úvahy rozhodnutie najvyššieho súdu.

3. Hierarchia zdrojov práva

Článok 94 ústavy uvádza, že niektoré medzinárodné právne pravidlá majú hierarchickú prednosť: zákonné ustanovenia, ktoré sú nezlúčiteľné s týmito pravidlami, neplatia. Európske právo má svojou povahou prednosť pred vnútroštátnym právom. Potom nasleduje charta, ústava a zákony parlamentu. Tieto sa radia vyššie než ostatné nariadenia. Zákony parlamentu sa prijímajú spoločne vládou a parlamentom (zástupcami volenými obyvateľstvom).

Uvádza sa tiež, že zákon môže úplne alebo čiastočne stratiť svoj účinok iba ako dôsledok následného zákona. Okrem toho existuje všeobecné pravidlo výkladu, pri ktorom sa osobitné zákony radia nad všeobecné zákony.

V kontinentálnej tradícii sa zákon považuje za vyšší zdroj práva než právne precedensy.

HoreHore

4. Vstup medzinárodných pravidiel do platnosti

Zmluvy si vyžadujú schválenie parlamentom, ktoré môže byť buď obsiahnuté alebo výslovné. Na zmluvy obsahujúce ustanovenia, ktoré sú odlišné od ústavy, je potrebné výslovné schválenie dvojtretinovou väčšinou.

Zmluvy sa uverejňujú v Traktatenblad, vestníku o zmluvách. Považujú sa za uverejnené v celom kráľovstve, počnúc prvým dňom druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dátume vydania vestníka, v ktorom boli uverejnené. Ustanovenia o uvedenom sa nachádzajú v zákone kráľovstva zo 7. júla 1994, ktorý obsahuje nariadenia o schvaľovaní a uverejňovaní zmlúv a uverejňovaní rozhodnutí medzinárodných organizácií.

Čo sa týka právnych nástrojov Európskej únie, nariadenia majú podľa svojej povahy v rámci vnútroštátneho právneho systému priamy účinok. Ostatné právne nástroje, ako napríklad smernice, sú zamerané na členské štáty a musia sa preniesť a zaviesť do vnútroštátneho práva. Európske právo sa zavádza na všetkých úrovniach vnútroštátnych nariadení. Preto v závislosti od úrovne a predmetu zavádzania sa bude zavádzať do zákonov, do nariadení parlamentu alebo ministerských nariadení.

5. Orgány zodpovedné za prijímanie nariadení

Vláda prerokúva zmluvy a medzinárodné dohody. Kráľovstvo však nemôže byť viazané týmito zmluvami, kým ich neschválil parlament.

Základným predpokladom je, aby dôležité prvky významných ustanovení, ktoré sú záväzné pre obyvateľstvo, boli stanovené zákonom. Zákony (vrátane ústavy) prijímajú spoločne vláda (t. j. kráľ a ministri) a parlament.

HoreHore

Vláda má právo vydávať príkazy nariadením rady. Parlament sa na nich zvyčajne nezúčastňuje, s výnimkou prípadov, kedy sa príkazy nariadením rady odosielajú na schválenie nižšej snemovni, pričom v takom prípade má určitú kontrolu.

Ministerské nariadenia môžu zostavovať jednotliví ministri. Ministerská zodpovednosť voči parlamentu platí aj v tomto prípade.

Nariadenia nižších orgánov podľa verejného práva prijímajú zástupcovia obyvateľstva na rôznych úrovniach (provinčné štáty, samosprávne rady, volená rada úradu pre vodné hospodárstvo).

6. Legislatívny proces

Ústava nestanovuje „legislatívnu právomoc“. Zákony sú spoločným rozhodnutím vlády a parlamentu. Legislatívne návrhy môže predkladať vláda alebo dolná snemovňa parlamentu. Poradenskú činnosť pri legislatívnych návrhoch, ako aj pri príkazoch nariadením rady vykonáva rada štátu. S ostatnými zúčastnenými stranami sa zvyčajne konzultuje počas prípravy legislatívneho návrhu. Dolná snemovňa má právo zmeny. Legislatívne návrhy zvyčajne prijíma rada ministrov a odosiela ich parlamentu na odporúčanie. Vláda odpovedá na toto odporúčanie vypracovaním ďalšej správy. Potom vláda odošle legislatívny návrh – so všetkými potrebnými zmenami – dolnej snemovni vo forme kráľovskej správy. Návrh možno meniť, kým sa o ňom diskutuje v dolnej snemovni. Potom, čo je prijatý dolnou snemovňou, prediskutuje návrh horná snemovňa. Na tomto stupni už nie je možné vykonávať žiadne zmeny; horná snemovňa môže legislatívny návrh iba prijať alebo zamietnuť. Keď horná snemovňou návrh prijme, hlava štátu návrh ratifikuje a návrh sa stáva zákonom.

HoreHore

7. Ako nadobúdajú účinnosť vnútroštátne predpisy

Zákony podpisuje kráľ a ratifikuje ich príslušný minister. Zákon, aby nadobudol účinnosť, musí byť uverejnený v Staatsblad (vestník o zákonoch a nariadeniach) (článok. 88 ústavy). Za uverejnenie zákona je zodpovedný minister spravodlivosti. V texte zákona sa zvyčajne uvádza, kedy zákon nadobudne účinnosť.

Podobne príkazy nariadením rady nemôžu nadobudnúť účinnosť, kým neboli uverejnené vo vestníku Staatsblad. Ministerské nariadenia sa uverejňujú v Nederlandsche Staatscourant, v holandskom vládnom vestníku.

Provinčné a obecné predpisy nie sú záväzné, kým nie sú uverejnené (pozri napríklad článok 139 zákona o samospráve).

8. Prostriedky riešenia akýchkoľvek konfliktov medzi právnymi predpismi

V prípravnom štádiu všetky zákony a príkazy nariadením rady najprv skontroluje ministerstvo spravodlivosti, ktoré overuje, okrem iného, ich zákonnosť (súlad s vyšším právom) a súlad s ostatnými predpismi. Parlament vo svojom odporúčaní tiež zvažuje tieto dva prvky.

Neexistujú žiadne iné ustanovenia než uvedené pravidlá konfliktu (vyšší zákon má prednosť pred nižším, novší pred starším, osobitný pred všeobecným). Súd nemôže kontrolovať zákon voči ústave, môže ho však kontrolovať voči medzinárodným právnym predpisom. Ak sa zistí, že zákony sú nezlučiteľné, súd musí v osobitných prípadoch nájsť riešenie. Môže to byť aj dôvodom pre vládu, aby navrhla zmenu zákona.

Vyššie vládne orgány, ako napríklad Koruna, môžu anulovať nariadenia – ako aj ostatné rozhodnutia – nižších orgánov podľa verejného práva (ako napríklad provincie, samospráva a úrad pre vodné hospodárstvo) pre nezlučiteľnosť so zákonom alebo so všeobecným záujmom. Súdy môžu tiež vyhlásiť takéto nariadenia za nezáväzné.

« Právny poriadok - Všeobecné informácie | Holandsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 02-08-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo