Európska komisia > EJS > Právny poriadok > Litva

Posledná úprava: 27-04-2009
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Právny poriadok - Litva

 

OBSAH

1. Pramene práva alebo právne akty, ktorými sa ustanovujú právne normy 1.
2. Iné pramene práva 2.
3. Hierarchia prameňov práva 3.
4. Implementácia medzinárodných záväzkov v Litve 4.
5. Orgány s právomocou prijímať právne normy 5.
6. Proces prijímania týchto právnych noriem 6.
7. Proces nadobudnutia účinnosti vnútroštátnych právnych predpisov 7.
8. Prostriedky na riešenie rozporov, ktoré môžu vzniknúť medzi rôznymi právnymi predpismi 8.

 

1. Pramene práva alebo právne akty, ktorými sa ustanovujú právne normy

Pramene práva sú úradným prostriedkom, ktorým sa vyjadrujú a konsolidujú právne normy.

Právny akt - úradný písomný dokument prijatý príslušnými štátnymi inštitúciami, podľa ktorého sa konsolidujú a vysvetľujú právne normy alebo ktorý spresňuje, na akom základe sú právne normy uplatniteľné v každom jednotlivom prípade. Podľa povahy právnej informácie, ktorá sa v právnom akte uvádza, právne akty sa rozdeľujú na tieto druhy:

  1. Normatívne právne akty - rozhodnutia štátnych inštitúcií vyjadrené v písomnej forme, ktorými sa ustanovujú, menia a dopĺňajú alebo zrušujú predpisy všeobecnej povahy, uplatniteľné na akúkoľvek právnickú alebo fyzickú osobu a schválené štátom. Normatívne právne akty sa delia na dve skupiny:
    • Zákony - právne akty s najväčšou právnou silou, ktoré prijíma parlament (Seimas) Litovskej republiky, alebo sa prijímajú v celonárodnom referende, ustanovujúce všeobecné právne predpisy zamerané na regulovanie základných medziľudských vzťahov a predstavujúce najvyšší stupeň právnej sily. Zákon sa považuje za základný prameň práva.
    • Sekundárne akty - normatívne právne akty prijaté na základe zákonov, pomocou ktorých sa zákony implementujú. Sekundárne akty nemôžu byť v rozpore so zákonom. Sekundárny akt môže mať tieto formy:
      • uznesenia Seimu (litovský parlament)
      • uznesenia vlády
      • pokyny a vyhlášky odborov ministerstiev
      • uznesenia a rozhodnutia miestnych orgánov a správnych inštitúcií
      • ostatné.
  2. Interpretačné právne akty sa prijímajú s cieľom poukázať na zmysel a podstatu platných právnych predpisov. Prijímajú ich inštitúcie zodpovedné za výklad príslušných právnych predpisov.
  3. Individuálne implementačné právne akty sú prostriedkom, pomocou ktorého sa implementujú normy stanovené v právnych predpisoch. Individuálne akty majú podobné právne dôsledky ako normatívne právne akty, ale nemajú postavenie prameňov práva, pretože sa nimi nestanovujú uplatniteľné pravidlá všeobecnej povahy, a normy v nich obsiahnuté sú zamerané na špecifické osoby v špecifických situáciách a sú uplatniteľné iba raz, čiže sú platné iba dovtedy, kým neprestanú existovať spoločenské okolnosti, s ktorými súvisia (vymenovanie do funkcie, upozornenie, priznanie dôchodku atď.).

2. Iné pramene práva

Okrem normatívnych právnych aktov sa ako primárne pramene práva klasifikujú aj:

HoreHore

  • Základné zásady práva (zásady dobrej viery, spravodlivosti, osobnej zodpovednosti, zdržanlivosti) sa považujú za neoddeliteľnú súčasť právneho systému Litvy a používajú sa ako základ pri výklade právnych aktov aj pri vypĺňaní medzier v právnych predpisoch. Okrem toho podľa oddielu 135 ods. 1litovskej ústavy sú súčasťou právneho systému Litvy aj univerzálne uznávané zásady medzinárodného práva, a litovské súdy sú teda povinné tieto zásady uplatňovať a dodržiavať.
  • Právne obyčaje - sú pravidlá správania sa, ktoré schválil štát a ktoré sa vo verejnej sfére objavili v dôsledku ich opakovaného a sústavného uplatňovania. V litovskom občianskom zákonníku sa ustanovuje, že takéto obyčaje sú priamym prameňom práva. Právna obyčaj sa môže uplatňovať v prípade, keď sa v zákone alebo v zmluve priamo uvádza, že by sa mala uplatňovať, alebo keď sa vyskytne medzera v právnych predpisoch. Právna obyčaj, ktorá je v rozpore so všeobecnými zásadami práva alebo imperatívnymi právnymi predpismi, je neuplatniteľná.

Za odvodené pramene práva sa považujú:

  • Právny precedens - rozsudok súdu v danej veci vynesený napríklad súdom rovnakého alebo nižšieho stupňa, ktorý rozhoduje v podobnej veci. V právnom systéme Litvy sa precedensy používajú vo veľkej miere na konzultačné účely.
  • Právna doktrína.

3. Hierarchia prameňov práva

Hierarchia právnych predpisov je odstupňovaný systém, ktorý pozostáva z reťazca subordinácie. Vyjadruje postavenie, význam a nadradenosť právneho prvku v závislosti od úlohy, významu, ústavnej právomoci a pôsobnosti inštitúcie, ktorá právny akt prijíma. Táto hierarchia vychádza z rozlišovania právnej sily: právny akt s nižším postavením v hierarchii nesmie byť v rozpore s právnym aktom, ktorý má v rámci tohto hierarchického systému vyššie postavenie. V litovskom právnom systéme sa zaviedla táto hierarchia právnych noriem:

HoreHore

  • Ústava - tento právny akt má najväčšiu právnu silu a vytvára základy pre zavádzanie a uplatňovanie práva, stanovuje verejné postupy, vzťah medzi štátnymi orgánmi a verejnosťou a organizačné zásady politickej správy vecí verejných. Žiaden zákon ani iný právny akt nesmie byť v rozpore s ústavou.
  • Ústavné zákony - upravujú obzvlášť významné právne vzťahy, prijímajú sa osobitnými postupmi a sú súčasťou ústavy.
  • Medzinárodné zmluvy, ktoré ratifikoval Seimas - sú to medzinárodné zmluvy uzavreté v mene Litovskej republiky, ktoré nie sú v rozpore s ústavou a ktoré ratifikuje Seimas.
  • Kodifikované akty (kódexy) - sú súdržné, z právneho hľadiska ucelené akty, vnútorne harmonizované na základe jednotnej koncepcie a vymedzené vysokým stupňom normatívneho zhrnutia, ktoré zabezpečujú komplexnú úpravu určitých oblastí spoločenských vzťahov (napríklad Občiansky zákonník, Občiansky súdny poriadok, Trestný zákon, Zákonník práce atď.).
  • Obyčajné zákony - prijaté na základe ústavy, ústavných zákonov a ratifikovaných medzinárodných zmlúv, v ktorých sa zohľadňujú normatívne požiadavky vznikajúce na verejnej úrovni.
  • Sekundárne právne akty (pozri otázku č. 1).

4. Implementácia medzinárodných záväzkov v Litve

Podľa litovskej ústavy sú platné len uverejnené zákony. Litovské zmluvy, ktoré nadobudli platnosť, sa preto musia v Litve implementovať. Nedodržiavanie a/alebo neimplementovanie medzinárodnej zmluvy, ktorá nadobudla platnosť, nie je možné odôvodniť na základe domácich (vnútroštátnych) právnych predpisov. Podľa litovskej ústavy sú medzinárodné zmluvy, ktoré ratifikoval litovský Seimas, súčasťou litovského právneho systému, a preto sa v Litve, rovnako ako v mnohých iných európskych krajinách, môžu ratifikované medzinárodné zmluvy priamo uplatňovať.

HoreHore

Podľa zákona o medzinárodných zmluvách Litovskej republiky a určitých iných vnútroštátnych zákonov v prípade rozporu medzi litovskými vnútroštátnymi zákonmi a ratifikovanou medzinárodnou zmluvou sa nadradenosť prisudzuje ratifikovanej medzinárodnej zmluve. Ak sa teda určité podmienky upravujú rovnocenným spôsobom podľa medzinárodnej viacstrannej alebo dvojstrannej zmluvy, musia sa uplatňovať najmä ustanovenia tejto zmluvy, skôr ako ustanovenia domáceho (vnútroštátneho) zákona. Keď sa však určitá otázka upravuje v dvojstrannej alebo viacstrannej zmluve, nadradenosť sa prisudzuje dvojstrannej zmluve. Je potrebné uviesť, že ak sa určitá otázka upravuje v dvojstrannej zmluve medzi Litovskou republikou a členským štátom EÚ a v právnych predpisoch Európskej únie, nadradenosť sa prisudzuje právnym predpisom EÚ.

Medzinárodné dohovory, ktoré Litva podpísala, musia litovské súdy vykladať a uplatňovať v kontexte zahraničnej judikatúry.

Právo Európskej únie

Keďže nariadenia sú priamo účinné a uplatniteľné, na ich implementáciu nie je potrebné prijímať žiadne osobitné akty ani iné právne predpisy.

Smernice nie sú v členských štátoch priamo účinné, preto sa nimi stanovujú záväzky iba v takom rozsahu, aký je potrebný na dosiahnutie výsledkov stanovených v danej smernici, pričom vnútroštátne orgány si slobodne zvolia prostriedky a opatrenia na ich implementáciu.

5. Orgány s právomocou prijímať právne normy

Jedinou inštitúciou s právomocou prijímať zákony je Seimas. Všetky ostatné právne akty, ktoré prijímajú štátne orgány, musia byť v súlade s litovskou ústavou a ostatnými zákonmi.

HoreHore

Iné normatívne právne predpisy môžu prijímať:

  1. Seimas (uznesenia)
  2. prezident (dekréty)
  3. vláda (uznesenia)
  4. ministerstvá a iné vládne inštitúcie (vyhlášky)
  5. regionálni riadiaci úradníci (vyhlášky)
  6. miestne orgány (rozhodnutia, vyhlášky).

6. Proces prijímania týchto právnych noriem

Medzinárodné zmluvy

Seimas ratifikuje medzinárodné zmluvy Litvy prostredníctvom zákonov. Medzinárodné zmluvy predkladá Seimu na ratifikáciu prezident Litvy z vlastnej iniciatívy alebo na návrh vlády.

Medzinárodné zmluvy Litvy, ktoré nepodliehajú procesu ratifikácie podľa litovskej ústavy, zákona o medzinárodných zmluvách alebo samotnej zmluvy, sa schvaľujú rozhodnutím litovskej vlády. Ministerstvo zodpovedné za implementáciu danej medzinárodnej zmluvy spolupracuje pri predkladaní zmluvy na schválenie litovskou vládou s ministerstvom zahraničných vecí.

Zákony

Proces vydávania zákonov má tieto štádiá:

  1. realizovanie iniciatívy na vydanie zákona;
  2. registrácia a preskúmanie návrhu zákona v parlamentných výboroch;
  3. preskúmanie návrhu zákona na zasadnutí parlamentu;
  4. prijatie zákona;
  5. podpísanie a oznámenie zákona.

Právo iniciovať zákony v Seime majú členovia Seimu, prezident a vláda. Seimas musí diskutovať o každom návrhu zákona, ktorý Seimu predložilo 50 000 oprávnených voličov. Návrhy na zmenu alebo doplnenie litovskej ústavy musí Seimu predložiť skupina, ktorú tvorí najmenej štvrtina členov Seimu alebo najmenej 300 000 oprávnených voličov. Návrhy zákonov sa oznamujú v publikáciách Seimo kronika a Valstybės žinios.

HoreHore

Na zasadnutiach Seimu sa diskutuje o účelnosti, koncepcii, základných ustanoveniach a zásadách daného návrhu zákona a predkladajú sa všetky zmeny a doplnenia osôb oprávnených iniciovať vydanie zákona, ktoré dostal gestorský výbor, spolu so všetkými zmenami návrhov zákonov, ktoré navrhol prezident, vláda alebo člen Seimu a schválil výbor.

Zákon sa považuje za prijatý, keď zaň hlasuje väčšina členov Seimu prítomných na zasadnutí. Ústavné zákony Litovskej republiky sú prijaté, keď za ne hlasuje viac ako polovica všetkých členov Seimu, a meniť a dopĺňať sa môžu, keď za zmenu a doplnenie hlasujú najmenej tri pätiny všetkých členov Seimu.

Do desiatich dní po doručení zákona, ktorý prijal Seimas, prezident zákon buď podpíše a úradne oznámi, alebo s odôvodnením vráti späť Seimu na ďalšie čítanie. Ak prezident nepodpíše alebo nevráti zákon, ktorý prijal Seimas, v stanovenej lehote, zákon nadobudne platnosť, keď ho podpíše a úradne oznámi predseda Seimu. Zákon, ktorý prešiel ďalším čítaním v Seime, sa považuje za prijatý, keď sa prijmú všetky zmeny a doplnenia, ktoré navrhol prezident, alebo keď v prípade zákona zaň hlasuje viac ako polovica všetkých členov Seimu, alebo, v prípade ústavného zákona, keď zaň hlasujú najmenej tri pätiny všetkých členov Seimu.

Zmeny a doplnenia ústavy vyplývajúce z iných ustanovení v ústave sa musia prediskutovať a musia prebehnúť dve kolá hlasovania v Seime. Medzi týmito dvomi kolami hlasovania musia uplynúť najmenej tri mesiace. Návrh zákona o zmenách a doplneniach ústavy sa považuje za prijatý v Seime, keď zaň hlasujú v obidvoch kolách najmenej dve tretiny všetkých členov Seimu. Ak sa zmena a doplnenie ústavy neprijme, musí uplynúť najmenej jeden rok, kým sa môže znova predložiť Seimu na opätovné posúdenie.

HoreHore

7. Proces nadobudnutia účinnosti vnútroštátnych právnych predpisov

V článku 7 ústavy sa ustanovuje, že účinné a platné sú iba zákony, ktoré boli uverejnené. Zákony a iné právne akty sa úradne oznamujú v publikácii Valstybės žinios.

Zákony Litovskej republiky nadobúdajú účinnosť po tom, čo ich podpíše prezident a vyhlási ich v Valstybės žinios, pokiaľ sa v príslušnom zákone neuvádza neskorší deň nadobudnutia účinnosti.

Zákon na zmenu a doplnenie ústavy, ktorý bol prijatý v referende, nadobúda účinnosť najskôr jeden mesiac po dni konania referenda, v ktorom sa zákon prijal.

Právne akty, ktoré prijal Seimas, okrem zákonov, dekrétov prezidenta, uznesení vlády, vyhlášok ministerstiev alebo vlády, iných normatívnych právnych aktov, ktoré vydávajú predstavitelia štátnych orgánov a kolektívnych orgánov, nadobúdajú účinnosť v nasledujúci deň po ich uverejnení v Valstybės žinios, okrem prípadov, keď sa v príslušnom právnom akte uvádzajú iné postupy nadobudnutia účinnosti.

Normatívne právne akty, ktoré prijali zastupiteľské a výkonné orgány miestnych samospráv, nadobúdajú účinnosť v nasledujúci deň po ich uverejnení v miestnej tlači alebo v nasledujúci deň po úradnom oznámení o ich prijatí v miestnej tlači a uverejnení úplného znenia na zodpovedajúcej internetovej stránke miestnej samosprávy, okrem prípadov, keď sa v príslušnom právnom akte uvádza neskorší deň nadobudnutia účinnosti.

8. Prostriedky na riešenie rozporov, ktoré môžu vzniknúť medzi rôznymi právnymi predpismi

Keď sa v ratifikovanej litovskej medzinárodnej zmluve, ktorá nadobudla platnosť, uvádzajú ustanovenia, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami litovských zákonov alebo iných právnych aktov, ktoré boli platné v čase uzavretia zmluvy alebo ktoré nadobudli účinnosť po nadobudnutí platnosti danej zmluvy, uplatňujú sa ustanovenia litovskej medzinárodnej zmluvy.

HoreHore

Každý zákon alebo iný právny akt, ktorý je v rozpore s ústavou, je neplatný.

O tom, či sú zákony alebo iné právne akty Seimu v rozpore s ústavou a či sú právne akty prezidenta alebo vlády v rozpore s ústavou alebo so zákonmi, rozhoduje ústavný súd. Litovské zákony alebo iné právne akty Seimu, prezidenta alebo vlády sa nedajú uplatňovať odo dňa, keď bolo úradne uverejnené rozhodnutie ústavného súdu, v ktorom sa konštatuje, že príslušný akt je v rozpore s litovskou ústavou. Rozhodnutia ústavného súdu v otázkach, v ktorých mu bola podľa ústavy udelená právomoc, sú konečné a nie je možné odvolať sa proti nim.

Ústavný súd taktiež vyjadruje svoje stanovisko k tomu, či je daná medzinárodná zmluva Litvy v rozpore s ústavou. Konečné rozhodnutie o medzinárodnej zmluve robí Seimas na základe stanoviska ústavného súdu.

Keď ústavný súd nemá právomoc kontrolovať zlučiteľnosť normatívneho právneho aktu s ústavou alebo so zákonmi a súd stanoví, že tento normatívny právny predpis alebo jeho časť je v rozpore so zákonom alebo s právnym aktom vlády, súd nie je povinný brať tento právny akt do úvahy pri rozhodovaní. Súdy so všeobecnou právomocou majú právo prerušiť konanie a vydať rozhodnutie, že sa s prípadom obrátia na správne súdy so žiadosťou o overenie toho, či je daný právny akt alebo jeho časť v súlade so zákonom alebo s právnym aktom vlády. Normatívny právny akt (alebo jeho časť) sa považuje sa zrušený a zvyčajne prestane byť uplatniteľný odo dňa, keď sa úradne oznámi platné rozhodnutie správneho súdu, ktorým sa tento akt (alebo jeho časť) vyhlási za nezákonný.

« Právny poriadok - Všeobecné informácie | Litva - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 27-04-2009

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo