Európska komisia > EJS > Právny poriadok > Lotyšsko

Posledná úprava: 20-02-2008
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Právny poriadok - Lotyšsko

 

OBSAH

1. Hierarchia prameňov práva 1.
2. Právne nástroje alebo „pramene práva“, ktoré určujú právne postavenie medzinárodného práva, práva Európskej únie, ústavy, zákonov a iných právnych predpisov v rámci právneho systému 2.
3. Ďalšie pramene práva (všeobecné právne zásady, zvykové právo, judikatúra) a ich význam 3.
3.1. Všeobecné právne zásady 3.1.
3.2. Obyčajové právo 3.2.
3.3. Judikatúra 3.3.
4. Orgány oprávnené prijímať právne predpisy a ich oblasti zodpovednosti 4.
5. Postup prijímania právnych predpisov 5.
6. Nadobudnutie účinnosti vnútroštátnych právnych predpisov 6.
7. Nariadenia, ktorými sa ustanovuje nadobudnutie účinnosti nariadení, ktoré sú súčasťou nadnárodných nástrojov. 7.
8. Ako Lotyšsko rieši možné rozpory alebo nesúlad medzi rôznymi ustanoveniami a prameňmi práva. 8.

 

1. Hierarchia prameňov práva

Lotyšské právne predpisy sú usporiadané podľa tejto hierarchie:

  1. ústava,
  2. zákony, nariadenia vlády s účinnosťou zákona,
  3. nariadenia vlády,
  4. záväzné nariadenia miestnych orgánov.

2. Právne nástroje alebo „pramene práva“, ktoré určujú právne postavenie medzinárodného práva, práva Európskej únie, ústavy, zákonov a iných právnych predpisov v rámci právneho systému

V § 15 ods. 3 zákona o administratívnych postupoch sa ustanovuje, že medzinárodné právne predpisy, bez ohľadu na ich prameň, sú uplatniteľné v súlade s ich postavením v hierarchii právnej sily zahraničných právnych predpisov. Ak sa vyskytne nesúlad medzi medzinárodným právnym ustanovením a lotyšským právnym ustanovením rovnakej právnej sily, prednosť má medzinárodné právne ustanovenie.

Tak ako v prípade iných právnych predpisov, aj právna sila medzinárodnej dohody závisí od toho, ktorá inštitúcia dohodu podpísala alebo schválila, a od toho, podľa akých postupov sa tak stalo. Medzinárodná dohoda ratifikovaná parlamentom (Saeima) má preto na formálnej úrovni rovnakú právnu silu ako zákon, a medzinárodná dohoda, ktorú schválila vláda, má rovnakú silu ako nariadenie vlády.

Keď sa v medzinárodnej dohode schválenej Parlamentom (Saeima) ustanovujú pravidlá, ktoré sa líšia od pravidiel ustanovených v lotyšských právnych predpisoch, podľa § 13 Zákona o medzinárodných dohodách Lotyšskej republiky sa uplatňujú ustanovenia príslušnej medzinárodnej dohody. V § 16 ods. 9 zákona o Ústavnom súde sa taktiež uvádza, že hoci medzinárodné dohody musia byť v súlade s ústavou, predsa len majú medzinárodné dohody prednosť pred ostatnými vnútroštátnymi právnymi predpismi vrátane zákonov.

HoreHore

Podľa § 15 ods. 4 zákona o administratívnych postupoch sú ustanovenia právnych predpisov Európskej únie (Spoločenstva) uplatniteľné v súlade s ich postavením v hierarchii právnej sily zahraničných právnych predpisov. Keď sa uplatňujú právne predpisy Európske únie (Spoločenstva), orgány a súdy musia zohľadňovať judikatúru Súdneho dvora. Lotyšská republika musí od svojho vstupu do Európskej únie priamo alebo nepriamo uplatňovať nielen nariadenia, ale aj ostatné právne nástroje Európskej únie: zakladajúce zmluvy EÚ, dohody Spoločenstva s tretími krajinami, smernice, rozhodnutia inštitúcií EÚ, odporúčania, stanoviská, nástroje spolupráce podľa 2. piliera (spoločná zahraničná a bezpečnostná politika) a 3. piliera (spolupráca v otázkach spravodlivosti a vnútorných záležitostí), všeobecné právne ustanovenia členských štátov a nakoniec právne zásady ustanovené podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora.

3. Ďalšie pramene práva (všeobecné právne zásady, zvykové právo, judikatúra) a ich význam

3.1. Všeobecné právne zásady

Na uplatňovanie všeobecných právnych zásad ako prameňa práva sa odkazuje v § 5 lotyšského Občianskeho zákonníka a v § 11 ods. 3 Zákona o občianskom súdnom konaní. V § 15 ods. 5 Zákona o administratívnych postupoch sa ustanovuje, že všeobecné právne zásady sa uplatňujú, ak sa príslušná otázka neupravuje podľa zahraničných právnych predpisov, a takisto na účely výkladu právnych predpisov.

HoreHore

V § 4 Zákona o administratívnych postupoch zákonodarca navyše zdôrazňuje tieto zásady administratívnych postupov a ich význam:

  1. zásada dodržiavania práv súkromných osôb,
  2. zásada rovnosti,
  3. zásada právneho štátu,
  4. zásada rozumného uplatňovania právnych ustanovení,
  5. zásada zakazovania svojvôle,
  6. zásada dôvery v zákonnosť súdnych konaní,
  7. zásada právnych základov,
  8. zásada demokratického usporiadania,
  9. zásada proporcionality,
  10. zásada prednosti práva.

Zákon o príslušnosti súdov sa vzťahuje na všeobecné právne zásady, akými sú rovnosť jednotlivcov pred zákonom, imunita súdov a prísediacich sudcov, rovnoprávnosť strán, prezumpcia neviny atď.

3.2. Obyčajové právo

Podľa § 2 Občianskeho zákonníka obyčajové právo nemôže zrušiť ani zmeniť a doplniť právne akty a je uplatniteľné iba v prípadoch, ktoré vymedzujú právne predpisy. Aj medzinárodné obyčajové právo sa uplatňuje podľa Viedenského dohovoru o zmluvnom práve.

3.3. Judikatúra

Judikatúra je dôležitým prameňom práva na zavedenie harmonizovaného uplatňovania právnych predpisov, a tým aj na zabezpečenie právnej istoty. Judikatúra je pomocný prameň, ktorý sa používa ako výkladový nástroj.

4. Orgány oprávnené prijímať právne predpisy a ich oblasti zodpovednosti

V článku 64 ústavy sa ustanovuje, že zákonodarnú moc má Saeima (parlament) a ľud (prostredníctvom referenda). Podľa článku 81 Ústavy má aj vláda právo vydávať nariadenia s účinnosťou zákonov. Primárnu zákonodarnú moc má teda Saeima a ľud, a toto právo možno ďalej postúpiť vláde a miestnym orgánom. Podľa Zákona o zložení ministerského kabinetu môže vláda vydávať právne predpisy vo forme nariadení, ak ju k tomu zákon výslovne splnomocňuje, a ak dotknutú záležitosť neupravuje zákon. Povinné nariadenia miestnych orgánov vydávajú miestne orgány v súlade so Zákonom o miestnych orgánoch. Ústava navyše umožňuje, aby Saeima postúpil zákonodarnú moc medzinárodným inštitúciám.

HoreHore

Zákonodarná moc parlamentu (Saeima) sa vzťahuje na celé Lotyšsko, ale zákonodarná moc miestnych orgánov sa obmedzuje na konkrétne územie, ktoré je pod pôsobnosťou príslušného miestneho orgánu.

5. Postup prijímania právnych predpisov

Návrhy zákonov môže parlamentu (Saeima) predložiť:

  • prezident
  • vláda
  • parlamentné výbory
  • aspoň päť poslancov parlamentu
  • jedna desatina voličov
  1. Prvé čítanie - súčasťou prvého čítania návrhu zákona je oznámenie príslušného výboru, po ktorom nasleduje rozprava o zásadách návrhu zákona. Po skončení rozpravy Saeima rozhodne, či návrh zákona prijme pri prvom čítaní. Ak sa návrh zákona neprijme v rámci prvého čítania, považuje sa za zamietnutý a na rovnakom zasadnutí sa môže opätovne predložiť na posúdenie, ak ho podpíše najmenej 51 poslancov parlamentu, alebo ak bol návrh zmenený a doplnený.

    Keď Saeima, konajúc na návrh príslušného výboru alebo desiatich poslancov, prijme rozhodnutie, ktorým uzná návrh zákona za naliehavý, návrh prechádza iba dvoma čítaniami. Po dvoch čítaniach sa prijímajú:

    • návrhy zákonov považované za naliehavé,
    • návrh štátneho rozpočtu a zmeny a doplnenia štátneho rozpočtu,
    • návrhy zákonov, ktorými sa schvaľujú medzinárodné dohody.
  2. Druhé čítanie - návrhy zákonov pripravuje na druhé čítanie príslušný parlamentný výbor, ktorý poskytuje správu o predložených pozmeňujúcich návrhoch. Návrhy na zmenu a doplnenie návrhu zákona alebo návrhu rozhodnutia parlamentom môže predložiť:

    HoreHore

    • prezident
    • parlamentný výbor
    • politická frakcia alebo politický blok
    • poslanec
    • predseda vlády, podpredseda vlády, minister, štátny tajomník
    • parlamentný tajomník ministerstva, nad ktorým má právomoc minister
    • právny útvar parlamentu, ak sa návrhy týkajú technických aspektov legislatívy alebo kodifikácie.

    Pozmeňujúci návrh sa považuje za prijatý, ak získal absolútnu väčšinu hlasov prítomných poslancov. Po posúdení všetkých pozmeňujúcich návrhov sa hlasuje o návrhu zákona ako celku vrátane prijatých pozmeňujúcich návrhov. Ak Saeima zamietne návrh zákona pri druhom čítaní, návrh sa vráti príslušnému výboru a môže sa opätovne predložiť do druhého čítania. Keď Saeima príslušnými prostriedkami návrh zákona prijme, návrh sa vráti do príslušného výboru, ktorý ho pripraví na tretie čítanie.

  3. Tretie čítanie - počas tretieho čítania návrhu zákona sa posudzujú iba tie časti, ktoré sa po druhom čítaní upravili prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov, a hlasuje sa iba o týchto častiach. Po prerokovaní všetkých pozmeňujúcich návrhov sa hlasuje o návrhu zákona ako celku vrátane prijatých pozmeňujúcich návrhov. Ak Saeima návrh zákona zamietne v treťom čítaní, návrh sa vráti do príslušného výboru a je možné ho opätovne predložiť do tretieho čítania.
  4. Opätovné prerokovanie zákona - ak prezident podľa článku 71 Ústavy požiada o opätovné prerokovanie zákona, Saeima predloží odôvodnené námietky prezidenta príslušnému parlamentnému výboru. Pri prerokovaní zákona sa uplatňujú pravidlá týkajúce sa tretieho čítania návrhu zákona a skúmajú sa iba námietky a návrhy, ktoré predložil prezident. Návrh zákona sa považuje za schválený a stáva sa zákonom, keď prešiel troma, prípadne dvoma, čítaniami a za jeho prijatie hlasovala absolútna väčšina prítomných poslancov parlamentu. Zákony prijaté parlamentom vyhlasuje prezident.

6. Nadobudnutie účinnosti vnútroštátnych právnych predpisov

  1. Zákony - podľa Zákona o vyhlasovaní, uverejňovaní, postupoch na nadobudnutie účinnosti a platnosti zákonov a iných právnych predpisov prijatých parlamentom (Saeima), prezidentom a vládou, zákon nadobúda účinnosť štrnástym dňom po jeho vyhlásení, ak sa v zákone neustanovuje inak. Lehota štrnásť dní, na konci ktorej zákon nadobudne účinnosť, začína plynúť v deň po jeho uverejnení.
  2. Nariadenia vlády - podľa Zákona o zložení ministerského kabinetu sa pokyny a odporúčania vlády uverejňujú v súlade s rovnakými postupmi ako zákony. Účinnosť nadobúdajú dňom po ich uverejnení, ak sa neustanoví iný dátum.
  3. Záväzné nariadenia miestnych orgánov - podľa Zákona o miestnych orgánoch vyhlášky a všeobecné záväzné nariadenia nadobúdajú účinnosť dňom po ich podpísania, ak sa pre nadobudnutie účinnosti nestanoví iný dátum. Rozhodnutia miestnych orgánov týkajúce sa jednotlivých fyzických alebo právnických osôb nadobúdajú účinnosť ich podpísaním. Záväzné nariadenia, ktoré vydávajú mestské rady, sa uverejňujú v úradnom vestníku najneskôr dva týždne po ich prijatí a účinnosť nadobúdajú dňom nasledujúcim po ich uverejnení. Záväzné nariadenia vydané krajskými radami, obvodnými radami a obecnými radami sa vystavujú na viditeľnom mieste v budove rady miestneho orgánu alebo v jej blízkosti najneskôr dva týždne po ich prijatí a účinnosť nadobúdajú dňom po ich prvom vystavení.

7. Nariadenia, ktorými sa ustanovuje nadobudnutie účinnosti nariadení, ktoré sú súčasťou nadnárodných nástrojov.

Medzinárodné dohody sa schvaľujú podľa zákonov prijatých parlamentom (Saeima). Zákony, ktoré prijal Saeima, vyhlasuje prezident. Všetky medzinárodné dohody a ich preklady do lotyšského jazyka sa uverejňujú v úradnom vestníku Latvijas Vēstnesis a vo vestníku vlády Ziņotājs. Zákon nadobúda účinnosť štrnástym dňom po jeho vyhlásení, ak sa v zákone nestanovuje inak. Lehota, na konci ktorej zákon nadobudne účinnosť, sa počíta odo dňa nasledujúceho po jeho uverejnení.

HoreHore

8. Ako Lotyšsko rieši možné rozpory alebo nesúlad medzi rôznymi ustanoveniami a prameňmi práva.

  1. Rozpory medzi ustanoveniami (zásadami) sa riešia novým výkladom (a teda zosúladením) týchto ustanovení (zásad) alebo uplatnením pravidla priority.
  2. Ak sa zistí nesúlad medzi rôznymi ustanoveniami s odlišnou právnou silou, uplatniteľné je právne ustanovenie s väčšou právnou silou.
  3. Ak dôjde k nesúladu medzi medzinárodnými ustanoveniami a vnútroštátnymi ustanoveniami, prednosť majú medzinárodné ustanovenia.
  4. Ak nastane rozpor medzi všeobecným a špeciálnym právnym predpisom s rovnakou právnou silou, uplatniteľný je všeobecný právny predpis, pokiaľ túto skutočnosť neobmedzuje špeciálny právny predpis.
  5. Ak skôr prijaté ustanovenie nie je v súlade s neskôr prijatým ustanovením, prednosť má neskôr prijaté ustanovenie.
  6. Ak neskôr prijaté všeobecné ustanovenie nie je v súlade so skôr prijatým špeciálnym ustanovením, prednosť má skôr prijaté špeciálne ustanovenie.

Podľa Zákona o administratívnych postupoch sa pri rozhodovaní o tom, ktoré z dvoch ustanovení rovnakej právnej sily bude mať prednosť, musí zohľadniť reálny význam, ktorý tieto ustanovenia v celkovej súvislosti predstavujú, a prednosť by malo dostať to ustanovenie, ktoré upravuje záležitosť s väčším významom pre demokratickú spoločnosť a formu vlády.

Keď má orgán zodpovedný za uplatňovanie určitého právneho predpisu odôvodnené pochybnosti o jeho súlade s inými právnymi predpismi, ktoré majú väčšiu právnu silu, musí príslušné ustanovenia uplatňovať, ale zároveň musí informovať nadriadený orgán a ministerstvo spravodlivosti o svojich pochybnostiach. Orgány a súdy nemôžu odmietnuť prijať rozhodnutie vo veciach na základe skutočnosti, že príslušné veci neupravuje právny predpis.

« Právny poriadok - Všeobecné informácie | Lotyšsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 20-02-2008

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo