Európska komisia > EJS > Právny poriadok > Mad'arsko

Posledná úprava: 28-02-2008
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Právny poriadok - Mad'arsko

 

OBSAH

I. Maďarské pramene práva I.
1. Ústava 1.
2. Zákony parlamentu 2.
3. Dekréty 3.
4. Medzinárodné dohody 4.
II. Ďalšie pramene práva v širšom zmysle, ktoré nie sú predpismi. II.
1. Ďalšie právne nástroje riadenia 1.
2. Rozhodnutia ústavného súdu 2.
3. Judikatúra súdov 3.
III. Nadobudnutie účinnosti predpisov v nadnárodných dokumentoch III.
IV. Rôzne orgány oprávnené prijímať právne predpisy IV.
V. Proces prijímania právnych predpisov V.
VI. Nadobudnutie účinnosti vnútroštátnych predpisov VI.
VII. Spôsoby riešenia rozporov medzi prameňmi práva VII.

 

I. Maďarské pramene práva

1. Ústava

Zákon XX z roku 1949 o ústave je na vrchole hierarchie právnych predpisov v Maďarsku. Každý iný zákon musí byť zlučiteľný s ústavou. Ústavu prijíma národné zhromaždenie a na jej zmenu a doplnenie je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov všetkých členov parlamentu (článok 24 ods. 3 ústavy).

Maďarská ústava pozostáva z pätnástich kapitol. Kapitola I, ktorá obsahuje všeobecné ustanovenia, stanovuje formu vlády, prenesenie určitých právomocí na Európsku úniu a niekoľko základných zásad, medzi ktoré patrí právny štát, zákaz zabezpečenia moci násilím, slobodné založenie a pôsobenie strán, odmietnutie vojen, spolupráca pri vytváraní európskej jednoty, uznanie základných práv a skutočnosť, že zákon obsahuje pravidlá o základných právach a povinnostiach, ale nesmie nariaďovať obmedzenia hlavného obsahu základných práv.

Kapitoly II až XI obsahujú najzákladnejšie pravidlá týkajúce sa verejných činiteľov a najdôležitejších inštitúcií krajiny, pričom stanovujú právne postavenie a úlohy národného zhromaždenia, prezidenta republiky, ústavného súdu, parlamentného komisára pre ľudské práva, parlamentného komisára pre práva národnostných a etnických menšín, Štátneho úradu pre audit, Maďarskej národnej banky, vlády, ozbrojených síl a polície, miestnych samospráv, súdnictva a úradu prokurátora.

Kapitola XII obsahuje vyhlásenie o základných právach a povinnostiach, kapitola XIII stanovuje zásady, ktorými sa riadia voľby, kapitola XIV sa týka hlavného mesta Maďarska a kapitola XV obsahuje záverečné ustanovenia.

HoreHore

2. Zákony parlamentu

V Maďarsku môže zákony prijímať národné zhromaždenie. Ústava stanovuje základné práva a povinnosti, ktoré sa majú riadiť zákonmi. Zákon XI z roku 1987 o legislatíve (zákon o legislatíve) stanovuje ďalšie oblasti vo výlučnej pôsobnosti zákonodarnej moci. Národné zhromaždenie prijíma niektoré zákony jednoduchou väčšinou hlasov, t. j. viac ako polovicou hlasov prítomných členov parlamentu, a iné dvojtretinovou väčšinou (kvalifikovanou väčšinou). Okrem zákona, ktorým sa schvaľuje ústava, musí byť dvojtretinovou väčšinu hlasov všetkých členov parlamentu schválený aj zákon, ktorým sa ratifikuje a vyhlasuje medzinárodná zmluva o pristúpení k EÚ, a zákon o štátnych symboloch. Zákony, ktoré musia byť schválené dvojtretinovou väčšinou hlasov, sú stanovené ústavou.

Pred prijatím zákona XXXI z roku 1989 o zmene a doplnení ústavy bola Prezidentská rada Maďarska poverená vydať zákonné dekréty. Z hľadiska hierarchie právnych noriem sa zákonné dekréty, ktoré sú stále platné, označujú za predpisy na rovnakej úrovni ako zákony.

3. Dekréty

Zákon o legislatíve rozlišuje dekréty vlády, dekréty ministrov a dekréty miestnej samosprávy.

Právomoc vlády prijímať dekréty môže byť primárna alebo založená na zákonnom splnomocnení. Primárne právomoci sú ustanovené článkom 35 ods. 2 ústavy, ktorý vyhlasuje, že vláda vydáva dekréty v rámci svojej pôsobnosti. Tým sa neobmedzuje národné zhromaždenie, ktoré môže podriadiť svojej právomoci akúkoľvek regulačnú oblasť.

HoreHore

Na základe zákona o legislatíve môže vláda, aj na základe osobitného legislatívneho splnomocnenia, prijímať dekréty na vykonávanie zákonov. Podľa článku 15 ods. 1 zákona o legislatíve musí byť v splnomocnení prijímať vykonávacie predpisy uvedený splnomocnený orgán, predmet a rozsah oprávnenia. Splnomocnený orgán nesmie ďalej postúpiť zákonné splnomocnenie na iný subjekt.

Dekréty ministrov sú osobitným druhom dekrétov. V hierarchii právnych predpisov na nachádzajú pod úrovňou dekrétov vlády. Podľa zákona o legislatíve môžu ministri vydávať dekréty v rámci sféry svojej pôsobnosti a na základe splnomocnenia podľa zákonov parlamentu alebo dekrétov vlády. Na vydanie dekrétu ministra musia byť preto splnené tieto dve podmienky.

Na základe samostatného zákona môže prezident Maďarskej národnej banky vydať v dekrétoch centrálnej banky ustanovenia, ktoré sú záväzné pre finančné inštitúcie, právnické osoby, ktoré nie sú finančnými inštitúciami, ale poskytujú doplnkové finančné služby, poskytovateľov investičných služieb a zúčtovacie strediská.

Dekréty miestnej samosprávy predstavujú tretí druh dekrétu. Článok 44/A ods. 2 ústavy stanovuje, že miestne zastupiteľské orgány môžu vydať dekréty v rámci svojej pôsobnosti, ale že tieto dekréty nesmú byť v rozpore s vyššími právnymi predpismi. Podľa článku 16 ods. 1 zákona LXV z roku 1990 o miestnych samosprávach môže zastupiteľský orgán miestnej samosprávy vydať v rámci sféry svojej pôsobnosti dekréty miestnej samosprávy, ktorými sa upravujú miestne verejné záležitosti, ktoré sa neriadia predpismi na vyššej úrovni, a vykonávať ich na základe ich zákonného splnomocnenia.

HoreHore

4. Medzinárodné dohody

Maďarsko/vláda Maďarska môže uzavrieť medzinárodné dohody s inými štátmi/vládami iných štátov. V Maďarsku je vzťah medzi medzinárodnými dohodami a vnútroštátnym právom založený na dualistickom systéme, t. j. medzinárodné dohody sa stávajú súčasťou vnútroštátneho práva prostredníctvom ich vyhlásenia v právnych predpisoch.

II. Ďalšie pramene práva v širšom zmysle, ktoré nie sú predpismi.

1. Ďalšie právne nástroje riadenia

Maďarský právny systém zahŕňa ďalšie právne nástroje riadenia, ktoré hoci sú pravidlami, nie sú právnymi predpismi, pretože sú vnútornými pravidlami, ktoré nie sú záväzné pre všetkých, ale (s výnimkou právnych usmernení, ktoré nemajú záväznú právnu silu) iba pre orgány pod právomocou subjektu, ktorý tieto nástroje vydal. Podľa zákona o legislatíve medzi tieto nástroje riadenia patria rozhodnutia, príkazy centrálnej banky, štatistické oznámenia a právne usmernenia.

Rozhodnutia môže schváliť národné zhromaždenie, vláda, vládne výbory, miestna samospráva a orgány miestnej samosprávy, ktoré riadia svoju vlastnú činnosť a úlohy orgánov pod ich pôsobnosťou a prijímajú plány týkajúce sa ich sféry zodpovednosti.

V rámci svojej pôsobnosti stanovenej v právnych predpisoch môžu ministri a vedúci príslušných vnútroštátnych orgánov vydávať pokyny na riadenie činnosti orgánov pôsobiacich pod ich priamou právomocou.

HoreHore

Štatistické oznámenia vydáva predseda ústredného štatistického úradu a obsahujú záväzné ustanovenia pozostávajúce z výlučne štatistických pojmov, metód, klasifikácií, zoznamov a údajov.

Právne usmernenia zahŕňajú smernice vydané národným zhromaždením a vládou, v ktorých sú stanovené všeobecné ciele a programy a ktorými sa prijímajú stanoviská k dôležitým štátnym a verejným záležitostiam. Národné zhromaždenie a vláda môžu vysvetľovať právne predpisy v zásadných stanoviskách. Ministri a príslušní vedúci vnútroštátnych orgánov môžu vydať smernice a oznámenia. Smernice obsahujú odporúčania k najdôležitejším spôsobom a prostriedkom vykonávania právnych predpisov. V oznámeniach sa oznamujú skutočnosti a údaje dôležité pre pôsobenie orgánov, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie právnych predpisov.

2. Rozhodnutia ústavného súdu

Rozhodnutia ústavného súdu zohrávajú dôležitú úlohu v legislatívnom systéme. Ústavný súd kontroluje ústavnosť predpisov a prostredníctvom rozhodnutí ruší predpisy (ustanovenia), ktoré sú v rozpore s ústavou. Ústavný súd uvádza podrobné dôvody svojich rozhodnutí a posudzuje podobné prípady v súlade s už uplatnenými zásadami. Rozhodnutie ústavného súdu je záväzné pre všetkých a nie je možné sa proti nemu odvolať. Medzi najdôležitejšie úlohy ústavného súdu patrí ochrana ústavy a zachovávanie ústavnej demokracie a stability právneho štátu. Ústavný súd má preto vysokú mieru nezávislosti a právomoci.

HoreHore

3. Judikatúra súdov

Najvyšší súd pri plnení svojej povinnosti zabezpečiť jednotné uplatňovanie právnych predpisov a poskytovať usmernenia nižším súdom v oblasti súdnictva prijíma rozhodnutia o jednotnosti a vydáva zásadné rozhodnutia. Postup vo veci jednotnosti sa môže začať vtedy, ak si vývoj a jednotnosť súdnej praxe vyžadujú prijatie jednotného rozhodnutia v zásadnej veci a ak sa komora najvyššieho súdu mieni odchýliť od rozhodnutia prijatého inou komorou najvyššieho súdu. Rozhodnutie týkajúce sa jednotnosti právnych predpisov je pre súdy záväzné. Zásadné rozhodnutia vybrané z praxe súdnych komôr najvyššieho súdu slúžia aj jednotnosti pri vynášaní rozsudkov; okrem rozhodnutí týkajúcich sa jednotnosti právnych predpisov sa zásadné rozhodnutia uverejňujú aj v úradnom zozname najvyššieho súdu (Legfelsőbb Bíróság Hivatalos Gyűjteménye).

III. Nadobudnutie účinnosti predpisov v nadnárodných dokumentoch

Zákonom L z roku 2005 (zákon o medzinárodnom práve) sa riadi postup týkajúci sa medzinárodných dohôd, vyhlásenia a nadobudnutia platnosti takýchto dohôd. Podľa článku 9 zákona o medzinárodnom práve, ak národné zhromaždenie povolilo podľa článku 7 ods. 3 uznať platnosť medzinárodnej dohody v dôsledku jej kľúčového významu pre maďarské vonkajšie vzťahy, táto dohoda sa musí vyhlásiť vo forme zákona alebo v iných prípadoch vo forme vládneho dekrétu. Poverenie uznať záväznú platnosť medzinárodnej dohody je obsiahnuté v oznamovacom právnom akte. V zákone, ktorým sa vyhlasuje medzinárodná dohoda, musí byť stanovený rovnaký dátum nadobudnutia účinnosti ustanovení obsahujúcich text dohody a výhrady, námietky a vyhlásenia, ako dátum nadobudnutia účinnosti dohody v Maďarsku. Ak dátum nadobudnutia účinnosti dohody v Maďarsku nie je pri vyhlásení dohody ešte známy, v podmienkach pre nadobudnutie účinnosti dohody sa musí uviesť, že dátum nadobudnutia jej účinnosti stanoví minister zahraničných vecí v rozhodnutí, ktoré sa má uverejniť v Maďarskom úradnom vestníku (Magyar Közlöny).

HoreHore

Ústava Maďarska ustanovuje aj ďalší spôsob začlenenia nadnárodných právnych aktov do vnútorného právneho systému. Podľa článku 7 ods. 1 ústavy právny systém Maďarska uznáva všeobecne prijaté zásady medzinárodného práva a zosúlaďuje vnútroštátne právne predpisy so záväzkami prijatými na základe medzinárodného práva. Podľa článku 8 ods. 1 ústavy Maďarsko uznáva neporušiteľné a neodňateľné základné ľudské práva; dodržiavanie a ochrana týchto práv sú základnou povinnosťou štátu.

Právo Európskeho spoločenstva je transponované do maďarského právneho systému právnymi predpismi založenými na predmete na úrovni stanovenej ústavou a zákonom o legislatíve.

IV. Rôzne orgány oprávnené prijímať právne predpisy

Prijať právne predpisy môžu v Maďarsku národné zhromaždenie, vláda, členovia vlády, prezident Maďarskej národnej banky a miestne samosprávy.

Národné zhromaždenie ako najvyšší orgán štátnej moci a demokratického zastúpenia v Maďarsku prijíma Ústavu Maďarska a je poverené prijímať zákony.

Vláda je ústredným orgánom výkonnej moci. Je na vrchole verejnej správy a riadi a koordinuje činnosť orgánov verejnej správy. Jej členmi sú predseda vlády a ministri. Vláda môže prijímať dekréty v rámci svojej pôsobnosti stanovenej ústavou a na základe zákonného splnomocnenia. Dekréty vlády nesmú byť v rozpore so zákonmi parlamentu.

Členmi vlády sú predseda vlády a ministri. Predseda vlády vedie zasadnutia vlády a dohliada na vykonávanie dekrétov a rozhodnutí vlády. Ministri riadia sektory v rámci svojich právomocí v súlade s právnymi predpismi a rozhodnutiami vlády a riadia činnosti orgánov pod ich pôsobnosťou. V prípade poverenia parlamentnými aktmi alebo dekrétmi vlády môžu ministri vydať dekréty v rámci svojej pôsobnosti. Dekréty ministrov nesmú byť v rozpore so zákonmi parlamentu, ani s dekrétmi vlády.

HoreHore

Miestna samospráva je miestnym verejným orgánom, ktorý je demokraticky zvolený a riadený. Nezávisle riadi a usmerňuje miestne verejné záležitosti vo svojej pôsobnosti v záujme miestnych obyvateľov v rámci stanoveného zákonom. Miestne samosprávy môžu, ak to povoľuje zákon, vydávať dekréty, ktorými sa riadia ich vlastné záležitosti. Takéto dekréty nesmú byť v rozpore so žiadnym vyšším právnym predpisom. Miestna samospráva môže vydať dekréty, ktorými sa riadia verejné záležitosti, ktoré neupravujú vyššie právne predpisy.

Prezident Maďarskej národnej banky môže v oblasti stanovenej samostatným zákonom vydať ustanovenia v dekrétoch centrálnej banky, ktoré sú záväzné pre finančné inštitúcie a právnické osoby, ktoré nie sú finančnými inštitúciami, ale ponúkajú doplnkové finančné služby, ako aj pre poskytovateľov investičných služieb a zúčtovacie strediská. Dekréty centrálnej banky nesmú byť v rozpore so zákonom.

V. Proces prijímania právnych predpisov

Právne predpisy sa schvaľujú vtedy, keď to vyžadujú sociálne alebo hospodárske procesy, keď to vyžaduje úprava práv a povinností občanov a keď sa právne predpisy Európskeho spoločenstva musia transponovať do maďarských právnych predpisov. Prijatiu právneho predpisu predchádza analýza oblasti, ktorá sa má upraviť. Návrh právneho predpisu pripravuje vždy minister, ktorý je povereným alebo príslušným ministrom pre oblasť, ktorá sa má upraviť. V závislosti od úrovne právneho predpisu príslušný minister zašle pripravený návrh na administratívnu konzultáciu iným ministerstvám, zastupiteľským organizáciám a iným orgánom dotknutým právnym predpisom. Súčasne orgán, ktorý pripravil návrh textu, musí podľa článku 9 zákona XC z roku 2005 o slobode elektronických informácií tento text uverejniť (okrem výnimiek uvedených v danom zákone) na svojej internetovej stránke, na ktorej môže verejnosť uviesť pripomienky alebo návrhy. Orgán, ktorý predložil návrh, ho reviduje na základe stanovísk odborníkov doručených v priebehu konzultácie a pripomienok verejnosti.

HoreHore

Po skončení procesu administratívnej konzultácie sa návrh právneho predpisu, ktorý sa má predložiť vláde, prerokuje na zasadnutí administratívnych štátnych tajomníkov, ktorí rozhodnú o tom, či návrh je alebo nie je pripravený na predloženie vláde. Zasadnutie administratívnych štátnych tajomníkov je posledným fórom na technickú diskusiu o návrhu a rokuje sa na ňom o technických/koncepčných problémoch, kvôli ktorým sa nedospelo k dohode počas administratívnej konzultácie.

Dokumenty, ktoré sa prerokovali na zasadnutí štátnych tajomníkov a ktoré sa považujú za vhodné na predloženie, sa náležitým spôsobom predložia vláde. Na zasadnutí vlády sa väčšina podaní prijíma bez diskusie, ale podania, ktoré sú dôležité alebo problematické z politického hľadiska, prerokúva vláda a následne ich prijíma (alebo zamieta).

V prípade návrhov zákonov je nasledujúcim krokom v legislatívnom procese predloženie návrhu zákona národnému zhromaždeniu. Návrh zákona potom prerokujú určené parlamentné výbory a plénum národného zhromaždenia. Parlamentné výbory a akýkoľvek člen parlamentu môže predložiť zmeny a doplnenia k návrhu zákona. Národné zhromaždenie hlasuje o prijatí pozmeňujúcich návrhov samostatne a potom o návrhu zákona ako celku.

Právne predpisy sa musia vyhlásiť v maďarskom úradnom vestníku Magyar Közlöny [Maďarský úradný vestník] a uverejniť sa musí aj ich digitálna kópia. Vo výnimočných prípadoch sa môže uverejniť aj príloha k dekrétu ministra – ak sa netýka priamo občanov – jej uverejnením v úradnom vestníku ministra. Dekrét miestnej samosprávy sa musí uverejniť v úradnom vestníku miestnej samosprávy obvyklým spôsobom stanoveným prevádzkovým a organizačným predpisom miestnej samosprávy.

HoreHore

VI. Nadobudnutie účinnosti vnútroštátnych predpisov

Platnosť právnych predpisov sa vzťahuje na súkromné osoby a právnické osoby so sídlom v Maďarsku a na maďarských občanov s bydliskom v zahraničí. Platnosť dekrétov vydaných miestnou samosprávou sa vzťahuje na oblasť právomoci miestnej samosprávy.

V zákone o legislatíve sa zakazuje retrospektívna platnosť a uvádza sa v ňom, že právny predpis nemôže stanoviť povinnosti, ani vyhlásiť akékoľvek konanie za nezákonné za obdobie, ktoré predchádzalo jeho uverejneniu.

V právnom predpise musí byť vždy stanovený dátum nadobudnutia jeho účinnosti tak, aby zostal dostatočný čas na prípravu jeho uplatnenia.

Právny predpis a jeho vykonávací predpis musia nadobudnúť účinnosť súčasne. Právny predpis stráca svoju účinnosť, ak ho zruší ďalší právny predpis alebo ak uplynie lehota uvedená v právnom predpise.

VII. Spôsoby riešenia rozporov medzi prameňmi práva

V predpisoch nesmú byť stanovené pravidlá, ktoré nie sú v súlade s ustanoveniami iného predpisu na rovnakej alebo vyššej úrovni. Ak dôjde k rozporom, právny systém stanovuje primerané prostriedky na ich odstránenie.

Na rozpor sa obvykle príde počas prípravy príslušného právneho predpisu; v takýchto prípadoch sa situácia môže napraviť pred prijatím predpisu. Niekedy sa však rozpor medzi rozličnými normami môže prejaviť až počas ich uplatňovania. V takýchto prípadoch sa rozpor musí pokúsiť vyriešiť súd s pomocou všeobecných právnych zásad. Jednou z takýchto zásad je, že ak je predpis v rozpore s vyšším predpisom, vyšší predpis má prednosť. Ďalšou zásadou je, že osobitný predpis má prednosť pred všeobecným predpisom a že neskorší právny predpis má prednosť pred skorším predpisom.

V prípade, že ide o právne predpisy na rovnakej úrovni, rozpory, ktoré nemajú za následok porušenie ústavy, sa vo všeobecnosti riešia prostredníctvom výkladu predpisu súdom. S pomocou uvedených právnych zásad súd rozhodne o tom, ktoré z rozporných ustanovení by malo mať prednosť. Podľa právnej praxe, ktorou sa riadi ústavný súd, ak sa predpisom spôsobujúcim rozpor naruší ustanovenie ústavy, vznikne neústavná situácia, v prípade ktorej ústavný súd zruší neústavné ustanovenia.

Rozpor medzi normami sa môže ukázať skôr ako sa objaví skutočný problém pri uplatňovaní. V takýchto prípadoch zákonodarca odstráni rozpor zmenou a doplnením predpisu.

V prípade zákonov môže prezident republiky, ak sa domnieva, že ustanovenie predpisu, ktorý už bol prijatý národným zhromaždením, ale ešte nebol vyhlásený, porušuje ústavu, požiada ústavný súd, aby preskúmal zákon (ústavné veto). Ak súd rozhodne, že predpisom sa skutočne porušuje ústava, národné zhromaždenie musí prijať opatrenia na nápravu neústavnosti.

« Právny poriadok - Všeobecné informácie | Mad'arsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 28-02-2008

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo