Európska komisia > EJS > Právny poriadok > Francúzsko

Posledná úprava: 10-08-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Právny poriadok - Francúzsko

 

OBSAH

1. Ktoré nástroje alebo pramene práva ustanovujú právne normy (najmä medzinárodné zmluvy, právo Spoločenstva, ústava, zákony, dekréty, nariadenia, vykonávacie vyhlášky atď.)? 1.
1.1. Medzinárodné pramene práva 1.1.
1.1.1. Medzinárodné dohody 1.1.1.
1.1.2. Právo Spoločenstva 1.1.2.
1.2. Vnútroštátne pramene práva 1.2.
1.2.1. Ústavné normy 1.2.1.
1.2.2. Zákonné normy 1.2.2.
1.2.3. Nariadenia 1.2.3.
2. Aké môžu byť ďalšie pramene práva (napríklad všeobecné právne zásady, zvyky, judikatúra súdov) a aká je ich právna sila? 2.
2.1. Všeobecné právne zásady 2.1.
2.2. Judikatúra 2.2.
2.2.1. Medzinárodná judikatúra 2.2.1.
2.2.2. Európska judikatúra 2.2.2.
2.2.3. Vnútroštátna judikatúra 2.2.3.
3. Aká je prípadná hierarchia jednotlivých nástrojov (hierarchia právnych noriem)? 3.
4. Aký je postup pre transformáciu noriem v medzinárodných prameňoch práva do právnych predpisov účinných vnútroštátne? 4.
4.1. Medzinárodné dohody 4.1.
4.2. Právo spoločenstva 4.2.
5. Ktoré orgány sú oprávnené prijímať právne normy? 5.
5.1. Medzinárodné nástroje 5.1.
5.2. Vnútroštátne nástroje 5.2.
6. Aký je postup prijímania týchto právnych noriem? 6.
6.1. Zákony 6.1.
6.2. Nariadenia 6.2.
7. Akým spôsobom nadobúdajú vnútroštátne právne normy účinnosť? 7.
7.1. Uverejnenie 7.1.
7.2. Oznámenie 7.2.
8. Akým spôsobom sa rieši prípadný nesúlad medzi rôznymi právnymi normami v rámci členského štátu? 8.

 

Výrazom „pramene práva“ označujeme postupy, ktorými sú ustanovené právne normy tvoriace náš právny poriadok.

1. Ktoré nástroje alebo pramene práva ustanovujú právne normy (najmä medzinárodné zmluvy, právo Spoločenstva, ústava, zákony, dekréty, nariadenia, vykonávacie vyhlášky atď.)?

1.1. Medzinárodné pramene práva

1.1.1. Medzinárodné dohody

Patria k nim medzinárodné zmluvy a dohody uzavreté medzi Francúzskom a inými štátmi, ako je napríklad Dohovor na ochranu ľudských práv a základných slobôd uzatvorený v Ríme dňa 4. novembra 1950, ktorý vo Francúzsku nadobudol účinnosť v roku 1974 a ktorý v súčasnosti zaväzuje 40 členských štátov Rady Európy.

1.1.2. Právo Spoločenstva

Okrem noriem vyplývajúcich zo základných zmlúv Spoločenstva existuje aj sekundárna legislatíva vo forme právnych predpisov prijímaných inštitúciami Európskeho spoločenstva a Európskej únie, ktoré sú vymedzené v Rímskej zmluve z 25. marca 1957 a Maastrichtskej zmluve zo 7. februára 1992. Tieto právne predpisy sa označujú ako smernice, rozhodnutia, nariadenia, stanoviská a odporúčania.

1.2. Vnútroštátne pramene práva

1.2.1. Ústavné normy
  • ústava zo 4. októbra 1958,
  • preambula k ústave z 27. októbra 1946, Deklarácia práv človeka a občana z 26. augusta 1789 a základné zásady uznané zákonmi republiky, na ktoré odkazuje preambula,
  • ústavné zákony vychádzajúce z ústavy, ktorými sa vymedzuje spôsob uplatňovania ustanovení ústavy týkajúcich sa organizácie vlády.
1.2.2. Zákonné normy

Zákon prijatý parlamentom ako nositeľom zákonodarnej moci je vyjadrením všeobecnej vôle. V článku 34 ústavy sú vymedzené oblasti, v ktorých má zákonodarný zbor právomoc vydávať právne normy vo forme zákonov.

HoreHore

1.2.3. Nariadenia

Nariadenia sú všeobecne záväzné právne predpisy vydávané správnymi orgánmi. Podľa článku 37 ústavy patria normy, ktoré sa netýkajú oblastí uvedených v článku 34 ústavy, do oblasti pôsobnosti nariadení a sú súčasťou týchto nástrojov:

  • nariadenia vlády: v zmysle článku 38 ústavy môže vláda požiadať parlament o splnomocnenie konať v oblastiach, ktoré sú vyhradené pre zákonodarnú moc. Tieto opatrenia majú dočasne postavenie nariadení a získavajú právnu silu zákonov po schválení zákonodarnou mocou,
  • iné nariadenia: dekréty vydané prezidentom republiky alebo predsedom vlády, výnosy vydané ministrami alebo prefektmi, rozhodnutia poradných alebo výkonných orgánov miestnych samospráv alebo nimi zriadených inštitúcií tvoria väčšinu právnych predpisov vo všeobecnej kategórii nariadení.

2. Aké môžu byť ďalšie pramene práva (napríklad všeobecné právne zásady, zvyky, judikatúra súdov) a aká je ich právna sila?

2.1. Všeobecné právne zásady

Všeobecné právne zásady vytvárajú súdy, pričom môžu ale nemusia vyplývať z právnych noriem písaného práva. Majú väčší význam ako nariadenia a iba zákony sa od ich môžu odchýliť. Tieto zásady vyplývajú najmä z Deklarácie práv človeka a občana z roku 1789 (rovnosť občanov pred orgánmi verejnej moci, sloboda svedomia), preambuly k ústave z roku 1946, potrieb spoločenského života (nepretržité poskytovanie verejných služieb, dozor nadriadených orgánov nad činnosťou podriadených orgánov) alebo požiadaviek spravodlivosti (zásada bezdôvodného obohatenia).

HoreHore

2.2. Judikatúra

Z teoretického hľadiska ústava neoprávňuje súdy vytvárať všeobecne záväzné právne normy a obmedzuje ich úlohu na riešenie predložených sporov. Súdy však musia vykladať písané právo, na základe ktorého rozhodujú spory. Okrem toho sa často stáva, že žiadny písomný prameň práva, ktorý by bol vhodný pre daný spor, nie je k dispozícii. V takých prípadoch súdy nemôžu odmietnuť vydanie rozhodnutia a musia samy určovať všeobecné pravidlá, ktoré im umožnia rozhodnúť.

Pri nedostatku všeobecne záväzných právnych predpisov môžu súdy vytvoriť vysoko prepracovaný súbor noriem prostredníctvom svojej judikatúry, ako tomu bolo napríklad v oblasti zodpovednosti vlády.

2.2.1. Medzinárodná judikatúra

Vytvára ju Medzinárodný súdny dvor (hlavný súdny orgán OSN), Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu, Medzinárodný trestný tribunál pre Rwandu a Medzinárodný trestný súd.

2.2.2. Európska judikatúra

Vytvára ju Súdny dvor Európskych spoločenstiev a Európsky súd pre ľudské práva.

V zmysle článku 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva sa judikatúra Súdneho dvora prenáša na vnútroštátne súdy prostredníctvom konania o predbežnej otázke, v ktorom sa vnútroštátnym súdom umožňuje pred vydaním rozhodnutia požiadať Súdny dvor o riešenie otázky súvisiacej s uplatňovaním správa Spoločenstva, ktorá sa vyskytla v konaní na vnútroštátnom súde.

HoreHore

2.2.3. Vnútroštátna judikatúra
  • Ústavná rada

    Vykonáva ústavné preskúmanie zákonov a zmlúv, ktoré sa jej predložia pred ich vyhlásením. Z vlastného podnetu skúma ústavnosť všetkých inštitucionálnych zákonov a rokovacích poriadkov parlamentu. Na druhej stane však neskúma ustanovenia prijaté priamo ľudom v rámci referenda.

  • správne súdy

    Zaoberajú sa rozhodovaním sporov týkajúcich sa orgánov verejnej moci. Uplatňujú osobitné odvetvie práva, ktoré sa odlišuje od bežného práva a je založené najmä na judikatúre.

  • všeobecné súdy

    Všeobecné súdy rozhodujú spory medzi fyzickými a právnickými osobami a trestajú trestné činy proti osobám, majetku a verejnému poriadku.

3. Aká je prípadná hierarchia jednotlivých nástrojov (hierarchia právnych noriem)?

Pramene vnútroštátneho práva sú hierarchicky usporiadané. Túto hierarchiu v poradí od najvyššie postaveného prameňa predstavuje: ústava, judikatúra Ústavnej rady, zákony, judikatúra správnych a všeobecných súdov a nariadenia.

Podľa zásady prednosti práva Spoločenstva sú súčasťou francúzskeho právneho poriadku aj nariadenia a smernice a tieto majú prednosť pred národnými zákonmi a nariadeniami v súlade s ustanoveniami právnych predpisov a judikatúry.

Medzinárodné záväzky majú v zmysle článku 55 ústavy prednosť pred vnútroštátnymi právnymi normami s nižšou právnou silou ako má ústava. Podľa článku 54 ústavy však nemajú prednosť pred ústavnými normami, to znamená, že ak má Ústavná rada preskúmať ústavnosť zákona, ktorým sa ratifikuje medzinárodný záväzok a vyhlási, že tento zákon obsahuje ustanovenie, ktoré nie je v súlade s ústavou, oprávnenie na ratifikáciu alebo odsúhlasenie daného záväzku sa udelí až po zmene ústavy.

HoreHore

4. Aký je postup pre transformáciu noriem v medzinárodných prameňoch práva do právnych predpisov účinných vnútroštátne?

4.1. Medzinárodné dohody

Vyhlásenie a uverejnenie zmluvy alebo medzinárodnej dohody je vo Francúzsku podmienené ich ratifikáciou alebo schválením. Medzinárodné dohody sa uplatňujú priamo vo francúzskom právnom poriadku.

4.2. Právo spoločenstva

Priamy účinok majú niektoré nástroje práva Spoločenstva, ako napríklad nariadenia, ktoré sú všeobecne uplatniteľné a záväzné v celom rozsahu, alebo rozhodnutia, ktoré sú záväzné v celom rozsahu pre tých, ktorým sú určené. Ostatné normy Spoločenstva musí členský štát transponovať do svojho právneho poriadku. K nim patria smernice, ktoré sú záväzné pre členské štáty svojím účelom, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa vnútroštátnym orgánom ponecháva možnosť rozhodnúť o vhodnej forme a postupe. Transpozícia sa musí vykonať v termíne stanovenom v smernici prostredníctvom zákona alebo nariadenia podľa predmetu právnej úpravy.

5. Ktoré orgány sú oprávnené prijímať právne normy?

5.1. Medzinárodné nástroje

Pokiaľ ide o medzinárodne dohody, hlava štátu dohodne a ratifikuje tieto nástroje podľa článku 52 ústavy.

5.2. Vnútroštátne nástroje

O zákonoch hlasujú v parlamente zástupcovia ľudu. Ľud niekedy koná aj priamo v referende v zmysle článkov 11 a 89 ústavy.

HoreHore

Nariadenia môžu prijímať tieto subjekty:

  • Predseda vlády a prezident republiky. Článok 21 ústavy predsedovi vlády teoreticky udeľuje právomoc vydávať nariadenia. Nariadenia, ktoré majú formu vládnych dekrétov, však musí podpísať prezident republiky. Bez ohľadu na to, kto ich navrhuje, musia byť dekréty podpísané aj ministrami zodpovednými za ich vykonanie.
  • Ministri. Nemajú žiadnu všeobecnú právomoc vydávať nariadenia. Svojím podpisom sa podieľajú na výkone právomocí prezidenta a predsedu vlády. Niektoré znenia udeľujú ministrom samostatné právomoci na vydávanie nariadení upravujúcich určitý predmet. Taktiež môžu vykonávať právomoci, ktorá im priznala judikatúra vo veciach týkajúcich sa riadneho chodu správnych orgánov, ktoré im podliehajú.
  • Miestna štátna správa (prefekti) a decentralizovaná správa (regionálna a miestna samospráva) majú právomoci na vydávanie nariadení v rozsahu svojej územnej pôsobnosti.
  • Niektoré profesijné orgány (napríklad „ordre des médecins”) sú oprávnené vydávať nariadenia v rámci výkonu svojich profesijných činností.
  • Nezávislé správne orgány.

6. Aký je postup prijímania týchto právnych noriem?

6.1. Zákony

Právo zákonodarnej iniciatívy prislúcha predsedovi vlády (vládne návrhy) a členom Národného zhromaždenia (poslanecké návrhy). O návrhoch zákona sa po ich preskúmaní Štátnou radou rokuje v Rade ministrov a následne sa o nich za rovnakých podmienok hlasuje Národné zhromaždenie a Senát. Zákon prijatý parlamentom vyhlasuje prezident republiky a uverejňuje sa v zbierke Journal Officiel v tlačenej aj elektronickej podobe.

HoreHore

6.2. Nariadenia

Určité druhy nariadení vyžadujú osobitný postup prijímania. To platí napríklad v prípade dekrétov.

  • Dekréty, o ktorých rokuje Rada ministrov, podpisuje prezident republiky spolu s predsedom vlády.
  • Dekréty, o ktorých nerokuje Rada ministrov, podpisuje iba predseda vlády.

Dekréty, ktoré sa nazývajú dekréty Štátnej rady, si vyžadujú predchádzajúce stanovisko Haute Assemblée (Senátu).

Po podpise príslušnými orgánmi podpisuje dekréty aj minister zodpovedný za ich vykonanie a uverejňujú sa v zbierke Journal Officiel v tlačenej aj elektronickej podobe.

7. Akým spôsobom nadobúdajú vnútroštátne právne normy účinnosť?

Norma nadobúda účinnosť a možno sa na ňu odvolávať po jej vyhlásení a uverejnení.

7.1. Uverejnenie

Zákony a dekréty sa musia uverejniť v zbierke Journal officiel de la République française. Pri niektorých výnosoch stačí uverejnenie v úradnom vestníku príslušného ministerstva. Rozhodnutia miestnej samosprávy sa môžu vyhlásiť vyvesením na úradnej tabuli alebo uverejnením v príslušnom vestníku.

7.2. Oznámenie

Uverejnenie individuálneho rozhodnutia sa vykoná vo forme oznámenia dotknutej osobe.

8. Akým spôsobom sa rieši prípadný nesúlad medzi rôznymi právnymi normami v rámci členského štátu?

Ústavná rada na základe podnetu (daného prezidentom republiky, predsedom vlády, predsedami komôr parlamentu, šesťdesiatimi členmi parlamentu alebo šesťdesiatimi senátormi) skúma súlad zákonov s ústavou pred ich vyhlásením. Len čo sa zákon vyhlási, neexistuje postup pre jeho napadnutie. Od tohto momentu nemôže sudca spochybniť správny akt, aj keď je v priamom nesúlade s ústavou. Ak jeho protiústavnosť vyplýva zo skutočností, že sa využíva na uplatňovanie zákona, ktorý je tiež protiústavný, potom sudca nemôže tento správny akt spochybniť. Táto právna úprava sťažuje sudcom výkon ich kontrolnej funkcie.

Ak je nariadenie v nesúlade s normou vyššej právnej sily, môže sa napadnúť na správnom súde na základe prekročenia vymedzených právomocí. Toto konanie o zrušenie môže využiť každý občan proti každému vykonateľnému rozhodnutiu, ktoré môže byť protiprávne, a to do dvoch mesiacov od nadobudnutia účinnosti napadnutého právneho predpisu.

Protiprávnosť správneho aktu sa môže napadnúť na súde kedykoľvek, nie však priamo návrhom na zrušenie ale vo forme námietky protiprávnosti. Ak sa právny predpis vyhlási za protiprávny, nemusí sa zrušiť, iba ho súd prestane uplatňovať v súdnych konaniach.

« Právny poriadok - Všeobecné informácie | Francúzsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 10-08-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo