Európska komisia > EJS > Právny poriadok > Fínsko

Posledná úprava: 09-11-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Právny poriadok - Fínsko

 

OBSAH

1. Pramene práva 1.
1.1. Vnútroštátne pramene práva 1.1.
1.2. Medzinárodné pramene práva 1.2.
2. Hierarchia prameňov práva 2.
3. Vykonanie medzinárodných záväzkov vo Fínsku 3.
4. Oprávnenie na prijímanie právnych noriem 4.
5. Spôsoby prijímania a nadobudnutia účinnosti právnych noriem 5.
6. Riešenie nesúladu medzi právnymi normami vo Fínsku 6.
7. Ďalšie informácie a odkazy 7.

 

1. Pramene práva

Výraz „pramene práva“ označuje pramene, v ktorých sa nachádzajú právne normy. Niektoré pramene práva sú vnútroštátne a iné medzinárodné. Niektoré pramene sú písomné, iné nepísané. Nasleduje prehľad všetkých prameňov práva.

1.1. Vnútroštátne pramene práva

Najdôležitejšími prameňmi práva sú písomné právne predpisy. Výraz „právne predpisy“ je potrebné v tejto súvislosti vykladať rozširujúco tak, že zahŕňa ústavu, zákony (tiež nazývané zákonmi parlamentu), nariadenia vydané prezidentom republiky, Radou ministrov alebo ministerstvami a právne normy vydané inými orgánmi verejnej moci. Právne normy vydané inými orgánmi verejnej moci a nariadenia sa môžu vydať len v rámci splnomocnenia uvedeného v ústave alebo v zákone, v ktorom sa zvyčajne označí štátny orgán alebo orgán verejnej moci, ktorý je splnomocnený na ich vydanie.

V situáciách, na ktoré sa neuplatňuje písané právo, ustanovuje kapitola 1 oddiel 11 Procesného poriadku za pramene práva aj zvyky. Aby zvyk mohol byť záväzný, nesmie byť nespravodlivý. Pravidlá týkajúce sa zvykov sú veľmi staré a v súčasnosti sú vnímané nejednoznačne. Zvyk v súčasnosti znamená predovšetkým určitý zaužívaný postup napríklad v oblasti podnikania. Keďže normy ustanovené v písanom práve sú dostatočne vyčerpávajúce, majú zvyky v súčasnosti iba malý význam ako pramene práva. V niektorých oblastiach, ako je napríklad zmluvné právo, má zvykové právo aj tak dosť silné postavenie.

HoreHore

Dôvodové správy právnych predpisov a súdne rozhodnutia sú tiež prameňmi práva. Dôvodové správy právnych predpisov poskytujú informácie o zámeroch pôvodcu právneho predpisu, a preto sa využívajú pri výklade týchto právnych predpisov. Z rôznych súdnych rozhodnutí sú najdôležitejšími prameňmi práva rozhodnutia Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu. Rozhodnutia týchto dvoch súdov sa nazývajú precedensmi. Aj keď precedensy nie sú právne záväzné, majú veľký význam v praxi. Rozhodnutia ostatných súdov môžu byť tiež dôležitými prameňmi práva. To platí najmä v prípadoch, keď sú rozhodnutia nižších súdov konečné.

Právna veda, všeobecné právne zásady a skutkové dôvody tiež patria k vnútroštátnym prameňom práva. Osobitou úlohou právnej vedy je skúmanie obsahu právneho systému, ktorý predstavuje výklad a triedenie právnych noriem, a preto je právna veda dôležitá ako prameň práva. Všeobecné právne zásady a skutkové dôvody sa tiež môžu uplatňovať ako prameň práva. Ako však bude uvedené, postavenie týchto prameňov v hierarchii prameňov práva je nižšie ako postavenie ostatných uvedených prameňov.

1.2. Medzinárodné pramene práva

Medzinárodné dohody a ostatné medzinárodné záväzky, ku ktorým sa Fínsko zaviazalo, sú vo Fínsku záväzným prameňom práva. Činnosť medzinárodných orgánov, ktoré uplatňujú tieto dohody má tiež význam ako prameň práva. Jedným z príkladov prameňov práva pariaceho do tejto kategórie je Dohovor Rady Európy o ochrane ľudských práv a činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k výkladu tohto Dohovoru.

HoreHore

Fínsko, ako člen Európskej únie, je samozrejme viazané aj právom Európskej únie. K najdôležitejším právnym predpisom Európskych spoločenstiev patria nariadenia a smernice. Nariadenia sú priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch, zatiaľ čo smernice sa musia v členských štátoch vykonať. Dôvodové správy vykonávacích právnych predpisov preto tiež môžu mať určitý význam pri výklade práva Spoločenstva, aj keď ich význam je zreteľne menší ako pri dôvodových správach vnútroštátnych právnych predpisov. Ostatné právne nástroje EÚ sú vo Fínsku záväzné rovnako ako v ostatných členských štátoch. Rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev sú tiež dôležitým prameňom práva, pretože sú súčasťou systému práva Európskej únie.

2. Hierarchia prameňov práva

Fínske pramene práva sa tradične členia na silne záväzné, slabo záväzné a prípustné pramene. Akty a zvyky sú silne záväznými prameňmi. Preto im patria najvyššie miesta v hierarchii. Orgány výkonnej moci sú preto povinné uplatňovať ich a ich nedodržanie sa považuje za porušenie úradných povinností. Hierarchia vnútroštátnych právnych predpisov je táto:

  1. ústava,
  2. zákony (zákony parlamentu),
  3. nariadenia vydané prezidentom republiky, Radou ministrov a ministerstvami,
  4. právne normy vydané ostatnými orgánmi verejnej moci.

K slabo záväzným prameňom práva, teda tým, ktoré sú na nižších stupňoch hierarchie, patria dôvodové správy právnych predpisov a súdne rozhodnutia. Za porušenie týchto prameňov sa voči výkonnému orgánu neuplatnia sankcie pre porušenie úradných povinností, ale jeho rozhodnutie bude pravdepodobné napadnuté na súde. Do kategórie prípustných prameňov práva patrí právna veda, všeobecné právne zásady a skutkové dôvody. Prípustné pramene práva nie sú záväzné, ale môžu sa využívať ako právne argumenty, ktoré posilnia odôvodnenie príslušného rozhodnutia.

HoreHore

Medzinárodné dohody majú rovnaké zaradenie v hierarchii ako nástroje, ktoré sa používajú na ich vykonanie vo Fínsku. Preto, ak sa medzinárodná dohoda vykoná vo forme zákona, majú ustanovenie tejto dohody vo Fínsku rovnakú právnu silu ako ustanovenia zákona. Ak sa však medzinárodný záväzok vykoná prostredníctvom nariadenia, majú jeho ustanovenia právnu silu ustanovení nariadenia. Vykonávacie ustanovenia sú preto na rovnakej úrovni ako vnútroštátne ustanovenia s rovnakou právnou silou v hierarchii.

V súlade s doktrínou o nadradenosti práva Európskej únie má toto právo prednosť pred vnútroštátnym právom. Preto ak je vnútroštátne ustanovenie vzájomne nezlučiteľné so záväzným ustanovením práva Európskej únie, bude mať prednosť ustanovenie Európskej únie, a to aj pred vnútroštátnou ústavou.

3. Vykonanie medzinárodných záväzkov vo Fínsku

Fínsko je jednou z krajín s dualistickým systémom, v ktorom sa medzinárodné dohody nestanú vnútroštátne záväznými, pokiaľ nie sú stanoveným spôsobom vykonané. Ústava ustanovuje, že medzinárodné záväzky patriace do pôsobnosti zákonodarnej moci sa vykonajú zákonom. Ostatné ustanovenia sa vykonajú nariadením. Medzinárodný záväzok nadobúda vnútroštátnu účinnosť v čase uvedenom vo vykonávacích ustanoveniach. Medzinárodné dohody, ktoré sú pre Fínsko záväzné a predpisy na ich vykonanie sa uverejňujú v časti zbierky zákonov Fínska venovanej medzinárodným zmluvám.

4. Oprávnenie na prijímanie právnych noriem

V zmysle ústavy má zákonodarnú moc vo Fínsku parlament. Parlament prijíma všetky zákony a rozhoduje o zmenách a doplnkoch ústavy. Zákony prijaté parlamentom môžu udeľovať určitým iným orgánom splnomocnenie na vydávanie právnych noriem v stanovených veciach. Na základe takéhoto splnomocnenia môže prezident republiky, vláda a ministerstvá vydávať nariadenia. Ak nie je ustanovené, kto má vydať nariadenie, môže tak urobiť vláda. Ostatné orgány verejnej moci môžu byť tiež v určitých podmienkach zákonom oprávnené na vydávanie právnych noriem v stanovených veciach, ak sú dané osobitné dôvody týkajúce sa predmetu príslušných právnych noriem a ak obsahový význam týchto noriem nevyžaduje, aby sa prijali vo forme zákona alebo nariadenia. Rozsah takéhoto splnomocnenia sa tiež musí jednoznačne definovať. Žiadne iné orgány nie sú oprávnené vydávať všeobecne záväzné právne predpisy.

HoreHore

5. Spôsoby prijímania a nadobudnutia účinnosti právnych noriem

Na prijatie právneho predpisu vo forme zákona sa vyžaduje zákonodarná iniciatíva vlády alebo člena parlamentu. Vládne návrhy sa pripravujú na ministerstvách a potom sa o nich rokuje na zasadaniach vlády. Následne sa na prezidentskom zasadaní prijme rozhodnutie o predložení návrhu do parlamentu.

V parlamente je vládny návrh najprv predmetom predbežného rokovania a po ňom sa pridelí parlamentnému výboru, ktorý ho posudzuje. Výbor spolupracuje s odborníkmi pripraví správu o vládnom návrhu. Vec sa následne predloží plenárnemu zasadaniu parlamentu, na ktorom sa o návrhu rokuje na základe správy parlamentného výboru. Rozhodnutie o prijatí zákona sa prijíma na plenárnom zasadaní v dvoch čítaniach. Parlament môže prijať návrh zákona bez zmien, zmeniť a doplniť ho alebo ho zamietnuť. Konečnú právomoc rozhodnúť o návrhu zákona má preto parlament. Bežné zákony sa prijímajú v parlamente nadpolovičnou väčšinou, zatiaľ čo na zmenu a doplnenie ústavy sa vyžaduje kvalifikovaná väčšina. Návrh zákona prijatý v parlamente sa predloží prezidentovi republiky na schválenie. Zákon nadobúda účinnosť v čase určenom v jeho ustanoveniach o účinnosti, avšak v žiadnom prípade nie pred jeho uverejnením v zbierke zákonov Fínska.

Nariadenia vydávané prezidentom republiky, vládou alebo ministerstvami sa pripravujú na ministerstve, ktoré je zodpovedné za príslušnú oblasť. Pokiaľ ide o prezidentské nariadenia, prezident republiky rozhoduje o vydaní nariadenia na základe návrhu predloženého vládou. O vládnych nariadeniach sa rozhoduje na zasadaniach vlády a o vydaní nariadenia ministerstva rozhoduje príslušné ministerstvo. Všetky nariadenia sa uverejňujú v zbierke zákonov Fínska. Nariadenie nadobúda účinnosť v čase určenom v danom nariadení, avšak v žiadnom prípade nie pred jeho uverejnením v zbierke zákonov Fínska.

HoreHore

Právne normy prijímané ostatnými orgánmi verejnej moci, ktoré sa zvyčajne nazývajú rozhodnutiami alebo predpismi a smernicami, pripravujú príslušné orgány, ktoré taktiež rozhodujú o ich prijatí. Normy prijaté ostatnými orgánmi verejnej moci nadobúdajú účinnosť v čase, ktorý je v nich uvedený a uverejňujú sa vo vestníku noriem a nariadení príslušného orgánu.

6. Riešenie nesúladu medzi právnymi normami vo Fínsku

Orgány, ktoré uplatňujú právne normy, na riešenie nesúladu medzi právnymi predpismi využívajú najmä tieto tri všeobecné zásady:

  1. ustanovenie na nižšej úrovni hierarchie právnych noriem sa ruší ustanovením na vyššej úrovni,
  2. lex specialis derogat legi generali (osobitná norma má prednosť pred všeobecnou normou),
  3. lex posteriori derogat legi priori (neskoršia norma má prednosť pred skoršou normou).

Ústavnosť právnych predpisov sa vo Fínsku sleduje pomocou pokročilého kontrolného systému. Z toho dôvodu nie je vo Fínsku zriadený samostatný ústavný súd. Úlohou ústavnoprávneho výboru je podávať stanoviská k ústavnosti návrhov zákonov a ostatných posudzovaných vecí a o ich zlučiteľnosti s medzinárodnými dohodami o ľudských právach. Základnou zásadou preto je, že zákony prijaté parlamentom musia byť v súlade s ústavou a medzinárodnými dohodami o ľudských právach.

Ak napriek tomu nastane nesúlad medzi ústavou a iným ustanovením, hľadá sa riešenie prostredníctvom výkladu. Zákony a iné právne predpisy sa vykladajú tak, aby neboli v nesúlade s ústavou. V prípade medzinárodných záväzkov týkajúcich sa ľudských práv presadzuje ústavnoprávny výbor zásadu, že ak je možné odôvodniť rôzne výklady, mal by sa prijať ten výklad, ktorý rozširuje uplatnenie ustanovení o ľudských právach, inými slovami ten výklad, ktorý sa považuje za ústretový voči ľudským právam.

HoreHore

V prípade, že sa nesúlad nepodarí odstrániť výkladom, obsahuje aj ústava niekoľko spôsobov zachovania ústavnosti. Článok 106 ústavy sa uvádza, že v prípade, ak by uplatnenie ustanovenia zákona bolo v zjavnom nesúlade s ustanovením ústavy, musí súd uprednostniť ustanovenie ústavy. Ak je podľa článku 107 ústavy v nesúlade s ústavou alebo zákonom ustanovenie nariadenia alebo iného prameňa práva s nižšou právnou silou, nemôže ho súd alebo iný orgán uplatňovať.

7. Ďalšie informácie a odkazy

Ďalšie informácie o zákonodarnom postupe sú k dispozícii na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti (Právo a spoločnosť English - suomi - svenska – Ministerstvo spravodlivosti). Všetky účinné zákony a nariadenia ako aj právne predpisy ostatných orgánov je možné nájsť v on-line národnej databáze právnych predpisov na adrese (FINLEX English - suomi - svenska). Databáza obsahuje aj všetky vládne návrhy od roku 1992 a judikatúru najvyšších súdov. Informácie o vládnych návrhoch a dokumentoch súvisiacich s prejednávaním návrhov zákonov sú prístupné aj na webovej stránke parlamentu na adrese (Fínsky parlament English - français - suomi - svenska).

« Právny poriadok - Všeobecné informácie | Fínsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 09-11-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo