Európska komisia > EJS > Právny poriadok > Estónsko

Posledná úprava: 04-07-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Právny poriadok - Estónsko

Estónsky právny poriadok sa zakladá na štatutárnom práve. Štátna moc sa vykonáva výlučne podľa Ústavy a zákonov, ktoré sú v súlade s ňou. Všeobecne uznané zásady a pravidlá medzinárodného práva sú neoddeliteľnou časťou estónskeho právneho systému. Legislatívna moc spočíva na Riigikogu (parlament).

Pramene práva sú estónske právne úkony, vyhlášky a nariadenia, ale aj medzinárodné zmluvy. Súdne rozhodnutia nezakladajú práva a rozhodnutia vyšších súdnych inštancií a nie sú vo všeobecnosti záväzné pre nižšie súdy. Najvyšší súd (t. j. najvyšší súd, ktorý je tiež súdom ústavných zmien) je zároveň oprávnený vyhlásiť legislatívne úkony, ktoré nie sú v zhode s ústavou alebo s legislatívou vyššej moci, za neplatné. Všetky súdy majú povolené neuplatňovať takýto úkon pri riešení konkrétneho súdneho prípadu a vyhlásiť taký úkon za neústavný (ale nie za neplatný).

Zákon je právny úkon najvyššej právnej sily, ktorý schváli Riigikogu alebo referendum. Zákony sa schvaľujú v súlade s Ústavou. Zákony sa uverejňujú predpísaným spôsobom v úradnom vestníku „Riigi Teataja“. Iba publikované zákony sú záväzné. Zákon nadobúda platnosť desiatym dňom po jeho uverejnení v Riigi Teataja, pokiaľ sa v tomto zákone neuvádza inak.

Tieto osoby a orgány majú právo navrhovať zákony:

  • člen Riigikogu;
  • strana Riigikogu;
  • výbor Riigikogu;
  • vláda republiky;
  • prezident republiky zmeny Ústavy.

Riigikogu má na základe uznesenia schváleného väčšinou svojich členov právo navrhnúť vláde republiky, aby navrhla zákon, ktorý si želá Riigikogu.

Legislatíva Riigikogu bola schválená väčšinou hlasov hlasujúcich za legislatívu, pokiaľ nie je inak predpísané Ústavou. Tieto zákony však môže schváliť a zmeniť iba väčšina členov Riigikogu:

  • Občiansky zákon;
  • Zákon o voľbách Riigikogu;
  • Zákon o voľbe prezidenta republiky;
  • Zákon o voľbe miestnej vlády;
  • Zákon o referende;
  • Zákon o postupe Riigikogu a zákon o správe Riigikogu;
  • Zákon o odmene prezidenta republiky a členov Riigikogu;
  • Zákon o vláde republiky;
  • Zákon o začatí súdnych konaní proti prezidentovi republiky a členom vlády;
  • Zákon o kultúrnej autonómii národnostných menšín;
  • Zákon o štátnom rozpočte;
  • Zákon o banke Estónska;
  • Zákon o Najvyššom kontrolnom úrade;
  • Zákon ú súdnej správe a zákony o súdnych postupoch;
  • Zákony týkajúce sa zahraničných a domácich pôžičiek a vlastníckych povinnostiach štátu;
  • Zákon o výnimočnom stave;
  • Zákon o národnej obrane v mieri a zákon o národnej obrane počas vojny.

Riigikogu má právo predkladať návrhy zákonov alebo iné vnútroštátne záležitosti na referendum. Vôľa ľudu sa uskutočňuje väčšinou účastníkov volieb. Zákon, ktorý sa schváli v referende, prezident republiky okamžite vyhlási. Rozhodnutie referenda je záväzné pre všetky štátne inštitúcie. Ak návrh zákona, ktorý je predložený na referendum, nezíska väčšinu hlasov, prezident republiky vyhlási mimoriadne voľby do Riigikogu. Otázky týkajúce sa rozpočtu, zdaňovania, finančné povinnosti štátu, ratifikácia a vypovedanie medzinárodných zmlúv, vyhlásenie alebo ukončenie výnimočného stavu alebo národnej obrany nebudú predkladané na referendum.

HoreHore

Zákony by mal vyhlásiť prezident republiky. Prezident republiky môže odmietnuť vyhlásenie zákona, ktorý schválil Riigikogu, a do štrnástich dní po jeho prijatí môže vrátiť zákon spolu s odôvodneným rozhodnutím do Riigikogu na nové prediskutovanie a rozhodnutie. Ak Riigikogu znovu schváli zákon, ktorý mu prezident republiky vráti nezmenený, prezident republiky vyhlási zákon alebo navrhne Najvyššiemu súdu, aby vyhlásil zákon za neústavný. Ak najvyšší súd vyhlási zákon za ústavný, prezident republiky zákon vyhlási.

Vyhláška je právoplatný právny úkon, ktorý vyhlási prezident republiky. Podľa Ústavy je prezident oprávnený vyhlásiť:

  • Osobitné vyhlášky v prípadoch, keď je Riigikogu neschopný sa zvolať a urgentné vnútroštátne potreby sa zjavné;
  • Takzvané núdzové dekréty, keď sa naliehavé vnútroštátne potreby stanú evidentnými v núdzových situáciách vyhlásených vládou republiky, keď sa Riigikogu nemôže alebo nemá čas zvolať.

Na vyhláškach je podpis hovorcu Riigikogu a predsedu vlády. Vyhláška prezidenta republiky nadobúda platnosť na desiaty deň po jeho publikovaní v Riigi Teataja (State Gazette), ak nie je v samotnej vyhláške uvedené inak. Keď sa Riigikogu zvolá, prezident republiky predloží vyhlášky Riigikogu, ktorý promptne schváli zákon pre ich potvrdenie alebo odmietnutie.

Ústava, zákony, ktoré sa môžu schváliť alebo zmeniť iba väčšinou hlasov členov Riigikogu, zákony, ktoré stanovujú štátne dane a a štátny rozpočet, nebudú uzákonené, zmenené ani anulované vyhláškou prezidenta republiky.

Nariadenia sú právne pramene prijaté podľa zákonov presadenia zo strany vlády a ministrov. Vláda a ministri sú oprávnení prijať nariadenia intra legem. Nariadenia vlády a ministra nadobúdajú účinnosť tretím dňom po ich uverejnení v Riigi Teataja, ak nie je v samotnom nariadení uvedené inak. Výbory miestnych vlád sú tiež oprávnené vydávať nariadenia pre organizovanie miestnych záležitostí alebo v prípadoch stanovených zákonom. Nariadenia nie sú v hierarchických vzťahoch.

Podľa Ústavy je medzinárodná zmluva nad vnútroštátnymi právnymi predpismi. Ak zákony alebo iná legislatíva Estónska je v konflikte s medzinárodnými zmluvami, ktoré ratifikoval Riigikogu, budú sa uplatňovať ustanovenia medzinárodnej zmluvy.

Estónska republika neuzatvorí medzinárodné zmluvy, ktoré sú v konflikte s Ústavou. Medzinárodné zmluvy nadobúdajú platnosť podľa postupu uvedeného v zmluve.

Uplatnenie zahraničného práva sa riadi zákonom o súkromnom medzinárodnom práve English.

Ak sa má podľa zákona uplatniť medzinárodný dohovor alebo transakcia zahraničného zákona, súd bude uplatňovať takýto zákon bez ohľadu na to, či sa uplatnenie takého zákona vyžaduje, alebo nie. Zahraničný zákon sa bude uplatňovať podľa interpretácie a praxe uplatnenia aplikovateľného zákona v korešpondujúcom štáte. Zahraničný zákon sa nebude uplatňovať, ak výsledok takéhoto uplatnenia bude zreteľne v konflikte s hlavnými zásadami estónskeho práva (verejná politika). V takom prípade sa uplatňuje estónske právo.

Užitočné linky

  • Ústava Estónska English
  • ERIIK eesti keel - English

« Právny poriadok - Všeobecné informácie | Estónsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 04-07-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo